Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13Cb-21-2013.pdf
PDF · 179.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/21/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu J. U. A., J..P.., I.: XXXXXXXX, so sídlom A., zastúpené T.. T. F., advokátom, so sídlom F. B., E. L. X, proti žalovanému S. U. R. U., I.: XXXXXXXX, so sídlom Poltár, zastúpené T.. I. Q., advokátkou, so sídlom C., L.. D. X9, o zaplatenie 76.803,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 76.803,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. od 11.10.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 98,54%. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 76,803,- Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy 0,05 % za každý deň omeškania od 22.09.2012 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil, že žalobca dňa 11.09.2012 dodal žalovanému hnojivá liadok 27 % v množstve 197,5 ton a amofos 12-52 BB v množstve 10 ton, ktoré boli dodané na základe ústnej dojednanej kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami, kde jednotková cena za ten-ktorý druh hnojiva vyplývala z cenníka priemyselných hnojív na jar 2012. Predmetná dodávka bola vyfakturovaná na základe faktúry číslo XXXXXXXX so splatnosťou 21.09.2012. Žalovaný aj napriek výzvam žalobcu odobratý tovar neuhradil. Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy bol dohodnutý zmluvnými stranami vo faktúre číslo XXXXXXXX. 2. Vo vyjadrení (doručenému súdu dňa 21.02.2013) žalobca uviedol, že žalovaný doručenú faktúru nenamietal a nevrátil k oprave, z čoho žalobca vychádzal, že nie sú námietky k predmetnej sume. Keďže žalovaný nespochybnil vo svojom odpore to, že tovar bol dodaný, takže uznáva len čiastočne nároky žalobcu, avšak neuviedol, do akej výšky neuznáva nárok žalobcu. Žalobca uviedol, že si uplatňuje len úroky z omeškania z titulu oneskoreného zaplatenia faktúry. Zmluva bola uzavretá na základe ústneho dojednania medzi štatutárnym zástupcom žalobcu I.. T. Y. a vtedajším štatutárnym zástupcom I.. T. B., uskutočneným v sídle žalovaného. Písomná kúpna zmluva nebola vyhotovená len z dôvodu časovej tiesne, dodávka tovaru bola realizovaná za obvyklé ceny, avšak k dodaniu tovaru došlo oveľa skôr ako došlo k vystaveniu predmetných faktúr, pričom žalobca odôvodnil oneskorené vystavenie faktúr, dohodol so žalovaným, pričom k dodaniu tovaru došlo od 29.02.2012 do 11.05.2012. 3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.07.2013 navrhol čiastočné späťvzatie návrhu a zmenu návrhu, tak že požadoval okrem istiny aj úrok u omeškania vo výške 9% ročne od 11.10.2012. 4. Uznesením č. k. 13Cb/21/2013 - 151 zo dňa 10.09.2013 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 76.803,- Eur od 22.09.2012 do 10.10.2012 a úroku 9,25% ročne zo sumy od 11.10.2012 do zaplatenia zastavil. 5. Proti platobnému rozkazu č. k. 14Rob/586/2012-25 zo dňa 11.01.2013, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu, podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V odpore žalovaný uviedol, že z pohľadávky žalobcu, nie je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy s dojednaním všetkých
podstatných náležitostí podľa § 409 a nasledovne Obchodného zákonníka. Ďalej žalovaný namietal, že požadované množstvo a cena zo strany žalobcu nezodpovedá samotnej cenovej ponuke cenníka zo dňa 01.03.2012, taktiež že požadovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania vo faktúre číslo XXXXXXXX nebol dohodnutý v zmluve tak, ako to ustanovuje § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a jednostranné uplatnenie tohto nároku vo faktúre žalobcu nemožno považovať za dohodu medzi účastníkmi. Taktiež žalovaný namietal splatnosť úroku z omeškania uplatnenú žalobcom s ohľadom na ust. § 362 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného žiadal zrušiť platobný rozkazu a nariadiť súdne pojednávanie. 6. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.08.2016 uviedol, že nespochybňuje podpis svedka P. na výdajke- prevodke. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.06.2013, na ktorom žalobca uviedol, že žalovaný je jedným z akcionárov žalobcu, z čoho vyplývali nadštandardné vzťahy medzi účastníkmi konania. Tovar, pre ktorý je žalovaná pohľadávka bol v skutočnosti dodaný na jar 2012, nakoľko ide o hnojivo, ktoré sa používa na jarných prácach, výdajky a prevodky boli podpisované od februára po máj, nebolo to vykonané v mesiaci september z dôvodu, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov a žalobca vzhľadom na nadštandardné vzťahy umožnil žalovanému, aby za tovar zaplatil neskôr. Tovar bol dodávaný v dvoch fázach a to od 29.02.2012 do 01.03.2013. Tento tovar bol vyfakturovaný na základe Zmluvy č. 4/2012 a neskôr žalovaným zaplatený. Následne bola dojednaná nová objednávka, dňa 05.04.2012, kedy sa uskutočnilo jednanie za účasti štatutárnych zástupcov žalovaného I.. T. B., I.. T. Y. a zo strany žalobcu za účasti štatutárneho orgánu I.. T. Y.. Na tomto stretnutí bol dohodnutý odber ďalšieho hnojiva v množstve cca 200 ton, kde bola dohodnutá cena aj splatnosť za tovar. Prvá časť dodávky bola fakturovaná v čase od 13.08.2012 do 20.08.2012, následne bola vykonaná na základe ústnej zmluvy druhá časť dodávky od 01.04.2012 do 11.05.2012. Žalovaný sám žiadal, nech sa druhá časť dodávky nefakturuje, nakoľko nedisponuje finančnými prostriedkami a preto žalobca vyfakturoval aj druhú časť dodávky a domáhal sa jej zaplatenia či už telefonicky ako aj na stretnutí I.. Y. P. I.. T., kde bolo dohodnuté, že žalovaný vypracuje splátkový kalendár. Z jednania z 05.04.2012 neexistuje žiadny písomný záznam, bolo to len ústne jednanie, avšak 05.04. bol uskutočnený odber tovaru a I.. Y. za žalovaného vyslal auto. Hodnota na výdajkách - prevodkách je uvedená v merných jednotkách takzvaných metrických centoch, pričom 1 tona = 10 q a 1 q = 100 kg, pričom digitálna váha, ktorou disponuje žalobca je uvedená v kilogramoch. Z užívateľského manuálu pre váhy s indikátorom z dodacieho listu z 11.05.2010 z faktúry č. 26/2010 vyplýva, že žalobca disponoval s váhou s digitálnym displejom, pričom I.. W. uviedol, že váha bola inštalovaná v deň jej dodania a zároveň bola overovaná metrologickým ústavom Slovenskej republiky. 8. Žalobca prostredníctvom I.. T. Y., člena predstavenstva a výkonného riaditeľa žalobcu na pojednávaní dňa 22.07.2013 uviedol, že v čase, keď jednal o predmetnej zákazke, bol členom predstavenstva a výkonným riaditeľom žalovaného I.. B.. Jednanie sa uskutočnilo 01.04.2012 resp. 05.04.2012. Na stretnutí sa zúčastnil I.. T. B., I.. F. Y. J. I.. Y.. Z hľadiska agrochemických termínov išlo o neskorý dátum nákupu. Tento vyplýval z toho, že žalovaný nakúpil hnojivá od konkurenčnej firmy A. J..P.., sklad W., avšak tento tovar podľa vyjadrenia I.. B. mal byť nekvalitný, obsahoval kúsky asfaltu. Na stretnutí bolo dohodnuté množstvo, druh a cena tovaru, táto prax so žalovaným bola zaužívaná už dvadsať rokov. Tovar sa odovzdával dopredu, nakoľko nie každý zákazník mal v danej situácii dostatok finančných zdrojov na zaplatenie a potom žalobca dával odklad do mesiaca august, pričom žalobca zvýhodňoval členov svojho predstavenstva, kde patril aj žalovaný. Žalobca mal takú prax, že dával lepšie ceny za hnojivo, keď zákazník dopredu zaplatil. A bola doba na zaplatenie neskôr, zvyšovala sa cena o tri eurá na tonu pri odklade. Žalobca však v prípade žalovaného nenavyšoval túto sumu, nakoľko mal so žalovaným dohodu, že sa zaplatí ešte v tom mesiaci, avšak to sa neudialo a medzitým došlo k voľbe nového predsedu u žalovaného. Následne na stretnutí I.. B., I.. T. v kancelárii predsedu žalovaného bola dohoda, že žalovaný zašle splátkový kalendár, avšak tento neprišiel, takže účastník I.. Y. dal pokyn I.. W., aby vyfakturoval túto pohľadávku. Čo sa týka cenníka hnojiva, ten bol a je zverejnený vo vestibule budovy žalobcu. Cenu hnojiva zvyšuje aj skutočnosť, že sa dovar baguje t. j. dáva do obalov a na cenníku sú uvedené voľne uložené tovary, pričom na výdajke na č. l. 14, 15 súdneho spisu je uvedené bagovanie skratkou B.B. pri Amofose, avšak Liadok nebol begovaný, jeho vyššia cena než cenníkova bola dohodnutá a súvisela s tým, že tento tovar bol dokupovaný žalovaným a teda žalobca ho musel už nakupovať za vyššiu cenu. 9. Zástupca žalovaného I.. U. T., predseda družstva uviedol na pojednávaní dňa 22.07.2013, že je predsedom družstva od 01.07.2012. Na žalobcom predložených výdajkách sa nachádza podpis I.. Y., ktorý bol v tom čase už mŕtvy. Taktiež namietal skutočnosť, že zmluvu môže za družstvo za žalovaného podpísať len I.. B. J. I.. Q. a predchádzajúce všetky dodávky od žalobcu boli zmluvne podložené, len táto jedna nebola. Potvrdil, že bol uskutočnený obchod na základe Kúpnej zmluvy č. X/XXXX medzi žalobcom
a žalovaným. Tovar bol riadne dodaný v objeme 66,88 ton a bola dohodnutá kúpna cena vo výške 23.354,50 Eur, pričom žalovaný zaplatil túto sumu, avšak táto suma bola zaplatená s omeškaním, za čo bol žalovaný povinný zaplatiť rozhodnutím súdu aj úrok vo výške 759,02 Eur. Žalovanému bola následne zaslaná žalobcom faktúra vo výške 76 803 Eur, pričom žalovaný sa snažil listom zo dňa 12.12.2012 získať odpoveď na základe výzvy, ktorá mu bola zaslaná zo strany žalobcu avšak bezúspešne a nasledovne už len obdržal platobný rozkaz. Uviedol, že pokiaľ ide o cenu na faktúre, táto nezodpovedá cenníku. Ďalej namietal, že dodanie tovaru malo byť až 11.09.2012, čo vyplýva z výdajky, prevodky ako aj z faktúry číslo XXXXXXXX, avšak ak za žalovaného mal konať I.. T. Y., čo vyplýva, že jeho podpis je na výdajke, tak nemohlo to byť podpísané v tom čase I.. Y., nakoľko tento bol od 02.09.2012 mŕtvy. Zároveň I.. Y. už bol v čase od 13.08.2012 práceneschopný a tovar sa preto nemohol dostať do dispozície žalovaného. Prvá časť dodávky sa vyplatila na základe toho, že bola k dispozícii zmluva, na základe ktorej bola uskutočnená táto dodávka, v druhom prípade však nie. I.. Y. v rozhovore uviedol, že nevie koľko a aké množstvá objednal. Čo sa týka výdajok, tie žalovanému došli až po jeho smrti respektíve, keď už bol v kóme, tak nebolo možné sa ho opýtať na túto skutočnosť. I.. B. žalovanému uviedol, že keď budú predložené dôveryhodné doklady, tak sa uhradia požadované sumy. Avšak po jeho nástupe do funkcie nebol dodaný žiadny liadok. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 08.01.2014 uviedol, že cenník priložený k návrhu na začatie konania má iný dátum aj ceny oproti cenníku, ktorý je doručený na č. l. 224 oproti tomu, čo je na č. l. 16. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním listinných dôkazov, výpis z obchodného registra Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár zo dňa 21.12.2012, Kúpna zmluva č. X/ XXXX z XX.XX.XXXX, faktúra XXXX/UC/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 01.08.2012, faktúra č. XXXX/UC/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa 11.09.2012, výdajka, prevodka č. XXXXXXXX zo dňa 11.09.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 10.09.2012, cenník priemyselných hnojív jar 2012 zo dňa 01.03.2012, odsúhlasenie zostatkov na sklade zo dňa 25.06.2012, výpis z obchodného registra Združené poľnohospodárske družstvo Poltár z 24.01.2013, úmrtný list zo dňa 04.09.2012, príloha k jednotnej žiadosti na rok 2012 Pôdohospodárska platobná agentúra, fotokópia z poštovej knihy február 2012, posledná upomienka, odpoveď zo dňa 12.12.2012, odber priemyselných hnojív jar 2012 odberateľ S. U. zo dňa 22.01.2013, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 29.02.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX z 29.02.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 29.02.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 01.03.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 05.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 05.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 11.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 11.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 10.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 20.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 24.04.2012, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 20.04.2012, výdajka, prevodka zo dňa 24.04.2012 na č. l. 104, výdajka, prevodka XXXXXXXX zo dňa 24.04.2012, výdajka na č. l. 105 zo dňa 11.05.2012, výdajka, prevodka zo dňa 25.04.2012 na č. l. 105, výdajka, prevodka zo dňa 11.05.2012 na č. l. 106, výdajka, prevodka zo dňa 11.05.2012 na č. l. 106, vážna kniha žalobcu na č. l. 107 až 114 lustrácia v EVO zaslanie zo dňa 02.07.2013, evidenčná karta vozidla na č. l. 119 až 124, cenník priemyselných hnojív pre konečného pestovateľa na mesiac apríl 2012 zo dňa 03.04.2012, vyjadrenie zo dňa 25.07.2013, výpis z Unikredit bank zo dňa 25.09.2012, vyhlásenie o podaní písomnosti elektronickou formou zo dňa 25.09.2012, daňové priznanie, daň z pridanej hodnoty zo dňa 25.09.2012, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za 8/2012, podklady pre priznanie DPH za obdobie 8/2012, prehľad záznamov k dani za zdaňovacie obdobie za 8/2012 zo dňa 25.09.2012, vyhlásenie o podaní písomnosti elektronickou formou zo dňa 25.10.2012, výpis z účtu v Unikredit bank č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2012, daňové priznanie, daň z pridanej hodnoty zo dňa 25.10.2012, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiac 9/2012, podklady pre priznanie DPH za obdobie 09/2012 zo dňa 25.10.2012, prehľad záznamov k dani za zdaňovacie obdobie 09/2012 zo dňa 25.10.2012, poskytnutie súčinnosti zaslanie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci zo dňa 17.09.2013, zoznam vozidiel subjektu, užívateľský manuál s indikátorom R., faktúra č. XX/XXXX zo dňa 11.05.2010, zoznam pracovných výkazov pre dovoz liadku z A. do U. šoféra T. D., L. U. J. F. Y., prehľad záznamov k dani za zdaňovacie obdobie na č. l. 227 - 229, vyhlásenie o podaní daňového priznania elektronickou formou z 25.10.2012, údaje o poľnohospodárovi Ústredného kontrolného, skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave na č. l. 254 - 258, čestné prehlásenie Ing. Milana Šima zo dňa 12.03.2014, prehľad fakúr za rok 2009 až 2012 na č. l. 268, výpis z účtu žalobcu na č. l. 319 - 330, faktúra Hokr spol. s r. o.č. 11/07 zo dňa 28.04.2014, odpovedí obchodných spoločností D. P.. P. D..G.., Q. C..J..A.. P.. D.. G.., J. P.. P.. D.. G.., W. P.. P. D.. G.., I. P.. D.. G.., zoznam pracovných výkazov - dovoz liadku z Tomášoviec do Poltára šoférov JÁ. D., F. Y., L. U. s originálmi P. od 01.03.2012 do 11.05.2012,
článok o mernej jednotke metrický cent a výsluchom účastníkov konania a navrhnutých svedkov I.. T. B., L. U., I.. I. B., T. D.B., F. Y., L. U., R. Š., I.. L. C., G. U., I.. T. Q.. XX. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že štatutárnym orgánom žalovaného je predstavenstvo v zložení predseda predstavenstva U. T., podpredseda predstavenstva I.. U. Y. a člen predstavenstva U. B., za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda prípadne písomným splnomocnením predsedu aj iná osoba. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica žalovaného zo dňa 23.01.2013 súd zistil, že predsedom predstavenstva ako štatutárny orgán je Ing. Pavol Jucha od 21.07.2012, ďalej že členom štatutárneho orgánu bol I.. T. Y. do 14.05.2010 a členom predstavenstva bol do 20.07.2012, predsedom žalovaného bol I.. T. B., ktorý neskôr vo veci vypovedal ako svedok do 20.07.2012 12. Z kúpnej zmluvy č. 4/2012 súd zistil, že žalobca ako predávajúci sa zaviazal dodať žalovanému priemyselné hnojivo LAD 27 % v marci 2012, pričom cena bola určená 291 Eur na tonu, pričom išlo o množstvo 66,88 ton, ktorá mala byť splatná v auguste. Zmluva bola uzavretá 20.03.2012. 13. Z faktúry č. XXXX/UC/XXX/XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2012. Súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 23 354,50 Eur za dodanie 66,88 ton liadku 27 %. 14. Z výdajky, prevodky XXXXXXXX súd zistil, že bol žalobcom vydaný žalovanému tovar liadok 27 % v množstve 668,8 metrákov. 15. Z faktúry č. XXXX/UC/XXX/XXXXXXXXXX súd zistil, že bol žalobcom vyfakturovaný liadok 27 % v množstve 197,5 ton za jednotkovú cenu 295 Eur a amofos 1252BB v množstve 10 ton za jednotkovú cenu 574,0 Eur v celkovej hodnote 76 803 Eur. 16. Z výdajky XXXXXXXX súd zistil, že bol vydaný tovar v množstve liadok 27 % 1975 q a z výdajky 00003682 amofos 12/52BB 100 q zo dňa 10.09.2012. 17. Z upomienky zo dňa 12.12.2012 súd zistil, že žalovaný žiadal žalobcu o šetrenie stavu vo veci fakturovanej sumy vo výške 76 803 Eur. 18. Z úmrtného listu zo dňa 04.09.2012 zistil, že zamestnanec žalovaného Ing. Ján Gregor zomrel 02.09.2012. 19. Z dokumentu odsúhlasenie zostatkov na sklade dodané nevyfakturované hnojivo zo dňa 25.06.2012 súd zistil, že nevyfakturované hnojivo k 25.06.2012 liadok 27 % je vo výške 264,38 ton a amofos 12-52 je v objeme 10 ton, pričom podpísaný za žalovaného je len jeden pracovník zodpovedajúci za stav zásob k pečiatke žalovaného, pričom tento podpis pri porovnaní so stránkami knihy o doručenej a odoslanej pošte je podobný podpisu I.. B., nachádzajúce sa na položke 117, 118 knihy. 20. Z priloženého dokumentu odber priemyselných hnojív jar 2012, odberateľ ZPD Poltár zo dňa 22.01.2013 súd zistil, že 29.02.2012 až do 11.05.2012 mal byť vykonaný odber motorovým vozidlom pod ŠPZ U., U., U., U. odber liadku a taktiež amofosu. Z výdajky, prevodky 000030002 súd zistil, že bol odobratý tovar žalovaným od žalobcu liadok 27 % v objeme 101 q. Na základe výdajky, prevodky č. 00003006 zo dňa 29.02.2012 súd zistil, že žalovaný odobral liadok 27 % v množstve 203,60 q z výdajky, prevodky č. 00003007 zo dňa 29.02.2012. 21. Súd zistil, že žalovaný prostredníctvom motorového vozidla PT179AA odobral liadok 27 % v množstve 187,20 q a na základe výdajky, prevodky č. XXXXXXXX liadok 27 % zistil, že žalovaný prostredníctvom motorového vozidla evidenčné číslo U. prevzal 177 q liadku 27 %. Na základe výdajky, prevodky č. XXXXXXXX zo dňa 05.04.2012 súd zistil, že žalovaný prevzal prostredníctvom motorového vozidla U. amofos 12-52BB v množstve 100 q. Na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 05.04.2012 sa zistilo, že žalovaný prevzal s motorovým vozidlom U. liadok v hodnote 27 % v množstve 217 q na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 11.04.2012 súd zistil, že žalovaný prostredníctvom motorového vozidla U. prevzal liadok v množstve 222,60 q na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 11.04.2012 motorovým vozidlom s evidenčným číslom U. liadok 27 % v množstve 230,40 q na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012 žalovaný prevzal na motorovom vozidle XXXAB 86,80 q liadku 27 % na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 prostredníctvom motorového vozidla U. liadok 27 % v množstve 210 q na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 20.04.2012 prostredníctvom motorového vozidla U. liadok 27 % v množstve 78,60 q na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012 motorovým vozidlom s evidenčným číslom U. liadok v množstve 89,40 q, na základe výdajky, prevodky č. XXXXXXXX zo dňa 24.04.2012 žalovaný na motorovom vozidle PT923AF liadok v množstve 83,20 q na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 20.04.2012, liadok 27 % prostredníctvom motorového vozidla U. v množstve 86,80 q, na základe výdajky, prevodky zo dňa 24.04.2012 na motorovom vozidle evidenčné číslo U. liadok 26 % v množstve 83,60 q, na základe výdajky, prevodky XXXXXXXX zo dňa 24.04.2012 žalovaný na neuvedenom motorovom vozidle mal prevziať liadok v množstve 89 q na základe výdajky, prevodky zo dňa 11.05.2012 motorovým vozidlom U. mal prevziať liadok 27 % v množstve 98 q, na základe výdajky,
prevodky zo dňa 25.04.2012 na motorovom vozidle evidenčné číslo U. liadok 27 % v množstve 202,60 q, na základe výdajky, prevodky zo dňa 11.05.2012 motorovým vozidlom pod evidenčným číslom U. liadok 27 % v množstve 102,40 q a na základe výdajky, prevodky zo dňa 11.05.2012 motorovým vozidlom evidenčné číslo U. liadok 27 % v množstve 94,60 q. 22. Z vážnej knihy nachádzajúcej sa na č. l. 107 až 114 spisu súd zistil, že na motorové vozidle pod ŠPZ U. odoberateľa žalovaného bolo naložených 101 q liadku dňa 29.02.2012, ďalej do motorového vozidla evidenčné číslo U. zapísaného žalovanému bolo naložených 203,60 q liadku dňa 29.02.2012, ďalej do motorového vozidla s rovnakým evidenčným číslom 187,20 q dňa 29.02.2012, ďalej že dňa 01.03. mal prevziať žalovaný liadok na motorovom vozidle evidenčné číslo ŠPZ U. 177 q liadku, dňa 05.04.2012 motorové vozidlo žalované ŠPZ U. XXXAA malo naložiť 217 q liadku a dňa 05.04.2012 motorové vozidlo U. naložilo 100 q amofosu. Dňa 11.04.2012 motorové vozidlo žalovaného pod ŠPZ U. malo prevziať liadok v množstve 238 q a taktiež 222 q, dňa 12.04. mal žalovaný prostredníctvom motorového vozidlo evidenčné číslo U. nabrať 210 q, dňa 17.04.2012 motorové vozidlo žalovaného evidenčné číslo U. malo byť naložené 89,40 q liadku a dňa 17.04.2012 motorové vozidlo žalovaného evidenčné číslo U. malo nabrať 86,8 q liadku, dňa 20.04.2012 motorové vozidlo žalovaného pod evidenčným číslom U. malo byť naložené 78,60 q liadku, dňa 20.04.2012 motorové vozidlo žalovaného pod evidenčným číslom U. malo byť ďalej naložené 86,80 q liadku, dňa 24.04.2012 malo byť motorového vozidlo žalovaného s evidenčným číslom U. naložené 83,20 q liadku a tiež 89 q liadku a 83,60 q liadku, dňa 25.04.2012 malo byť motorového vozidlo žalovaného pod evidenčným číslom U. naložené 202,60 q liadku, dňa 11.05.2012 malo byť motorového vozidlo žalovaného s evidenčným číslom U. naložené 98 q liadku, 94,60 q liadku a 102,40 q liadku. 23. Zo zaslania lustrácie z EVO Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, Okresného dopravného inšpektorátu v Poltári súd zistil, že pod evidenčným číslom U. je zaregistrované nákladné vozidlo LIAZ, ktorého držiteľom je žalovaný, ďalej že motorové vozidlo pod evidenčným číslom U. je zároveň zaevidovaný motocykel JAWA patriaca U. D., pod evidenčným číslom U. je zaevidované nákladné vozidlo LIAZ, ktorého držiteľom je S. U. R. U., pod bývalým evidenčným číslom U. je v súčasnosti zaevidované Renault Clio 19D patriace T. B., ktorého vlastníkom je. Pod U. je zároveň zaregistrovaný malý motocykel Simpson patriaci L. B., pod evidenčným číslom U. je zaevidované nákladné vozidlo ŠKODA, ktorého držiteľom je Združené poľnohospodárske družstvo Poltár. 24. Z cenníka priemyselných hnojív pre konečného pestovateľa na mesiac apríl 2012, 03.04.2012 spoločnosti Tajba a.s. súd zistil, že liadok voľne uložený sa predával za cenu 265 Eur, Amofos 52 % 585 Eur. 25. Z vyjadrenia externého ekonóma ZPD Poltár I.. L. Q. 3xM+ s.r.o. vyplýva, že S.r si uplatnilo z celkovej čiastky 76 803 Eur DPH vratky v plnej výške 12 800,50 Eur, avšak po inventúre zistilo, že tento tovar nebol dodaný a nasledovne očakáva dobropis od žalobcu, aby mohlo DPH v plnej výške vrátiť daňovému úradu. 26. Z výpisu UniKredit bank číslo účtu XXXXXXXXXX žalobcu súd zistil, že žalobca uhradil Daňovému úradu Banská Bystrica 25.09.2012 sumu 47 511,58 Eur z daňového priznania za mesiac august 2012. Súd zistil, že daňová povinnosť na úhradu činila 144.014,52 Eur. Z prehľadu záznamov vydaní za zdaňovacie obdobie august 2012. Ďalej z výpisu z Unikredit Bank číslo účtu XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2012 súd zistil, že žalobca vykonal platbu vo výške 49 078,50 Eur Daňovému úradu v Banskej Bystrici. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani o pridanej hodnoty za mesiac september 2012 súd zistil, že vlastná daňová povinnosť na úhradu žalobcu činila 33 355,84 Eur, z podkladov pre priznanie DPH za obdobie september 2012 a z prehľadu záznamov k dani za zdaňovacie obdobie september 2012 súd zistil, že dňa 11.09.2012 bol uplatnený liadok 27 % v daňovom základe 27 803 Eur a daňová povinnosť 12 800,50 Eur. 27. Z poskytnutia súčinnosti zaslania Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 17.09.2013 súd zistil, že za obdobie od januára 2012 do 11.09.2012 vlastnil žalovaný pod evidenčnými číslami U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U., U.. Zo zoznamu pracovných výkazov šoférov T. D.Á. súd zistil, že dňa 01.03.2012 vykonal trasu za účelom nákladu liadku z Poltára do Tomášoviec na motorovom vozidle LIAZ evidenčné číslo U., ďalej 05.04.2012 to bolo na motorovom vozidle pod evidenčný číslom U. z Poltára do Tomášoviec a dňa 11.04.2012 z Poltára do Tomášoviec na motorovom vozidle U. za účelom dovozu liadku a dňa 25.04.2012 na motorovom vozidle U. vývoz HH z RN-10. Zo zoznamu pracovných výkazov L. U. vyplýva, že dňa 12.04.2012 vykonal dovoz liadku na trase Poltár - Tomášovce na motorovom vozidle evidenčné číslo U., továrenská značka LIAZ, zo zoznamu pracovných výkazov F. Y. vyplýva, že dňa 17.04.2012 na motorovom vozidle Škoda 706 evidenčné číslo vozidla U., Tomášovce - Poltár liadok uvedený ako druh nákladu, ďalej 20.04.2012 na motorovom vozidle Š-706 evidenčné číslo vozidla U., druh nákladu z Tomášoviec do Poltára liadok a
dňa 24.04.2012 na motorovom vozidle Š-706 evidenčné číslo vozidla U., 24.04.2012 a 11.05.2012 na motorovom vozidle Š-706 evidenčné číslo vozidla U. vykonanej cesty medzi Tomášovcami a Poltárom druh nákladu prepraveného liadok. 28. Spoločnosť W. P.. P. D.. G.. predávala amofos 12-52 BB distribútorom za cenu 13.900 - 14.100,- Kč/t (545 - 553,- Eur) a liadok 27% za 6.900 - 7.100,- Kč/t (271 - 279), pričom vtedajší kurz bol 25,50 Kč/Euro (zistené z odpovede na č. l. 353). 29. Z výkazu Ústredného kontrolného skúšobného poľnohospodárskeho ústavu v Bratislave, súd zistil, že žalovaný používal v roku 2011 okrem iného aj hnojivo Liadok 27%. 30. Svedok I.. T. B. uviedol, že bol predsedom družstva u žalovaného do 30.06.2012. V mesiaci február, január 2012 potvrdil, že objednal za žalovaného určité množstvá tovaru. Pripustil, že so žalobcom uzavrel ústnu dohodu, kde bolo stanovené, aký druh tovaru sa má dodať, objem aj cena bola určená podľa cenníka tovaru. Tovar bol dodávaný v priebehu vegetačného obdobia od februára do júna. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný je akcionárom žalobcu a on sám bol predsedom predstavenstva 4 až 5 rokov. Svedok taktiež potvrdil, že žalovaný bral hnojivá aj od spoločnosti Tajba a.s., kde sa objavili problémy s kvalitou a preto došlo k jednaniam so žalobcom ohľadom dodávky hnojiva. Dodávky hnojiva u žalovaného mali ísť cez sklad. O I.. Y. svedok uviedol, že ho poznal ako čestného a svedomitého človeka, neboli s ním žiadne problémy. Ohľadom dodávky hnojiva Renaultom Clio svedok uviedol, že také vozidlo nevlastní žalovaný. Ohľadom podpisu na výdajkách I.. Y., ktoré sa malo uskutočniť po jeho smrti, svedok uviedol, že nevie si to vysvetliť. So zástupcom žalobcu I.. Y. jednal po odchode zo svojej funkcie. Pokiaľ išlo o splátkový kalendár z roku 2012, potvrdil, že cena bola určená podľa cenníka, množstvo a druh podľa potreby žalovaného, platba za dodaný tovar mala ísť na odklad, splácalo sa to zvyčajne, keď bola úroda, predala sa alebo sa to rôzne kombinovalo. Svedok I.. T. B. na pojednávaní dňa 08.01.2014 uviedol, že ohľadom dohody so žalobcom sa jednalo o ústnu dohodu, ktorej sa zúčastnil nebohý I.. Y., vedúci úseku rastlinnej výroby, ktorá sa uskutočnila v kancelárii riaditeľa Agrochemického podniku, pričom za žalobcu sa zúčastnil tohto stretnutia len I.. Y., pričom svedok si už nepamätal, kedy sa presne uskutočnilo toto stretnutie, uviedol, že približne dva roky dozadu v prvom štvrťroku. Svedok uviedol, že na tomto stretnutí sa dohodlo množstvo, ktoré požadovala žalovaná a dohodlo sa, že sa dodatočne upresnia termíny dodania tovaru. Na otázku, či sa dohodla na tomto stretnutí aj cena, svedok uviedol, že si už nepamätá, či bola cena určená presne alebo dohodli ceny podľa toho, kedy bude realizovaná úhrada, pričom svedok uviedol, že v takom druhom prípade by to znamenalo, že čím neskôr bude vykonaná úhrada za tovar, tým vyššia cena bude dodaného tovaru, pričom svedok si nepamätal, či mal cenník vtedy k dispozícii, pričom následne svedok uviedol, že na konkrétnej cene sa nedohodli so žalobcom, tá sa odvíjala aj od termínu zaplatenia. Podľa svedka mal cenník agronóm žalovaného k dispozícii, pričom svedok cenník videl. Svedok na otázku, či bol tovar dodávaný v auguste alebo ešte v januári vzhľadom na faktúru s termínom dodania august 2012, uviedol, že si už nepamätá na zmluvu, tam išlo, že tovar bol zrejme prebratý v prvom alebo druhom štvrťroku s prihliadnutím na predložený cenník nachádzajúci sa na č. l. 224, svedok uviedol, že to nebol termín dodávky ale bola to cena v uvedenom mesiaci február, august a november. Pri nahliadnutí svedka na cenník hnojív na č. l. 16 a na č. l. 224 svedok uviedol, že po dvoch rokoch si už nepamätá, ktorý z toho mu bol predložený. Čo sa týka upresnenia množstva tovaru a druhu tovaru na stretnutí, svedok uviedol, že toto malo byť na základe požiadavky agronóma žalovanej, pričom ďalší odber mal dohodovať I.. Y. P. I.. W.. XX. Svedok L. U. uviedol, že je zamestnancom žalovaného od roku 2009. V súčasnej dobe pracuje ako agronóm a to od decembra 2012. S I.. W. J. I.. Y. má normálny pracovný vzťah. I.. T. je jeho nadriadený. Potvrdil, že podpísal za žalovaného okolo 668 metrov a nejaké drobné liadku a amofosu na jednom liste na základe požiadavky Ing. Hana v čase, keď ešte žil I.. Y., ktorý mu na základe telefonického rozhovoru povedal, aby to podpísal, nakoľko pán U. bol v tom čase ešte mechanizátor. Svedok uviedol, že omyl bol v tom, že na jednom liste by nemal byť liadok aj amofos, čo mu povedal I.. W.. I.. W. prišiel zúčtovať 668 metrov liadku a 100 metrov amofosu. Po telefonickom rozhovore I.. Y. oznámil svedkovi, že je to v poriadku, môže to podpísať. Takéto hnojivo amofos aj liadok sa používa na jar a nikdy takéto objednávky za žalovaného na jeseň sa nerobili počas pôsobenia svedka u žalobcu v období štyroch rokov. Skladníkom bol Ing. Gregor a tento tovar sa uskladňoval na sklade, pričom svedok podpísal to, čo videl. 32. Svedok I.. I. B. na pojednávaní dňa 21.10.2013 uviedol, že bol zamestnaný u žalovanej ako vedúci dopravy a od 16.07.2012 už bol na dovolenke a od 01.08.2012 bol ukončený pomer dohodou. Uviedol, že u žalovanej sa vykonával dovoz tovaru takým spôsobom, že svedok dostával pokyny od nebohého I.. Y. J. I.. B., aby vyslal šoférov na miesto dodania tovaru, pričom jedným z takýchto miest bol aj žalobca. Svedok si už nevedel spomenúť, či v mesiacoch marec a apríl 2012 sa uskutočňovali objednávky od žalobcu, pamätal si len, že také sa uskutočňovali koncom februára maximálne začiatkom marca. V auguste už
takéto pokyny nemohli byť, nakoľko vtedy bola žatva a svedok si nespomína, že by dával takéto pokyny na jeseň. Celý proces fungoval tak, že svedok dával šoférovi príkaz na jazdu takzvanú stazku, pričom svedok dostal príkaz od predsedu družstva, šofér potom doniesol tovar a zložil ho v sklade, kde už vypisovala zloženie tovaru skladníčka do skladu. Stazky sa evidovali u žalovanej. Keď prichádzal šofér ku žalobcovi prevziať tovar podľa svedka, podpisoval výdajku - prevodku I.. W. alebo zamestnankyňa žalobcu, pričom z takejto výdavky - prevodky vyplývalo, kto je objednávateľ, kto je dodávateľ, bolo tam aj množstvo uvedené. Svedok potvrdil, že na prevodkách č. l. 105 sa nachádzajú: značka motorového vozidla patriaceho žalovanej. Svedok si už nepamätal, či sa začiatkom roka 2012 vozili dodávky amofosu a liadku od žalobcu. 33. Svedok T. D. na pojednávaní dňa 21.10.2013 uviedol, že bol zamestnancom žalovanej, kde pracoval ako vodič na základe pracovnej zmluvy, pričom funkciu šoféra vykonával od roku 1971. Svedok ďalej uviedol, že jazdil na motorovom vozidle pod evidenčným číslom U.-XXXAA. Svedok potvrdil svoje podpisy na výdajke, prevodke číslo XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a výdajka - prevodka bez uvedeného čísla zo dňa 25.04.2012, ktoré sa nachádzajú na č. l. 98, 99, 100 a 105. Svedok uviedol, že nikdy nepodpísal prázdnu prevodku, pričom uviedol, že množstvo tovaru bolo odvážené na váhe. 34. Svedok F. Y. na pojednávaní dňa 21.10.2013 uviedol, že je zamestnaný ako šofér u žalovaného a to od roku 1980, pričom pozná aj I.. Y. ako vzdialeného suseda a pracovne pozná Ing. Hanu. Ako šofér jazdil na motorovom vozidle, evidenčné číslo U.-XXXAF, išlo o nákladné motorové vozidlo Škoda 706, pričom motorové vozidlo je vhodné na prevoz všetkých sypkých materiálov. Ohľadom podpisov na výdajke - prevodke č. XXXXXXXX a prevodke bez uvedeného čísla zo dňa 24.04.2012, množstvo dodaného tovaru 83,60 q, na výdajke - prevodke č. XXXXXXXX, na výdajke - prevodke č. XXXXXXXX, na výdajke - prevodke č. XXXXXXXX, na výdajke - prevodke bez uvedenia čísla zo dňa 11.05.2012 vydaná na množstvo 94,60 q, na výdajke - prevodke bez uvedenia čísla zo dňa 11.05.2012 na vydané množstvo 102,40 q, na výdajke - prevodke bez uvedenia čísla zo dňa 11.05.2012 na vydané množstvo 98 q, na výdajke - prevodke č. XXXXXXXX, ktoré sú zaprotokolované na č. l. 102 až 106, svedok uviedol, že podpis sa podobá na jeho, pričom svedok uviedol, že nepodpísal prázdne prevodky - výdajky, bez odváženia nemohol odísť od žalobcu. Pokiaľ ide o váženie tovaru, naloženom na motorovom vozidle, osobne to nekontroloval, ale videl u žalobcu na váhu, pozeral sa na to len zbežne. Svedok uviedol, že výdajku u žalovaného odovzdával už nebohému I.. T. Y., ktorý si takto každú zásielku prevzal a keď tam nebol, tak na druhý deň si to prevzal ako sumár. Pokiaľ už I.. Y. pre svoju chorobu nepracoval, prevzala to pani U. ako zamestnankyňa žalovaného. 35. Svedok L. U. uviedol, že je zamestnaný u žalovaného ako vodič, pričom jazdí na štyroch až piatich autách, či už bol aj u žalobcu, to si nepamätá, pričom je zamestnaný od roku 1974 u žalovaného. Po nahliadnutí na výdajku - prevodku č. XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012 na množstvo 86,80 q lad 27 % svedok uviedol, že nie je to jeho podpis, nachádzajúci sa na č. l. 101. Po nahliadnutí svedka na výdajku
- prevodku č. XXXXXXXX zo dňa 12.04.2012, názov tovaru lad 27 %, množstvo 210, svedok potvrdil, že sa tam nachádza jeho podpis. Svedok uviedol, že nejazdil na motorovom vozidle U.-XXXAA, avšak mohol niekedy zastupovať na tomto motorovom vozidle, pričom sa jedná o súpravu motorových vozidiel. Svedok uviedol, že nemohlo sa stať, že pokiaľ podpísal na výdajke - prevodke, že sa tam nachádza liadok, nemohol tam viesť iný tovar ako napríklad piesok. Pokiaľ ide o kontrolu množstva tovaru, ktorý sa nachádza na výdajke, svedok videl to množstvo na váhe u žalobcu, avšak sa v tom bližšie nevyznal. 36. Svedkyňa R. Š. uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu ako samostatný skladový technik od 07.01.2008, nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k účastníkom konania a pozná zástupcov žalobcu. O spôsobe vydania tovaru žalobcovi uviedla, že celý proces prebiehal tak, že k žalobcovi prišlo motorové vozidlo po tovar, svedkyňa ho odvážila prázdne, potom dala pokyn zamestnancom, čo majú naložiť a následne odvážila plné auto. Vodič motorového vozidla po celý čas bol v kontakte so svedkyňou, vypisoval dodací list, môže skontrolovať prázdnu váhu ako aj plnú váhu a svojím podpisom potvrdzuje, čo bolo naložené na motorové vozidlo. Svedkyňa potom vypisuje celý dodací list aj svojím podpisom ho potvrdzuje, pričom v priestoroch sa nachádzala digitálna váha, ktorá je kalibrovaná každé dva roky. Vyslaný vodič vždy podpísal to, čo prevzal a nikdy sa nestalo, že by bol vyslaný predseda družstva na prevzatie tovaru. Čo sa týka evidencie motorových vozidiel, buď to oznámil samotný šofér motorového vozidla alebo sa išla svedkyňa presvedčiť. Svedkyňa uviedla, že na výdajke - prevodke č. XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012, ktorá sa nachádza na č. l. 102 sa nachádza podpis. Svedkyňa vysvetlila, že skratky LAD znamená liadok 27 % voľne uložený, q je jednotka metrické centy, nápis na prevodke č. XXXXXXXX, ktorá sa nachádza na č. l. 98 znamená amofos, 12 - 52 je zloženie amofosu a B/B je big bag, to znamená, že ide o vrecovanie. Svedkyňa uviedla, že neboli žiadne reklamácie zo strany šoférov žalovanej ani z hľadiska kvality, množstva. Svedkyňa uviedla, že z tých šoférov, ktorí zo strany žalovanej chodili k
žalobcovi si pamätá dvoch, ktorí chodili najčastejšie a to pána Y. J. D.. Svedkyňa nakladala tovar podľa pokynov svojho vedúceho alebo to, čo povedal šofér alebo oznámil agronóm žalovanej, čo majú dodať. 37. Z výpovede svedka I.. L. C. súd zistil, že je zamestnancom žalobcu ako ekonóm podniku. Zástupcu žalovaného I.. T. pozná len z videnia na valnom zhromaždení. Svedok uviedol, že žalobca dodával tovar žalovanej, pričom až neskôr sa fakturoval tento tovar, nakoľko žalovaná v čase dodávky nemala finančné prostriedky. Svedok uviedol na č. l. 153 až 174 z predložených dôkazov vyplýva, že bola vykonaná platba za daňovú povinnosť žalobcu. Pokiaľ ide o faktúry na č. C.. XXX, Č.. C.. XXX, svedok uviedol, že sa tam nachádza jeho podpis, avšak túto faktúru nekontroluje z obsahového hľadiska, či sedí množstvo, cena ale len z formálneho hľadiska, či spĺňa predpoklady podľa zákona o účtovníctve. Pokiaľ sa týka podpisu I.. Y., ktorý bol už deväť dní nebohým, svedok uviedol, že nemal o tom vedomosť, avšak zo strany žalobcu došlo k posunu fakturácie na september a dátum bol neskôr doplnený len do výdajky. 38. Z výpovede svedkyne G. U. súd zistil, že jej pracovnou úlohou u žalobcu je zapisovať výjazd všetkých vozidiel, pričom pána P. poznala ako šoféra. Svedkyňa uviedla, že podpisy na jej predložených origináloch výdajky-prevodky XXXXXXXX (ftk. sa nachádza v spise na č.l. 101) a na originále výdajky- prevodky XXXXXX zo dňa 29.02.2012 (pozn.: výdajka sa nenachádza v súdnom spise) sú podpisy pána Sivoka, pričom na motorovom vozidle pod EVČ: U. XXX J. je sivá-čierna Liaz, na ktorej jazdil pán Sivok, ktorý sa pred svedkyňou denne podpisoval niekoľkokrát. 39. Z výpovede svedka L. U., súd zistil, že v súčasnosti už nerobí u žalovaného, pričom robil šoféra 10 rokov u žalovaného, kde ostatní vodiči boli B., Y., P. a mená ďalších už nevedel uviesť. K podpisu výdajke-prevodke XXXXXXXX sa svedok nevedel vyjadriť komu patrí. 40. Z výsluchu I.. T. Q., ktorý uviedol, že bol vedúci technických služieb u žalovaného. Spôsob fungovanie bol taký, že ráno sa stretol predseda družstva s technikom technickými službami, agronómom a jednotliví zamestnanci si objednávali technické služby, Následne ten, zväčša to bol agronóm komu bol bolo poskytnuté vozidlo, si ho už riadil. Každé vozidlo malo svojho šoféra a pokiaľ ide o umelé hnojivá, bola na to Liazka so šoférom B. a Liaz so šoférom P. so špeciálne upraveným autom. Hnojivá sa vozili väčšinou od žalobcu. Pokiaľ agronóm žalovaného dohol odber hnojiva u žalobcu s I.. Y. alebo I.. W., poslal tam auto s príslušným šoférom, kde sa naložilo hnojivo. Auto sa vážilo u žalobcu prázdne aj plné a potom sa podpisovala výdajka, ktorú šofér doniesol u žalovaného a ešte sa vážilo auto na R. X. Výdajku podpisovala u žalobcu skladníčka a šofér žalovaného. Svedok potvrdil, že tovar žalovanému bol poskytovaný aj na dlh v rámci dobrých vzťahov, keď žalovaný nemal peniaze a neskôr sa to zúčtovalo a vyplatilo. 41. Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd učinil nasledujúci záver o skutkovom stave veci: 42. Dňa 01.04.2012 sa uskutočnilo stretnutie medzi žalobcom, zastúpeným I.. T. Y. a žalovaným zastúpeným I.. T. B. J. I.. T. Y.. Stretnutiie sa uskutočnilo v kancelárii I.. Y. v sídle žalobcu. Na stretnutí sa dohadovalo medzi oboma účastníkmi dodávka tovaru - hnojív liadok a amofos. Už predtým medzi obama účastníkmi fungovali dodávateľsko-odberateľské vzťahy, na základe ktorých bola uzavretá aj písomná kúpna zmluva č. 4/2012 dňa 20.03.2012, ktorej predmetom bol predaj 66,85 t liadku 27%, s dátumom splatnosti 21.08.2012 v celkovej výške 23.354,50 Eur. Žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi splatil. Žalovaný ďalej prevzal od žalobcu tovar v celkovom množstve 197,5 t) liadku 27% a 100 q (10 t) amfosu. Tento tovar preukázateľne prevzal žalovaný od žalobcu vo viacerých dodávkach 100 q (10 t) amfosu a 872,60 q liadku (87,26 t), ktorí žalovanému doviezol šofér T. D.Á., zamestnanec žalovaného. Prostredníctvom šoféra F. Y., zamestanca žalovaného, si žalovaný od žalobcu prevzal 805,60 q liadku (80,56 t). Prostredníctvom šoféra L. U. si žalovaný odobral od žalobcu 210 q liadku (21 t). Žalobca vyfaktúroval žalovanému na zaplatenie 76.803,- Eur, na základe faktúry č. XXXX/UC/XXX/ XXXXXXXXXX ako požadovanú platbu za liadok 27 % v množstve 197,5 t za jednotkovú cenu 295 Eur a amofos 12/52BB v množstve 10 t za jednotkovú cenu 574,0 Eur a zvyšok bol dodaný šoférom P.. 43. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (účinný k 04.05.2012, ďalej len "OBZ") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 44. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 45. Podľa § 266 ods. 1, 3 OBZ (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania
o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 46. Podľa § 269 ods. 1 OBZ ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. 47. Podľa § 272 OBZ (1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. 48. Podľa § 275 ods. 4 OBZ s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. 49. Podľa § 365 OBZ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 50. Podľa § 369 ods. 2 OBZ Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. 51. Podľa § 409 ods. 1, 2 OBZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 52. Podľa § 411 OBZ kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. 53. Podľa § 412 ods. 2, 3 OBZ (2) Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste. (3) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi. 54. Podľa § 447 OBZ Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 55. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka Podľa ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 56. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinný k 04.05.2012 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 57. Prvostupňový súd v konaní pôvodne priznal žalobcovi čiastočne nárok vo výške 58 508,88 Eur s prísl. vo zvyšku zamietol. Na základe uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/87/2016-449 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu, pričom uložil okresnému súdu aby vychádzal z právneho názoru krajského súdu, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla platná kúpna zmluva, ktorá obsahuje podstatné náležitosti upravené v § 409 a nasl. OBZ. Poverení pracovníci žalovaného ako šoféri, ktorí
boli jeho zamestnanci prevzali tovar, čo potvrdili svojim podpisom na výdajkách tovaru vystavených žalobcom až na výdajku č. XXXXXXXX zo dňa 17.04.2012, na ktorej je podpis pracovníka žalovaného podľa tvrdení patriacich pánovi P., čo je potrebné v rámci dokazovania okresného súdu preskúmať a doplniť na základe čoho okresný súd opätovne rozhodne podľa § 409 a nasl. vrátanie rozhodnutia o DPH ako aj začiatku doby omeškania žalovaného splnením peňažného záväzku podľa § 365, § 369 ods. 2 OBZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zároveň na námietku žalovaného ohľadom výšky trov a návrhom pri rozhodovaní o trovách konania pri aplikácii § 150 OSP, súd sa mal vysporiadať s návrhom žalovaného. 58. Na základe uvedeného súd uvádza, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy podľa § 409 OBZ je určenie zmluvných strán, určeniu predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ ide o náležitosť - záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, tento sa prejavuje v spôsoboch určenia v zmluve. Cena musí byť určená buď priamym určením výškou peňažnej sumy alebo určením spôsobu jej dodatočného určenia. Súd vychádzal pri posúdení predmetných vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v súlade s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/87/2016, tak, že posúdil, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústa kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. OBZ, nakoľko z výsluchov I.. Y. J. I.. B. preukázateľne vyplynulo, že dňa 05.04.2012 sa v priestoroch žalobcu uskutočnilo ústne jednanie, kde žalovaný predložil návrh na uzavretie zmluvy na dodávku hnojív - liadok 27% a amofos. Zmluvné strany sa dohodli na termíne plnenia dojednaného tovaru so začiatkom od 05.04.2012. Tento návrh na uzavretie kúpnej zmluvy bol zo strany žalobcu akceptovaný aj tým, že v uvedený deň sa uskutočnila prvá dodávka tovaru zamestnancom žalovaného - šoférom do skladu žalovaného, čím bolo prijatie návrhu na kúpnu zmluvu účinné najneskôr v okamihu uskutočnenia tohto úkonu v súlade s § 275 ods. 4 OBZ, podľa ktorého žalobca mohol vyjadriť súhlas s návrhom v tomto prípade odoslaním tovaru a prijatie návrhu je účinné, keď sa tento úkon urobil. Keďže žalovaný dlhodobo odoberal od žalobcu, pričom táto prax medzi zmluvnými stranami prebiehala dlhodobo 17 - 20 rokov, pri určení práv a povinností z takto uzatvorenej kúpnej zmluvy sa vychádzalo z obchodných zvyklostí v súlade s § 275 ods. 4 OBZ, keď žalovaný odoberal od žalobcu hnojivá určitého druhu dodávané žalovanému v termínoch, ktoré si žalovaný sám určil, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si zabezpečoval dovoz tovaru od žalovaného prostredníctvom svojich zamestnancov, pričom tento proces bol opísaný svedkom I.. Q.. Podľa svedka si žalovaný na ranných pracovných stretnutiach si predseda družstva po porade s technikom technických služieb, agronómom a jednotliví zamestnanci objednávali vozidlá na umelé hnojivá, ktoré bolo použité na odvoz hnojiva od žalobcu. Väčšinou agronóm žalovaného dohodol konkrétny odber hnojiva od žalobcu a poslal k žalobcovi nákladné auto. Tento tovar bol v rámci dlhoročnej praxe v súlade s § 266 ods. 3 OBZ a dobrých vzťahov medzi žalobcom a žalovaným poskytovaný na dlh v prípadoch, keď žalovaný nedisponoval finančnou hotovosťou. Medzi stranami sporu neboli v rámci dlhoročných vzťahov vždy uzatvárané písomné zmluvy. Obchodné vzťahy sa uskutočňovali formou čiastočných dodávok, z ktorých sa vystavovali čiastočné výdajky, na ktoré sa nevystavovala v momente dodania faktúra. Medzi stranami sporu, že žalobca umožnil žalovanému tak, že mu vystavil faktúru až keď žalovaný disponoval finančnými prostriedkami, čo obvykle bývalo až po zbere a predaji úrody, ako vyplýva z výpovedí I.. Y. J. I.. B. v konaní. Podkladom faktúry bola súhrnná výdajka tovaru, v ktorej bolo obsiahnuté celkové dodané množstvo tovaru - hnojiva, ktoré žalovaný riadne prebral. Preto dodávkou hnojív žalovanému bola zo strany žalobcu akceptovaná oferta a došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 OBZ, ktorú je možné uzavrieť v ústnej forme s ohľadom na § 272 ods. 1 OBZ. Obom stranám sporu bolo pritom zrejmé, aký druh tovar má byť dodaný, a to konkrétnym uvedením veci ako hnojiva a určenie jeho druhu Liadok 27% a Amofos 12-52 B. B., ako aj jeho množstvo 197,5t liadku a 10t amofosu, čo vyplynulo z výpovedí I.. Y. J. I.. B., ako v tom čase osôb oprávnených za obe strany uzavrieť takúto zmluvu. Dojednanie kúpnej ceny došlo pri objednaní hnojiva v množstvách určených žalovaným za akceptácie ceny na základe cenníka, ktorý žalovaný bol oboznámený a bol mu doručený, čo vyplynulo z výpovede I.. B.. Tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s cenou, neuskutočnil by prvú dodávku tovaru už dňa 05.04.2012. Medzi stranami bola pritom zaužívaná obchodná prax, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v mesiaci, kedy bol tovar dodaný, bola kúpna cena zvýšená podľa cenníka, ktorý stanovoval ceny tovaru podľa mesiacov v príslušnom kalendárnom roku. Preto súd v súlade s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 43Cob/87/2016 skutkovo a právne uzatvára, že medzi účastníkmi bola platne dojednaná ústna kúpna zmluva podľa § 409 ods. 1 OBZ, kde cena bola určená a to aj s jej prípadnou zmenou, ktoré žalovaný akceptoval. 59. Množstvo dodaného hnojiva určil súd s prihliadnutím na preukázané vyjadrenia a pracovné výkazy, ktoré potvrdili na pojednávanich šoféri žalovaného, predložené a súdom vyhodnotené dôkazy ako aj vzhľadom na nespornosť výdajky zo 17.04.2012 na č. l. 101, ktorej nespornosť žalovaný potvrdil. Pokiaľ
išlo o časť množstva hnojiva, ktoré malo byť dodané súd ustálil, že žalobca dodal žalovanému Liadok 27% v množstve 197,5t za jednotkovú cenu 295,- Eur/t a Amofos 12-52 B.B. za jednotkovú cenu 574,- Eur/t, čo dokopy činí súdom priznanú sumu vo výške 76.803,- Eur. 60. Súd priznal žalobcovi keďže išlo plnenie peňažného dlhu úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 OBZ a vyhlášky MS SR 87/1995 Z. z., vo výške 8,75 %, ktorá zodpovedá súčtu príslušnej výške úrokovej sadzbe ECB k danému dňu omeškania t. j. 0,75% a 8 percentuálnym bodom, odo dňa, kedy si žalobca tento úrok uplatňoval t. j. od 11.10.2012 (hoci žalobca mal nárok od určeného dátumu splatnosti faktúry t. j. od 11.09.2012). Vo zvyšnej časti t. j. úroku z omeškania 0,25 % od 11.10.2012 žalobu zamietol, nakoľko žalobca si uplatnil úrok vyšší - 9% než stanovuje zákonný úrok podľa § 369 ods. 1 OBZ. 61. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaného zo záverečnej reči žalovaného, súd sa s týmto nestotožnil. Žalovaný, ktorý vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdí, že dňa 11.09.2012 dodal žalovanému tovar, pričom predmetná dodávka bola vyfakturovaná na základe faktúry č. 20120253 so splatnosťou 21.09.2012. Tento tovar v tomto časovom úseku nebol žalovanému dodaný a nemohol ho prevziať žiadny zamestnanec žalovaného, ani I.. T. Y., ktorý bol v údajnom čase prevzatia tovaru po smrti. Žalobca priznal, že doklad preukazujúci prevzatie dokladov Ing. Gregorom sfalšoval. Žalobca sa riadil len záverom a odôvodnením uznesenia Krajského súdu banská Bystrica č.k. 43Cob/87/2016-449, kde sa odvolací súd stotožnil s rétorikou aj právnym názorom žalobcu, pričom z tohto uznesenia na strane 20 a 21 vyplynulo, že z dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že žalobca sa zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý mal byť dodaný 10. a 11.09.2012 nedomáha. Preto podľa žalovaného odvolací súd konštatoval, že žalobca sa nedomáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý označuje v žalobe. Podľa žalovaného súd nemal ujasnené aký nárok si žalobca uplatňuje a či nárok, ktorý je tvrdený v žalobe alebo nárok, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Žalovaný odkázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k., 12Co/107/2010 zo dňa 09.06.2010. Podľa § 140 ods. 2 CSP, ako aj podľa doterajšej judikatúry súdov R 33/2010, uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS 351/2015-10 sa za zmenu žaloby považuje aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR v uznesení č.k.5Obo/96/2011 za zmenu žaloby treba považovať zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu, na ktorých žaloba spočíva, keďže z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k 43Cob/87/2016-449 je zrejmé, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa domáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý nebol dodaný 10. a 11.09.2012 ale z pred tohto obdobia, pričom ohľadom dodania tovaru 10. a 11.09.2012 nebolo preukázané, že by bola uzavretá riadna kúpna zmluva. Preto keď odvolací súd vyjadril svoj právny názor pre usmernenie 1. stupňového súdu osobitne nepoučoval o procesných povinnostiach žalobcu, vzhľadom na to, že sú zastúpené advokátmi. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby jej podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočnosti tvrdených v žalobe. Súd vzhľadom na § 142 ods. 2 CSP, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1MObdoV19/2007 mal za to, že právne argumenty na zamietnutie žaloby zo strany žalovaného nie sú dôvodné. Žalobca uplatnil v žalobe plnenie za to, že dňa 11.09.2012 dodal žalovanému hnojiva liadok 27 % v množstve 197,5 ton a amofos 12-52 B.B. v množstve 10 ton, ktoré boli dodané na základe ústne dojednanej kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Medzi zmluvnými stranami, kde jednotková cena za ten ktorých druh hnojiva vyplývala z cenníka priemyselných hnojív
- jar 2012, kde pri dodávke hnojiva amofos 12-52 B.B. si zmluvné strany dojednali jednotkovú kúpnu cenu za jednu tonu tohto hnojiva v celkovej sume 574 Eur. Predmetná dodávka bola vyfakturovaná na základe faktúry č. XXXXXXXX so splatnosťou 21.09.2012. Zároveň v žalobe žalobca uviedol, že predmetné dodávky hnojív v množstve hnojivo LAD 27 % - 364,38 ton a amofos 12-52 - 10 ton boli zo strany žalovaného odsúhlasené v tom zmysle, že uvedené množstvo súhlasí a korenšponduje so skutočným stavom na sklade, kde sa jednalo v tom čase o dodané, ale ešte nevyfakturované hnojivo. Predmetné odsúhlasenie daných zostatkov hnojív bolo schválené podpismi oboch strán zo dňa 25.06.2012. Žalobca vo vyjadrení z 20.02.2013 (na č.l. 49-50) uviedol, že kúpna zmluva v písomnej dohode nebola vyhotovená len z dôvodu časovej tiesne. Dodávky tovaru boli realizované za obvyklé ceny s tým, že k dodaniu tovaru došlo oveľa skôr, ako došlo k vystaveniu predmetných faktúr. Žalobca čakal s vystavením faktúr na ten čas kedy bude mať žalovaný dostatok finančných prostriedkov a k dodaniu tovaru došlo od 29.02.2012 do 11.05.2012 pre práce, ktoré boli zo strany žalovaného realizované. Z takto vymedzeného predmetu konania je súdu zrejmé, že zo strany žalobcu sa nejde o inú rozhodujúcu skutkovú okolnosť, ani o zmenu podstatných skutkových okolností, tak ako to má na mysli § 142 ods. 2 CSP, ale len o spresnenie dlhoročnej praxe, ktorá existovala medzi žalobcom a žalovaným, tak ako konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa názoru súdu zmenou skutočnosti alebo inou skutočnosťou by bolo napríklad či bol tovar zo strany žalobcu dodaný alebo či bol zo strany
žalovaného prijatý, pričom toto aj vzhľadom na záverečnú vec žalovaného v súčasnosti už sporné nie je. V predmetnom prípade žalovaný od žalobcu prijal preukázateľne dodaný tovar v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a žalovaný až doposiaľ odmietal za tento tovar zaplatiť, pričom zo strany žalovaného ide v danom prípade o zneužívajúci výkon práva, keď žalovaný prijal tovar a táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola nijako menená v jeho tvrdeniach a zostáva otázne prečo žalovaný tento tovar do dnešného dňa nezaplatil. Krajský súd vo svojich záveroch tiež uviedol a s týmto sa Okresný súd stotožňuje, že faktúra z 11.09.2012 bola len zúčtovacou faktúrou čiastkových dodaní zo strany žalobcu, ktoré žalovaný mal zaplatiť po dosiahnutí zisku z vypestovanej a zožatej úrody, na ktorú použil predmetný tovar - hnojivá. Pričom takáto prax medzi žalobcom a žalovaným fungovala a bola rešpektovaná takmer 20 rokov. Súd poukazuje aj na to, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1MObdoV19/2007 vyplýva, že v danom prípade posudzovanom Najvyšším súdu SR sa nejednalo o doplnenie skutočností, ale o uvedenie úplne iných skutkových okolností, z ktorých žalobca odvodil už uplatnený nárok pri tom istom finančnom vyčíslení. V konaní pred Najvyšším súdom SR žalobca uplatňoval zmluvnú pokutu iba na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil zmluvu o podnájme tým, že od nej odstúpil pred uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu 10 rokov. Žalobca v konaní pred Najvyšším súdom SR vo svojom podaní zo dňa 06.10.2003 uplatnenie zmluvnej pokuty skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný porušil a nesplnil povinnosť zaplatiť nájomné v dohodnutej výške a lehote. Z porovnania týchto znení skutkového základu Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Preto vyslovil záver, že pokiaľ žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie tak následne činí na základe iných skutočnosti, než tých ktoré uviedol v žalobe, jedná sa o zmenu žaloby. Keďže ale v prípade predmetného sporu boli skutkové okolnosti v žalobe podľa názoru súdu uvedené len ako spresnenie a nie úplne iné skutkové okolnosti ako to mal na mysli Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1MObdoV19/2007 rovnako nejde v zmysle § 140 ods. 2 CSP o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností doplnených v žalobe, nakoľko žalobca už v žalobe (v spise na č.l. 1, druhá strana) uviedol, že faktúra č. 20120253, ktorým bola vyfakturovaná predmetná dodávka tovaru sa vzťahovala na tovar, ktorý už bol žalovanému pred tým dodaný, ale ešte nevyfakturovaný a predmetné odsúhlasenie daných zostatkov hnojív bolo schválené podpismi oboch strán zo dňa 25.06.2012 (viď posledný odstavec na č.l. 1, druhá strana). Žalobca rovnako vo svojom vyjadrení (v spise na č.l. 50) uviedol, že k dodaniu tovaru došlo oveľa skôr ako došlo k vystaveniu predmetnej faktúry a žalobca čakal s vystavením faktúry na čas kedy bude mať žalovaný dostatok finančných prostriedkov (viď odsek 3 vyjadrenia na č.l. 50). Uvedené skutočnosti preto korešpondujú aj so závermi Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa nedomáha ceny za tovar, ktorý bol doručený 10. a 11.09.2012 a teda formulácia žaloby je v súlade s uvedeným zmyslom. Preto súd ma za to, že dôvody pre zamietnutie žaloby uvedené zo strany žalovaného v záverečnom vyjadrení pri uplatňovaní ustálenej súdnej judikatúry a § 140 ods. 2 CSP sú vzhľadom na podstatné rozdiely nedôvodné. Navyše vzhľadom ku konaniu žalovaného, ktorý doteraz nezaplatil preukázateľne dodaný a odobratý tovar, je táto obrana takmer v rozpore s dobrými mravmi. 62. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 63. Súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca mal úspech vo veci, keď požadoval sumu 76.803,- Eur. Neúspech predstavoval 0,25% úroku z omeškania od 11.10.2012 do 23.09.2016, nakoľko súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,75 %. Súd určil, že žalobca bol úspešný 99,27% (100% - 0,73%= 99,27%). Pritom súd posúdil celkovo uplatnenú sumu s požadovaným úrokom z omeškania 9% p. a., čo predstavuje súčet žalovanej sumy a vyčísleného 9% p. a. z omeškania od 11.10.2012 do dátumu vydania súdneho rozhodnutia - do 23.09.2016 t. j. 76.803,- Eur + 27.327,14 Eur = 104.130,14 Eur. Žalobcovi bola priznaná suma 76.803,- Eur a vyčíslený priznaný úrok z omeškania 8,75 % p. a. od 11.10.2012 do dátumu vydania súdneho rozhodnutia - do 23.09.2016 t. j. 76.803,- Eur + 26.568,05 Eur = 103.371,05 Eur. Takto percento úspechu žalobcu činí 99,27 %, čo činí čiastka 103.371,05 Eur z čiastky 104.130,14 Eur. Žalovaný bol úspešný v pomere 0,73%, čo vyplýva z výpočtu 104.130,14 - 103.371,05 = 759,09 Eur t. j. 0,73% z čiastky 104.130,14 Eur. Čistý pomer úspechu žalobcu tak činí 98,54 % t. j. 99,27% - 0,73% = 98,54 %, a tomto pomere súd priznal trovy konania žalobcovi ako strane čiastočne úspešnej v konaní v súlade s § 255 ods. 2 CSP. 64. Pokiaľ žalovaný žiadal v odvolaní zohľadniť pôvodný § 150 O.s.p , ktorý má v súčasnosti svoj ekvivalent v § 257 CSP, tu súd nevyhovel tomuto návrhu. Mal zato, že pri uplatnení § 257 musia byť prítomné výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci ako aj okolnostiach Takéto sú dané napr. sociálnym aspektom, kde sa zohľadňujú majetkové a iné pomery, súd prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadné iné okolnosti.
Súd nezistil takéto skutočnosti, keďže v danom prípade sa jedná o spor medzi dvoma podnikateľmi, pričom žalovaný nepreukázal, že by jeho majetkové pomery umožňovali postup podľa § 257 CSP, ani charakter sporu súdu neumožňoval prihliadnuť na iné okolnosti, nakoľko žalovaný podľa súdu si bol vedomý, že tovar mu bol dodaný, napriek uvedenému zotrvával na svojom postoji a pohľadávku neuhradil. Z uvedených dôvodov súd neaplikoval § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.