Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/493/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne V. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XX/XXX, XXX XX M., právne zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, Horná 54, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 792,75 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/36/2014-140 zo dňa 17. 04. 2015 takto

rozhodol:

Odvolanie žalobkyne do výroku rozsudku okresného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu 94,15 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok), o d m i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (IV. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 04. 2015 zamietol žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., a. s., č. XXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou M., a. s., V. N. X, A., dňa 21. 07. 2004 (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni 94,15 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok). V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol (III. výrok). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 279,63 Eur, titulom trov právneho zastúpenia, na účet vedený v L. A., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (IV. výrok). Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 21. 07. 2004 uzavreli spoločnosť M., a. s., V. N. X, A., IČO: XX XXX XXX (veriteľ) a žalobkyňa zmluvu o vydaní a používaní úverovej karty. Žalobkyňa dňa 21. 06. 2004 požiadala o vydanie kreditnej platobnej karty so stanoveným úverovým rámcom 15 000 Sk (497,91 Eur), pričom vypočítaná mesačná splátka mala predstavovať 500 Sk (16,60 Eur), splácanie malo byť realizovaná bezhotovostným prevodom zo stanoveného účtu žalobkyne a požičiavanie peňazí malo byť realizované bezhotovostným prevodom z úverového rámca na účet žalobkyne. Z výpisov ku kreditnej karte žalobkyne okresný súd zistil, že prvýkrát bola karta použitá dňa 16. 08. 2004, za čo bol žalobkyni vyrubený poplatok za prvé použitie v sume 250,- Sk (8,30 Eur), prvou z jej strany bola debetná transakcia vo výške 6 000,- Sk (199,16 Eur). K tejto transakcii sa vzťahuje zrejme aj ďalší účtovný zápis vo výpise, a to poplatok za bezhotovostný prevod vo výške 10,- Sk (0,33 Eur). Prvá úhrada zo strany žalobkyne je evidovaná zo dňa 16. 09. 2004 vo výške 200,- Sk (6,64 Eur). Posledná debetná transakcia zo strany žalobkyne bola vykonaná dňa 21. 04. 2007 ako výber z bankomatu vo výške 1 000,- Sk (33,19

Eur). Karta bola zrušená dňa 26. 03. 2008, po uvedenej poslednej debetnej transakcie žalobkyne. Na ťarchu účtu boli vedené už len debetné transakcie, titulom poplatkov a úrokov, kreditné transakcie boli vykonávané nepravidelne ako splátky zo strany žalobkyne. Podľa názoru okresného súdu úverová zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka so všetkými stanovenými obsahovými náležitosťami. Pretože išlo o spotrebiteľský úver, okresný súd musel aplikovať aj uvedený špeciálny právny predpis, a to zák. č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý stanovoval okrem obsahových náležitostí úverovej zmluvy aj povinnosti poskytovateľa úveru, ktoré mali byť splnené pred uzavretím tejto zmluvy. V § 3 ods. 6 tohto zákona je stanovené, že pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvaniu zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch určoval aj povinné obsahové náležitosti, ak bolo možné tieto určiť už pri uzatváraní zmluvy. Z charakteru predmetnej zmluvy bolo zrejmé, že v čase jej uzatvárania nebolo možné napr. určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, keďže išlo o tzv. revolving, kde čerpanie úverových prostriedkov nie je nevyhnutne v jednej sume, ale postupne vždy za použitia úverovej platobnej karty. Takisto z toho vyplývajúce povinnosti pre toho, kto takýto úver čerpá, mali byť následne vyčísľované vždy v závislosti od aktuálnej výšky vyčerpanej sumy a dovtedy zaplatených splátok. Pre výšku splátok bola určená ich základná suma, ktorá sa takisto v zmysle všeobecných obchodných podmienok mohla meniť v závislosti od výšky čerpaného úveru a od výšky dovtedy zaplatených splátok. Od poskytovateľa úveru teda nebolo možné, ako to vyplýva z koncepcie Zákona o spotrebiteľských úveroch, spravodlivo požadovať špecifikáciu niektorých údajov úverového vzťahu už pri uzatváraní zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy, resp. pred uzatvorením zmluvy však na strane poskytovateľa úveru bola povinnosť informovať svojho budúce klienta okrem úverového limitu aj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa nebola preukázateľne informovaná o nákladoch, ktoré budú spojené s čerpaním predmetného úveru a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak zmluva stanovovala, že všetky úrokové sadzby a poplatky, ktoré môžu byť pri poskytnutí takéhoto úveru účtované na ťarchu klienta, boli k dispozícii v priestoroch banky pri podpise zmluvy, nie je možné toto považovať za splnenie povinnosti podľa citovaného § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože z takejto informácie nevyplýva, akým spôsobom vlastne bola žalobkyňa informovaná o uvedených údajoch, akým spôsobom sa k nim mohla dostať, teda či jej boli aj nejakým spôsobom pred uzavretím zmluvy ústne, príp. písomne dané na vedomie, či boli napr. vyvesené na stene alebo či boli k dispozícii na vyžiadanie u niektorého z pracovníkov banky, atď. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazná povinnosť o splnení tejto informačnej povinnosti je na žalovanom ako právnom nástupcovi dodávateľa finančnej služby. Nemožno od spotrebiteľa požadovať, aby preukazoval, že o predmetných skutočnostiach nebol informovaný. Pre otázku platnosti, či neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy zároveň bolo potrebné vychádzať z celkovej koncepcie neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka, resp. koncepcie neplatnosti určitých neprijateľných ustanovení spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ust. § 3 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom dňa 21. 07. 2004, v zmysle ktorých takýto právny úkon nemusí byť nevyhnutne neplatný, ak napr. neobsahuje zmluva všetky požadované obsahové náležitosti, avšak úver bol poskytnutý a spotrebiteľ ho začal čerpať. V zmysle argumentov žalobkyne bolo možné posudzovať platnosť zmluvy najmä z pohľadu jej určitosti v niektorých častiach jej obsahových náležitostí (nešpecifikovanie úrokov a poplatkov, neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a neuvedenie akým spôsobom sa budú započítavať splátky spotrebiteľa na jednotlivé dlžné sumy), avšak zároveň bolo nutné konštatovať, že z pohľadu určitosti zmluvy zo základných obsahových náležitostiach boli zo strany oboch zmluvných strán splnené podmienky platnosti právneho úkonu. Obidve strany sporu si boli vedomé, aký úverový rámec sa má žalobkyni poskytnúť, a bola aj stanovená výška mesačnej splátky. Neuvedenie úrokov a poplatkov spôsobovalo iný následok, predpokladaný zákonom, keď tento stanovoval, že veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákon o spotrebiteľských úveroch teda nepredpokladá a nestanovuje rovno sankciu neplatnosti zmluvy v prípade, že nie sú riadne špecifikované poplatky a úroky,

naopak stále vychádza z koncepcie prezumpcie platnosti právneho úkonu, ak to možno dovodiť z úmyslu konajúcich strán, sankciou je tu následok straty nároku poskytovateľa úveru na tieto úroky a poplatky. Jedným z dôvodov neplatnosti zmluvy mala byť aj jej časť o pristúpení k poisteniu, neplatnosť tejto časti zmluvy však žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť platnosť zmluvy o úvere ako takej. Z týchto dôvodov okresný súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. V časti o bezdôvodnom obohatení okresný súd prihliadal na námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného. V zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pretože v úverovej zmluve neboli riadne špecifikované úroky a poplatky, ktoré sú s úverom spojené, v tejto časti preto nárok veriteľa je oslabený v zmysle § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda od spotrebiteľa nemôže požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve v spotrebiteľskom úvere. To, akým spôsobom bol úverový účet žalobkyne zaťažovaný úrokmi a poplatkami, vyplýva „z Výpisu z pôžičkovej karty C.“ žalobkyne. V každom jednom prípade, keď bol takýto poplatok, resp. úrok započítaný na ťarchu jej účtu, došlo v prospech žalovaného ako veriteľa k plneniu bez právneho dôvodu a teda k bezdôvodnému obohateniu. Okresný súd mohol v zmysle vznesenej námietky premlčania prihliadnuť na neoprávnene účtované úroky a poplatky len v období najviac 2 alebo 3 rokov pred podaním žaloby v tejto veci, a to v závislosti od toho, či skôr uplynula tzv. subjektívna alebo objektívna premlčacia lehota v zmysle citovaného § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vzal do úvahy najmä postavenie žalobkyne v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľa. S prihliadnutím na jej právne vedomie, slabý prístup k relevantným informáciám a slabšiu pozíciu v zmluvnom vzťahu aj z hľadiska prístupu k právnym službám súd dospel k záveru, že o dôvodoch bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného alebo jeho právneho predchodcu sa mohla objektívne dozvedieť až po tom, ako získala možnosť právneho zastúpenia v tejto veci a odbornej právnej porady so svojou právnou zástupkyňou. Stalo sa tak dňom udelenia plnomocenstva na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 11. 03. 2014 a následne podpisom plnomocenstva dňa 06. 11. 2013. Do podania žaloby dňa 17. 03. 2014 teda subjektívna premlčacia lehota neuplynula. Okresný súd v zmysle vznesenej námietky premlčania uvažoval o objektívnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná a začína bežať od vzniku bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu bral do úvahy všetky vykonané platby, resp. zaúčtované poplatky na ťarchu žalobkyne od 17. 03. 2011. Z výpisu vyplýva, že prvá debetná transakcia na účet žalobkyňa za toto obdobie bola vykonaná dňa 12. 10. 2012 v sume 82,63 Eur, titulom tzv. nákladov z mandátnej správy pohľadávky. Z rovnakého dôvodu boli potom účtované sumy 1,44 Eur v dňoch 26. 10. 2012, 19. 11. 2012, 20. 12. 2012, 22. 01. 2013, 21. 02. 2013, 21. 03. 2013, 22. 04. 2013 a 22. 05. 2013. Spolu boli takto na ťarchu žalobkyne účtované poplatky v sume 94,15 Eur. Na strane právneho predchodcu žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Na žalovaného predmetná povinnosť bola prevedená v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok o dňa 04. 12. 2013, jej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu voči dlžníkom v zmysle zoznamu pohľadávok ku dňu účinnosti tejto zmluvy a s ním spojený prevod ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených, vrátane ich zabezpečenia, na postupníka a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu predstavujúcu kúpnu cenu. V zmysle § 529 Občianskeho zákonníka dlžník má všetky námietky proti pohľadávke, ktorá je voči nemu uplatňovaná buď pôvodným veriteľom, postupcom alebo postupníkom, pričom námietky a vzájomné nároky zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky aj voči postupníkovi. Na základe uvedeného okresný súd vyhovel žalobnému návrhu v časti bezdôvodného obohatenia v sume 94,15 Eur, ktorú uložil žalovanému zaplatiť v lehote 3 dňoch od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh zamietol, uznajúc vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), a to prihliadajúc na pomerný úspech na oboch stranách sporu. V prvej časti uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy bol plne úspešný v spore žalovaný, v druhej časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola zo žalovanej sumy 792,75 Eur priznaná suma 94,15 Eur, čo znamená úspech na strane žalobkyne v rozsahu 11,88 % a v celom súdnom konaní o dvoch uvedených nárokoch ide o celkový úspech len v rozsahu 5,94 %. Zo strany žalovaného bola uplatňovaná náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 594,74 Eur, za 3 úkony právnej pomoci po 64,53 Eur + 1x režijný paušál po 8,04 Eur a 2x režijný paušál po 8,39 Eur + 20 % na DPH, ako aj cestovné náklady za účasť na pojednávaní a cestu z V. do A. a späť dňa 02. 12. 2014 v sume 68,29 Eur a dňa

17. 04. 2015 v sume 67,22 Eur, za stratu času za spolu 6 začatých polhodín x 13,40 Eur za cestu na pojednávanie dňa 02. 12. 2014 a 6 začatých polhodín x 13,98 Eur dňa 17. 04. 2015. Žalovanému patrí z uplatnenej náhrady 94 %, teda suma 559,06 Eur. Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., keď túto náhradu znížil na polovicu, vzhľadom na sociálnu a príjmovú situáciu žalobkyne, ktorú považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobkyňa je osobou v hmotnej núdzi, čo bolo zohľadnené aj pri rozhodnutí Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku II., ktorým okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 94,15 Eur a v súvisiacom výroku o trovách konania (IV. výrok), žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala odvolanie de facto do výroku, ktorým v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol (III. výrok). V odvolaní žalobkyňa uviedla, že okresný súd sa správne vysporiadal so zaťažením úveru nezazmluvnenými poplatkami, úrokmi a sankciami, preto na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súhlasí aj s dátumom, od ktorého nie je možné žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, a to od 17. 03. 2011. Podľa názoru okresného súdu, prvá debetná transakcia na jej účet, ktorá má byť bezdôvodným obohatením zo strany žalovaného, je transakcia vykonaná 12. 10. 2012 v sume 82,63 Eur. S takýmto názorom okresného súdu nesúhlasí. Uviedla, že prvú platbu po 17. 03. 2011 uhradila žalovanému dňa 16. 06. 2011 (zaúčtovaná dňa 17. 06. 2011) vo výške 30,- Eur. Podľa jej názoru pri skúmaní výške bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je potrebné určiť, koľko žalovanému po 17. 03. 2011 zaplatila, a nie toľko, koľko si žalovaný po 17. 03. 2011 započítal na náklady z mandátnej správy. Preto je pri určení výške bezdôvodného obohatenia potrebné brať do úvahy platby, ktoré uhradila žalovanému, a nie ktoré si žalovaný započítal. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 911,98 Eur (jednotlivé platby od 16. 06. 2011 do 12. 09. 2013 vo výške 405,- Eur vrátane kreditnej transakcie dňa 10. 12. 2013 - „úprava DZ na odpredanom účte“ vo výške 506,98 Eur). Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku ohľadne trov konania (IV. výrok), žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. pripadá do úvahy len výnimočne, pričom súd nemá brať na zreteľ iba majetkové a osobné pomery účastníkov konania, ale významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia musia byť okolnosti, za akých bol nárok uplatnený na súde, postoje účastníkov k veci, spôsob, akým pristupovali v priebehu konania k plnenie procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania, prípadne akou mierou zavinenia prispeli k vzniku trov konania. V priebehu konania vykonal len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Navyše žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená Centrom právnej pomoci, preto je zrejmé, že mala odbornú pomoc, s ktorou mala možnosť prehodnotiť riziká, ktoré súvisia so súdnym konaním, a teda aj pravdepodobnosť prípadného úspechu, ako aj následky prípadného neúspechu vo veci. Podľa jeho názoru ním uplatnené trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené, a boli nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci. Zároveň poukázal na čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Okresný súd mal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Zhoršenú finančnú situáciu žalobkyne mohol okresný súd zohľadniť aj iným spôsobom, a to napríklad umožniť jej splácať trovy konania postupne v splátkach. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s krátením trov konania. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná náhradu trov právneho zastúpenia v sume 559,06 Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. - III. je vecne správny. Voči výroku IV. podal odvolanie, na ktorom zotrváva. Podľa jeho názoru žalobkyňa nepreukázala dôvody určenia neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty M., a. s., a tým ani dôvod a oprávnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru nie je naplnený ani jeden z predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a má za to, že plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté bolo plnením z platného právneho úkonu. Zákon za predpoklad úspešného uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného

z neplatného právneho úkonu považuje vyriešiť otázku, či išlo o neplatný právny úkon, čo v danom prípade nebolo splnené. Z uvedených dôvodov nemohol sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Úhrady, na ktoré žalobkyňa poukazuje a ktoré mali byť vykonané v rozhodnom období od 17. 03. 2011 boli uskutočňované zo štyroch rôznych čísel účtov. Doposiaľ žalobkyňa nepreukázala, kto predmetné úhrady realizoval, a teda nie je možné ustáliť ani skutočnosť, že ide práve o osobu žalobkyne, na úkor ktorej sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného uviedla, že hradila splátky prostredníctvom účtov svojich blízkych. Boli to však jej finančné prostriedky, ktoré boli len vložené, resp. poukázaná na iný účet. Žalovaný sa vo vyjadrení vyjadruje k výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorý ale nebol ani jednou zo strán napadnutý odvolaním. Tvrdenia žalovaného, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože zmluva o úvere ako celok nebola určená za absolútne neplatnú, považuje za nepodložené. Podľa jej názoru okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sa bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu, keď z jednotlivých jej splátok započítal rôzne úroky, poplatky, sankcie a podobne, ktoré neboli v zmluve o úvere vôbec uvedené. Okresný súd pochybil len vo výpočte sumy, ktorou sa žalovaný bezdôvodne obohatil v dôsledku neprehľadnosti a nezrozumiteľnosti výpisu. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 31. 07. 2015 a žalovaného 03. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 , v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a cotrario a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobkyne voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému uložil povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni 94,15 Eur (II. výrok) odvolací súd odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania. Žalobkyňa v odvolaní namietala jedine nesprávnosť výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia. 9. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o vydaní a používaní úverovej karty uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou dňa 21. 07. 2004 je zmluvou spotrebiteľskou a keďže v nej neboli špecifikované úroky z úveru a poplatky, zákonným dôsledkom potom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. S týmto záverom súhlasí aj odvolací súd.

11. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) uvádza, že žalovanému (eventuálne právnemu predchodcovi žalovaného) vznikol na základe Zmluvy o vydaní a používaní úverovej karty nárok jedine na zaplatenie finančných prostriedkov (výšky úveru), ktorý reálne poskytol žalobkyni, a to bez poplatkov a bez úrokov.

12. V prípade ak žalobkyňa žalovanému (eventuálne právnemu predchodcovi žalovaného) zaplatila vyššiu sumu, než jej bola poskytnutá veriteľom (právnym predchodcom žalovaného) na základe úverovej, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd konštatuje, že okresný súd nesprávne postupoval pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia, keď sčítal právnym predchodcom žalovaného účtované poplatky za obdobie od 26. 10. 2012 do 22. 05. 2013.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu výšku bezdôvodného obohatenia je možné objektívne zistiť jedine tak, že od celkovej výšky plnenia žalobkyne sa odpočíta reálna výška úveru, ktorá bola žalobkyni poskytnutá právnym predchodcom žalovaného. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na žalobkyni, ktorá okrem predloženia listinných dôkazov musí presne špecifikovať kedy a v akej výške jej bol poskytnutý úver zo strany právneho predchodcu žalovaného a jednotlivo uviesť dátumy a konkrétnu výšku všetkých úhrad, ktoré na úvere zaplatila, čo doposiaľ absentuje. Zároveň musí žalobkyňa preukázať, že žalovanému zaplatila i sumu vo výške 506,98 Eur dňa 10. 12. 2013 označenú v odvolaní „ako úprava DZ na odpredanom účte“.

15. Okresný súd následne pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia musí prihliadať i na námietku premlčania vznesenej žalovaným a na to, že žalovanému už rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 94,15 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia (II. výrok).

16. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žaloba bola síce podaná na okresný súd dňa 17. 03. 2014 voči žalovanému M., a.s. so sídlom V. N. X, XXX XX A., IČO: XX XXXXXX, avšak žalovaný vstúpil do konania až na základe uznesenia č.k. 6C/36/201-93 zo dňa 17. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2014, na základe ktorého okresný súd pripustil zámenu na strane žalovaného prihliadajúc na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 12. 2013.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené pochybnosti, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, je potrebné odstrániť, pretože v opačnom prípade nebude môcť rozhodnutie súdu spočívať na správne zistenom skutkovom stave a v dôsledku toho nemôže dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci a v konečnom dôsledku ani k náležitému, a teda preskúmateľnému rozhodnutiu.

18. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (IV. výrok) zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu.

20. Podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

21. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie i voči výroku, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť jej sumu 94,15 Eur (II. výrok). Odvolací súd poukazuje na zásadu zákazu reformace in peius (zmeny k horšiemu) zakotvenú v Čl. 16 ods. 3 CSP, z ktorej vyplýva „V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.“ Uvedená zásada zakazuje, aby sa právne postavenie strany zhoršilo tým, že podá opravný prostriedok. Pretože žalobkyňa podala odvolanie i do výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté v prospech nej, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolanie žalobkyne voči výroku II. rozsudku podľa ustanovenia § 386 písm. b) odmietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

23. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (I., II. výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 .

24. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .