Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/363/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu spol. J. P. Q., D..O..M.., D. D. Š.D. XX, J. XXX XX, W.: XX XXX XXX, práv. zast.: S. T. D. - Š., D..O..M.., D. D. Š. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: C. T., L.. XX.XX.XXXX, P. G. O., o zaplatenie 334,91 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 81,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 21,49 eur za obdobie od 18.10.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 18,74 eur za obdobie od 18.11.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20,50 eur za obdobie od 18.12.2011 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20,50 eur za obdobie od 18.01.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti, čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 253,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 253,68 eur za obdobie od 18.02.2012 do zaplatenia, sa žaloba zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,70%.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 334,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 21,49 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 18,74 eur od 18.11.2011 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 20,50 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 20,50 eur od 18.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 253,68 eur od 18.02.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel Zmluvu o pripojení v zmysle §43 z.č. 610/2003 Z.z.. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytol žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Za využívanie služieb žalovaným, právny predchodca žalobcu vyúčtoval sumu 81,23 eur nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.01.2012 na sumu 20,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.12.2011 na sumu 20,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.10.2011 na sumu 21,49 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.11.2011 na sumu 18,74 eur,

Zároveň právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.02.2012 sumu 253,68 a to titulom zmluvnej pokuty a jednorazových poplatkov.

3. Právny predchodca žalobcu spol. Slovak Telekom, a.s. a žalobca dňa 24.06.2013 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a služby žalovanému fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaný porušil zmluvu a faktúry neplatil, vznikol nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2015, v ktorom uvádza, že niekedy v roku 2011 si so ženou od právneho predchodcu žalobcu objednali internetové pripojenie do prechodného podnájmu v Kysuckom Novom Meste . Pri nútenom náhlom sťahovaní boli internetové pripojenie odhlásiť na prevádzke právneho predchodcu žalobcu. Nový nájomník, syn majiteľky bytu prejavil záujem o internetové pripojenie, zariadenie dodané právnym predchodcom žalobcu preto ponechal v byte zariadenie pre pripojenie a požiadali, aby bol internet prevedený na nového nájomníka. O žiadnej nezaplatenej faktúre nevedel a bol v dobrej viere, že je všetko v poriadku.

5. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 23.09.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 13.09.2016.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Spoločnosť D. P., S..D.., W.: XX XXX XXX ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 24.06.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávok z postupcu na žalobcu , a to vrátane pohľadávky voči žalovanému. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 je registrovaná na tunajšom súde pod 1 SprV/1064/13.Žalobca je teda legitímnym právnym nástupcom spol. Slovak Telekom, a.s..

7. Právny predchodca žalobcu spol. D. P., S..D.. so žalovaným uzavrel dňa 10.08.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Za využívanie služieb žalovaným právny predchodca žalobcu vyúčtoval sumu 81,23 eur nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.01.2012 na sumu 20,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.12.2011 na sumu 20,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.10.2011 na sumu 21,49 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.11.2011 na sumu 18,74 eur,

8. Okrem toho právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 253,68 eur, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.02.2012 a to pokuta DSL Ethernet modem, pokuta Magio internet Solo eur 220,- eur a jednorazové poplatky 33,68 eur.

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a dodatku), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

10. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a dodatku) , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

11. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) cit. zákona: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z, (v znení účinnom k prvému dňu omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Tieto poplatky boli vyúčtované faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.01.2012 na sumu 20,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.12.2011 na sumu 20,50 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.10.2011 na sumu 21,49 eur,

- faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17.11.2011 na sumu 18,74 eur,

18. Služby boli žalovanému riadne dodané, celková dlžná suma za využitie týchto komunikačných služieb tak činí 81,23 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú sumu uhradil, a to čo i len čiastočne, súd čo do tejto časti žaloby ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

19. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné služby riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania.

Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej výške nasledovne:

- 9,50% ročne zo sumy 21,49 eur od 18.10.2011 do zaplatenia,

- 9,25% ročne zo sumy 18,74 eur od 18.11.2011 do zaplatenia,

- 9,00% ročne zo sumy 20,50 eur od 18.12.2011 do zaplatenia,

- 9,00% ročne zo sumy 20,50 eur od 18.01.2012 do zaplatenia

teda úroky priznal z každej dlžnej faktúry odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou konkrétnej faktúry. Úroky z omeškania priznal súd vždy v zákonnej sadzbe účinnej k prvému dňu omeškania.

20. Za nedôvodný považoval súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 220,- eur z titulu zmluvnej pokuty, ktorú sumu vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX , splatnou dňa 17.02.2012.

21. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

28. Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

29. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute ako i povinnosti zaplatiť jednorazové poplatky podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 . Žalobca, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, právny predchodca žalobcu menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 .

30. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.

31. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

32. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

33. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) . Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu a neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, ak súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloví, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná, takáto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie zo zmluvnej pokuty, a preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

34. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na tzv. jednorazové poplatky v sume 33,68 eur súd zároveň poznamenáva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi takýto druh poplatku práve vo vyfakturovanej výške. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si boli takýto poplatok zmluvné strany dojednali. Okrem toho, ak by si boli aj zmluvné strany dohodli platenie týchto poplatkov, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu účtoval žalovanému práve poplatok v uplatňovanej sume 33,68 eur. Žalobca tarifou, cenníkom, alebo iným dokumentom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania tejto sumy ani čo do jej výšky, neuniesol teda dôkazné bremeno a súd mu uplatnenú sumu vo výške 33,68 eur nemohol priznať.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 81,23 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 24,65%. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 253,68 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 75,35 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 50,70 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalovanému nárok na náhradu 50,70% vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.