Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-624-2015.pdf
PDF · 92.55 KB
Case nature
Subarea
12Co/624/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom collection, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej O. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX S. R. XXX, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10C/32/2014-74 zo dňa 14. 10. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal (časť druhého výroku) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nove rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 14. 10. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok). Žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Okresný súd uviedol, že žalovaná mala plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnila a žiadne trovy konania jej nevznikli, preto okresný súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd ďalej uviedol, že vedľajší účastník stojí v konaní na strane žalovanej a zdieľa s ňou jej prípadný úspech či neúspech. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto mal plný úspech aj vedľajší účastník, ktorý by tak mohol mať nárok na náhradu trov konania, pokiaľ by preukázal účelnosť vynaložených nákladov. Skutočnosť, že okresný súd a Krajský súd Banská Bystrica rozhodli o prípustnosti vedľajšieho účastníka ešte automaticky neznamená, že mu budú priznané trovy konania. Podmienkou priznania je účelnosť vynaložených trov konania. Okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník opakovane vstupuje do konania s totožným žalobcom, pričom podáva šablonovité podania, kde je pozmenené iba meno žalovaného, číslo konania a suma. Ide o všeobecné vyjadrenie, ktoré je možné použiť v každom obdobnom konaní. Zmluvnú pokutu moderoval a náhradu škody, ako rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou žiadal v konaniach iný mobilný operátor a nie právny predchodca žalobcu ako uvádza vedľajší účastník. Okresný súd sa nestotožnil ani s námietkou premlčania, nárok podľa názoru súdu premlčaný nie je a pokiaľ by bol nárok premlčaný súd by sám z úradnej povinnosti na premlčanie prihliadal. Rozhodnutie okresného súdu pri zmluvnej pokute v tejto výške je už z dôvodov podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka viac ako predvídateľné, okresný súd iným spôsobom rozhodnúť nemohol. Z uvedených dôvodov nepovažoval vyčíslené trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené.
2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do časti výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (časť druhého výrok) vedľajší účastník na strane žalovanej podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania tak, že uloží žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 59,94 Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolací uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur predstavujúcej zmluvnú pokutu zo Zmluvy o pripojení Fix. Z jeho podania zo dňa 26. 06. 2015 vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania, namietal existenciu neprijateľných podmienok zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Súd prvého stupňa sa stotožnil s jeho právnym názorom, ktoré bolo vyjadrené v podaní zo dňa 26. 06. 2015. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Podľa jeho názoru bol jeho vstup do konania účelný, a taktiež i trovy konania boli účelne vynaložené s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov. Ak sa preventívne vyjadril k možnej moderácii zmluvnej pokuty do náhrady škody, táto jeho argumentácie svedčí o tom, že vykonal všetky procesné úkony, teda aj preventívne (zohľadňujúce možný procesný postup žalobcu známy mu aj z praxe z podaní iných operátorov) v prospech žalovanej (spotrebiteľky) na ochranu jej spotrebiteľských práv. Ďalej uviedol, že z rozhodovacej praxe súdov sú notoricky známe výroky o neprijateľných podmienkach spotrebiteľských zmlúv v časti žalobcom uplatňovaných zmluvných pokút a napriek tejto skutočnosti si žalobca svoje nároky zo zmluvných pokút uplatňuje, preto je logické, že voči takémuto postupu žalobcu bude notoricky namietať jeho nezákonný postup, čo je aj zmyslom a účelom občianskych združení pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľov. Podľa jeho názoru na základe procesného úspechu žalovanej mu vzniklo právo na úhradu trov konania voči žalobcovi. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov i na to, že svojou činnosťou napĺňa ciele politiky Európskej únie v oblasti ochrany práv spotrebiteľov (čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 38 Charty základných práv EÚ, príslušnosť smernice EÚ a rozsudku Súdneho dvora EÚ, ako aj vnútroštátnu právnu úpravu o ochrane spotrebiteľov). V zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta, ako aj na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru vzhľadom na procesný úspech žalovanej mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Okresný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k určeniu trov konania za rozhodnutie nepreskúmateľné, čím mu odňal možnosť ústavné právo konať pred súdom spočívajúce v danom prípade možnosti podať vo veci kvalifikované odvolanie.
3. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej sa žalobca ani žalovaná nevyjadrili.
4. Odvolanie vedľajšieho účastníka bolo podané dňa 18. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (časť druhého výroku) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.
7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 248,95 Eur s príslušenstvom. Dňa 11. 08. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 zo dňa 07. 08. 2014 o jeho vstupe do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 19. 10. 2010 vrátane Dodatku Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 19. 10. 2010 ).
9. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
10. Ako už bolo uvedené, oznámením zo dňa 07. 08. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach na stranu žalovanej. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 06. 2015 vedľajší účastník na strane žalovanej namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty, z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania a v prípade, ak by žalobca vo vyjadrení vo veci žiadal priznať zmluvnú pokutu ako náhradu škody poukázal na nemožnosť moderácie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu žalobcu z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur vrátane príslušenstva.
11. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (od 01. 07. 2016 255 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po splnení podmienok uvedených v § 93 O.s.p. sa vedľajší účastník (intervient) zúčastňoval na konaní popri žalovanej. Nemal však priame právo na predmet konania. Jeho účasť na konaní bola závislá od žalovanej, ktorej pomáhal v konaní (v danom prípade vedľajší účastník poskytoval pomoc žalovanej - spotrebiteľovi pri ochrane jej spotrebiteľských práv). Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňovalo, aby právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, vstúpila do súdneho konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorému chcela svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník mal rovnaké procesné práva a povinnosti ako žalovaná, na strane ktorej vystupoval, teda ktorú v konaní podporoval, s čím bola spojená aj úplná zodpovednosť za výsledok konania v procesnej rovine, premietnutá do náhrady trov konania. Okresný súd teda správne ustálil, že žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto mal plný úspech aj vedľajší účastník na strane žalovanej.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nesprávne ustálil neúčelnosť trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, preto mu náhradu trov konania nepriznal, pričom okresný súd prihliadol pri svojom rozhodovaní na podávanie „šablonovitých“ vyjadrení vedľajším účastníkom a na obsah jeho vyjadrenia k žalobe.
13. Ako bolo uvedené, vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 06. 2015 (č.l.55-59) správne namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Odvolaciemu súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca formulárovými žalobami hromadne uplatňuje na všeobecných súdoch na území Slovenskej republiky nároky týkajúce sa zmluvnej pokuty, hoci dojednanie o zmluvnej pokute boli všeobecnými súdmi opakovane určené za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Žalovaná (tak ako i iní spotrebitelia voči ktorým žalobca podával žaloby) mala právo, aby jej právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľských práv procesnými úkonmi pomohla v konaní, keďže žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť, a to zdržať sa voči žalovanej používania neplatnej podmienky v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Z uvedeného vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania a jeho vystupovanie v ňom nebolo bezúčelné. Vedľajší účastník sa meritórne vyjadril k návrhu až po doručení návrhu a jeho príloh. Jeho vyjadrenie bolo konkrétne, urobené s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci a jeho vypracovaniu nevyhnutne muselo predchádzať oboznámenie sa s vecou, jej skutkové a právne posúdenie. Vedľajší účastník naviac vo vyjadrení uviedol skutočnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. V prípade ak vedľajší účastník na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril i právny názor k iným skutočnostiam, ktoré boli pre rozhodnutie okresného súdu právne irelevantné, táto okolnosť nemôže dôvodom pre prijatie záveru, že na strane Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) išlo o neúčelne vynaložené trovy.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (časť druhého výroku) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
16. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu.
17. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, časť druhého výroku o trovách žalovanej ) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).