Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_18C-164-2016.pdf
PDF · 130.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/164/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 09. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 27. 09. 2012 domáhal voči žalovanej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nerozhodnutia tunajšieho súdu ako exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušnej exekučnej veci v zákonom stanovenej lehote. Písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku sa domáhal vykonania exekúcie voči dlžníkovi označenom v exekučnej veci. O podaní návrhu bola spísaná žiadosť podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe exekútora. Po podaní tejto žiadosti očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z dôvodu, že nebolo v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného v exekučnej veci na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa s príslušným exekučným spisom. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať v exekučnej veci nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky v exekučnej veci. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do jeho spoločnosti,
za ovplyvňovanie podnikateľského plánu, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase predpokladaný stav zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávky. Výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobou požadoval náhradu aj majetkovej škody, ktorú vyčíslil na sumu 175,- Eur. Náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslil na sumu 995,76 Eur. Výpočet nemajetkovej ujmy uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda 663,88 Eur za rok ÷ 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. V danej exekučnej veci bolo exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 561 dní.
2. Pôvodne táto žaloba bola zapísaná pod sp.zn. 14C/172/2012.
3. Uznesením č.k. 11C/98/2012-16 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 11C/98/2012, 14C/164/2012, 14C/165/2012, 14C/166/2012, 14C/167/2012, 14C/168/2012, 14C/169/2012, 14C/170/2012, 14C/171/2012, 14C/172/2012, 14C/173/2012, 14C/174/2012, 14C/175/2012, 14C/176/2012, 14C/182/2012, 14C/183/2012, 14C/184/2012, s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou 11C/98/2012, keď v ostatných veciach žalobca podal obdobné žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2013.
4. Na pojednávaní dňa 12.02.2015 vo veci sp.zn. 11C/98/2012 súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 14C/172/2012 uznesením č.k. 11C/98/2012-260 zo dňa 12.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2016, nakoľko pri tomto spise nebol pripojený súvisiaci exekučný spis, s ktorým bolo nevyhnutné v rámci dokazovania sa oboznámiť, keď dôkaz na oboznámenie sa s týmto exekučným spisom navrhol vykonať žalobca.
5. Vec pôvodne vedená pod sp.zn. 14C/172/2012 vylúčená uznesením na samostatné konanie z veci sp.zn. 11C/98/2012 po vylúčení bola zapísaná pod sp.zn. 18C/164/2016.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 uviedla, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, keď odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve žalobca. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje žalobca náhradu škody, keď v žalobe sa tituly na náhradu škody prelínajú a tiež jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Poukázala tiež vo vyjadrení na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov, ako aj Ústavný súd SR. Nárok uplatňovaný v tomto konaní považovala za predčasne uplatnený vzhľadom k tomu, že nebol uplatnený v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Zo strany žalobcu tiež nebola poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí o náhradu škody a tým bola zmarená akákoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody i keď o prerokovanie žiadal samotný žalobca. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote možno vychádzať podľa nej len z výsledkov vybavenia sťažností na prieťahy v konaní, prípadne rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala žalovaná za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume zdôraznila, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody preto je nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať existenciu škody a je výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup žalobcu považovala za účelový, keď tento požadoval len paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané činnosti žalobcu, ktoré mal vykonať v súvislosti s exekučnou vecou. V súvislosti s nemajetkovou ujmou žalovaná poukázala na § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu mala za to, že nárok je nedôvodný, keď žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Navyše doplnila, že žalobca, ako aj jeho praktiky v spoločnosti sú vnímané verejnosťou negatívne, praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov,
voči ktorým žalobca uplatňoval rôzne nároky, keď v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochranu práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnych mocí. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ako spoločnosť zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb, spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.
7. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 995,76 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 6151095 dlžníkom: M. M., G.. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 327/2007.
8. V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 22.09.2016. Na toto pojednávanie boli právny zástupca žalobcu i žalovaná predvolaní včas a riadne (čl. 24 spisu), právneho zástupcovi žalobcu predvolanie bolo doručené dňa 26.08.2016 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty, žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 26.08.2016 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 16.09.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.09.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti súdneho konania, a to vzhľadom k výške uplatňovanej pohľadávky, súhlasil s otvorením pojednávania a s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaná elektronickým podaním zo dňa 14.09.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.09.2016 tiež ospravedlnila neúčasť na pojednávaní, ako dôvod uviedla, že vzhľadom na vyvolanie enormného počtu súdnych konaní žalobcom voči nej, objektívne uvedené spôsobilo a naďalej spôsobuje, že nie je schopná zabezpečovať účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní. Tiež poukázala na hospodárnosť konania a tiež nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Poukázala tiež na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach. Zároveň uviedla, že sa vyčerpávajúco vyjadrila vo svojich podaniach k žalobe, keď v týchto uviedla všetky rozhodujúce argumenty tak po skutkovej, ako aj právnej stránke, ktoré by mali súd viesť k zamietnutiu žalobného návrhu v celom rozsahu. Napokon ani žalobca, a ani jeho právny zástupca sa doposiaľ vytýčených pojednávaní v obdobných veciach nezúčastňovali. Neočakáva ani prekvapivé rozhodnutie v predmetnej veci. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu, ako i žalovaná boli na pojednávanie predvolaní riadne a včas, tiež vzhľadom k tomu, že žiaden z nich nepožiadal o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v ich neprítomnosti a otvoril pojednávanie.
9. K procesnému postupu súdu v danej veci súd dáva do pozornosti, že dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), a v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 vete prvej CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
11. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch identifikoval spisovou značkou exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom (neoznačeným) spisovú značku súvisiaceho exekučného spisu Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz oboznámením sa s týmto exekučným spisom, pričom ho identifikoval tak, že je založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava a povinným (dlžníkom) uvedeným v návrhu pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného (dlžníka) vyplývajúceho zo zmluvy o úvere špecifikovanej v žalobe s tým, že Exekučný súd mu neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na Exekučnom súde. V žalobe neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.
12. Na základe týchto údajov žalobcu súd v súdenej veci zadovážil súvisiaci exekučný spis Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmto exekučným spisom, keď ho identifikoval spisovou značkou: sp.zn. 11Er/687/2007.
13. Súd z exekučného spisu sp.zn. 11Er/687/2007 (EX 327/07, súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica) zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: M. M., G.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 08.03.2007 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný súd. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na základe „exekučného titulu“ rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 5408/06 zo dňa 06.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľnosť dňa 02.12.2006. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol exekučný súd dňa 12.03.2007 vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie č.: 5611 012980*, ktoré bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi doručené dňa 21.03.2007. Dňa 02.11.2009 oprávnený, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, keď návrh je datovaný dňom 28.10.2009. Na základe žiadosti exekučného súdu súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica predložil dňa 19.03.2010 exekučnému súdu exekučný spis sp.zn. EX 327/07 spolu s podnetom na vyhlásenie exekúciu za neprípustnú zo dňa 19.03.2010. Dňa 24.05.2010 oprávnený doručil exekučnému súdu žiadosť o informáciu o stave exekučného konania zo dňa 20.05.2010. Uznesením č.k. 11Er/687/2007-18 zo dňa 12.05.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Voči tomuto uzneseniu oprávnený v zákonnej lehote podal odvolanie zo dňa 08.08.2011, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 16.08.2011. O odvolaní oprávneného rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č.k. 41CoE/159/2014-35 zo dňa 19.06.2014, ktorým napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po odvolacom konaní exekučný súd výzvou zo dňa 03.09.2014 vyzval súdneho exekútora na predloženie rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v rozhodcovskom konaní a tiež zmluvy o úvery, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným. Dňa 30.09.2014 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica predložil zmluvu o úvere včítane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Odvolací súd v uznesení rozhodoval i o návrhu oprávneného na prerušenie konania, keď tento návrh zamietol. Proti uzneseniu č.k. 41CoE/159/2014-37 zo dňa 19.06.2014 odvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, oprávnený podal odvolanie dňa 12.08.2014 zo dňa 29.07.2014, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 5CoE/146/2014 zo dňa 30.09.2015, ktorým konanie o odvolaní zastavil. Následne exekučný súd v exekučnej veci opätovne rozhodol a uznesením č.k. 11Er/687/2007-88 zo dňa 02.12.2015 exekúciu opätovne zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený opätovne napadol toto uznesenie odvolaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.12.2015, keď išlo o odvolanie zo dňa 21.12.2015. O tomto odvolaní opätovne rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorým napadnuté uznesenie potvrdil uznesením č.k. 41CoE/123/2016-131 zo dňa 08.06.2016, keď prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie nadobudli právoplatnosť dňa 04.07.2016.
14. Žalobca v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007 Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
25. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to na žalobcovi.
26. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
27. Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).
28. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci. Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a) nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.).
29. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo vo forme nemajetkovej ujmy.
30. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.
31. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
32. Žalobca sa v predmetnej veci domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak ako bol tento bližšie špecifikovaný v žalobe. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo i v tvrdení, že exekučný súd nerozhodol o jeho návrhu ako oprávneného v exekučnej veci na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu exekučnému súdu.
33. Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení platnom do 31.05.2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
34. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31.05.2010, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
35. Žalobca v predmetnom súdnom konaní sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora na základe jeho návrhu nebolo vydané v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo v príčinnej súvislosti s týmto i k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústav Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie sa účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Navyše z exekučného spisu nevyplýva žiadna sťažnosť oprávneného na prípadné „prieťahy v súdnom konaní“, nachádza sa tu len žiadosť o informáciu o stave konania. Nevyplýva z exekučného spisu, že by oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní, o ktorej by rozhodoval predseda súdu, prípadne Ústavný súd SR.
36. Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota, a ak nebola dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla žalobcovi vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma. Z pripojeného exekučného spisu mal súd za to, že v danej exekučnej veci exekučný súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení Exekučného poriadku, konkrétne podľa § 44 ods. 8 a ods. 9 Exekučného poriadku, v platnom znení do 31.05.2010. Po doručení žiadosti oprávneného, resp. návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora exekučný súd vyzval pôvodného exekútora na predloženie súvisiaceho exekučného spisu a na vyúčtovanie trov exekúcie, keď na túto žiadosť súdny exekútor reagoval podaním podnetu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Následne došlo k zastaveniu exekúcie v danej exekučnej veci.
37. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý však bezprostredne v obsahu rozhodnutia sa neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť ohodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu v celom rozsahu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Vychádzajúc z exekučného spisu po podaní návrhu na zmenu exekútora a potom čo súdny exekútor na žiadosť súdu predložil exekučný spis tento súčasne podal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a tiež žiadal, aby exekúcia bola zastavená. V podnete uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ako bolo i v tejto veci, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Napriek tejto skutočnosti rozhodcovský súd priznal rozhodcovským rozsudkom úroky vo výške 91,25 % ročne (0,25 % denne x 365 dní). Na základe tohto mal exekútor za to, že exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a preto žiadal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a následne exekučné konanie zastaviť, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z uvedeného postupu súdneho exekútora potom exekučný súd mal za to, že nie je dôvod rozhodnúť o zmene súdneho
exekútora, keďže na základe tohto podnetu súdneho exekútora exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. A i keď rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania zrušené, následne exekučný súd opätovne exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, ktoré uznesenie bolo napokon odvolacím súdom potvrdené. Za takéhoto skutkového stavu potom nebolo dôvodné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu v osobe súdneho exekútora. Exekučný súd takýmto postupom sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na náhradu škody. Navyše žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas exekučného konania bolo v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v neistote a že by v dôsledku tejto neistoty mu mala vzniknúť škoda. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní, ako súd už uviedol v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Na vybavenie takéhoto množstva podaní, ktoré podával oprávnený v exekučných konaniach bolo potrebné nielen materiálne ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú a vybavovali príslušnú exekučnú agendu. Materiálne predpoklady neboli zabezpečené, ani personálne predpoklady neboli zabezpečené, navyše z daného exekučného spisu nevyplýva, že by žalobca podal akúkoľvek sťažnosť na prieťahy v konaní. Zo všetkých dôvodov, ktoré súd uviedol mal preto za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nepreukázaný, žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v danej exekučnej veci.
38. K nároku žalobcu uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Vzťah k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikla škoda, teda by mal mať dôkazy, ktorými by ju preukázal. Žiadne dôkazy ohľadne škody žalobca nedokladal. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Škodu nepreukázal ani v oblasti nemajetkovej ujmy. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučným spisom žalobca síce označil na vykonanie dôkaz znalecký posudok č. 1/2014, ktorým tvrdil, že preukazuje výšku uplatnenej škody odvolávajúc sa na to, že tento je zaevidovaný v Správnom denníku tunajšieho súdu pod sp.zn. Spr. A/147/14. Žiaden znalecký posudok sa však pod takýmto číslom správneho denníku tunajšieho súdu nenachádza, čo súd v konaní zistil (čl. 30 spisu). Žalobca tak nepreukázal v konaní nielen porušenie zákonnej právnej povinnosti spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom úradnom postupom exekučného súdu, ale ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
39. Na záver ešte súd dodáva, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i žalobcu, ktorý ako nebankový subjekt poskytuje spotrebiteľom, aj nespotrebiteľom peňažné úvery, pôžičky pri neprimeraných úrokoch. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď tento podniká aj v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Žalobcovi musela byť známa skutočnosť, že v súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Aj tieto skutočnosti súd
vyhodnotil v neprospech žalobcu a jeho žalobu ako nepreukázanú čo do predpokladov zodpovednosti za škodu zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP. Súd žalovanej, ktorá bola plne úspešná priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).