Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/585/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu A. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XX, XXX XX Y. F., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/310/2014-48 zo dňa 10. 07. 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 07. 2015 zamietol žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14. 11. 2014 (prvý výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14. 11. 2014 (ďalej aj „Stály rozhodcovský súd“) a odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku. Okresný súd uznesením č. 10C/310/2014-24 zo dňa 12. 02. 2015 rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14.11.2014 do právoplatného skončenia konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný ako veriteľ uzavrel dňa 08. 02. 2013 so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť spolu 396,-Eur. Rozhodcovský súd vydal dňa 14. 11. 2014 rozsudok, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému známy úrok vo výške 96,96 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 2,08 Eur, poplatok vo výške 107,20 Eur, trovy mediačného konania vo výške 146,23 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 156,43 Eur v mesačných splátkach po 80,- Eur. Okresný súd uviedol, že k vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 08. 02. 2013 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Podľa názoru okresného súdu uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom na vzniknutý záväzkový je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom žalovaný bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie úverov. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, a žalovaný ju uplatnil v konaní na Stálom rozhodcovskom súde, pričom jeho právomoc rozhodnúť spor bola daná z rozhodcovskej zmluvy. Aj keď zmluva o úvere je absolútnym obchodom, ktorý sa riadi predpismi

Obchodného zákonníka, je potrebné použiť v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) úpravu priaznivejšiu pre spotrebiteľa. Okresný súd zistil, že Stály rozhodcovský súd aplikoval aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru okresného súdu nie je oprávnený skúmať správnosť rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska. Okresný súd považoval za preukázané, že žalobca podal žalobu na okresný súd včas. Žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 28. 11. 2014 a návrh na okresný súd podal dňa 22. 12. 2014. Žalobca vo všeobecnosti vecne správne argumentoval o skutočnostiach neprijateľných rozhodcovských doložiek, neuvedomil si však, že žiadnu rozhodcovskú doložku neuzatvoril. Pri podpise úverovej zmluvy uzavrel samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá je síce súčasťou úverovej zmluvy, ale je na samostatnom tlačive a je samostatne podpísaná. Žalobca nepreukázal, že pri podpise úverovej zmluvy namietal podpis rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnú podmienku a ani nepreukázal, že k podpisu došlo omylom alebo pod nátlakom. Žiadnym spôsobom nespochybnil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, spochybnil len rozhodcovskú doložku, ktorú neuzatvoril, ale sa na ňu odvoláva. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca sa mohol oboznámiť s vnútornými predpismi súdu na webovom sídle a v prípade potreby mohol namietať osobu sudcu, čo však neurobil. Pokiaľ žalobca nadobudol názor, že uzatvorená úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky mal možnosť obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd a právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na riešenie sporu by tak bola vylúčená. Okresný súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom žalobca nepreukázal absenciu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu na konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku, preto žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Žalovaný mal plný úspech, náhradu trov si neuplatnil, preto okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu. V prípade, ak odvolací súd nevyhovie jeho odvolaniu, žiadal aby odvolací súd pripustil dovolanie na Najvyššom súde o posúdenie dôležitej právnej otázky. Podľa jeho názoru odvolaním napadnutý rozsudok je nezákonný, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne ustálil, že nie je oprávnený skúmať správnosť rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska, a nespávne uviedol, že nespochybnil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ale spochybnil len rozhodcovskú doložku, ktorú neuzatvoril, ale sa na ňu odvoláva. Z jeho podaní je jasné, že došlo ku chybe v písaní a že pri písaní rozhodcovská doložka mal na mysli rozhodcovskú zmluvu. V jeho prípade nebola individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva. Obchodným agentom žalovaného (p. A. D.) mu bolo predložených 5 listín s tým, že pokiaľ ich nepodpíše, tak žiaden úver nedostane. O tom, že podpísal „rozhodcovskú zmluvu“ sa dozvedel až na druhý deň, keď si prezrel tlačivá. Rozhodcovskú zmluvu, tak ako aj iné tlačivá, vyplnila obchodná agentka žalovaného, ktoré síce obsahovalo jeho vyhlásenie, že s uzavretím zmluvy súhlasí a že bol pred podpísaním zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Rozhodcovskú zmluvu podpisoval na parkovisku v priebehu cca. 10 minút. Rozhodcovská zmluva s ním osobitne nebola vyjednaná, pričom na jeho strane už išlo o druhý pôžičku od žalovaného. Podľa jeho názoru neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Ďalej uviedol, že okrem zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy podpísal aj tlačivo „dohoda o plnení v splátkach a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.“ Po vyplnení tlačív mu obchodná agentka vyplatila sumu 200,- Eur a dala mu podpísať vyplnený splátkový kalendár. V čase uzavretia zmluvy bol dlhodobo práceneschopný, avšak žiadne nemocenské dávky nepoberal. Jeho príjem bol vo výške 210,80 Eur (čiastočný invalidný dôchodok). O týchto okolnostiach obchodný zástupca žalovaného vedel, pretože ho informoval, aj o tom, že má problémy splácať úvery. Bol nútený si požičať sumu 200,- Eur, pričom sa zaviazal vrátiť žalovanému v 12 splátkach po 33,- Eur celkom sumu 396,- Eur. Pretože mu bolo poskytnutých viacero pôžičiek, žalovaný postupoval nedbanlivo a dostatočne si neoveril jeho životné náklady, dlhy a celkovú jeho bonitu. Žalovaný doslovne zneužil jeho tieseň, čiastočnú ľahkomyseľnosť a ponúkol mu spotrebiteľský úver s úrokom 39,15 Eur ročne, čo je takmer 5-násobne viac, ako banky poskytovali úvery pre fyzické úvery pre fyzické osoby v rovnakom období vo výške 8,09 %, pričom RPMN bolo vo výške 98%. Podľa jeho názoru úverová zmluva zo dňa 08. 02. 2013 je absolútne neplatná v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu finančnej neschopnosti nevedel splácať úver v sume 33,- Eur mesačne. Mediačného konania sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Dňa 05. 05. 2014 poukázal žalovanému sumu 210,50 Eur. Dňa 20. 10. 2014 žalovaný podal žalobu na Stály rozhodcovský súd - Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý dňa 14. 11. 2014 vydal rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je povinný zaplatiť žalovanému

známy úrok vo výške 96,96 Eur, známy úrok z omeškania vo výška 2,08 Eur a poplatok vo výške 107,20 Eur, trovy mediačného konania vo výške 146,23 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 156,43 Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur. Uviedol, že namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v rozhodcovskej zmluve, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Ďalej poukázal na rozsudky Súdneho dvora ES z 27. 06. 2000 vo veci Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 - 244/98. Pri riešení otázky, či v prípade dojednania výlučného rozhodovania sporov medzi spotrebiteľom a dodávateľom v rozhodcovskom konaní ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluvy, sa musí vychádzať zo skutočnosti, či táto bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom sa musia skúmať všetky okolnosti pri jej individuálnom dojednaní a najmä, či spotrebiteľ mohol predložiť dodávateľovi pripomienky k návrhu zmluvy, resp. tieto boli akceptované. Podľa jeho názoru, ak by rozhodcovský súd rozhodoval podľa platných zákonných ustanovení, mal zmluvu o úvere vyhlásiť za zmluvu odporujúcu dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 a označiť ju za neplatnú a nulitnú, pričom pri jeho rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa jeho názoru zrušiť rozhodcovský rozsudok je možné aj v prípade porušenia hmotnoprávnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože i samotný rozhodcovský súd má povinnosť skúmať, či sa v zmluvách vyskytujú nekalé obchodné podmienky, prípadne iné porušenia právnych predpisov a tomu má prispôsobiť svoje rozhodnutie. Porušenie hmotnoprávych predpisov súd skúma najmä pri sporoch, ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeného v § 40 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 21. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

6. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

7. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodných skutočností, ale aj s právom strany na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

8. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

9. V zákone o rozhodcovskom konaní sú taxatívne uvedené dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ZoRK). Lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je 30 dní, v ktorej musí účastník rozhodcovského konania podať žalobu.

10. Pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd preskúmava dôvody žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z hľadiska porušenia procesných podmienok. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma, ak je jednou stranou spotrebiteľ (§ 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK). V tomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 14. 11. 2014 a odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku

12. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že „vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to písomným podaním žalobcu, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14. 11. 2014, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, žiadosťou o informáciu zo dňa 12. 02. 2015, kópiou doručenky, vyjadrením odporcu zo dňa 05. 03. 2015.“

13. Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku z obsahu spisu absentovala zmluva o úvere i rozhodcovská zmluva, zároveň nebol pripojený spis Stáleho rozhodcovského súdu. Hoci okresný súd nevykonal dokazovanie Zmluvou o úvere, rozhodcovskou zmluvou, okresný súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu 08. 02. 2013 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,-Eur, pričom bez oboznámenia sa s obsahom úverovej zmluvy posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej okresný súd bez preskúmania rozhodcovskej zmluvy ustálil, že žalobca uzavrel samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá je síce súčasťou úverovej zmluvy, ale je na samostatnom tlačive a je samostatne podpísaná, pričom podľa názoru okresného súdu žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, spochybnil len rozhodcovskú doložku, ktorú neuzatvoril, ale sa na ňu odvoláva, pričom nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nezistil absenciu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu na konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku, preto žalobu zamietol. Zároveň ustálil, hoci posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, že nie je oprávnený skúmať správnosť rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska.

14. Pretože odvolací súd zistil, že v spise v čase vyhlásenia rozsudku chýbali dôkazné prostriedky, ktoré by objektívne preukazovali existenciu zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy, nebol pripojený spis rozhodcovského súdu, je možné konštatovať, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

15. Podľa odvolacieho súdu, jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

16. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či 1/ sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, 2/ boli zmluvy individuálne dojednané, žalobca mohol ich obsah ovplyvniť (okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy ), 3/ došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, 4/ došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, 5/ náležitým spôsobom zistí (ne)existenciu zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZoRK.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

19. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .