Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-230-2013.pdf
PDF · 134.47 KB
No categories available
9C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcov: 1/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad D. č. XXX, 2/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad D. č. XXX, proti žalovanému: Q. life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej 41, Košice, sp. zn.: 9C/3730/2012 z 19.01.2012 a sp. zn.: 3C/3792/2012 z 19.01.2012.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyniam v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa svojou žalobou domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisových značiek 3C/3730/2012 zo dňa 19.01.2012 a 3C/3792/2012 o dňa 19.01.2012, v plnom rozsahu vrátane výroku o trovách konania, (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých mali so žalovaným uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské rozsudky mali byť žalobkyniam riadne doručené, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutých rozhodcovských rozsudkov. Dôvody na zrušenie rozhodcovských rozsudkov boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Namietal, že v žalobe absentujú jej zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka mala byť individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa im mali byť všetky potrebné otázky vysvetlené.
3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 13.5.2015 zrušil rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 9C/3730/2012 z 19. 01. 2012 a sp. zn. 3C/3792/2012 z 19.01.2012, žalovanému neuložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania a zaviazal ho zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 331,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 2 ods. 2 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, 4, 5, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 04. 2004 do 28. 02. 2010, § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 41 ods. 1 citovaného zákona.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku, nesprávne skutkové závery a nesprávnu právnu kvalifikáciu. Poukázal na to, že súd zamietol žalobu z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti závery súdu považoval za nedostatočne odôvodnené, čo zakladá arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukázal na to, že žalobkyne podpisom na konci všeobecných poistných zmlúv potvrdili, že si ich prečítali, vyslovili s nimi súhlas a obdržali jedno vyhotovenia, teda bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale aj VPP. Vo všeobecných poistných podmienkach bolo dojednané, že zmluvné strany sa dohodli na osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku mohol poistník v lehote 30 dní od podpísania poistnej zmluvy odmietnuť bez toho, aby bol dotknutý, alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku sú oddeliteľné od zvyšku poistnej zmluvy, a preto nie je pravdou tvrdenie súdu, že dojednania rozhodcovskej doložky nemohli žalobkyne ovplyvniť. Preto rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. VPP bola dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, ktorá vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú. Poukázal na výpoveď svedkyne, ktorou bolo preukázané, že žalobkyne boli so svedkyňou ako sprostredkovateľkou poučené, pred súdom potvrdila, že ich poučila, že keď nebudú riadne splácať poistné, rozhodne o ich dlhu rozhodcovský súd. Ďalej uviedol, že osobitné dojednania môže poistník prijať alebo neprijať, teda má dve alternatívy. Dôsledkom individuálnej voľby - výberu poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Preto dojednanie rozhodcovskej doložky bolo výsledkom slobodného rozhodnutia. Mohli ju ovplyvniť bez toho, aby ovplyvnili zvyšok poistného vzťahu. V doplnení odvolania poukázal žalovaný na ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) účinného od 01. 01. 2015, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Súd mal za to, že s poukazom na citované ustanovenie sa právne postavenie účastníkov súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, žalobkyne nie sú zaviazané povinnosťou uloženou v rozhodcovskom rozsudku a on nemôže uplatňovať nárok priznaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom v exekučnom konaní. Obe procesné strany sú tak bez právneho záujmu na výsledku konania, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
5. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.5.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Poukázal na to, že súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval nesprávny právny predpis a vec nesprávne posúdil. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bol novelizovaný zákonom č. 125/2016 v znení účinnom od 1.1.2016. V danej veci súd prvej inštancie vec posudzoval podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014, a preto bolo potrebné prisvedčiť žalovanému, že súd vec posúdil podľa nesprávnej normy, pretože zákon č. 244/2002 Z. z. v znení od 1.1.2015 nemá ustanovenie § 40 odsek 1 písmeno j), na ktorom súd prvej inštancie založil svoj záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky a následne zrušil rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach. Čo sa týka dôvodov doplneného odvolania žalovaného, v ktorých žalovaný poukázal na ustanovenie § 243d zákona č. 233/1995 Z. z., odvolací súd uviedol, že citované ustanovenie Exekučného poriadku neznamená automaticky ten následok, že žalobkyne nemajú právny záujem na požadovanom určení, ako tvrdí žalovaný v odvolaní. Predmetom konania nie je žaloba o určenie, ale žaloba na plnenie, a preto otázka posudzovania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písmeno c) C.S.P. v danej veci nie je potrebná. Oprávnenie domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva priamo zo zákona č. 244/2002 Z. z., preto naliehavý právny záujem pri tomto type žaloby neskúma. Uvedené ustanovenie má dopad na exekučné konanie a iba na žalobkyniach záleží, či vzhľadom na citované ustanovenie budú žiadať, aby súd pokračoval v tomto konaní. V ďalšom konaní odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec opätovne prejedná a po vyhodnotení dôkazov podľa § 191 C.S.P. opätovne rozhodne, pričom
svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 C.S.P. Zároveň rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania.
6. Dňa 21.9.2016 súd pojednával v neprítomnosti účastníkov sporu a právneho zástupcu žalovaného podľa ustanovenia § 180 C.S.P., keď žalobkyne mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnili a ani žiadnym spôsobom nepožiadali súd o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním zo dňa 16.9.2016 s tým, že pridržiava sa všetkých doterajších písomných aj ústnych vyjadrení a výslovne súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe označených a predložených dôkazov a navrhoval žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.
7. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkyne R. A., a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: rozhodnutiami Krajských súdov a Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, rozhodcovskými spismi č. k. 3C/3730/2012 a 3C/3792/2012, Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, žiadosťou o vyjadrenie sa k odbornej otázke z 01.10.2012, vyjadrením k odbornej otázke, žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke Národnej banky SR, uznesením odvolacieho súdu č. k. 8Co/918/2015-242 zo dňa 5.5.2016, a zistil tento skutkový a právny stav.
8. Výpoveďou žalobkyne v 1. rade, bolo súdu preukázané, že trvala na podanej žalobe, poistnú zmluvu uzatvorila prostredníctvom p. R. A., ktorá pracovala u žalovaného. Uviedla, že poistnú zmluvu mala sprostredkovateľka vopred pripravenú, žalobkyňa ju iba podpísala, neoboznámila ju s obsahom zmluvy. Uistila ju, že je to dobrá zmluva na životné poistenie. Žalobkyňa zaplatila jednu alebo dve splátky, presne si nepamätala, a potom sa informovala o zmluvách týkajúcich sa životného poistenia, a zistila, že tento typ poistnej zmluvy nie je dobrý, a preto podala u žalovaného žiadosť o zrušenie tejto poistnej zmluvy, na čo od žalovaného obdržala list, že má zaplatiť určitú sumu, ktorú mu aj zaplatila, a tým považovala zmluvu za zrušenú a následne odbržala rozsudok z Rozhodcovského súdu s tým, že podala voči nemu odpor, ktorý bol odmietnutý. Jednoznačne uviedla, že nie je ochotná zaplatiť žalovanému žiadne peniaze, a nepodpísala Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, lebo podpis na tomto Zázname nie je jej podpisom.
9. Výpoveďou žalobkyne v 2. rade, bolo súdu preukázané, že poistnú zmluvu uzavrela tak isto ako žalobkyňa v 1. rade, prostredníctvom sprostredkovateľky p. R. A., ktorá pracovala u žalovaného. S obsahom zmluvy ju neoboznámila iba jej povedala, koľko bude mesačne platiť a na koľko rokov uzatvára poistnú zmluvu. Vedela toľko, že podpisuje zmluvu o životnom poistení. Zaplatila jednu splátku poštovou poukážkou, a následne podala žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy žalovanému. Odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodala.
10. Prednesom právnej zástupkyne žalovaného bolo súdu preukázané, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, a považoval ju za nedôvodnú, navrhoval ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v žalobe absentujú zákonné náležitosti žaloby, lebo je neúplná z hľadiska v tom čase platnom § 79 O.S.P., a neurčitý z hľadiska § 40 a 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že rozhodcovská doložka v oboch prípadoch bola dojednaná individuálne, a preto nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobkyne boli upozornené zo strany sprostredkovateľa poistenia na mimosúdne riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, informovaná o tom, čo obnáša Zákon o rozhodcovskom konaní v rozsahu, ktorý si samé určia, a nikto ich poistné dokumenty nenútil podpísať. Poistné zmluvy podpisovali na dvoch miestach, vrátane VOP, a vrátane Osobitných zmluvných dojednaní, obsahom ktorých bola aj rozhodcovská doložka, ako aj Záznam o potrebách a požiadavkách klienta k poistnej zmluve, pričom Osobitné zmluvné dojednania nemuseli podpísať, a nemalo by to žiadny vplyv na poistný vzťah. Tým, že podpísali Záznam o požiadavkách a potrebách klienta svojimi podpismi potvrdili, že nechcú k navrhovanému produktu už nič doplniť, a súhlasia s poistným vzťahom, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná medzi zmluvnými stranami pri uzatváraní poistenia. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, preto ju nepovažovala za neplatnú, a neboli porušené ani právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.
11. Výsluchom svedkyne R. A., bolo súdu preukázané, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy pracovala u žalovaného ako sprostredkovateľka - viazaný finančný agent. Uznala, že navštívila žalobkyne a oboznámila ich s produktom žalovaného, a to konkrétne o poistnej zmluve, týkajúcej sa životného
poistenia, a opýtala sa ich, či majú záujem takúto poistnú zmluvu uzavrieť. Uviedla, že podrobne oboznámila žalobkyne s podmienkami poistnej zmluvy a vypĺňala s nimi Záznam o požiadavkách klienta, ktorú obe podpísali. Za účelom uzavretia zmluvy sa stretli dva krát. Svedkyňa mala vopred predpripravené poistné zmluvy, prečítala im určité časti zo zmluvy, potom si ich prečítali žalobkyne, a podpísali ich tam, kde im ukázala svedkyňa, aby ich podpísali. Čo sa týka skutočnosti, že na poistných zmluvách je uvedený ako sprostredkovateľ S. C., bolo z dôvodu, že on sa v tom čase zaúčal ako sprostredkovateľ odporcu a ona bola s ním. Svedkyňa vyslovene uviedla, že si pamätala, ako povedala žalobkyniam, že pokiaľ nebudú riadne platiť splátky poistenia, tak žalovaný to môže postúpiť Rozhodcovskému súdu. Mala vedomosť o tom, že žalobkyne podali žalovanému písomný návrh na zrušenie poistnej zmluvy, lebo spolu to vypĺňali, a vedela s určitosťou aj to, že žalobkyne zaplatili žalovanému tú časť z poistenia, čo mali zaplatiť pre zrušenie poistnej zmluvy. Žalobkyne ju informovali, že po zrušení poistnej zmluvy obdržali rozhodcovský rozsudok. Svedkyňa po nahliadnutí do oboch Záznamov o požiadavkách a potrebách klienta, potvrdila súdu, že tento podpísali obe žalobkyne.
12. Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/3730/2012, zo dňa 19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh žalovaného smerujúci voči žalobkyni v 1. rade na začatie konania o zaplatenie 51,45 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. nie je uvedené, príručku obchodnej služby, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012, oznámenie o zániku poistenia, písomného potvrdenia prijatia rozhodovania v spore vedenom pred Arbitrážnym súdom Košice. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Podľa citovaného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 07.01.2011, mal žalovaný oznámiť žalobkyni v 1. rade, že dňa 07.01.2011 mu bola doručená jej žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. 4535890005 zo dňa 30.08.2010, v dôsledku čoho dlžné poistné malo predstavovať 20,03 eur a malo byť uhradené do 14 dní. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/3730/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola žalobkyni v 1. rade (B. E.) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni v 1. rade dňa 12.08.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza, napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ho podala, a že tento odpor jej bol odmietnutý.
13. Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/3792/2012, zo dňa 19.01.2012, z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh žalovaného smerujúci voči žalobkyni v 2. rade na začatie konania o zaplatenie 51,45 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť všeobecných poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. nie je uvedené, príručku obchodnej služby, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012, oznámenie o zániku poistenia, písomného potvrdenia prijatia rozhodovania v spore vedenom pred Arbitrážnym súdom Košice. V uvedenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Podľa citovaného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 07.01.2011, mal žalovaný oznámiť žalobkyni v 2. rade, že dňa 07.01.2011 mu bola doručená jej žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. 4542900004 zo dňa 28.07.2010, v dôsledku čoho dlžné poistné malo predstavovať 69,75 eur a malo byť uhradené do 7 dní. V pripojenom rozhodcovskom spise sa nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/3792/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola žalobkyni v 2. rade (S. N.) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni v 2. rade dňa 13.08.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému rozsudku nenachádza, a zároveň žalobkyňa v 2. rade pred súdom poprela, že by odpor podala. Naopak, uviedla, že sa rozhodla podať žalobu na súd ohľadom zrušenia rozhodcovského rozsudku.
14. Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom JUDr. F. Z., Vodná 6, Košice, že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným JUDr. F. Miklošovi, N. 6, Košice Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.
15. Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto podpísala ako sprostredkovateľka, tak aj žalobkyňa v 1. rade dňa 30.08.2010 a žalobkyňa v 2. rade dňa 28.07.2010, a tento obsahoval potreby a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia, celkovú výšku poistného a produkt poistenia.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa ustanovenia § 40 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20160701> tohto zákona. odsek 2, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). odsek 3, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. odsek 4, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
25. Podľa § 41 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20160701>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
26. Podľa § 54b odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. 27. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu posúdil vec podľa správneho zákona platného v čase rozhodovania vo veci, teda zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015 v súlade s ustanovením § 54b odsek 1 vyššie citovaného zákona. Zákon č. 244/2002 Z. z. bol novelizovaný zákonom č. 125/2016 v znení účinnom od 1.1.2016, to znamená, že ustanovenie § 40 odsek 1 vyššie citovaného zákona má iné znenie ako malo toto ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2014. Súd prvého stupňa rozhodoval vec rozsudkom dňa 13.5.2015 a odvolací súd zastával ten právny názor, že je potrebné rozhodovať podľa zákona platného v čase rozhodovania súdu a nie podľa toho dátumu, kedy žaloba napadla na príslušný súd.
28. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l, 2, 3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní.
29. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobkýň na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni v 1. rade bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 12.08.2013 a žalobkyni v 2. rade dňa 13.08.2013 (doručenky), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu súdu dňa 10.09.2013, teda včas. V pripojených spisoch rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať odpor žalobkýň proti rozhodcovskému rozsudku, aj napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade uviedla, že takýto odpor podala, a že jej bol odmietnutý, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nepodala odpor. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďami žalobkýň, výsluchom svedkyne R. A., ale aj postojom žalovaného v konaní, že účastníci konania uzavreli poistné zmluvy č. 4535890005 dňa 30.08.2010, a poistnú zmluvu č. 454290004 zo dňa 28.07.2010, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyne boli spotrebiteľkami- fyzickými osobami, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetné zmluvy sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII.
- Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania bez uvedenia čísla v oboch poistných zmluvách, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteliek - žalobkýň, ktoré toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohli. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení navrhovateliek o zrušenie rozhodcovského
rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 MCdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 MCdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania bez uvedenia čísla, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania bez uvedenia čísla, sú súčasťou poistných podmienok a sú súčasťou uzavretých poistných zmlúv, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Na tomto závere nič nemení ani výpoveď svedkyne, ktorá je v podrobnostiach uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pričom svedkyňa za situácie, keď voči žalovanému nie je v žiadnom vzťahu jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť potvrdila, že zo strany žalovaného nebola inštruovaná, aby klientky, v súdenej veci žalobkyne, poučila, akým spôsobom sa budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú medzi účastníkmi, aj napriek tomu, že pred súdom uviedla, že ich poučila o tom, že keď nebudú splácať riadne poistné, následne rozhodne o ich dlhu Rozhodcovský súd. Výpoveďou svedkyne bolo preukázané, že oboznámila žalobkyne s obsahom zmluvy, a potom ich inštruovala, kde majú zmluvu podpísať, tak isto aj v prípade Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 30.08.2010 a 28.07.2010. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľkám - žalobkyniam odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka im bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ich podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., 2. a 4. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná, a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účinnom od 1.1.2015.
30. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutého svedka pána R., tento návrh žalovaného uznesením na pojednávaní konanom dňa 13.05.2015, zamietol, a tento svedok mal mať vo všeobecnosti poznatky o spôsobe uzatvárania poistných zmlúv medzi žalovaným a prípadnými klientmi, ale pretože navrhnutý svedok sa osobne nepodieľal na uzatvorení poistných zmlúv medzi účastníkmi súd nepovažoval jeho výsluch za potrebný. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného v tom, že žaloba nemá zákonom požadované náležitosti. Naopak žaloba v súdenej veci obsahuje jednak
všeobecné náležitosti uvedené v § 127 C.S.P., čo znamená, že je zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 132 a 133 C.S.P., teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
31. Žalobkyne sú v konaní oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako spotrebiteľky sa domáhali ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účinnom od 1.1.2015. Vzhľadom k tomu, že v konaní mali plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyniam, ale tie si žiadne neuplatnili v tomto konaní, a preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania, a teda ich nárok na túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).