Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/106/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

L. O., nar. XX.XX.XXXX

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. 9, J. a otca: T.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 33C/65/2010-66 zo dňa 9. 9. 2010 v časti určenia výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. sumou 180 € mesačne od 1. 9. 2013, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2016 v sume 1 850 €, pričom je mu p o v o l e n é uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 26. 9. 2013 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. dieťa zo sumy 130 € sumu 250 € od 1. 9. 2013 s poukazom na nárast nákladov spojených s výchovou maloletej.

2) Otec s návrhom za zvýšenie výživného nesúhlasil s poukazom na svoj mesačný čistý príjem 146 € a zákonnú vyživovaciu povinnosť k synovi B.vi vo výške 60 €. Taktiež poukázal na svoje bežné mesačné výdavky, ako aj skutočnosť, že maloletej prispieva nad rámec bežného výživného a matke prispel na opravu motorového vozidla sumou 400 €.

3) Otec sa pojednávaní nariadených v tejto veci nezúčastnil, pričom súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti.

4) Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné podľa úvahy súdu.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca prostredníctvom dožiadaného súdu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 9) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 33C/65/2010-66 zo dňa 9. 9. 2010. Výživné bolo určené v sume 130 € mesačne. V tom čase mal. dieťa navštevovalo materskú školu, matka bola nezamestnaná a otec poberal príjem zo živnosti vo výške 2 000 €, pričom mal vyživovacie povinnosti k synovi M. a B..

12) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré nastúpilo v septembri 2013 do nultého ročníka základnej školy a v súčasnosti navštevuje tretí ročník základnej školy. Otec ukončil podnikanie v rámci živnosti a založil si spoločnosť s ručením obmedzeným, pričom mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi M.. Matka sa zamestnala a v lete 2014 jej ubudla vyživovacia povinnosť k dcére M., ktorá ukončila vysokú školu. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca

13) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento ukončil živnostenské podnikanie, avšak v roku 2012 podľa daňového priznania dosahoval ešte z tejto činnosti príjem 51 444 € a výdavky 46 130 €, ktoré si v daňovom priznaní uplatňoval v preukázateľnej výške a jeho podnikateľský majetok dosiahol výšku 9 085 € pozostávajúci najmä z pohľadávok. Nakoľko otec napriek výzve súdu nepreukázal svoje výdavky zo živnosti, nemohol súd posúdiť ich dôvodnosť.

14) Živnosť ukončil otec v januári 2013 z dôvodu založenia obchodnej spoločnosti M. H., s.r.o., prostredníctvom ktorej naďalej podniká; v tejto spoločnosti sa stal konateľom a spoločníkom spolu so svojím synom M.. Z výsluchu matky súd zistil, že otcov syn M. v tejto spoločnosti v skutočnosti nepracuje, pretože je zamestnaný pre Zbor väzenskej a justičnej stráže v Ilave. Otec je v uvedenej spoločnosti evidovaný tiež ako zamestnanec, pričom z uvedeného pracovného pomeru dosahoval priemerný čistý príjem za obdobie za obdobie 02-09/13 v sume 94 €, 01-04/2014 v sume 152 €, za obdobie 05-12/2014 v sume 305 €, v roku 2015 v sume 339 € a za obdobie od 01-05/2016 v sume 355 €. Nakoľko je otec

konateľom aj spoločníkom v uvedenej spoločnosti, súdu je zrejmé, že uvedené príjmy si určuje sám tak, ako mu to vyhovuje z hľadiska daňových povinností a platenia povinných odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne, a teda tieto príjmy sú nižšie, za akých by otec inak bol ochotný pracovať, nieto ešte vykonávať manažérsku prácu.

15) V tejto súvislosti môže súd poukázať na tvrdenie otca, že na syna B. platí výživné v sume 130 € a na mal. L. mu bolo dosiaľ určené výživné tiež v sume 130 €. Teda po odpočítaní uvedených vyživovacích povinností z uvedeného príjmu z pracovného pomeru by nemohol uspokojovať svoje bežné potreby. Z toho súd vyvodil, že otec má ešte ďalšie príjmy.

16) Otec bol v období od decembra 2012 do januára 2013 a od júla 2013 do septembra 2013 práceneschopný, pričom celkovo za uvedené obdobie mu boli poskytnuté dávky nemocenského poistenia spolu vo výške 306 €. Nakoľko bol teda v celom rozhodnom období práceneschopný tri mesiace (z 37 mesiacov), súd k tejto skutočnosti z hľadiska určovania výživného neprihliadal. Otec s výnimkou boreliózy netvrdil ani nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by malo vplyv na dosahovanie príjmu, keďže pracuje na manažérskej pozícii.

17) Otec býva so svojou matkou v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom v jednej štvrtine. Vyživovaciu povinnosť má naďalej k synovi B., ktorý navštevuje vysokú školu, avšak tento ako dospelý človek vie si už privyrobiť brigádnickou činnosťou. Podľa tvrdenia otca prispieva na jeho výživu 130 €. Uvedenú skutočnosť však otec nepreukázal; i keď poukázal na výpis z účtu zaslaný súdu, nie je z uvedeného účtu zrejmé, na koho účet sa suma 130 € hradila. Súd však aj bez toho považuje za vhodné, aby sa takýto rozsah vyživovacej povinnosti otcovi do oprávnených výdavkov započítal.

18) V roku 2013 spoločnosť M. H., s.r.o. nevyplatila svojím spoločníkom ani konateľom žiadnu odmenu. Táto spoločnosť dosiahla nasledovné hospodárske výsledky: v roku 2013 stratu 765 € pri výnosoch 8 648 € a nákladoch 9 413 €, v roku 2014 dosiahla zisk 2 292 € pri výnosoch 33 767 € a nákladoch 31 474 €, v roku 2015 zisk 2 188 € pri výnosoch 17 783 € a nákladoch 15 595 €. Majetok uvedenej spoločnosti postupne stúpa, v roku 2013 dosiahol sumu 4 867 €, v roku 2014 sumu 7 357 € a v roku 2015 sumu 9 202 € a pozostáva najmä z krátkodobých pohľadávok a prostriedkov na účte (peňazí). Teda súd konštatuje, že spoločnosť má prostriedky na to, aby vyplatila štatutárovi odmenu, čo však závisí od rozhodnutia otca ako konateľa a spoločníka.

19) Podstatnú časť nákladov spoločnosti MJL H., s.r.o. tvoria náklady na služby - v roku 2013 vo výške 7 315 €, v roku 2014 vo výške 25 936 € a v roku 2015 vo výške 9 373 €. Podstatnú časť z uvedených nákladov na služby zas činia cestovné náhrady - v roku 2013 vo výške 5 367 € (73 %), v roku 2014 vo výške 12 854 € (50 %), pričom v roku 2015 sa konkrétnu výšku cestovných náhrad súdu zistiť zo zverejnených súvah nepodarilo; súd však predpokladá ich priemernú výšku ako 60 % z nákladov na služby, teda 5624 €. K ich určeniu odhadom musel súd pristúpiť, nakoľko otec neposkytol súdu napriek viacnásobnej výzve súčinnosť; pre úplnosť súd dodáva, že otec súdu nepredložil listinné dôkazy, z ktorých by súd mohol posúdiť dôvodnosť jednotlivých výdavkov spoločnosti či reálne príjmy otca. Súd je oprávnený skúmať aj pomery spoločnosti, keďže jej prostredníctvom otec vykonáva podnikateľskú činnosť a z jej príjmov sú mu vyplácané mzda a odmeny. 20) Otec súdu napriek viacnásobnej výzve svoje reálne výdavky, resp. výdavky spoločnosti, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť, nepreukázal. V tejto súvislosti má súd za to, že v danom prípade by mohol teoreticky aplikovať ustanovenie § 63 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenia ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predkladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Aj keď v danom prípade je otec evidovaný a poberá mzdu ako zamestnanec uvedenej spoločnosti, je zároveň jej konateľom a spoločníkom, to znamená, že svoju mzdu si určuje sám. Súd podčiarkuje, že otec podľa svojho výslovného tvrdenia podniká prostredníctvom uvedenej obchodnej spoločnosti. V danom prípade je podľa názoru súdu citované ustanovenie Zákona

o rodine aplikovateľné aj keď otec už nie je živnostník, vychádzajúc z jeho teleologického výkladu. K uvedenému súd dospel na základe účelu, ktorý sa týmto ustanovením sleduje, konkrétne, zistiť príjem osoby povinnej na výživné, ak táto nepracuje v závislom pomere, teda na základe pracovnej zmluvy, v ktorej je výška mzdy určená dohodou účastníkov právneho vzťahu, ale má iný príjem závislý od výsledkov podnikateľskej činnosti. A to je aj prípad otca v danej veci.

21) Napriek už uvedenému súd by aplikáciu uvedeného ustanovenia v plnom rozsahu považoval za príliš tvrdé, čo sa týka pomerov otca, nakoľko by súd musel vychádzať z jeho príjmu vo výške 3 962 € (20 x 198,09 €). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec nemá takéto nadštandardné príjmy, používa staršie motorové vozidlo, s dcérou bol v Chorvátsku na letnej dovolenke len jedenkrát v lete 2014. Jeho príjmu sú však lepšie ako tvrdí a snaží sa súdu preukázať, nedosahujú však výšku predpokladanú uvedeným ustanovením.

22) Z výsluchu matky ako aj z vyjadrení otca a jeho ospravedlnení sa z pojednávaní súd zistil, že tento vykonáva práce v Nemecku, pričom spoločnosť, ktorej je otec spoločníkom a konateľom ako aj zamestnancom eviduje ako pravidelných zamestnancov jednu až dve osoby. Z tohto vyplýva, že cestovné náhrady sú vyplácané spoločnosťou práve otcovi pri výkone služobných ciest do zahraničia, teda ide o ďalší jeho príjem vo výške uvedenej vyššie. Cestovné náhrady síce slúžia na náhradu jeho výdavkov pri služobných cestách v zahraničí (konkrétne v Nemecku), ale súčasne sa ich prostredníctvom uspokojujú aj jeho bežné základné potreby (strava, bývanie, cestovné), ktoré vznikajú aj v prípade práce doma, a preto je nutné ich za príjem považovať, aj keď nepodliehajú dani z príjmu.

23) Keďže v roku 2013 priemerne cestovné náhrady poskytnuté spoločnosťou dosiahli 447 € mesačne, v roku 2014 sumu 1 071 € mesačne a v roku 2015 ich predpokladaná výška činila 468 € mesačne, v rokoch 2013 až 2015 otec dosahoval skutočný príjem zo závislej činnosti minimálne vo výške 800 - 1 400 €. 24) Navyše spoločnosti má dostatok finančných prostriedkov na účte, je v jej možnostiach poskytnúť otcovi i odmenu, keďže k svojej činnosti nepotrebuje zakupovať nejaký dlhodobý majetok či vykonávať nejaké investície. To by bol ďalší príjem otca.

25) Vzhľadom k tomu má súd za to, že otec môže hradiť vyššie výživné ako dosiaľ platí, a to aj s poukazom na to, že už mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť, ale aj s prihliadnutím na to, že naďalej má teda ešte vyživovaciu povinnosť k synovi B. Aj keď otec nepreukázal, že túto vyživovaciu povinnosť hradí vo vyššej výške, súd má za to, že na zvýšenej životnej úrovni otca sa má právo podieľať aj druhé dieťa, resp. že musí sa do výdavkov otca započítať aj výživné na syna B. vo vyššej výške, než bola dosiaľ určená súdnym rozhodnutím v sume 60 € mesačne.

Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa

26) Pri určovaní výživné súd tiež prihliadol k nákladom maloletej, ktoré vyčíslil v priemernej mesačnej výške 205 € (strava, ošatenie, hygiena - podľa skúsenosti súdu primerane jej veku a životnej úrovni 100 €, školská družina a jedáleň - 35 €, poistenie 23 €, krúžky SKIPY, predtým Lienky, plavecký 15 €, fyzioterapeut od 08/2015 - 12 €, iné aktivity a výdavky 20 €), pričom pomerná časť nákladov na bývanie na maloletú predstavuje 70 €. Maloletá okrem ťažkostí s chrbticou má problémy s očami, bude potrebovať lieky, okuliare, a teda ďalšie náklady dosiahnu asi 5 € mesačne.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky

27) Ďalej súd prihliadol k tomu, že od posledného určenia výživného sa matka zamestnala, avšak ešte bola evidovaná ako nezamestnaná v období od júna 2010 do februára 2013. Za obdobie 04/2012 - 12/2012 matka dosiahla príjem 130 €, z iného zamestnania za obdobie 01/2012-04/2012 mala príjem 50 € mesačne. Priemerný čistý príjem matky činil v roku 2013 sumu 280 €, v roku 2014 sumu 354 €, v roku 2015 sumu 360 € a za januára až máj 2016 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 376 €. Takýto príjem dosahuje matka aj naďalej.

28) Matka hradí výdavky na služby spojené s bývaním vo výške 45 € (RTVS, elektrina) a 130 € (bytové družstvo), je spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva, v jednej polovine. Osobná starostlivosť o maloletú, ktorá je vzhľadom na jej vek stále intenzívna, ako aj zabezpečovanie jej bytových potrieb sú okolnosťou, ku ktorej súd prihliadal pri určovaní výživného.

Určenie výživného

29) Nakoľko od posledného zvýšenia výživného uplynulo už šesť rokov, maloletá podstatne za toto obdobie vyrástla; s poukazom na túto skutočnosť a na infláciu v danom období nastala, súd považoval za vhodné zvýšiť výživné o 20 %. O ďalších 20 % bolo namieste zvýšiť výživného z dôvodu, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť. Vzhľadom k tomu súd považoval za primeranú sumu výživného 180 € mesačne, pričom prihliadol i k tomu, že otec sa s dieťaťom stretáva jeden až dvakrát mesačne, k sviatkom dieťaťu poskytuje vecné plnenia v podobe ošatenia. 30) Pre úplnosť súd dodáva, že aj keď ubudla vyživovacia povinnosť i matke, bolo to práve v čase, keď spoločnosť otca dosahovala zatiaľ vo svojej histórii najvyšší obrat a otcovi boli vyplatené najvyššie priemerné cestovné náhrady (v roku 2014), a teda nebol dôvod na to osobitne reagovať inou výškou výživného.

31) Zvýšené výživné súd otca zaviazal hradiť od septembra 2013, teda od mesiaca, v ktorom matka návrh na zvýšenie výživného podala. Súd má za to, že matka nie je povinná preukazovať dôvody hodné osobitného zreteľa za tých niekoľko dní v 09/2013, ktoré predchádzali podaniu návrhu. Od tohto obdobia súd zvýšil výživné aj z dôvodu, že maloletá nastúpila do nultého ročníka základnej školy, čo zakladá podstatnú zmenu pomerov na jej strane.

32) Nakoľko súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania pri úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, aj keď nevyhovel matke v celom rozsahu, výrok, ktorým vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol, považoval za nadbytočný. Za predmet konania súd považuje zmenu výšky výživného ako takého. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že účastníci konania v jeho priebehu niekoľkokrát zmenia sumu, ktorú navrhujú aby súd určil s tým, že súd v týchto častiach ani nerozhoduje o pripusteniach zmeny návrhu.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

33) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2016 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 1 850 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 130 € a zvýšeným výživným 180 € za uplynulé obdobie 37 mesiacov. Tento nedoplatok súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 €, ktoré považuje za primerané vzhľadom na jeho pomery opísané vyššie, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. Nedoplatok bude otec povinný začať uhrádzať v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozsudku. 36) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.