Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/279/2006

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnému: CHEMOTRANS s.r.o., IČO: 31 426 816, zánik dňa 04.01.2011, naposledy so sídlom Táborská 1674, 932 01 Veľký Meder, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod spisovou značkou EX 267/2006, o vymoženie uloženej povinnosti 135,36 € a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 10.02.2006 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - platobný výmer Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo č. 2004610067 zo dňa 19.02.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2004. Súdny exekútor dňa 23.03.2006 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 25.04.2006 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

3. Dňa 06.06.2016 bol na tunajší súd doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 03.06.2016 zaslal súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie.

4. Súd po preštudovaní spisu a preverení údajov o povinnom v Obchodnom registri zistil, že povinný bol dňa 04.01.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trnava.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 161 ods.1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 18 ods. 1 spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

13. Podľa § 20a ods. 2 právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

14. Podľa § 20a ods. 3 pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 64 C.s.p. exekúciu zastavil.

16. Podľa ustanovenia § 196 (prvá veta) Exekučného poriadku. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

17. Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

18. Podľa § 200 ods. 1 (prvá veta) Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

19. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

22. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

23. Súdny exekútor si spolu s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,31 €, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy znášať. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy

exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol ku dňu 04.01.2011 ako subjekt práv a povinností. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je to možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.

25. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť, zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu výmazu. Zavinenie oprávneného, ktorého následkom je zastavenie exekučného konania tak, ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

26. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo však nie je tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku povinného, ktorý svojim zánikom stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

27. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom obchodného registra - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie

- vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

28. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11 konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá

i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situáciu povinného a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekútorovi náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

29. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného, ktorý zanikol výmazom z Obchodného registra. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekúcie, zanikol bez právneho nástupcu a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu má súd za to, že v danej veci je nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde (§ 357 písm. a) C.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).