Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/116/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcu: Ing. M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, Z. A., proti žalovanému: Ing. A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Ogurčákom, LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobou podanou osobne tunajšiemu súdu dňa 08. 06. 2012 sa žalobca domáhal od žalovaného ospravedlnenia osobným listom a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- €, z titulu ochrany osobnosti a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že postupom žalovaného došlo k závažnému poškodeniu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a mena žalobcu z dôvodu ohovárania a uvádzania nepravdivých, účelových informácií, ktoré krivo obvinili osobu žalobcu a tým trvalo poznačili život žalobcu. Došlo k porušeniu ústavných práv, medzi ktoré patrí aj ochrana osobnosti. Uviedol, že bol v máji roku 2006 vyslaný na plnenie úloh v zahraničí ako vedúci Národného styčného tímu Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri Spojeneckom veliteľstve NATO pre transformáciu v Norfolku. Svoje úlohy plnil čo najlepšie a bez problémov, o čom svedčia jeho hodnotenia a odmeny. Žalovaný pôsobil v tom čase takisto v Norfolku, kde mimo iného podal voči žalobcovi viacero sťažností. Po návrate žalovaného z Norfolku sa začalo zverejňovanie článkov v denníku Pravda. Prvý článok bol zverejnený dňa 12. 01. 2009 pod názvom „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“ a bol napísaný novinárom O. U.. Boli v ňom uvedené nepravdivé informácie a účelové tvrdenia ohľadom pôsobenia Národného styčného tímu Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri Spojeneckom veliteľstve NATO pre transformáciu v Norfolku a o odstúpení od takzvaného slovenského projektu v Norfolku. Nakoľko bol žalobca vedúcim tohto útvaru, článok navodzoval práve jeho zodpovednosť za tieto skutočnosti. Dňa 31. 01. 2009 bol v denníku Pravda zverejnený druhý článok, opäť od novinára O. U., ktorý obsahoval nepravdivé a dehonestujúce informácie o Ozbrojených silách Slovenskej republiky a jeho príslušníkoch plniacich úlohy v Norfolku. Jednalo sa o prenajímanie drahších bytov, na ktoré údajne príslušníci v Norfolku nemali nárok a bezdôvodne sa tak obohacovali. V tomto článku bol takisto spomenutý zdroj, ktorý bol špecifikovaný ako „major, ktorý má deti“. Na základe uvedených skutočností musel byť podľa žalobcu zdrojom jedine žalovaný. Posledný článok týkajúci sa kauzy prenajímania bytov bol uverejnený v denníku Pravda dňa 11. 08. 2009 a autorom bol O. U.. Žalobca bol v článku vykreslený ako osoba neplniaca si povinnosti, prípadne ich porušuje. Zároveň žalovaný začal podávať trestné oznámenia na osobu žalobcu.

Podané sťažnosti a trestné oznámenia voči žalobcovi sa ukázali ako neopodstatnené. Inšpekcia ministra obrany Slovenskej republiky a Vojenská prokuratúra konštatovali po prešetrení veci vo svojich záveroch, že postup zo strany dotknutých osôb bol plne v súlade so zákonom a internými predpismi. Dôsledkom poškodenia osobnosti žalobcu bolo odvolanie z funkcie vedúceho Národného styčného tímu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, jeho zaradenie do funkcie, ktorá nezodpovedá jeho skúsenostiam a vzdelaniu a následne aj odchod žalobcu z Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vyššie uvedené skutočnosti mali závažný vplyv na život žalobcu, či už pracovný, ale aj rodinný a takisto na jeho zdravotný stav. Takisto došlo k ohrozeniu vážnosti žalobcu v spoločnosti a zníženiu jeho spoločenskej prestíže.

2) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôrazne odmieta obvinenia žalobcu ohľadom jeho angažovanosti sa vo veci článkov denníka Pravda pod názvami „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“ a „Vojaci si užívajú luxus, ktorý preverí polícia“, ktoré boli napísané novinárom O. U.. S publikovaním predmetných článkov nemá nič spoločné. Uviedol, že sťažnosti a podnety na postupy žalobcu podal v zmysle zákona a nemali viesť k verejnému znevažovaniu žalobcu. Pokiaľ ide o zodpovednosť za obsah predmetných článkov poukazuje na vydavateľa, ktorý zodpovedá za pravdivosť informácií zverejnených v článkoch. Žalovaný ďalej uviedol, že neposkytol novinárovi O. U. žiadne informácie ohľadom predmetu ako aj obsahu jeho sťažností a podaní voči žalobcovi. Jeho sťažnosti v súvislosti s neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov na prenájom bytov v Norfolku považuje za opodstatnené a pravdivé. Účelom jeho konania bola náprava nesprávnych postupov žalobcu v záujme rezortu obrany. Uvádza, že ak jeho konaním žalobca nadobudol dojem, že jeho osobná dôstojnosť bola dotknutá a že bola znížená jeho osobná autorita v očiach ľudí z jeho okolia, on za to nemôže. Zároveň odmieta zodpovednosť za prepustenie žalobcu z Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle koncentračnej zásady (podľa § 120 O.s.p. platného a účinného do 30. 06. 2016) prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu, žalovaného a svedkov, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu pričom zistil tento skutkový stav:

4) Z listinných podaní pod názvami „Šetrenie finančných prostriedkov na zahraničnom pracovisku Norfolk v roku 2008“ a „Stav čerpania finančných prostriedkov v roku 2008“ vyplýva, že výdaje zahraničného pracoviska Norfolk boli dokumentované, sumarizované a dochádzalo k snahe ušetriť finančné prostriedky.

5) Zo zápisníc o výsledku prešetrenia sťažností zo dňa 23. 02. 2009 a 26. 08. 2009, ktoré boli podané žalovaným voči žalobcovi vyplýva, že tieto sťažnosti boli posúdené ako neopodstatnené a neboli zistené žiadne nedostatky alebo porušenia povinností zo strany žalobcu.

6) Z mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 27. 06. 2007 vyplýva, že si žalobca vyžiadal objasnenie podnetu, ktorý bol podaný voči jeho osobe, na čo mu žalovaný opísal skutočnosti ohľadom prenájmu domu pplk. H. v Norfolku, ktorým vznikla škoda na finančných prostriedkoch.

7) Z písomného podania zo dňa 14. 10. 2008 adresovaným Vojenskej obvodovej prokuratúre vyplýva, že žalovaný podal podnet na prešetrenie trestného činu podvodu vo veci prenájmu nehnuteľného majetku slovenskými vojakmi v Norfolku.

8) Z článku s názvom „Slovensko stiahne z NATO polovicu vojakov“, uverejneného dňa 12. 01. 2009 v Pravde, vyplýva, že autor O. U. poukázal na experimentovanie slovenských vojakov s počítačovými sieťami a IP protokolmi verzie šesť, od ktorého ale Slovensko odskočilo zásahom z generálneho štábu.

9) Z vyjadrenia k článku v denníku Pravda od kpt. Ing. G. H. vyplýva, že autor vyjadrenia odmieta svoju zodpovednosť nad nepravdivými skutočnosťami, ktoré sú napísané v článku. Zároveň doložil fakty a snažil sa odôvodniť jednotlivé výroky z článku, čím poprel pravdivosť týchto výrokov.

10) Z článku s názvom „Na kauze luxusných bytov vojaci šetria“ uverejneného dňa 11. 08. 2009 v Pravde, vyplýva, že informácia, že prebiehalo vyšetrovanie vo veci prepychového bývania, ktoré je v rozpore s

predpismi ministerstva obrany. Podľa smernice totiž slovenskí vojaci majú nárok na menšie byty ako užívajú a spôsobujú tak škodu štátu.

11) Z odpovede na žiadosť o spoluprácu pri vybavovaní sťažnosti žalovaného na žalobcu vyplýva, že riaditeľ Ing. A. P. poskytol generálnemu riaditeľovi sekcie kontroly - inšpekcie ministra obrany svoje stanovisko, v ktorom uvádza, že z jeho pohľadu nedošlo pri obstaraní nehnuteľností v Norfolku k žiadnemu pochybeniu zo strany žalobcu a že postupoval v zmysle platných smerníc a nariadení.

12) Zo žiadosti o pomoc adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky zo dňa 07. 07. 2009 vyplýva, že žalobca žiada prezidenta SR o pomoc s cieľom nápravy údajnej krivdy a nastolenia veci do pôvodného stavu a najmä profesionálneho stavu. Predmetom jeho rozsiahleho podania je hlavne žiadosť o pomoc v záujme spravodlivého riešenia služobne právneho postavenia žalobcu súvisiaceho so skončením jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

13) Z výpovede svedka Ing. H. N. vyplýva, že v čase keď boli účastníci na Ministerstve obrany, pôsobil ako náčelník generálneho štábu, bol nadriadený obidvom účastníkom. Pamätá si obidvoch účastníkov a že boli vzťahové problémy v rámci ich vzájomnej spolupráce. Tieto problémy boli z obidvoch strán a keďže sa stupňovali, rozhodli sa to preveriť cestou Inšpekcie Ministerstva obrany a taktiež na generálnom štábe. Po preverení sa nezistilo nič také čo by sa dalo použiť ako argumenty a fakty proti jednej alebo druhej strane, preto boli ponechaní obaja na svojich pracoviskách. Požiadal žalobcu, aby sa vzťahy na pracovisku s žalovaným snažil urovnať, čím mala byť zabezpečená funkčnosť pracoviska a v neposlednom rade aj reprezentačná stránka ich delegácie v Norfolku. Pamätá si, že tam boli problémy ohľadne bytu, čo uvádzal žalovaný, toto sa však nepreukázalo, resp. sa zistilo, že to bolo v poriadku. Bola tam otázka používania auta mimo služobnej doby, toto nevie s istotou. Pamätá si aj, že zo strany žalobcu bolo prezentované, že žalovaný sa mu odmieta podriaďovať ako podriadenému, napr. odmietal chodiť na porady. Tvrdenia o ktorých ho informovali jeden alebo druhý sa vždy snažil preveriť, nemôže povedať, že by bolo niektoré falošné, účelové alebo nepravdivé. Je pravdou, že hovoril s obidvoma viackrát, častejšie so žalobcom, ktorý bol vedúcim misie v Norfolku, preto sa s ním aj častejšie stretával. Môže uviesť, že medzi nimi bola osobná antipatia. Naopak aj p. G. aj p. U. boli niekoľkokrát pochválení zo strany veliteľa medzinárodnej misie. Uviedol, že si nepamätá či došlo ohľadne p. G. a p. U. k štandardnej rotácii v rámci cca. 3 ročnej doby ich pôsobenia na zahraničnej misii, ktorá bola najčastejšou dobou a vyplývala zo smernice, alebo inokedy. To však nijako neznamenalo, že doba rotácie nemohla byť iná, napr. dlhšia alebo kratšia, pretože všetky osoby boli vysielané v súlade so záujmami SR a k ich stiahnutiu dochádzalo taktiež v súlade s týmito záujmami. Všeobecne takýchto prípadov bolo veľa aj v prípadoch keď došlo k porušeniu nejakých pravidiel, takýto človek sa musel vyrotovať, teda vystriedať, na to boli tiež stanovené pravidlá. Spomína si, že p. U. mu hovoril, že p. G. je na neho osobne vysadený, že ho viac sleduje. Uviedol, že obvinenie z veľkého rozkrádania považoval za závažné, preto bol jeho postup taký, že to nechal prešetriť, nakoľko nemal žiadne možnosti bez preverenia vedieť či to je alebo nie je pravdivé. Takéto preverovanie namietaných porušení je časté. Uviedol, že takéto sťažovanie a v takomto rozsahu, kedy sa jedna osoba sťažuje na druhú, ako v tomto prípade, si nepamätá počas svojho pôsobenia. Uviedol, že bol uňho žalovaný a hovoril to isté čo predtým a to ohľadne nadštandardného bytu a peňazí v tejto súvislosti. Ohľadom výsledkov šetrenia trestného oznámenia z prokuratúry a z inšpekcie uviedol, že sa ukázalo, že tie informácie neboli potvrdené v tom rozsahu čo boli uvedené, tak nemal ďalej dôvod konať. Presne si už nepamätá, či bol žalobca stiahnutý skôr alebo v rámci tzv. štandardu, bežná doba bola 3 roky na tieto pracoviská. Príslušníci ozbrojených síl sú povinní oznamovať nadriadeným podozrenia z nehospodárneho nakladania s majetkom a financiami. V prípade, že vojak bol stiahnutý z misie z personálnych dôvodov táto skutočnosť sa uvádzala v personálnom rozkaze. K prenájmu a cenám bytov v Norfolku uviedol, že to bolo v poriadku. Bol zmenený systém rotovania dôstojníkov s deťmi na letné mesiace tak, ako v iných krajinách sa snažili vyjsť v ústrety príslušníkom ozbrojených síl s deťmi. Bol informovaný o trestnom stíhaní generálnou prokuratúrou. Nepamätá si či bol informovaný listom - sťažnosťou vysokých zahraničných predstaviteľov o zahanbujúcom chovaní žalobcu na základni v Norfolku.

14) Z výpovede svedka Ing. A. S. vyplýva, že oboch účastníkov pozná z jeho profesionálneho pôsobenia v armáde. Pamätá si veľmi hmlisto, že prišiel do kontaktu s žalobcom aj s žalovaným. Pamätá si ten prípad a hodnotí ho tak, že išlo medzi nimi o osobné antipatie. Obsah rozhovorov s nimi si vzhľadom na čas už nepamätá. Obidvaja mu priniesli množstvo dokumentov s ktorými sa on neoboznamoval. Pokiaľ vie, na pracovisku v Norfolku prebehli viaceré kontroly či už zo strany inšpekcie, ako aj iných

orgánov a neboli zistené žiadne závažné nedostatky ani porušenia zákona. Mal pocit, že ide o osobnú antipatiu medzi oboma účastníkmi, že si nesadli, čo sa stávalo často. On bol vtedy v postavení náčelníka štábu personálneho manažmentu, nebol priamy nadriadený ani jednému z účastníkov a nebolo to ani v jeho kompetencii riešiť. Nadriadeným orgánom bola, v tej dobe komisia náčelníka generálneho štábu, ktorá to prešetrovala. On bol personalista a bol skôr poverený zabezpečovaním manažmentu. Často za ním prichádzali rôzni ľudia ako za personalistom s rôznymi sťažnosťami, tieto informácie posunul na riešenie kompetentným orgánom Medzi žalobcom a žalovaným išlo o osobnú antipatiu, každý z nich mal na rovnakú situáciu rôzny pohľad a inak ju hodnotil. Ďalej to neriešil ani neoveroval. Nebolo to v jeho kompetencii. Nepamätá si, či boli na základe podnetov žalovaného riešení aj iní príslušníci. O tom či boli byty v Norfolku prenajímané v súlade s predpismi musia byť záznamy. Nepamätá si, či bolo dňa 14. 01. 2009 na vojenskej rade riešené odvolanie žalobcu z misie v súvislosti s bytmi. Nepamätá si, či v čase keď žalovaný pôsobil v ozbrojených silách použil v rozhovore s ním útočné, pejoratívne, urážlivé výrazy na žalobcu, každý z nich mal na rovnakú situáciu iný pohľad, preto to hodnotil, ako osobnú antipatiu. Myslí si, že všetko sa to točilo okolo prenájmu bytov, to bol taký najvážnejší problém. Podľa neho je povinnosťou profesionálneho vojaka upozorniť nadriadených na podozrenie z hroziacej škody, vyplýva to aj zo zákona.

15) Z výpovede svedka M. A. vyplýva, že účastníkov konania pozná, nakoľko bol v roku 2007 - 2009 podriadený žalobcovi, voči žalovanému nebol ani v nadriadenom ani podriadenom postavení. Žalovaný nebol v štruktúrach národného styčného tímu. Žalovaný bol v štruktúrach ATC, tj. strategické veliteľstvo pre transformáciu. Pamätá si, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným neboli najlepšie, neboli štandardné ako medzi nadriadeným a podriadeným. Od žalobcu vie, že žalovaný mu posielal maily. Na ich obsah si nespomína, aj keď niektoré z nich videl, a niektoré veci ohľadom mailov mu hovoril žalobca. Nespomína si na žiadne konflikty medzi žalobcom a žalovaným, kde by padli urážlivé alebo útočné slová od žalovaného na adresu žalobcu. Pokiaľ ide o prenájom on posledný rok svojho pôsobenia nahliadol do tejto problematiky z pozície materialistu finančníka a prenájom sa zabezpečoval v súlade so smernicou MO, to tak, že sa najskôr urobil prieskum trhu nehnuteľností. Boli dané kritéria a na určitý počet členov rodiny pripadal určitý počet m2 a potom sa návrh poslal na Slovensko, tj. MO SR. Ak si dobre spomína bolo to o výmere 120m2 na 4 člennú rodinu. Keďže v Amerike boli veľké nehnuteľnosti, tak ak m2 nehnuteľnosti presahovali túto výmeru ako povolenú normu, tak metre ktoré presahovali bolo potrebné uviesť, ako aj zdôvodniť prečo. Následne sa to poslalo na MO SR a tam to buď schválili alebo nie. Nikdy sa to neschvaľovalo v Norfolku. Má vedomosť, že prenájom bytov riešila inšpekcia, ale nevie či to riešila aj prokuratúra. Uviedol, že on je v uniforme už 27 rokov a podľa neho existujú písané aj nepísané pravidla o chovaní sa medzi nadriadenými a podriadenými. Myslí si, že je potrebné vážiť si osobu nadriadeného, aj ako človeka, aj ako nadriadeného. Ak si ho neváži ako človeka tak si váži jeho funkciu. Z jeho pohľadu chovanie žalovaného nebolo to, čo by očakával. Uviedol, že žalovaný posielal maily všetkým v styčnom tíme. Pokiaľ ide o obsah, vie len obsah mailov ktoré posielal jemu. Uviedol, že neoznačil nikdy žalovaného za psychicky narušenú osobu. Nevie uviesť či bolo preverované, že z jeho adresy bol odoslaný príspevok k článku, v ktorom bol žalovaný označený ako psychicky narušená osoba.

16) Z výpovede svedka F. K. vyplýva, že pozná oboch účastníkov konania po pracovnej stránke, nakoľko bol od r. 2005 alebo 2006 do roku 2008 v Norfolku kde pôsobil ako pomocník Národného styčného tímu. Pokiaľ ide o problematiku hospodárenia s bytmi, tak si myslí, že tam nedošlo k ničomu čo by sa dalo charakterizovať ako porušene akýchkoľvek predpisov. Mal v tejto súvislosti na starosti zabezpečenie podkladov, tj. vyhľadávanie voľných bytov podľa stanovených kritérií, ktoré boli ak si dobre pamätá bezpečnosť, vzdialenosť a pod. Tieto podklady konzultovali s právnym oddelením NATO. O osobných vzťahoch medzi účastníkmi mu nie je nič známe. Pokiaľ ide o pracovné vzťahy myslí si, že tieto boli neštandardné a boli vyhrotené. Nebol prítomný počas väčšiny rozhovorov medzi dôstojníkmi, nakoľko tam podľa predpisov nemohol ako poddôstojník byť. Na konkrétne skutočnosti si po takom čase nespomína. Žiadne vulgarizmy medzi účastníkmi nepočul. Avšak môže povedať, že p. U. vystupoval tak ako keby mal určitý cieľ, bol priebojný a správal sa neštandardne, tj. tak ako sa v armáde nižšia hodnosť k vyššej nespráva a atakoval tým nadriadeného. Pokiaľ ide o byty uviedol, že keď robili prieskum, tak ceny slovenských bytov boli najnižšie alebo medzi tromi najnižšími zo všetkých krajín. Postup prideľovania bytu pre p. U. bol taký, že po jeho výbere a po odsúhlasení výberu, boli tieto byty prezentované budúcim nájomcom, ktorí ich prešli osobne, aby si zistili čo komu vyhovuje aj z hľadiska zabezpečenia rodiny. Potom sa pripravili zmluvy k týmto bytom, ktoré sa doručili právnemu oddeleniu NATO, ktoré ich skontrolovalo. Ďalej boli konzultované so slovenskou stranou, ktorá hradila finančné prostriedky, nevie si spomenúť na názov, vie len skratku UZMS. Následne boli zmluvy podpísané vedúcim národného

styčného tímu, ktorým bol v tom čase plk. F. a tým nájomcom, ktorý byt užíval. Nepamätá si konkrétne kto podpísal žiadosť p. U., ktorá bola zaslaná na MO SR. Dôstojníci mali prenajaté domy a nie byty, v štruktúre NATO boli ešte 2 dôstojníci okrem p. U. a tí mali prenajaté byty, jeden z dôstojníkov sa presťahoval domu do bytu.

17) Z výpovede svedka Ing. U. H. vyplýva, že účastníkov konania pozná pracovne. Mal sa na misiách v Norfolku zúčastňovať prac. porád, ktorých sa zúčastňoval aj žalobca a žalovaný. Žalobca ako riadiaci dôstojník vydával rôzne úlohy a činnosti. Žalovaný toto vyslovene znevažoval a to takým spôsobom, že uvádzal „zopakujte to, vysvetlite to,“ a vyslovene dementným spôsobom, zapisoval si nerozumel tomu a nevykonal to. Bol svedkom na jednej porade ohľadne luxusného bývania dôstojníkov kedy p. U. po tom čo mu p. G. oznámil, že nech to pošle písomne on povedal „ja roztrhám svoje, vy roztrháte svoje,“ až potom sa od p. G. dozvedel, že s p. U. vykonal pohovor. Nikdy nebol svedkom akýchkoľvek vulgárnych slov, invektív, ohovárania, osočovania ani znevažovania p. G. zo strany p. U.. Bol svedkom toho, keď znevažujúcim spôsobom p. G. p. U. povedal, že nech mu vytlačí ten mail a že on mu to teda podpíše. Znevažujúce a dehonestujúce správanie žalovaného voči žalobcovi videl v tom, že keďže to boli vyslovene jasné úlohy, nebolo o čom diskutovať. Žalovaný uvádzal „že tak dobre, píšem si to“ a vyslovene sa hral na „debilka“. Takéto správanie za 27 rokov svojej služby nevidel. Uviedol, že žalobca sa správal ku všetkým podriadeným v Norfolku rovnako a nemal nejaké vyhranené správanie voči niektorým. Ubytovanie v Norfloku prešlo viacerými stupňami kontroly a všetko bolo v poriadku. Podanie podnetu zo strany žalovaného malo fatálne dôsledky na správanie sa nadriadených na MO SR voči osobe žalobcu. Žalobca bol stiahnutý skôr a on nebol povýšený na plukovníka. Sám videl informačnú správu, že tam mal žalobca pôsobiť ešte rok. Všetci sa na nich pozerali ako na zlodejov. Ostatní dôstojníci, čo tam boli radšej odišli, každý po osobnom uvážení. Stretol generála, ktorý mu povedal, že čo to tam majú, čo to tam stvára ten U., to si nevie dať rady s jedným majorom. Uviedol, že nebol priamym nadriadeným žalovaného, takže nemal právomoc podať návrh na disciplinárne potrestanie žalovaného počas svojej aktívnej služby. On pochopil to „roztrhanie“ tak, že to žalovaný nepodá. Bolo to v súvislosti s tým, že keď ho žalobca vyzýval aby to podal písomne, žalovaný povedal „vy roztrhajte svoje, ja roztrhám svoje," sám videl informačnú správu, kde v rotácií nebol žalobca uvedený a preto si myslí, že bol pre konanie žalovaného stiahnutý skôr. Mal tam byť ešte rok. Nemá vedomosť o tom, že dňa 14. 01. 2009 došlo prehodnoteniu vyslania žalobcu. Nebol svedkom pri potrestaní jeho osoby zo strany žalobcu. Bol svedkom toho ako žalovanému mnohokrát žalobca vytýkal jeho správanie.

18) Právny zástupca žalobcu v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že zo strany žalovaného ide o cieľavedomú činnosť a tendenčné tvrdenia, čomu svedčia nasledujúce veci. Všetky sťažnosti a podnety na trestné stíhanie Vojenskej prokuratúre podával žalovaný až po tom, čo bol stiahnutý z misie v Norfolku. Ak mal vedomosti o tom, čo sa tam deje, tak prečo nekonal v čase keď bol na misii. Podľa jeho názoru tak nekonal preto, lebo by sám mohol byť stiahnutý. Žalobca s žalovaným nemal žiadne zlé osobné vzťahy, avšak už v čase keď bol na misii sa žalovaný , ako jeho podriadený, správal veľmi nevhodne. Zaslal mu cca 600 mailov, kde sa v niektorých plietol do jeho rodinných vzťahov. Žiadal ho o to, aby poučil svoju manželku, tzv. obyvateľku Moldavska, o slovenských ústavných činiteľoch. V tomčase sa jeho manželka učila po anglicky a ako vyplýva z vyjadrenie učiteľky, nerozumela otázke, ktorá jej bola po anglicky položená a preto nevedela na ňu odpovedať. Ďalej žiadal žalovaný od žalobcu poskytnutie pôžičky, ktorá mu nemohla byť poskytnutá, nakoľko išlo o finančné prostriedky rezortu a podobne. Žalobca riešil nevhodné správanie a podnety žalovaného pohovorom ako jeho nadriadený, na ktorom ho upozornil na nevhodnosť jeho chovania a nezasahovania do jeho rodinných záležitostí, hoci to mohol riešiť ďaleko prísnejšie, napr. disciplinárne a pod. Odvtedy sa u žalovaného prejavovala voči žalobcovi nevraživosť, až nenávisť. Ako vyplýva zo všetkých šetrení podnetov žalovaného, tieto boli vyhodnotené ako neopodstatnené, trestné stíhania boli zastavené. Žalobca vždy postupoval v súlade s predpismi a vnútornými smernicami, čo bolo konštatované a riadne aj vybavoval podnety žalovaného. Napr. pokiaľ ide o skutočnosť ohľadne bytov a ich rozlohy, tieto boli zabezpečené a vybrané plne v súlade s príslušnými smernicami, dokonca aj nad ich rámec.Tieto skutočnosti boli konštatované aj vo vyšetrovaní Vojenskej obvodnej prokuratúry. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca býval v dome, na ktorý nemal nárok, poukazuje na skutočnosť, ktorá mu musela byť zrejmá a to, že sa tam nasťahoval po svojom predchodcovi vo veliacej funkcii, pričom to bolo v poriadku a on mal využívať dom nezákonne. Prečo teda žalovaný neupozornil na skutočnosť, že pán F. využíva dom nad rozsah, aký by mu prináležal. Je to zrejmé preto, že pán F. bol dobrým priateľom žalovaného. Myslí si, že všetky informácie v článkoch uverejnených v denníku Pravda boli od žalovaného preto, , že o niektorých veciach, ako napr. o počítačových programoch a ich nasadení mohol vedieť iba on, resp. pán H., ktorý v tom čase bol na misii

a tento článok by bol pre neho kontraproduktívny, lebo by mohol byť stiahnutý za únik informácií. Navyše sa pred žalobcom a za prítomnosti iných osôb žalovaný vyjadril, že pokiaľ nebude úspešný, že to dá do novín a že to už raz urobil v inom prípade. Poukázal na to, že v zastavení trestného stíhania nikde nie je uvedené, že by sa skutok stal, nie je to teda pravda. Poukazuje na to, že žalovaný pripustil, že sa stretol s U., pričom na misii boli iba dvaja majori, pričom iba jeden mal dve deti, a to žalovaný. Namieta skutočnosť, ktorú uviedol v maile ohľadne jeho manželky a ktorá má podľa jeho názoru rasistický podtón, pričom jeho manželka nebola oficiálna zástupkyňa na misii a žalovaný útočil na jej národnosť. Žalobca ďalej k veci uviedol, že išlo o cieľavedomú činnosť žalovaného po tom, čo riešil podnet žalovaného, čo nespĺňal náležitosti a napriek tomu ho dal vyšetriť. Na Ministerstvo obrany podal podnet za nekonanie a nie za skutočnosti ,ktoré uvádza žalovaný. Uviedol, že žalovaný hovorí o subvenčnom podvode a organizovanej skupine, keď všetky orgány, ktoré vo veci konali nič také nezistili a s výsledkom ich konania bol žalovaný upovedomený. Žalobca je vysoký vojenský dôstojník, ktorého česť, profesionálny a rodinný život a zdravie boli poškodené. V súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka, konkrétne § 11 - 13 má každý občan právo na ochranu svojho života, zdravia, cti, mena a dôstojnosti, pričom konaním žalovaného boli tieto základné práva poškodené. Žalovaný opakovane inicioval rôzne šetrenia, až po podanie trestných oznámení a začatie trestného stíhania na základe zjavne nepravdivých, domnelých skutočností, poloprávd a intríg. Všetky tieto obvinenia aj trestné stíhanie voči žalobcovi boli zastavené tak zo strany vyšetrovacích orgánov, vojenskej prokuratúry, ako aj inšpekcie Ministerstva obrany. Tieto zásahy však mali devastujúci dopad na život žalobcu. Žalovaný v článku uverejnenom v denníku Pravda, z 31. 01. 2009 priamo uvádzal a menoval skutočnosti a uviedol výslovne, že ide o trestný čin podvodu, ktorý už vyšetruje Vojenská prokuratúra a s pravdepodobnosťou začne trestné stíhanie. Ďalej tam uvádzal, že výslovne sa sťažoval žalobcovi, ktorého menoval a ten to ignoroval, pričom sám býval v dome, na ktorý nemal nárok. Zároveň uviedol, že vojaci sa takto obohacovali sumou, ktorá sa vyšplhala až k miliónu korún na jedného, čim mali spôsobiť škodu veľkého rozsahu. Žalovaný opakovane a pravidelne všetky inštancie využíval na to, aby uvedené nepravdivé skutočnosti o žalobcovi rozširoval. O tom, že žalovaný bol tým majorom, ktorý sa spomína v článku svedčí skutočnosť, že žalovaný bol jediným majorom na misii v Norfolku, v USA, s dvomi deťmi. Táto kampaň zo strany žalovaného viedla k tomu, že žalobca bol náhle zbavený funkcie veliteľa, hoci ako veliteľ vo funkcii na misii v Norfolku vykonal všetky opatrenia a kroky v zmysle zákona, ničím nepochybil, čo malo zdrvujúce následky na jeho kariéru, rodinný život, ako aj zdravotný stav. Hoci jeho odvolanie z funkcie bolo odôvodnené pravidelnou cirkuláciou kádrov, všetci ostatní vo svojich funkciách zostali. Konanie žalovaného bolo zásahom do osobnostných práv žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému nemu bolo podané trestné oznámenie za trestný čin ohovárania, ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať úmysel. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným k nároku žalobcu tak pokiaľ ide o ospravedlnenie, to sa nepremlčuje a pokiaľ ide o nárok na nemajetkovú ujmu konanie žalovaného bolo kontinuálne a nárok na nemajetkovú ujmu nie je premlčaný.

19) Žalobca v priebehu konania k veci ďalej uviedol, , že žalovaný mal problém s každým. Zasahoval do jeho súkromné života, písal mu maily ako má zaobchádzať s manželkou, že manželka je príslušníčka Moldavska. Tieto problémy začali potom, čo riešil žalovaného za prekročenie jeho právomoci pohovorom. Tieto skutočnosti týkajúce sa uvedených skutočností sa dejú doposiaľ, ten istý článok v ktorom je znevažované meno žalobcu je stále na internete. K povinnosti príslušníka oznámiť skutočnosti keď hrozí škoda je potrebné uviesť, že v preambule je uvedené, že nesie aj zodpovednosť za oznamované údaje a ich pravdivosť.

20) Žalovaný v priebehu konania k veci ďalej uviedol, že bol vtedy, aj teraz presvedčený o tom, že išlo o subvenčný podvod, na ktorý boli dôkazy a že bolo jeho povinnosťou chrániť verejný záujem a poukazovať na tieto skutočnosti. Nie je pravda ani tvrdenie, že s tým žalovaný začal až po návrate z misie, nakoľko už v čase keď bol na misii dal mailom podnet žalobcovi a ešte predtým ústne, kde mu priamo popísal všetko, čo namietal a na základe tohto podnetu malo byť zahájené vnútorné vyšetrovanie, čo však žalobca neurobil a opakovane žiadal žalovaného aby podal podnet písomne, aj keď v zmysle pravidiel misie, bol podnet riadne registrovaný, mal svoje číslo a bol riadne prešetrený. Videl, že žalobca s jeho mailovým podnetom nič nerobil, preto ďalej pokračoval tak, že do knihy žiadostí, návrhov a sťažností podal oficiálne zápis, po ktorom mal byť vypočutý a tento podnet mal byť riešený. Opätovne nebol riešený a žalobca ho opakovane žiadal, aby uviedol, čoho sa podnet týka, hoci to v maile podrobne uviedol, čoho sa to týka. Keď videl, že situáciu nikto nechce riešiť, lebo ide o organizovanú skupinu, kde všetci museli na tom participovať, požiadal žalovaný v roku 2007 náčelníka o stiahnutie z misie. Dôvodom boli aj jeho predchádzajúce mailové podania, kde poukazoval na rôzne prešľapy, ktorými

bola znevažovaná slovenská armáda, za čo sa žalovaný hanbil. Po svojom návrate na Slovensko podal osobne podnet na Vojenskú prokuratúru a keď sa nič nedialo, podal podnet aj na Generálnu prokuratúru, aby sa vo veci konalo, nakoľko sa tri mesiace nič nedialo. V roku 2008 bol trikrát osobne na Generálnom štábe vysvetľovať situáciu a žiadať, aby sa riešila, pričom predložil aj príslušné dôkazy. Pokiaľ ide o maily manželke žalobcu, iba ho slušne upozornil na skutočnosti, ktoré robia hanbu slovenskej armáde v zahraničí. Vedel o tom od svojej manželky, ktorá sa tam zúčastnila. Verejnú vec z nich urobil žalobca, ktorý ich zaslal na Ministerstvo obrany a nastalo z toho veľké haló. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sú uvádzané v článku denníka Pravda, s redaktorom sa nikdy nerozprával, ani mu informácie, ktoré použil v článku nikdy neposkytoval, nemá ich od neho. Nemôže však vylúčiť, že ich má sprostredkovane od iných ľudí, s ktorými sa žalovaný o veci rozprával, nakoľko bol stále presvedčený, že došlo ku konaniu, ktoré namietal a bol spáchaný podvod. Žalovaný bol zo strany žalobcu dvakrát riešený písomným potrestaním v iných záležitostiach, napr. za návštevu lietadlovej lode, avšak, že by ho bol žalobca upozorňoval pohovorom o tom nevie. Voči písomným potrestaniam sa žalovaný odvolal. Pokiaľ ide o trestné konania, pokiaľ má vedomosť, boli vo veci tri konania. Jeden podnet podal na Vojenskú prokuratúru, ktorý skončil tak, že nie je možné zistiť, v akom čase a na akom mieste sa mal skutok stať. Druhé trestné stíhanie podal vo veci spochybňovanie jeho duševného zdravia, čo bolo uvádzané v reakciách na článok a v diskusii pod ním, pričom sa šetrením zistilo, že príspevky do diskusie boli zasielané zo 4 vojenských domov vojakov v Norfolku. K tomu sa nakoniec priznala manželka jedného z dôstojníkov. Toto trestné stíhanie bolo z jeho podnetu zastavené. Tretie trestné stíhanie bolo vo veci ohovárania, kde bol vypočutý, nebolo mu vznesené obvinenie a bolo zastavené. Má za to, že predmetom tohto konania nie sú skutočnosti, ktoré žalobca uvádza. Pokiaľ ide o článok v Pravde, má žalovaný za to, že žalobca by mal žalovať redakciu, redaktora, malo by prípadne zasiahnuť Ministerstvo obrany, nakoľko tohto Ministerstva sa tieto články týkajú.,

21) Právny zástupca žalovaného k veci v priebehu konania dalej uviedol, že v prejednávanej veci chýba pasívna a aktívna legitimácia účastníkov tohto konania.. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nezodpovedá za tieto skutočnosti, ktoré boli publikované v článkoch. Žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by predstavovala akýkoľvek zásah do jeho práv na ochranu osobnosti zo strany žalovaného., , pričom zo žaloby nie je zrejmé akým konkrétnym konaním malo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti, sú to len všeobecné tvrdenia. Vznášajú námietku premlčania. Žaloba žalobcu je založená len na jeho subjektívnych domnienkach, špekuláciách a predpokladoch, pričom nie je uvedená ani jedna konkrétna skutočnosť. Žalobca neoznačil ani jedno konkrétne konanie žalovaného, ktorým došlo k zásahu do práv žalobcu a to v značnej miere, tak ako to ma na mysli ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto aby došlo k zásahu do osobnostných práv je potrebné preukázať existenciu samotného zásahu spočívajúcom v protiprávnom konaní, ktorým musí byť spôsobená ujma a musí byť dokázaná príčinná súvislosť medzi zásahom a protiprávnym konaním žalovaného, kde v danom prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Pokiaľ žalobca namieta články denníku Pravda, žalovaný nemôže niesť za to zodpovednosť, podľa zákona o periodickej tlači má niesť zodpovednosť vydavateľ periodika. Navyše prebieha konanie voči vydavateľovi zo strany žalobcu, kde musí byť táto otázka riešená., Žalovaný sa i nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo zásahom do osobnostných práv žalobcu ohľadne vydania týchto článkov a ich obsahu. Ďalej pokiaľ ide o konanie Ministerstva obrany, tak žalobca vedie konanie voči tejto inštitúcií na tunajšom súde pod sp. zn. 51C/116/2012, pričom žalovaný nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za konanie Ministerstva obrany a jeho predstaviteľov. Pokiaľ žalobca poukazuje na trestné oznámenie, ktoré mal žalovaný podať na Vojenskej prokuratúre, uvádzajú, že ide o trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, kde neoznačil žiadnu osobu ako páchateľa a neoznačil ani žalobcu. Žalovaný trvá na skutočnostiach, že dochádzalo k porušovaniu zákonov ako aj interných predpisov a v zmysle zákona mal žalovaný dokonca povinnosť na takýto postup upozorniť štátne orgány, aby to prešetrili, resp. predtým upozorniť svojho nadriadeného, a keď to nebolo akceptované upozorniť štátne orgány. Žalovaný zvolil tento postup, ktorý bol zákonný a mal aj povinnosť takto postupovať. Pokiaľ sa v týchto trestných oznámeniach našiel žalobca, toto nie je problémom žalovaného, že sa s tým žalobca stotožnil a našiel tam seba. To len potvrdzuje, že jeho konanie nebolo v súlade so zákonom.. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, že žalovaný bol zdrojom informácií publikovaných v denníku Pravda, žalobca o tom iba špekuluje, domnieva sa, že kto poskytol informácie. Žalovaný nerozporuje závery orgánov o trestných orgánov o riešení trestných oznámení, sťažností a podnetov. Napriek tejto skutočnosti závery inšpekcie Ministerstva obrany považujú za nesprávne a namietajú ich. Na hodnotiaci úsudok má každý právo, nespôsobuje to zásah do osobnostných práv a pravdivosť hodnotiaceho úsudku sa nepreukazuje. Ďalej uviedol, že trestné oznámenie sa vždy podáva pre podozrenie zo spáchania trestného činu a je potom vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby zisťovali a preukazovali spáchanie trestného činu a

konkrétneho páchateľa. Zároveň poukazuje na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že ide o cieľavedomú činnosť žalovaného, nepreukázal to žiadnym konkrétnym spôsobom. Poukázal na to, že svedecké výpovede v konaní potvrdili len vzťahové problémy medzi žalobcom a žalovaným. Nepotvrdili žiadne útočné alebo pejoratívne slová alebo správanie žalovaného voči žalobcovi, ktoré by zakladali právo žalobcu na ochranu osobnosti. Poukazuje na výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že pri hroziacej škode má povinnosť príslušník ozbrojených síl túto skutočnosť oznámiť. Je to zákonná povinnosť ako uviedol svedok.

22) Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23) Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

24) Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

25) Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

26) Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27) Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28) Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

29) Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

30) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“), práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako štátnemu občanovi Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) pri vstupe do štátnej služby a profesionálnemu vojakovi pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.

31) Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, profesionálnemu vojakovi možno, ak je to v záujme služobného úradu, zmeniť miesto výkonu štátnej služby (ďalej len „premiestnenie“).

32) Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, na účely tohto zákona sa za funkciu rovnakej úrovne považuje funkcia, na ktorú je plánovaná rovnaká hodnosť ako na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený pred premiestnením.

33) Podľa § 57 ods. 6 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci služobného úradu.

34) Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, na základe rozhodnutia príslušných ústavných orgánov vysiela vedúci služobného úradu profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

35) Podľa § 66 ods. 7 písm. a) a písm. b) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, skončenie vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa odsekov 1 až 3 sa vykonáva z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bolo vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky ustanovené a pravidelnej rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

36) Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.

37) Podľa § 117 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, vedúci služobných úradov a velitelia vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré profesionálneho vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.

38) Podľa § 118 ods. 1 písm. e) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, profesionálny vojak má právo na ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s vedúcim služobného úradu alebo veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi.

39) Podľa § 119 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, je profesionálny vojak povinný oznámiť bezodkladne veliteľovi vznik havárií, porúch a nedostatkov, ktoré sťažujú výkon štátnej služby, ohrozujú život, zdravie alebo bezpečnosť, a hroziacu škodu.

40) Podľa § 119 ods. 1 písm. s) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, je profesionálny vojak povinný zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené.

41) S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

42) Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej umy vo výške 10 000 Eur, keď dôvodil, že žalovaný svojím konaním a v súvislosti so služobným pomerom strán sporu v armáde Slovenskej republiky zasiahol do osobnostných práv žalobcu chránených zákonom. Žalobca tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv sa žalovaný dopustil podávaním neoprávnených trestných oznámení a sťažností na jeho postup ako veliteľa na misií v Norfolku, podaním nepravdivých informácií o ňom, ktoré boli uvedené a zverejnené v článkoch denníka PRAVDA a na internete a napokon zasahovaním do jeho rodinného a súkromného života písaním mailov.

43) Vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané skutočnosti , ktoré tvrdil žalobca v žalobe vo vzťahu k žalovanému. V konaní nebolo preukázané, žeby konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ ide o žalovaným podané sťažnosti a podnety voči postupom žalobcu pri plnení jeho služobných povinností tieto boli oprávnením žalovaného ako služobne podriadeného žalobcovi. Boli podávané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a riešené kompetentnými orgánmi. Súd uvádza, že pokiaľ ide o trestné oznámenia, tieto boli podané na neznámeho páchateľa a nie na žalobcu. Uvedené podnety a oznámenia preto nemohli viesť k verejnému znevažovaniu osoby žalobcu. Žalovaný tak svojim konaním pri podávaní podnetov a oznámení nijako nezasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

44) Pokiaľ žalobca vidí neoprávnený zásah do svojich osobnostných práv v o informáciách o ňom uverejnených v denníku PRAVDA, ktorých pôvodcom podľa žalobcu mal byť žalovaný, tieto skutočnosti neboli v konaní ničím preukázané. Nakoľko žalovaný nebol ani autorom, ani vydavateľom predmetných informácií uverejnených v denníku PRAVDA a na internete, nemožno ho považovať za pôvodcu zásahu, ktorým malo byť podľa žalobcu zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Tvrdenia žalobcu o tom, že tieto informácie uvedené v článku o jeho osobe poskytol žalovaný neboli preukázané, ostali len v rovine

jeho domnienok. Pokiaľ ide o uverejnené články a ich obsah , žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, pričom nedostatok vecnej pasívnej legitimácie má za vždy následok zamietnutie žaloby.

45) Pre úplnosť súd uvádza, že za obsah a pravdivosť predmetných článkov v denníku Pravda zodpovedá ich autor, prípadne môže niesť zodpovednosť vydavateľ denníka Pravda. V konaní nebolo nijako preukázané, že by sa žalovaný nejakým spôsobom podieľal na príprave predmetných článkov.

46) Vykonaným dokazovaním nebolo v konaní ničím preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že konanie žalovaného spôsobilo jeho predčasné stiahnutie z vojenskej misie v zahraničí. Túto skutočnosti ničím nepotvrdili ani vypočutí svedkovia.

47) Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry, z ktorých vyplýva, že pre zásah do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť splnených niekoľko podmienok. Musí existovať zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, tento zásah musí byť neoprávnený a treťou podmienkou je prítomnosť príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami.

48) V konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaný zásah žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre priznanie ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy. Absencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom do subjektívnych práv žalobcu a následkami vyvolanými v osobnostnej sfére žalobcu vylučuje zásah do ochrany osobnosti žalobcu .

49) Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté stranami v súlade s koncentračnou zásadou, tj. v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p. platného a účinného do 30. 06. 2016 a na ktorých strany sporu zotrvali. Nakoľko v zmysle § 470 účinky úkonov účastníkov zostávajú zachované, súd nemohol vykonať iné dôkazy ako boli navrhnuté stranami v zmysle koncentračnej zásady, o ktorej boli strany sporu riadne poučené. Preto nevykonal ani výsluch žalobcom navrhnutého svedka U..

50) S poukazom na vyššie uvedené, keď v konaní nebol preukázaný základ nároku žalobcu voči žalovanému, tj. nebola preukázaná dôvodnosť žaloby voči žalovanému ako takej, súd sa bližšie nezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcu voči žalovanému ani výškou požadovanej nemajetkovej ujmy.

51) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).