Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-158-2022.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/158/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci oprávneného V. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na ulici F. G. č. XX proti povinnej Q.. J. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Q. na Q. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Kohanovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou A. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenou v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 15Em/4/2019-177 zo dňa 15.12.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že nariadenie výkonu rozhodnutia sa týka len výroku o úprave styku oprávneného s maloletou.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/60/2019-123 zo dňa 15.10.2019, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletej a súčasne schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú zveril do osobnej starostlivosti povinnej a v ktorej okrem iného rozhodol aj o úprave styku oprávneného s mal. A. každú stredu v kalendárnom týždni od 16:30 hod. do 18:30 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu v kalendárnom roku v čase od 10:00 hod. do 16:00 hod. počas prvých troch mesiacov za prítomnosti akreditovaného subjektu Naše slniečka n.o., po uplynutí troch mesiacov bez ich prítomnosti. Povinnej bola uložená povinnosť mal. A. na styk s oprávneným riadne a včas pripraviť.
2. Nariadenie výkonu rozhodnutia odôvodnil tým, že povinná maloletú na realizáciu styku s oprávneným riadne nepripravuje, pričom konštatoval, že absencia prípravy povinnej ako matky na styk maloletej s oprávneným spočíva v nedostatočnej motivácii dieťaťa na styk, ktorá má pozostávať, jednak z celkovej motivácie dieťaťa k styku, ako aj z vytvárania pozitívneho obrazu povinnou o oprávnenom pred maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie za hlavný dôvod, prečo sa styk oprávneného s maloletým dieťaťom nerealizuje riadne, t.j. v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, považoval pretrvávajúce vzájomné nezhody medzi rodičmi, ktoré v značnej miere majú negatívny vplyv na maloleté dieťa a ktoré sa v konečnom dôsledku odzrkadlili aj na správaní mal. A. k oprávnenému. Mal za to, že realizácia styku má prebiehať v pokojnej a príjemnej atmosfére, nakoľko maloleté dieťa nevraživosť a napätie medzi rodičmi vníma veľmi citlivo. Zdôraznil, že negatívny vzťah medzi rodičmi nesmie do realizácie styku zasahovať, nakoľko pod vplyvom nepriateľského vzťahu rodičov sa maloletá môže cítiť nekomfortne a ohrozene a môže mať pocit, že ak sa stretáva s jedným rodičom, ubližuje druhému rodičovi. Povinná by mala mať na zreteli to, že s oprávneným uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú majú povinnosť obaja rešpektovať, pričom práve ona je tým rodičom, ktorý zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o maloletú a má preto na výchovu dieťaťa podstatný vplyv. Jej povinnosťou je maloletú na styk s oprávneným pripraviť tak, aby sa dieťa na čas strávený s oprávneným tešilo a aby nedochádzalo k situáciám, že dieťa samo rozhodne o tom, či sa bude stretávať s oprávneným alebo
nie. Apeloval na povinnú, aby mal. A. primerane k jej rozumovej vyspelosti vysvetlila, že stretávanie sa s oprávneným je nielen príležitosťou na rozvíjanie a upevňovanie ich vzájomného vzťahu, ale aj jej povinnosťou, o ktorej rozhodol súd, pričom takéto rozhodnutie je potrebné rešpektovať a dodržiavať. V prípade, že si maloletá túto povinnosť nechce dobrovoľne plniť, je jej povinnosťou nezostať pasívnou, ale pristúpiť k vyžadovaniu plnenia si povinností zo strany maloletého dieťaťa podobne, ako je to pri plnení ostatných povinností dieťaťa /napr. školskej dochádzky a pod./. Uviedol, že povinná má rovnako povinnosť rešpektovať skutočnosť, že styk oprávneného s maloletou je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má oprávnený možnosť podieľať na výchove svojho dieťaťa a na rozvoji jeho osobnosti. Rovnako jej má záležať na budovaní vzájomného citového vzťahu medzi oprávneným a mal. A., pretože aj oprávnený má rovnaké právo na dieťa ako povinná a dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje aj mužský vzor. Uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené v zmysle § 378 CMP pristúpi k realizácii opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti zo strany povinnej a pokiaľ zostanú tieto bezvýsledné, pristúpi k výkonu rozhodnutia prostredníctvom prostriedkov, ktoré v súvislosti s výkonom rozhodnutia vo veci maloletých detí uvádza CMP. Zároveň rodičom odporučil pokračovať v odbornej psychologickej intervencii, kde pod vplyvom odborného vedenia v záujme zdravého psychického rozvoja svojho dieťaťa majú možnosť vyriešiť konflikty vyplývajúce z ich bývalého partnerského vzťahu, naučiť sa vzájomne rodičovsky spolupracovať a komunikovať tak, aby spoločne hájili najlepšie záujmy svojej maloletej dcéry.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b/ CSP), že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f/ CSP) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Namietala, že súd prvej inštancie porušil práva dieťaťa, ktoré na svoj vek, rozumovú schopnosť rozpoznať a vnímať svoje potreby sa vo veci slobodne vyjadriť nemohlo, neboli zisťované jeho potreby a názor k prejednávanej veci, a to nie len prostredníctvom kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním, ale aj samotným výsluchom maloletej, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznila, že maloletá sa povinného vždy bála a bojí. Na stretnutie s ním chodí z donútenia, pred stretnutím plače a prosí ju, aby ju tam neposielala. Uviedla, že si vždy plnila a plní svoju povinnosť vyplývajúcu jej z právoplatného rozhodnutia súdu. Viackrát osobne, neskôr aj písomne žiadala prítomnosť kolízneho opatrovníka pri realizácii styku mal. A. s oprávneným, avšak pomoci sa jej nedostalo. Do pozornosti dala, že maloletá už viac ako tri roky navštevuje detskú psychologickú ambulanciu PhDr. P. S. a detskú psychiatrickú ambulanciu MUDr. A.. Poukázala na to, že z lekárskych správ vyplýva, že mal. A. je vyšetrovaná pravidelne bez jej prítomnosti k okolnostiam, ktoré ju trápia. V správe zo dňa 28.5.2020 psychiatrička okrem iného napísala, že maloletá sa oprávneného bojí, pretože jej v minulosti ublížil, penisom sa dotýkal jej bruška, pri každej zmienke o oprávnenom tvrdí, že jej nikto neverí, že sa chce zabiť, popichala si nožnicami do predlaktia, nezvláda, čo oprávnený robí. Rovnako situáciu v minulosti popísala aj psychologičke PhDr. S., že nechce ísť k oprávnenému, lebo jej robí zle. Zdôraznila, že v prejednávanej veci si nemožno zamieňať nárok oprávneného stretávať sa s maloletou so záujmom maloletej, ak toto stretávanie spôsobuje maloletej ujmu hraničiacou s poškodením jej zdravia a rozvoja osobnosti. Je toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, z jeho obsahu nie je zrejmé kedy, kde, akým spôsobom ona nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 21.8.2020 zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, keď dôkazy predložené do spisu vyhodnotil ako nepostačujúce. Na základe tých istých dôkazov však vydal nové rozhodnutie, ktorým návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia vyhovel. Z odôvodnenia sa však nedozvedela konkrétne ako mala brániť oprávnenému v styku s maloletou, aký bol novozistený skutkový stav veci, na ktorý sa súd prvej inštancie odvolal, aké právne skutočnosti boli podkladom na zmenu jeho názoru. Namietala, že súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že vo veci nezistil riadne skutkový stav veci, vecou sa bližšie nezaoberal, nenariadil pojednávanie, kde by sa viac ako z listinných dôkazov oboznámil aj so stavom veci pred samotným nariadením výkonu rozhodnutia, overil by si tvrdenia oprávneného, povinnej a mal. A., zistil, či existujú dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia. Zdôraznila, že súdy sú povinné rešpektovať práva dieťaťa aj vo vzťahu k jeho rodičom a zisťovať jeho názor v prejednávanej veci ak mu to vek a rozumové schopnosti dovolia. Poukázala na to, že dohľad nad mal. A. mali už viac ako tri kolízne opatrovníčky, ktoré maloletú poznajú len zbežne, nepoznajú jej potreby, pocity ani to, aký má názor na veci, ktoré sa jej dotýkajú, napriek tomu ich správa bola pre súd prvej inštancie dostatočne hodnoverná a smerodajná. Je toho názoru, že
súd prvej inštancie mal zisťovať stav prejednávanej veci v širších súvislostiach a neobmedziť sa iba na správy, ktoré sú neosobné a značne sa odchyľujúce od reálneho stavu veci. Konštatovala, že výkon rozhodnutia je tak závažný a podstatný zásah do života dieťaťa a jeho rodičov, že je možné ho nariadiť zo strany súdu iba vo výnimočných prípadoch, ak v konaní bolo preukázané, že stretávaniu nič nebráni, žiadne iné vedľajšie okolnosti, ktoré by mali vplyv na jeho nariadenie. Uviedla, že v danom prípade nariadenie výkonu rozhodnutia je kontraproduktívne vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyčerpal všetky možné prostriedky za účelom zistenia nutnosti jeho nariadenia. Súd prvej inštancie nemá prehľad o situácii a vzťahoch mal. A. k rodičom, nepozná jej názor k prejednávanej veci, jej želanie, dôvody, prečo nedochádza k styku podľa právoplatného rozhodnutia súdu a hlavne kto spôsobuje, že mal. A. sa s oprávneným v zmysle rozhodnutia súdu nestretáva. Má za to, že v danom prípade bol výkon rozhodnutia nariadený predčasne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že na základe všetkých zistených skutočností a posúdenia rizikovosti rodiny konštatoval, že obidvaja rodičia majú dostatočný potenciál a schopnosti zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa aj do budúcna. Maloletá je však vzhľadom na svoj vek a pohlavie výrazne citovo naviazaná na povinnú. V oblasti posúdenia schopnosti oprávneného a povinnej odlíšiť svoje záujmy od záujmov mal. A. však rodičia zlyhávajú a dieťa emočne vyčerpávajú. V konaní rodičov sa intenzívne vyskytujú motívy pomsty voči druhému rodičovi, čo má na mal. A. negatívny dopad. Za najväčší problém v rodine považuje neefektívnu, nekonštruktívnu, až nenávistnú komunikáciu medzi rodičmi. Zdôraznil, že aktuálne sú obidvaja rodičia v takej fáze správania, kde je v popredí vysoká miera deštruktivity, nenávisti a nedôvery, pričom v prvom rade ide najmä o motív pomsty voči druhému rodičovi. Okrem toho, že obidvaja rodičia milujú svoje dieťa, emočne ho preťažujú, čo nemá pozitívny dopad na zdravý psychický vývoj a vývin u maloletej, čo sa už prejavilo na jej správaní k oprávnenému. Uviedol, že rodičia medzi sebou rivalizujú spôsobom, ktorý zneistil kvalitu väzby a lásky mal. A. k vlastnému otcovi. Maloletá sa tak ocitla uprostred rodičovského konfliktu, ktorý je postavený na vlastných sklamaniach a zraneniach rodičov. Zdôraznil, že povinná zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a ona je tým rodičom, ktorý má na výchovu podstatný vplyv. Výchovnú intervenciu z jej strany možno považovať za málo efektívnu, nakoľko nevytvára pozitívny obraz o oprávnenom pred maloletou a oprávnený tak nemá žiadny priestor podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a na budovaní vzájomného citového vzťahu s dcérou. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Poukázal na ust. § 377 ods. 2 CMP, podľa ktorého možno odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Je toho názoru, že ani jeden dôvod odvolania nie je splnený nakoľko exekučný titul vykonateľný je a po jeho vzniku nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti. Zdôraznil, že pri skúmaní druhej podmienky súd postupuje aj podľa vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Je toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní dôsledne rešpektoval uvedenú vyhlášku ako aj právny názor odvolacieho súdu deklarovaný v zrušujúcom uznesení. Po doplnení dokazovania vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj vyjadrením neziskovej organizácie ,,Naše slniečka“ skúmal správanie sa povinnej pri plnení si povinností, ako aj existenciu ospravedlniteľných dôvodov a dospel k správnemu právnemu záveru, že výkon rozsudku nariadil. Mal preukázané, že povinná sa dobrovoľne nepodrobuje rozhodnutiu súdu, čo v podstate vyplývalo aj z jej samotných vyjadrení, keď len hľadá najmenšie a nezmyselné dôvody, ako mu zabrániť v styku s dcérou či už s poukazom na jej zdravotný stav, či na nezáujem dcéry o neho ako otca. Poukázal na to, že za obdobie od 25.8.2021 do 26.1.2022 malo byť zrealizovaných 46 stretnutí. Mimo vianočných sviatkov, kedy bol s dcérou približne 30 minút na chodníku pred rodinným domom v Močaranoch, sa styk nerealizoval vôbec, lebo styk na pár minút pri bránke nie je možné považovať za styk upravený rodičovskou dohodou schválenou súdom. Bolo preukázané, že povinná riadne psychicky nepripravovala a nepodrobovala maloletú na styk, je iniciátorkou napätých a nezmyselných konfliktov, ktoré boli pravdepodobne aj spúšťačmi zdravotných problémov maloletej, povinná pred maloletou vytvára o ňom obraz násilníka a kriminálnika. Uviedol, že maloletá, keď je pod vplyvom povinnej a hlavne jej prítomnosti, vystupuje voči nemu odmerane a niekedy až drzo. Úplne iná situácia je, keď je s dcérou sám. Poukázal aj na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že možno pozorovať diametrálne odlišné prejavy v správaní maloletej kedy dieťa na jednej strane verbalizuje to, že nechce chodiť k oprávnenému, avšak jej správanie počas stretnutia s ním
tomu nenasvedčuje. Dieťa pôsobí uvoľnene, žartuje s ním a ich vzájomná komunikácia je spontánna. Aj z toho je zrejmé, že povinná výchovu dcéry absolútne nezvláda. Jednosmerne ju vedie k nenávisti a neakceptuje skutočnosť, že pre zdravý vývoj dieťaťa je nevyhnutný aj mužský vzor. Je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Navrhol, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Povinná vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že jeho povinnosťou je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, kde musí zohľadniť názor dieťaťa v prípade, ak mu to jeho vek dovolí. Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zistiť názor dieťaťa, poskytnúť mu pomoc, ale hlavne toto dieťa poznať a rozumieť mu. Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, je nevyhnutné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti, kde sa dieťa zdržuje, vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru a tieto poznatky spracovať a zahrnúť do svojej správy pre súd. Konštatovala, že kolízna opatrovníčka Bc. Molnárová, v pôsobnosti ktorej je starostlivosť o mal. A., dieťa vôbec nepozná, nerozprávala sa s ňou a nikdy sa spolu nestretli. Dieťa je vo veku 11 rokov a teda plne schopné vyjadriť svoj názor a potreby. Kolízna opatrovníčka nielenže dieťa nepozná, ale nikdy nezisťovala jeho názor. Zdôraznila, že nikdy nezisťovali skutočnú príčinu, prečo je postoj maloletej voči oprávnenému odmietavý ba priam nenávistný. Neberie do úvahy zdravotný stav maloletej, to, čo sa dieťaťu v roku 2019 stalo, čo neskôr psychiatrička v správe popisuje ako vážnu psychickú traumu maloletej. V správe sa uvádza, že podľa tvrdenia dieťaťa sa jej oprávnený dotýkal, chcel, aby s ním spala v jednej posteli, dokonca pred detským psychológom maloletá popísala mužský sekrét, o ktorom vo veku 9 rokov nemohla vedieť, čo znamená. Psychológ ju na túto skutočnosť upozornil a ona upozornila kolízneho opatrovníka. Neudialo sa však nič. Od uvedenej doby dieťa odmieta oprávneného, nechce k nemu chodiť a keď ho vidí začne si ubližovať. Kuratela neriešila ani situáciu, kedy maloletá na jednej z návštev u oprávneného chcela skočiť pod auto a zachránili ju len v poslednej chvíli. Namietala, že kuratela neriešila viaceré jej upozornenia, že dieťa si rôznym spôsobom ubližuje, ak je v kontakte s oprávneným. Tvrdí, že kolízny opatrovník nevykonáva šetrenie v domácnosti maloletej tak, ako by si to situácia vyžadovala a vo svojej správe na pol strany popisuje dôvody nerealizovania styku iba ako následok rodičovského konfliktu bez akéhokoľvek dôkazu, zistenia a preukázania ním tvrdených skutočností. Uviedla, že nie je bežné a správne, aby mal. A. za obdobie 3 rokov mala už štvrtú kolíznu opatrovníčku, čo len potvrdzuje to, že maloletú tieto pracovníčky nepoznajú. Zdôraznila, že v konaní sa nerieši oprávnený a jeho vzťah k maloletej, ale ona, pretože podľa kurately mala vplývať na dieťa, aby chcelo ísť s oprávneným. Dáva do pozornosti, že nejde o dieťa v útlom veku, kedy by ona vedela jeho správanie a styk s oprávneným ovplyvniť, ale o dieťa už vo veku 11-tich rokov, ktoré píše svoje vlastné skúsenosti a prežitky, ktoré vie pomenovať a prejaviť svoj vlastný názor. Ona nie je problémom, pre ktorý sa maloletá nechce stretávať s oprávneným, nebráni jej v styku s oprávneným, ale nevie preukázať, že nemôže zmeniť názor maloletej. Maloletá sama získala averziu k oprávnenému niekedy od mája - júna 2019, a to na základe vlastných prežitkov. Na túto skutočnosť upozornila súd aj kolízneho opatrovníka, ktorí odmietajú zisťovať názor maloletej, čím porušujú jej základné práva.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej uviedol, že povinná uvádza, že pracovník kolízneho opatrovníka Bc. Q. sa s maloletou nepozná a nikdy sa s ňou nerozprávala. Zdôraznil, že Bc. Q. sa niekoľkokrát pokúšala dohodnúť si s povinnou termín stretnutia. Povinná však vopred dohodnuté stretnutia zrušila z rôznych dôvodov. Predložil 8 úradných záznamov o tom, že sa dohodnuté stretnutia neuskutočnili, v jednom prípade to bolo z dôvodu na strane kolízneho opatrovníka. Poukázal, že je evidentné, že tvrdenia povinnej o tom, že kolízny opatrovník nikdy nezisťoval názor maloletého dieťaťa sa nezakladajú na pravde. Práve matka je tá, ktorá nemá záujem o spoluprácu a sťažuje postup konania orgánu SPODaSK, nedostavuje sa na výzvy, aby zistil, prečo je postoj maloletej k oprávnenému odmietavý a nenávistný. K vyjadreniu povinnej, že dieťa si rôznym spôsobom ubližuje, ak je v kontakte s oprávneným poukazuje na to, že styk maloletej s oprávneným sa dlhodobo realizuje len pred bráničkou domu povinnej a v krátkych intervaloch, pričom oprávnený nemá žiadny priestor podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a na obnovení vzájomnej citovej väzby. O zdravotnom stave maloletej sa informovali u detskej klinickej psychologičky PhDr. S., ktorá im uviedla, že v súvislosti so zdravotným stavom mal. A. bola maloletej odporúčaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení, ktorú však povinná odmietla. Na základe informácii od oprávneného a PhDr. S. ohľadom šikany mal. A. na základnej škole kontaktoval aj riaditeľku školy, ktorá po prešetrení šikany na škole zistila, že nie mal. A. mala byť šikanovanou, ale že práve maloletá mala byť tou, ktorá provokovala ostatné deti a tie sa mali len brániť. Na základe zistených skutočností bolo povinnej odporúčané preloženie maloletej na inú základnú školu, čo povinná aj urobila. Uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Zdôraznil, že na základe všetkých uvedených skutočností má za to, že povinná si prístupom k výchove maloletej negatívne vplýva na zdravý psychický vývin a vývoj maloletej, mení svoje postoje podľa situácie, podľa osoby, s ktorou práve komunikuje za účelom získania vlastného prospechu, uvádza nepravdivé údaje a v konečnom dôsledku práve povinná je tou osobou, ktorá znemožňuje maloletej vyjadriť svoj názor samostatne a bez nátlaku.
8. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník si svoju funkciu môže plniť jedine za aktívnej účasti povinnej, ktorá si túto povinnosť od začiatku zámerne neplní. Povinná jemu, kolíznemu opatrovníkovi, iným subjektom, ale aj súdu vedome predkladá nepravdivé informácie, správy, vyjadrenia v snahe ho očierniť a sama si privodiť priaznivé súdne rozhodnutie. Poukázal pri tom na jednotlivé trestné konania, ktoré boli začaté na základe trestného oznámenia povinnej a ktoré všetky boli zastavené nakoľko bolo preukázané, že tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Tak, ako povinná klame všetkých ostatných, tak klame aj ich dcéru, ktorá od rozvodu manželstva je evidentne pod jej vplyvom. Tvrdí, že dieťa má psychické problémy kvôli nemu, ale opak je pravdou. Nie on, ale práve povinná je tou osobou, ktorá negatívne vplýva na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej. On takúto možnosť nemá, a to ani teoreticky. Poukázal na to, že pre zlý zdravotný stav dieťaťa jeho vypočutie neodporúčajú ani ošetrujúci lekári ani kolízny opatrovník, ktorí konštatovali, že výsluch dieťaťa by mohol viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Uviedol, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za správne a objektívne.
9. Konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie povinnej matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozhodnutí nešpecifikoval, výkon rozhodnutia ktorého výroku nariaďuje. Z konania je ale zrejmé, že toto sa týka iba výroku o úprave styku oprávneného s mal. A., preto odvolací súd len upresnil, že nariadenie výkonu rozhodnutia sa týka len výroku o úprave styku oprávneného s maloletou. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné.
13. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
14. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, je odvolanie prípustné.
15. Podľa § 377 ods. 2 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia môžeme odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
16. Civilný mimosporový poriadok vyslovene upravuje, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, je prípustné odvolanie. Odvolanie proti nariadenému výkonu rozhodnutia však možno odôvodniť len tým, že: 1/ exekučný titul nie je vykonateľný, alebo 2/ okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti (napríklad splnenie uloženej povinnosti, zmena alebo zrušenie exekučného titulu prípadne smrť účastníka). Uvedená právna úprava je špeciálna vo vzťahu k právnej úprave § 62 CMP a § 365 CSP, teda čo sa
týka dôvodov, nahrádza všeobecnú úpravu o odvolaní v Civilnom mimosporovom poriadku a Civilnom sporovom poriadku. Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Treba však uviesť, že v praxi sa môže vyskytnúť i prípad, kedy aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je možné, že súd výkon rozhodnutia neuskutoční ak zistí, že povinný dobrovoľne plní alebo existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť rozhodnutiu. Súd následne nepostupuje podľa § 379, § 382 a § 383 CMP a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.
17. Nakoľko citované zákonné ustanovenie expressis verbis vymedzuje, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti, odvolací súd sa zameral výlučne len na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania.
18. Konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia sa začalo na návrh oprávneného zo dňa 20.12.2019, ktorým sa domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/60/2019-123 zo dňa 15.10.2019. V rozsudku sa oprávnený s povinnou dohodli, akým spôsobom bude prebiehať styk oprávneného s mal. A., na základe ich dohody súd schválil dohodu rodičov. Zo samotného odvolania povinnej však vyplýva, že styk oprávneného s maloletou sa podľa tohto rozsudku nerealizuje. Maloletá k nemu chodiť nechce, bojí sa ho. Povinná ju presvedčiť nevie. Že sa styk oprávneného s maloletou nerealizuje podľa exekučného titulu vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka. Pod pojmom vykonateľnosť exekučného titulu rozumieme potenciálnu možnosť vymôcť judikovanú povinnosť i proti vôli povinnej osoby. Vykonateľnosť rozlišujeme formálnu a materiálnu. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní, resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či sú dostatočne individualizovaní. Povinná matka odvolaním vykonateľnosť exekučného titulu nespochybnila. Rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/60/2019-123 zo dňa 15.10.2019 je stále právoplatný a vykonateľný. Druhým dôvodom, ktorým možno odôvodniť odvolanie podľa § 377 ods. 2 CMP je to, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti. Podľa právnej teórie a konštantnej judikatúry, je okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti vo vykonávacom konaní predovšetkým splnenie uloženej povinnosti, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť niektorého z účastníkov, pričom v prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Všetky odvolacie dôvody uvedené povinnou (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ CSP) by boli relevantné v riadnom konaní vo veci samej. Vo vykonávacom konaní sú však už podľa § 377 ods. 2 CMP neprípustné. Odvolací súd skúmal aj existenciu hlavného dôvodu, prečo sa má mal. A. báť oprávneného, kedy ju mal sexuálne obťažovať. Podľa tvrdenia povinnej (ale aj zo správy PhDr. S.) mala mať maloletá takúto skúsenosť s oprávneným niekedy od mája - júna 2019. Rodičovská dohoda, ako exekučný titul, bola súdom schválená 15.10.2019. Čiže tvrdená skutočnosť ani nenastala po vzniku exekučného titulu. Naviac odvolací súd uvádza, že pre tento skutok bolo vedené voči oprávnenému aj trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené, jeho obvinenie sa nepreukázalo.
19. Po preštudovaní spisového materiálnu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 377 ods. 2 CMP, t.j. skutočnosti týkajúcej sa nevykonateľnosti exekučného titulu alebo existencie okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP s upresnením, že sa týka len výroku o úprave styku oprávneného s maloletou a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).