Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/624/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému : D. R., V.. XX.XX.XXXX, P. L. XX, o zaplatenie 6.325,46 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 30,- Eur od 16.11.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2015 domáhal zaplatenia 6.325,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.325,46 Eur od 16.11.2015 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného revolvingového úveru. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným, ako dlžníkom uzavrel dňa 30.06.2006 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej aj viedol účet. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.589,13 Eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 86,30 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 31.10.2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 6.325,46 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istinu, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného. Nakoľko si podľa žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť mu záväzok vo výške 6.325,46 Eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.11.2015, žalobca si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 6.325,46 Eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci táto mu bola doručená do vlastných rúk.

3. Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2016 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 30,- Eur s príslušenstvom späť, nakoľko žalovaný podľa žalobcu uhradil po podaní žaloby šesť splátok dlhu vo výške po 5,- Eur. Okrem toho žalobca v tomto svojom písomnom vyjadrení poukázal na nemožnosť určenia RPMN z dôvodu, že sa jednalo o revolvingový úver. Žalobca zároveň odôvodnil typy kreditných a debetných položiek tak, ako vyplývajú z výpisu z pôžičkovej karty

Žolík, pričom všetky uvedené položky špecifikoval od vzniku právneho vzťahu teda, od 18.07.2006 do 24.08.2012.

4. Na pojednávanie konané dňa 23.09.2016 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 21.09.2016, pričom v tomto podaní vyslovil súhlas s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a neprítomnosti žalobcu, ktorého súd v zmysle § 178 ods. 1 nepredvolával, pretože žiadna zo strán nenavrhla vykonanie jeho výsluchu. Preto súd v zmysle § 180 pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd v súlade s návrhom žalobcu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou a písomným vyjadrením zo dňa 21.09.2016, a to: Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty ŽOLÍK zo dňa 28.06.2006 spolu s návratkou podpísanou žalovaným, Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpisu z pôžičkovej karty ŽOLÍK dňu 07.11.2015, cenníka žalobcu pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Okrem toho súd s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter tohto sporu, ako sporu s ochranou slabšej zmluvnej strany, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného. Na základe týchto dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobca akceptáciou žiadosti žalovaného o vydanie a používanie Pôžičkovej karty ŽOLÍK uzavrel dňa 30.06.2006 zmluvu, ktorou sa zaviazala vydať žalovanému kreditnú kartu a k tejto kreditnej karte viesť účet. Žalovaný mohol prostredníctvom tejto kreditnej karty čerpať úver v stanovenom úverovom rámci 1.593,31 Eur (48.000,- Sk) s tým, že schválená štandardná splátka bola dohodnutá na 53,11 Eur (1.600,- Sk) mesačne. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe úhrady splátky formou poštovej poukážky. Žalobca predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..

7. Z výpisu Pôžičkovej karty ŽOLÍK vystaveného ku dňu 07.11.2015, ktorý predložil žalobca vyplýva, že za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2015 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 6.325,46 Eur ku dňu splatnosti 15.11.2015, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 23,64 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5,05 % ročne. Tento výpis obsahuje súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 7.478,46 Eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 3.797,20 Eur.

8. Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2016 uviedol, že po schválení žiadosti žalovaného o vydanie a používanie pôžičkovej karty ŽOLÍK, došlo dňom 30.06.2006 k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s.. Žalobca v tomto podaní uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty, pričom žalovaný, ako majiteľ karty, môže ale nemusí tento úver čerpať. Z výpisu z účtu podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný kreditnú kartu v súlade s obchodnými podmienkami dlhodobo využíval, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.589,13 Eur so zmluvným úrokom vo výške 23,64 % ročne a so štandardnou splátkou vo výške 86,30 Eur mesačne. Žalobca v tomto podaní definoval jednotlivé položky výpisu s tým, že položky označené ako „ATM“ predstavujú debetnú transakciu, a to výber z bankomatu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná suma vo výške 6.325,46 Eur pozostáva z istiny vo výške 2.585,22 Eur, poplatkov vo výške 174,48 Eur, štandardného úroku vo výške 2.960,20 Eur a sankčného úroku vo výške 605,56 Eur.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.09.2016 uviedol, že žalobca mu ponúkol pôžičkovú kartu, pričom on túto ponuku využil a zmluvu podpísal. Úver čerpal tak, že prostredníctvom tejto karty vyberal peniaze z bankomatu a tieto použil pre potreby domácnosti. V súčasnej dobe už kartu nepoužíva. Potvrdil skutočnosť, že žalobca mu zaslal upomienky, na ktoré on nereagoval, pretože nemal z čoho dlh zaplatiť. Za dôvod, pre ktorý prestal svoj záväzok splácať, žalovaný uviedol zlú finančnú situáciu rodiny, ktorej príjmom sú iba sociálne dávky spolu vo výške 280,- Eur mesačne. Preto požiadal o možnosť splatenia dlhu v splátkach po 5,- Eur, ktoré už v prospech žalobcu realizuje.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

11. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

12. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

13. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006), pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

29. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Pretože žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 30,- Eur s príslušenstvom z tejto sumy späť pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 v tejto časti zastavil a o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol v prvom výroku tohto rozsudku.

33. Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že akceptáciou žiadosti žalovaného o vydanie a používanie pôžičkovej karty ŽOLÍK došlo v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 30.06.2006 (deň akceptácie návrhu) k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému elektronickú kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný čerpať revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver.

34. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou, posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon strany ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2006). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

35. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

36. Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jej súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z..

37. Okrem toho súd zistil, že táto Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov /§ 4 ods. 2 písm. h)/. Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby tieto náležitosti boli súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ informovaný o skutočnostiach uvedených v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., čo v danom prípade splnené nebolo, resp. žalobca nepreukázal splnenie tejto podmienky. Informácie uvedené v obchodných podmienkach, ktoré sú formulárové a navyše napísané drobným písmom na hranici čitateľnosti určite nenapĺňajú atribút určitých a pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľných informácií. Preto, ak žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedené obligatórne náležitosti musia byť v Zmluve uvedené a bolo povinnosťou žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby bolo možné určiť RPMN a priemernú RPMN, alebo splniť podmienky v zmysle § 3 ods. 6 tohto zákona spôsobom, ktorý bude zodpovedať ochrane spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Okrem toho žalobca súdu nepreukázal, či tieto obchodné podmienky boli žalovanému vôbec doručené tiež a či bol žalovaný počas trvania tejto zmluvy informovaný o zmene RPMN. Nakoľko žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., dospel súd k záveru, že v Zmluve absentuje náležitosť uvedená v § 4 ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 258/2001 Z.z., čo má za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/20011 Z.z. nemôže žalobca od žalovaného požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené v Zmluve. Súd zdôrazňuje, že cenník ani všeobecné podmienky povahu zmluvného dojednania nemajú, pretože predstavujú jednostranný právny úkon voči spotrebiteľovi, a spotrebiteľ neprejavil vôľu smerujúcu k súhlasu s obsahom týchto listín, ktorých obsah je jednostranne tvorený žalobcom. Vo vzťahu k aplikácii Všeobecných podmienok, ktoré súdu predložil žalobca súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom

na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Súd ďalej zdôrazňuje, že tieto Všeobecné obchodné podmienky nemajú charakter individuálneho dojednania, a preto v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka predstavujú neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto podmienky sú tak v konečnom dôsledku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok neplatné. Nedostatok individuálneho dojednania vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol v procese uzatvárania zmluvy ovplyvniť ich obsah, pričom tento obsah bol výhradne tvorený právnym predchodcom žalobcu.

39. Právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru našiel svoj odraz aj v rozhodnutí súdu o zamietnutí tejto žaloby. Súd dôkladne preskúmal obsah výpisu z pôžičkovej karty ŽOLÍK a tiež písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.09.2016 z hľadiska druhu debetných a kreditných položiek a dospel k záveru, že žalovaný za obdobie od 18.07.2006 do 31.10.2015, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky, čerpal prostredníctvom výberov z bankomatov (položky ATM, SLSP a iné) celkovo sumu 4.586,66 Eur. Ostatné debetné položky tohto výpisu predstavujú rôzne sankčné a štandardné úroky, poplatky za spracovania poštovej poukážky, správu kartového účtu, za znovuvydanie karty a iné, ktoré však pri závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie sú relevantné z hľadiska výšky záväzku žalovaného. Súd si však v záujme komplexnej ochrany spotrebiteľa dovoľuje poukázať na jeden z aspektov používania tejto karty spočívajúci v rozsahu týchto úrokov a poplatkov, ktoré nie sú vôbec uvedené v Zmluve a ktoré predstavujú podstatnú časť debetnej položky tohto výpisu (iba suma 1.410,- Eur zo sumy 7.478,46 Eur predstavuje skutočne čerpané peňažné prostriedky žalovaným). Rozsah tohto nároku je o to zarážajúcejší, že poskytovateľom úveru nie je nebankový subjekt, ale banka pôsobiaca na bankom trhu pod dohľadom Národnej banky Slovenska, ktorého výsledkom by malo byť práve zabránenie poskytovania takto jednoznačne nevýhodných bankových produktov spotrebiteľom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný posledný výber z bankomatu realizoval 22.08.2012 vo výške 100,- Eur a odvtedy kartu nepoužíval. Je preto zarážajúce, že žalobca napriek neplneniu si povinností zo strany žalovaného nepristúpil k blokácii karty alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalšie takmer tri roky účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov. Všetky tieto okolnosti považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovaného, ktorých charakter je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi má za následok, že mu súd nemôže poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.

40. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty ŽOLÍK a tiež z už spomenutého vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalovaný doposiaľ uhradil splátky v celkovej výške 5.699,21 Eur, teda pri právnom závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru zaplatil žalovaný viac, ako predstavuje suma čerpaná z revolvingového úveru prostredníctvom pôžičkovej karty (4.586,66 Eur), a teda jeho dlh v zmysle 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalovaný čiastočnou úhradou pohľadávky v priebehu tohto konania zavinil čiastočné zastavenie konania. Preto v tejto zastavujúcej časti v zmysle § 256 ods. 1 právo na náhradu trov konania patrí žalobcovi, čo predstavuje 0,50 % (30,- Eur) z celkovej sumy žalovanej istiny vo výške 6.325,46 Eur. Z hľadiska trov konania vo veci samej možno toto zavinenie žalovaného za zastavenie konania hodnotiť ako jeho neúspech. Naopak, žalobca bol neúspešný (a žalovaný naopak úspešný) v rozsahu 99,50 %, pričom jeho neúspech je vyjadrený zamietavou časťou rozsudku reprezentovanou sumou 6.295,46 Eur. Pretože žalobca a žalovaný mali úspech len čiastočný, súd v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania pomerne rozdelil a v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania rozhodol tak, že prevažne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 99 % z celkových trov konania (pomer úspechu žalovaného v rozsahu 99,50 % po odpočítaní jeho neúspechu, resp. jeho zavinenia v rozsahu 0,50 %). Nakoľko z obsahu súdneho spisu žiadne trovy konania, ktoré by vznikli žalovanému nevyplývajú, súd napriek pomernému úspechu žalovaného rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, a teda neexistuje výška trov konania patriaca žalovanému, súd v záujme hospodárnosti konania nebude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodovať o výške trov konania osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že výrok o trovách konania v tomto rozsudku je konečný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.