Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/247/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom P.O. BOX 45, Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. G. XX, J., toho času bytom Y. X, J., (u dcéry O. Z.), o zaplatenie 1.444,22 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/152/2014-168 zo dňa 25. júna 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.444,22 Eur s úrokmi z omeškania ročne vo výške a zo súm bližšie uvedených vo výroku rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 1.444,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 18.10.2002 zmluvu o nájme nehnuteľností a následne dodatok č. 1 zo dňa 04.09.2006 (správne 18.09.2006 - pozn. odvolacieho súdu), ktorou dal žalovanému do nájmu nehnuteľnosti v k.ú. M. L.. Nájomná zmluva zo dňa 18.10.2002 bola uzavretá na dobu určitú, t.j. od 01.11.2002 do 30.06.2006, dodatkom č. 1 zo dňa 18.09.2006 bola predložená do rozhodnutia zakladateľa prenajímateľa o udelení výnimky k odplatnému prevodu prenajatých nehnuteľností. Nájomné bolo dohodnuté na sumu 2.046,- Sk (67,91 Eur). Žalovaný dňa 12.11.2009 požiadal o odkúpenie nehnuteľnosti, na základe čoho žalobca požiadal zakladateľa o predchádzajúci súhlas k odplatnému prevodu, ktorý súhlas mu bol doručený dňa 02.02.2011 (správne 02.12.2011 - pozn. odvolacieho súdu), ale k podpisu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo. Žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie január 2012 - november 2013 nájomné vo výške 67,91 Eur mesačne, ktoré žalovaný v lehote zročnosti nezaplatil. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi sporu existoval nájomný vzťah aj v rokoch 2012-2013 s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len , nárok žalobcu má právnu oporu nielen v ustanoveniach nájomnej zmluvy, ale i v ust. § 671 ods. 1 OZ. Pokiaľ žalovaný vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol v predmetnej veci vydaný, pripomienky, tieto okresný súd považoval za irelevantné, nakoľko v odpore nevzniesol započítaciu námietku vo vzťahu k nároku žalobcu. Na základe týchto skutočností vyhovel žalobe a

žalobcovi priznal nájomné vyúčtované faktúrami v celkovej výške 1.444,22 Eur. Popri istine priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. i nárok na úroky z omeškania v požadovanej výške a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, z ktorého obsahu vyplýva návrh žalovaného na zmenu napadnutého rozsudku v tom smere, aby žalobný návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý. V dôvodoch odvolania uviedol, že on ani jeho rodina nehnuteľnosti neužívala, nájomným sa len udržiaval nájomný vzťah. Odkúpenie nehnuteľnosti sa odkladalo, po 10 rokoch platenia nájomného a investovania sa sústredil na odkúpenie nehnuteľnosti, k čomu však pre jeho zdravotné problémy nedošlo. Nájomnú zmluvu uzavieral s tým, že bol zamestnancami žalobcu uisťovaný, že v dohľadnej dobe bude možné nehnuteľnosti odkúpiť, avšak celá záležitosť sa neúmerne predlžovala. Rozpor videl v tom, že ak je niečo v dezolátnom stave, tak sa dá ťažko užívať, čo znamená, že nič neužíval, len investoval. Zamestnanec žalobcu (Ing. A.) ho v roku 2006 vyzval, aby si dal žiadosť o zníženie nájmu. Povedal mu, aby radšej urýchlil predaj, nakoľko nehnuteľnosti sa v takomto stave užívať nedajú. Bolo mu povedané, že je pozastavený akýkoľvek predaj štátneho majetku. Roky utekali, až nakoniec jeho iniciatívy dosiahol v roku 2012 vypracovanie kúpnej zmluvy. Bohužiaľ v tomto roku doľahli na jeho zdravotné problémy, ktoré mu komplikujú životnú situáciu dodnes. Žiadal, aby súd preniesol celú zodpovednosť vzťahu na jeho dcéru O. Z. a jej manžela P. Z.. Dcéra je uvedená aj v kúpno-predajnej zmluve so žalobcom. Tiež poprosil, aby zohľadnená investícia 2.000,- Eur v zápočte k spomínanému dlhu na nájme.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko odvolanie žalovaného je nedôvodné a v celom rozsahu bezpredmetné. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil jeho nárok, svoje tvrdenia nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. V podrobnostiach uviedol, že s poukazom na ust. § 676 ods. 2 žalovaný bol stále nájomcom nehnuteľnosti a mal uhrádzať nájomné vo výške 67,91 Eur mesačne aj za obdobie od januára 2012 do novembra 2013. Žalovaný nevzniesol započítaciu námietku vo vzťahu k jeho nároku, len naznačil, že prípadnú pohľadávku, ktorú má z vykonania investície trov domu montážou plastových okien, by mal žalobca zohľadnil pri predaji rodinného domu na žalovaného. Po udelení súhlasu k odplatnému prevodu nehnuteľností zaslal dňa 06.02.2012 žalovanému kúpnu zmluvu č. 92/1200/2011/V s overeným podpisom žalobcu ako predávajúceho s tým, aby obratom zaslal podpísané kúpne zmluvy späť žalobcovi. Žalovaný však podpísané kúpne zmluvy späť nezaslal. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé jeho tvrdenie, že vynakladal úsilie na kúpu nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaný ani jeho dcéra nepodpísali kúpnu zmluvu a žalovaný nezaplatil nájomné, ktoré mu bolo vyfakturované od februára 2012 do novembra 2013, vypovedal žalovanému zmluvu o nájme a zároveň mu zaslal i oznámenie o odovzdaní a prevzatí prenajatých nehnuteľností. Tiež podal proti žalovanému návrh na vypratanie nehnuteľností, konanie sa viedlo na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/334/2013, pričom súd tomuto návrhu vyhovel. Ak žalovaný tvrdí, že chcel odkúpiť nehnuteľnosti pre svoju dcéru, potom žalobca vykonal všetky možné kroky, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a prevodu nehnuteľností na žalovaného, a tiež jeho dcéru. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní sú irelevantné a účelové, všetky faktúry za nájom boli vystavené v zmysle zmluvy o nájme a žalovaný mal povinnosť tieto úhrady vykonať.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 C.s.p.) a má predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 C.s.p.), viď viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 C.s.p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 C.s.p.) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

6. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Odvolací súd považuje za významné (vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného) uviesť, že v zmysle ust. § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozsudok súdu prvej inštancie preskúmava len z týchto dôvodov. Z odvolania žalovaného vyplýva, že svojim odvolaním nijako nenamieta závery súdu prvej inštancie o predĺžení nájomnej zmluvy podľa ust. § 676 ods. 2 ani závery o existencii nájomného vzťahu medzi ním a žalobcom aj v období od februára 2012 do novembra 2013, za ktoré obdobie žalobca podanou žalobou v predmetnom konaní požadoval nájomné za prenajaté nehnuteľnosti. Žalovaný v konečnom dôsledku nenamietal ani ukončenie nájmu nehnuteľnosti výpoveďou žalobcu, na základe ktorej malo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu ku dňu 08.11.2013 (č.l. 52 pv spisu). Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na jeho investíciu v prenajatých nehnuteľnostiach (výmena okien) a v odvolaní požiadal, aby bola k zápočtu zohľadnená jeho investícia 2.000,- Eur (cca 60.000,- Sk) súd prvej inštancie správne túto obranu žalovaného nemohol vyhodnotiť ako započítaciu námietku eventuálne vzájomný návrh (§ 147 ods. 2 C.s.p.), nakoľko žalovaný ohľadne svojej pohľadávky nepredložil žiadny relevantný dôkaz. To isté platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v odvolaní. Naviac odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ostatné odvolacie námietky žalobcu nesúviseli s predmetom tohto konania, preto odvolací súd ich vyhodnotil ako právne nevýznamné. Nakoľko žalovaný nevzniesol žiadne námietky ani proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430