Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/61/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu J. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXXX/XX, XXX XX H. H., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 210,86 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi J. H. 210,86 Eur s 5,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 210,86 Eur od 22.02.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou 8.3.2016 žiadal zaviazať žalovanú Slovenskú republiku na zaplatenie 210,86 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ F., odbor kriminálnej polície zo dňa 28.2.2013 ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX, vyšetrovateľka policajného zboru podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku rozhodla o začatí trestného stíhania voči jeho osobe ako obvineného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.4 písm. b) Trestného zákona. Proti uzneseniu o trestnom stíhaní podal dňa 11.3.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 4.4.2013 č.k. 1KPt 281/12-8 konajúca prokurátorka sťažnosti vyhovela, napadnuté uznesenie zrušila a uložila vyšetrovateľovi policajného zboru, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z titulu úhrady za poskytnuté právne služby uhradil žalobca svojmu obhajcovi nim požadovanú odmenu za poskytnutie právnych služieb, a to na základe vystavenej faktúry č. OĽ/13/14 na sumu 210,86 Eur. Uznesenie o vznesení obvinenia považuje za nezákonné rozhodnutie. Okrem škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku predmetného nezákonného rozhodnutia, týmto rozhodnutím zároveň došlo aj k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, je ustanovené ako jedna zo základných zásad trestného konania (§ 2 ods.4 Trestného poriadku). Uvedené právo je zakotvené aj v článku 50 ods.3 Ústavy SR medzi právami na súdnu a inú právnu ochranu. Najvýznamnejšou časťou práva na obhajobu je právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom (§ 34 ods.1 tretia veta Trestného poriadku). teda umožňuje, aby si obvinený mohol na svoju obranu a obhajobu voči vznesenému obvineniu zobrať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu. Je to predpoklad, že v trestnom konaní budú na obranu obvineného uplatnené všetky oprávnenia, ktoré obvinenému umožňuje zákon uplatniť tak, aby obvinený, ktorý je nevinný, nebol odsúdený, a v prípade, ak sa obvinenie zakladá na pravdivých skutočnostiach, obvinený nebol potrestaný prísnejšie, ako by podľa zákona mal byť.

2. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 21.6.2016 upravil - zmenil subjekt konajúci v mene žalovanej Slovenskej republiky tak, že za žalovanú koná Ministerstvo vnútra SR so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866.

3. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR vo vyjadrení zo dňa 21.9.2016 uviedla, že žalobu žiada zamietnuť. Poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 a § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže zadovažovanie dôkazov, a to nielen tých, ktoré svedčia proti obvinenému, ale aj tých svedčiacich v jeho prospech, je cieľom následného vyšetrovania v prípravnom konaní, ako aj súdneho konania nasledujúceho po podaní obžaloby. Nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj základných zásad trestného konania. Vždy je potrebné posudzovať zákonnosť, či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Vyšetrovateľ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t.j. ešte pred vykonaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania, po vykonaní vyšetrovacích úkonov, je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 206 ods.1 Trestného poriadku, podľa ktorého má policajt povinnosť (nie možnosť) bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Na základe týchto skutočností žalovaná zastáva názor, že v tomto prípade nie je splnená podmienka existencia nezákonného rozhodnutia. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia nasvedčoval zistený skutkový stav veci k tomu, že proti obvinenému sa javí dôvodné podozrenie zo spáchania predmetnej trestnej činnosti. Žalovaná nesúhlasila ani s výškou uplatnenej náhrady škody 210,86 Eur. V trestnom konaní je náhrada trov právneho zastúpenia advokátom upravená vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 12 uvedenej vyhlášky, tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní okrem vecí bez nariadenia hlavného pojednávania a vecí týkajúcich sa priestupkov je určená základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov , ale za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu. Podľa § 221 (žalobcom asi omylom uvedený § 250 Trestného zákona) ods. 1, ods.4 písm. b) Trestného zákona je trestná sadzba 10 až 15 rokov, a teda 1/6 výpočtového základu určeného pre rok 2013 je 130,16 Eur (výpočtový základ je 781 Eur), 1/100 pre určenie režijného paušálu je 7,81 Eur, a teda výška odmeny za uskutočnený aj vyfakturovaný úkon právnej služby v rozsahu 1,5 úkonu právnej služby a pripočítaním režijného paušálu predstavuje sumu 203,05 Eur bez DPH a nie sumu 210,86 Eur bez DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade jeho právneho zástupcu sa jedná o platcu DPH. Z potvrdenia o zrealizovaní platby nie je jednoznačne možné určiť aká pohľadávka žalobcu bola uhradená, keďže ako potvrdenie o zaplatení žalobca doložil len príjmový pokladničný doklad a žiadnym spôsobom nepreukázal, že platbu skutočne vykonal. Pre žalovaného je takýmto preukázaním skutočne uhradenej škody výpis z účtu platiteľa, ktorý preukazuje zaplatenie žiadanej sumy. Naviac variabilný symbol nekorešponduje s číslom ČVS konania.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na písomne podanej žalobe, jej obsahu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. V reakcii na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že pokiaľ ide o základ nároku, tento je podľa jeho názoru daný skutočnosťou, že došlo k vzneseniu obvinenia a následne bez toho, že by akékoľvek iné skutočnosti nastali, jediná skutočnosť, ktorá po vznesení obvinenia bola práve písomne podaná sťažnosť, bolo toto rozhodnutie alebo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené a nikdy viac sa v tej veci nestalo, a to od roku 2013, čiže už 3,5 roka, že by tam znova bolo vznášané obvinenie, či dokonca neskôr to štádium konania pokračovalo podaním obžaloby. Tvrdil, že samotný nadriadený orgán Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici rozhodla o tom, že rozhodnutie subjektu vyšetrovateľa, za ktorého zodpovedá žalovaný , bolo nezákonné, preto podľa jeho názoru nie je ani potrebné ďalej preukazovať otázku nezákonnosti samotného rozhodnutia, a preto pokiaľ je aj poukazované na názor Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v konaní vedenom pod sp.zn.

8Co/251/2010, poukázal na to, že nie je možné dané okolnosti prípadu aplikovať na tento prípad, lebo ako mal možnosť sa oboznámiť s daným rozhodnutím, v tom konaní boli vykonávané úkony trestného konania až vyšetrovateľ rozhodol, že je potrebné podať obžalobu. Podal návrh na podanie obžaloby, kde prokurátor vyhodnotil, že nejde o trestný čin, ale o priestupok a posunul vec do priestupkového konania, kde to bolo zastavené. V prejednávanom prípade však bolo obvinenie vznesené pre zločin podvodu v poslednom odseku ešte podľa skôr platného trestného zákona č. 140/1961 Zb., čiže postupom podľa § 250 ods.4 písm. b/, kde hrozil v prípade dokázania viny takémuto obvinenému trest v trvaní 2 až 8 rokov. Pokiaľ ide o výšku nároku, uviedol, že celkom nerozumie argumentácii žalovaného, lebo nikde nebola uplatňovaná DPH. Z faktúry OL/13/14 nikde nevyplýva, že by daný advokát bol platcom DPH. V tom čase ani platcom DPH nebol. Stal sa nim až na konci novembra 2013. Preto vyčíslenie je úplne v poriadku aj pokiaľ ide o 1/8-inu tarify, aj výšku režijného paušálu a pokiaľ ide o to, že teda nekorešponduje variabilný symbol s číslom konania alebo s číslom vyšetrovacieho spisu, poukázal na to, že korešponduje s číslom faktúry. Nebol daný dôvod na to, aby žalobca musel advokátovi uhrádzať danú odplatu s uvedením čísla vyšetrovacieho spisu, pokiaľ ju uhrádzal v hotovosti. Bolo to rozhodnutie daných strán, že sa jednoducho uhradilo v hotovosti. Pokiaľ žalovaný hovorí, že jemu v prepočte vychádza, že správne má byť iba 203,05 Eur, potom z tohto prepočtu vyplýva, že nejakým spôsobom nezapočítal jeden z dvoch režijných paušálov vo výške 7,81 Eur. Ku každému úkonu, či už prevzatie a príprava zastúpenia a takisto aj sťažnosť, vždy patrí režijný paušál.

5. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.9.2016. Má za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a to z toho dôvodu, že až po vznesení obvinenia nie je možné vykonávať riadne úkony v trestnom konaní. Až po vznesení obvinenia je obvinený a v tomto prípade má všetky práva obvineného, môže si zvoliť zástupcu a vykonávať prostredníctvom svojho zástupcu všetky úkony. Štát v takomto prípade nemá plnú zodpovednosť za náhradu trov konania tak ako požaduje žalobca vo svojej žalobe. Čo sa týka konkrétneho vyčíslenia, bol vykonaný prepočet zo strany žalovaného. Na základe tohto prepočtu mu vyšla suma maximálne 203,05 Eur za 1,5 úkonu právnej služby bez DPH. Žalobca musí preukázať, že mu táto škoda skutočne vznikla. Príjmový doklad, ktorý bol priložený k žalobe, preukazuje prijatie peňazí advokátom, avšak zo strany žalovaného, nie je nijako preukázané, že skutočne tieto peniaze mu boli zaplatené, ako s výnimkou vyhlásenia advokáta teraz na pojednávaní o tom, že tieto peniaze skutočne prijal. Platba na príjmovom doklade nebola riadne označená. Podľa žalovaného tam malo byť označenie ČVS daného konania.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi:

7. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície F. ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX zo dňa 28.2.2013 bolo žalobcovi J. H., nar. XX.X.XXXX vznesené obvinenie z trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.4 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (advokáta JUDr. Ľubomíra Ivana) podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť.

9. Krajská prokuratúra Banská Bystrica uznesením č.k. X Y. XXX/XX - X zo dňa 4.4.2013 zrušila uznesenie ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX zo dňa 28.2.2013 a uložila vyšetrovateľovi OR PZ OKP F., aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica okrem iného vyplýva, že preskúmaním citovaného rozhodnutia vyšetrovateľa v kontexte s obsahom spisového materiálu bolo zistené, že uznesenie o vznesení obvinenia je vydané na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov obsiahnutých v súčasnom vyšetrovacom spise, a teda je neopodstatnené. V tomto smere sa stotožnila s dôvodmi uvádzanými v predloženej sťažnosti.

10. Faktúrou č. OĽ/13/14 zo dňa 7.5.2013 vyfakturoval advokát JUDr. Ľubomír Ivan žalobcovi J. H. sumu 210,86 Eur za poskytnutie právnych služieb v konaní vedenom OR PZ pod sp.zn. ČVS: B.-XXX/OEK- F.-XXXX v zmysle priloženého vyčíslenia.

11. Z vyčíslenia trov obhajoby - interného dokladu v konaní vedenom OR PZ F., ČVS: B.-XXX/OEK-F.- XXXX bolo zistené, že trovy obhajoby vo výške 210,86 Eur pozostávajú z tarifnej odmeny 97,62 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, tarifnej odmeny 97,62 Eur za napísanie sťažnosti proti uzneseniu OR PZ F., všetko zo dňa 11.3.2013 a 2 x režijný paušál po 7,81 Eur.

12. Z predloženého príjmového dokladu advokáta JUDr. Ľubomíra Ivana zo dňa 7.5.2013 vyplýva, že žalobca J. H., bytom G. XXXXX/XX, H. H. mu zaplatil 210,86 Eur ako úhradu faktúry č. OĽ/13/14.

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ľubomíra Ivana žiadosťou zo dňa 7.5.2013 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci, pri výkone verejnej moci. Uplatnil si škodu v žalovanej výške 210,86 Eur, ako aj z titulu náhrady nemajetkovej ujmy 150 Eur. Škoda predstavuje zaplatené trovy právneho zastúpenia advokátom v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ F., odbor kriminálnej polície pod sp.zn. ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX. Uznesením zo dňa 28.2.2013 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi. Toto rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné. Toto uznesenie bolo uznesením Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č.k. XKPt XXX/XX-X zo dňa 4.4.2013 zrušené.

14. Odpoveďou Ministerstva vnútra SR so sídlom v Bratislave zo dňa 12.2.2014, č. KM-OPS1- P-116/2013 bol oznámený výsledok predbežného prerokovania nároku o náhradu škody s tým, že na Ministerstvo vnútra SR bola doručená žiadosť žalobcu J. H. zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobcovi bolo oznámené, že Ministerstvo vnútra SR považuje žiadosť o predbežné prerokovanie o náhradu škody za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť.

15. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície F., ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX bolo zistené, že po zrušení vyššie uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície F., Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica už proti žalobcovi nebolo vznesené obvinenie. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície PZ F. ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX zo dňa 23.4.2013 bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.4 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva, ktorého sa dopustili neznámi páchatelia prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

16. Podľa článku 46 ods.3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa § 5 ods.1 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa § 5 ods.3 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

20. Podľa § 6 ods.1 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 6 ods.2 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný

prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 6 ods.3 uvedeného zákona, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

23. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 87/2012 zo dňa 19.6.2013, je výsledok tohto konania. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR žalobcovi oznámila, že nárok na náhradu škody neuznáva. V dôsledku toho sa žalovaná stala orgánom verejnej moci konajúcim v tomto prípade za štát.

24. Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, za ktorý zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.). Právo na náhradu škody vzniknuté v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia je právom účastníka konania, ktorému následkom vydania nezákonného rozhodnutia vznikla škoda; jeho právu (na druhej strane) vznikla povinnosť štátu vzniknutú škodu nahradiť.

25. Ústavno-právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené postúpením veci inému orgánu treba hľadať nielen v ustanovení článku 46 ods.3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine, predovšetkým v článku 1 ods.1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

26. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

27. Právny zástupca žalobcu pri vyčíslení trov právneho zastúpenia v trestnom konaní správne vychádzal z výpočtového základu pre rok 2013 vo výške 781 Eur, pričom z uvedenej sumy 1/8 výpočtového základu je 97,62 Eur s 1/100 výpočtového základu je 7,81 Eur. Trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní boli preto správne vyčíslené sumou 210,86 Eur, čo je suma bez DPH, lebo právny

zástupca žalobcu v tom čase nebol platcom DPH. Za poskytnutie právnych služieb v konaní vedenom OR PZ pod sp.zn. ČVS: B.-XXX/OEK-F.-XXXX bola vyfakturovaná suma 210,86 Eur faktúrou č. OĽ-13/14. Príjmovým dokladom zo dňa 7.5.2013 bolo jednoznačne preukázané, že túto vyfakturovanú sumu žalobca zaplatil svojmu právnemu zástupcovi JUDr. Ľubomírovi Ivanovi. Žiadnym právnym predpisom nebolo určené, že by vyfakturovaná suma musela byť zaplatená z účtu žalobcu, ktorý je fyzickou osobou, lebo žiadny právny predpis ani neurčuje, že každá fyzická osoba je povinná mať zriadený účet v peňažnom ústave.

28. Na základe takto uskutočneného dokazovania súd dospel k názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v žalovanej výške 210,86 Eur.

29. Žalobca si uplatnil svoj nárok žiadosťou zo dňa 7.5.2013. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra SR zamietla uplatnenú žiadosť ako nedôvodnú písomným podaním zo dňa 12.2.2014.

30. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť súd vyhovel žalobe aj v časti uplatnených 5,25% úrokov z omeškania ročne zo sumy 210,86 Eur od 22.2.2014 do zaplatenia na základe § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

31. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V tomto prípade bol žalobca úspešný v plnom rozsahu.

33. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).