Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20C-146-2016.pdf
PDF · 65.7 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/146/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci navrhovateľky Ľ. Y., G.. XX.X.XXXX, K. B. XXX, E..Č.. P. XXX/XX, O. G. Z., p r o t i odporcovi Š. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXX, o manželské výživné, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 3.5.2016 domáhala určenia manželského výživného voči odporcovi vo výške 30% životného minima pre plnoletú osobu, keďže do rozvodu sú účastníci posudzovaní pre dávky v hmotnej núdzi ako jedná rodina. S manželom nebýva v spoločnej domácnosti od júla 2014. So svojimi deťmi býva u svojej matky. Od 11.4.2016 hradí všetky náklady so starostlivosťou o deti sama, keďže odporca je vo výkone trestu.
2. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi a to odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na č.l. 14, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2016 na č.l. 15, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na č.l. 16, potvrdením ÚPSVaR na č.l. 17 a zistil tento skutkový stav:
4. V konaní nebolo sporné, že účastníci konania sú manželia. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že odporca je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov od 11.5.2016 a naďalej. Poberal dávku v hmotnej núdzi v spoločnej rodine do marca 2016. Od mája 2016 poberá dávku v hmotnej núdzi
navrhovateľka. Podľa potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľka v júni a júli 2016 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 168,80 eura a v auguste 2016 vo výške 87,50 eura.
5. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
6. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia pri stanovení výživného sa zohľadňujú nielen odôvodnené potreby oprávneného, teda v tomto prípade navrhovateľky, ale súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda v tomto prípade odporcu. Súd mal za preukázané, že odporca je v súčasnosti vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani iný príspevok. Iný príjem nebol u odporcu zistený a to vzhľadom aj na skutočnosť, že žiaden z účastníkov sa na nariadené predvolanie nedostavil, pričom svoju účasť neospravedlnili. Z toho teda vyplýva, že odporca nemá žiaden príjem, a preto súd nemôže určovať manželské výživné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, keďže nie je v schopnostiach a možnostiach odporcu, aby prispieval na jej výživu. Z týchto dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý je popísaný vyššie.
9. Výrok o trovách konania vyplýva z § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.