Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/184/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletého dieťaťa: S. B., L.. XX.XX.XXXX, J. I. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: matky - B. J., S.. XX.XX.XXXX, J. I. XX a otca - P. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XX, o návrhu matky na zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti, určenie výživného, takto

rozhodol:

Návrh matky sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Dňa 30.11.2015 podala matka na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zveril mal. S. B. do jej výchovy a osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť na dieťa výživné počnúc dňom 01.10.2015 sumou vo výške 50 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že v spolužití majú nedorozumenia, pretože otec v nadmernej miere požíva alkohol, pod ním vplyvom je agresívny a prerušila s ním spolužitie.

2/ Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 11.04.2016, na ktoré sa nedostavil ani jeden z rodičov, pričom matka mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas a ráno v deň pojednávania telefonoval starosta obce I., kde má matka pobyt, že táto sa nevie zúčastniť pojednávania, lebo nemá peniaze na cestu. Otec doručenie predvolania vykázané nemal a až po pojednávaní sa vrátila závada v doručení, z ktorej bolo zistené, že otec si v odbernej lehote predvolanie spolu s návrhom neprevzal.

3/ Z vyššie uvedených dôvodov bolo ďalšie pojednávanie určené na deň 23.09.2016, na ktoré sa opäť nedostavil ani jeden z rodičov, matka mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas, otec mal závadu v doručení.

4/ Súd z vyššie uvedených dôvodov pojednával v neprítomnosti rodičov, pričom z fotokópie rodného listu dieťaťa na čl. 3 zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa narodilo dieťa S.L. B., otcom ktorého je P. B., L.. XX.XX.XXXX. Meno a priezvisko matky z predloženého rodného listu nie je čitateľné, z fotokópie je možné prečítať len toľko, že matka sa narodila dňa XX.XX.XXXX E. O. D..

5/ Kolízny opatrovník sa pre neprítomnosť rodičov k obsahu návrhu nevedel vyjadriť, nevedel zaujať stanovisko, či návrh matky je dôvodný, preto ponechal na zváženie pojednávanie odročiť a znovu predvolať oboch rodičov.

6/ Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

7/ Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

8/ Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

9/ Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10/ Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

11/ Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd nevedel posúdiť oprávnenosť matkinho návrhu. Zároveň z fotokópie rodného listu dieťaťa, ktoré matka k návrhu doložila, sa nedá zistiť ani meno a priezvisko matky. Za daného stavu nie je možné zistiť oprávnené potreby maloletého dieťaťa a ich výšku, keďže matka sa ani raz na pojednávanie nedostavila a svoj návrh nedoplnila ďalšími dôkazmi, z ktorých by eventuálne oprávnenosť jej návrhu vyplývala a bola preukázaná. Aj pokiaľ je pravdou, že matka nemala financie na cestu, svoj návrh mohla písomne doplniť a písomne tiež mohla k návrhu doložiť formou listín (napr. že je nezamestnaná, že poberá príspevok, že nežije v spoločnej domácnosti s otcom atď.) dôkazy, ktoré by osvedčovali ňou tvrdené skutočnosti v návrhu. Keďže však bola v tomto smere nečinná a dvakrát sa na pojednávanie nedostavila, súd jej návrh ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

12/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. V odvolaní sa podľa § 363 popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 - ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a § 127 ods. 2 - ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.