Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_16C-448-2015.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/448/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX N. zastúpený: JUDr. Štefanom Kurucom, bytom Zohorská 13, 900 55 Lozorno, proti odporkyni: O.. R. H. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX N., o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo O. H., nar. XX.XX.XXXX a O.. R. H. N. rod. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N.- A. N., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02. 11. 2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 12. 2015 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Podaný návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli po krátkej známosti. Manželka mala v tom čase už syna. Krátko po uzavretí manželstva sa medzi manželmi začali prejavovať rozdielne názory na manželský a rodinný život ako aj na hospodárenie v domácnosti v dôsledku čoho vznikali medzi manželmi neustále hádky a nezhody. Navrhovateľ neskôr opustil spoločnú domácnosť a od tej doby ich spolužitie manželia neobnovili. Podľa navrhovateľa došlo medzi manželmi k vzájomnému odcudzeniu sa, rozvrat ich vzťahu trvá už dlhšiu dobu a nie je predpoklad, že by manželstvo opäť plnilo svoj spoločenský účel. 2. Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. V písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 01. 02. 2016 uviedla, že s navrhovateľom sa pozná od roku 2002. V roku 2008 sa rozhodli s navrhovateľom zosobášiť. Manžel sa však po krátkom čase začal meniť a vtedy prvý krát pocítila citové ochladnutie ich vzťahu. Manžel trávil väčšinu času v práci a domov prichádzal v neskorých nočných hodinách, často pod vplyvom alkoholu. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické zhruba do 15. 06. 2009, kedy došlo k fyzickému napadnutiu odporkyne zo strany navrhovateľa. Manžel často požíval alkoholické nápoje. Odporkyňa v roku 2011 podstúpila vážnu gynekologickú operáciu, po ktorej prestal manžel o ňu prejavovať záujem ako o ženu a tým sa prestali aj intímne stýkať. Napriek tomu, že vzájomné vzťahy sú narušené sa odporkyňa domnieva, že nevyužili všetky možnosti ako manželskú krízu riešiť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Navrhovateľ s odporkyňou sú slovenskí štátni občania. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé a z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko manželov je v N., ul. W. X, N., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z. z.) .
5. Z vyjadrení navrhovateľa ako aj odporkyne súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 06. 09. 2008 po asi trojročnej známosti. Spočiatku bolo manželstvo stabilné a harmonické až na menšie hádky a
nedorozumenia. Postupom času začali vznikať v manželstve účastníkov problémy z vzájomného sa odcudzenia a rôzneho pohľadu na riešenie určitých životných situácií. Všetky tieto skutočnosti viedli k tomu, že manželia postupne zhruba v polovici roka 2015 prestali spolu komunikovať, vzájomne sa citovo odcudzili a taktiež spolu nehospodária a nestýkajú sa. Navrhovateľ výslovne pred súdom uviedol, že o obnovu manželského spolužitia záujem nemá. Odporkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k návrhu na rozvod.
6. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.
7. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že si manželstvo účastníkov prestalo plniť svoje základné funkcie, t. j., že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine). Napriek tomu, že odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila a to z dôvodu, že podľa nej manželia nevyužili všetky možnosti ako riešiť manželskú krízu, súd nevyužil možnosť danú mu § 96 ods. 2 CMP, nakoľko pokus o nápravu daného vzťahu mediáciou vyhodnotil ako neúčelný. Súd manželstvo účastníkov vyhodnotil ako nefunkčné. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva zistil v názorových nezhodách, pričom navrhovateľ nepoprel tvrdenia odporkyne o neprimeranom požívaní alkoholu čo nie malou mierou prispelo k narušeniu ich vzájomných vzťahov. Súd z vykonaného dokazovania mal za to, že o reálnu záchranu vzťahu má záujem iba odporkyňa, ktorá sa nakoniec avšak sama vyjadrila, že navrhovateľovi v jeho rozhodnutí brániť nebude. Okrajovo súd uvádza, že pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 Zákona o rodine, plnenie týchto povinností nie je súdne vymáhateľné ani sankcionovateľné. Ich porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi súd podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine.
8. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia.
9. Súd vyhodnotil vzťahy medzi manželmi natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že je málo pravdepodobné, aby do budúcna manželstvo znova mohlo plniť svoje základné funkcie. I napriek tomu, že odporkyňa trvá na zachovaní manželstva, neuvádza však žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali, resp. mohli zvrátiť výsledok rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Sama odporkyňa konštatuje, že navrhovateľ sa správa veľmi nezodpovedne, najmä tým, že požíva alkoholické nápoje, v dôsledku čoho došlo k narušeniu ich vzťahu a vzájomnému odcudzeniu sa. S poukazom na uvedené súd ako príčiny rozvratu manželstva podľa § 25 Zák. o rodine zistil rozdielnosť pováh, názorov, záujmov a hodnôt, čo všetko viedlo k vzájomnému odcudzeniu sa a ukončeniu manželského spolužitia účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.