Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/304/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. C. , narodený XX.X.XXXX, bytom H. 6, XXX XX U., zastúpený opatrovníkom Z. T., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 112,88 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,92 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5,99 EUR od 26.06.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5,19 EUR od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 112,88 EUR s prísl. ako neuhradenej ceny za poskytované služby na základe zmluvy o pripojení a zmluvnej pokuty, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná jeho právnym predchodcom za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca s jeho právnym predchodcom uzatvoril.

2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, žalobu sa mu nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto mu súd uznesením č.k. 18C/304/2015-55 z 14.4.2016 ustanovil opatrovníka v osobe Z. T., ktorá s takýmto ustanovením súhlasila. Podľa § 470 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku ( ďalej len ) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

3.Podľa § 297 písm. b) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.Súd napokon rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.4.2012, dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.4.2012, faktúr variabilný symbol č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby („Všeobecné podmienky“), cenníka služieb právneho predchodcu navrhovateľa, zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 20.11.2014 vrátane príslušnej časti prílohy, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Žalovaný uzavrel dňa 16.04.2012 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM- karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo aktivovanie programu ,,STUDENSTSKY PAUSAL“. Súčasne uzavreli aj dodatok k tejto zmluve, ktorým sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému aktivovať program služieb ,,STUDENSTSKY PAUSAL“. a poskytovať mu uvedený program služieb za zľavnený mesačný paušálny poplatok 5,99 s DPH odo dňa uzavretia dodatku až do uplynutia doby viazanosti, t.j. počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí tohto dodatku. Účastníci si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 33,19 EUR v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaný však riadne a včas neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby v období od 08.03.2013 do 07.07.2013.Keďže žalovaný faktúry neuhradil, právny predchodca žalobcu mu následne vyfakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 33,19 EUR, a to faktúrou variabilný symbol č. XXXXXXXXXX.

6.Dňa 20.11.2014 uzavreli Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok. Z predloženej časti prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 18,92 EUR, 30,78 EUR, 4,99 EUR, 25,- EUR a 33,19 EUR. Žalobca si sumu 112,88 EUR uplatnil v konaní pred súdom spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

7. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej„ Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách . Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včasne splní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. Januári 2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účasníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8.Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že účastníci, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli medzi sebou zmluvu podľa § 44 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách. Uvedená zmluva je svojim charakterom zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tejto zmluvy, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky, žalovaný bol oprávnený využívať služby poskytované žalobcom (jeho právnym predchodcom) a zároveň povinný uhrádzať faktúry, ktoré mu právny predchodca žalobcu za využívanie týchto služieb vystaví. V konaní bolo zistené, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa riadne a včas cenu za poskytované služby sume 30,10 EUR. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok prešla na žalobcu pohľadávka v sume celkom 112,88 EUR (t.j. aj vrátane zmluvnej pokuty v sume 33,19 EUR ). Vzhľadom k tomu, že dlžnú sumu za poskytované služby v sume 30,10 EUR žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,92 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5,99 EUR od 26.06.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5,19 EUR od 26.07.2013 do zaplatenia.

9.Žalobca si uplatnil aj poplatok za prerušenie služby - neplatenie v sume 1 x 16,50 EUR plus 20% DPH faktúrou č. XXXXXXXXXX.V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

10.Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanému hradiť žalobcom vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

11.Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 2 x 4,99 EUR za upomienku oneskorenej platby tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

12.Žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanému aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 33,19 EUR faktúrou č. XXXXXXXXXX. Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o

poskytovaní verejných služieb - tabuľka č. 1. Podľa tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. žalovaného (hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku , je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v zmluve (33,19 EUR). Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný vzhľadom k tomu, že takéto ustanovenie o zmluvnej pokute už bolo opakovane vyhlásené za neprijateľnú (a teda neplatnú) zmluvnú podmienku. V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, je navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ si žalobca nárok na zmluvnú podmienku voči žalovanému napriek tomu uplatnil, súd mu tento nárok z uvedených dôvodov nepriznal.

13.Na základe všetkých uvedených skutočností súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa poplatku za prerušenie služby - neplatenie, poplatku za upomienku oneskorenej platby a zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný a v tejto časti ho zamietol.

14.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní mal žalovaný úspech v rozsahu 46,67 %, s poukazom na to, že žalovaný si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal v odkazom na § 255 CSP.

15.Súd vyhotovil rozsudok so súhlasom v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.