Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_1T-10-2015.pdf
PDF · 95.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Milan Husťák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaní :
V. M., I.. XX.XX.XXXX O. N., trvale bytom I. K. XXX L. M., I.. XX.XX.XXXX O. N., bytom Košice, N. XX B. M., I.. XX.XX.XXXX O. N., bytom Košice I. X
s ú v i n n í , ž e
obžalovaní V. M. F. L. M.
1. Obžalovaný V. M. dňa 09.08.2013, v Košiciach, na železničnej stanici, v presne nezistenom čase sa vyhrážal I. Q. a V. X. ublížením rodine I. Q., čím, u oboch vyvolal strach a obavu a tak ich donútil dňa 10.08.2013 vylákať W. Q. z jej vtedajšieho ubytovania v M. N. H., X. H. M.. N. O. Y. W., U.. Z. XXX, kde ich osobne odviezol na osobnom motorovom vozidle zn. Š. T., S. N. XXX Q., v úmysle, aby nešla svedčiť proti jeho synovi G. M., ktorý bol trestne stíhaný na Korunnom súde v Londýne pre trestný čin sprisahania s cieľom prevádzačstva osoby do Spojeného kráľovstva a jej zneužívania a následne jeho brat obžalovaný L. M., podľa jeho pokynov, dňa 11.08.2013 W. Q., I. Q. F. V. X. previezol do Českej republiky, kde W. Q. ubytoval v ním užívanom byte v K., U.. X. XX, až do 18.09.2013, kde ju vypátrala Polícia ČR v spolupráci s Metropolitnou políciou Londýn a Políciou SR.
obžalovaní V. M. F. B. M.
2. Obžalovaný V. M. v Košiciach dňa 26.09.2013 na ul. M. v presne nezistenom čase vyzval V. X., aby nastúpil do jeho osobného motorového vozidla zn. Š. T., S. N. XXX Q., kde ho opakovaným bitím do tváre a verbálnym zastrašovaním nútil prezradiť miesto súčasného pobytu W. Q. a následne dňa 28.09.2013 ho donútil vycestovať spolu s jeho synom obžalovaným B. M. na osobnom motorovom vozidle zn. Š. T., S. N. XXX Z. do Spojeného kráľovstva s cieľom nadviazať kontakt s W. Q. svedčiť v trestnom konaní v Spojenom kráľovstve na Korunnom súde v Londýne proti G. M. pre trestný čin sprisahania s cieľom prevádzačstva osoby do Spojeného kráľovstva a jej zneužívania, a to dovezením W. Q. na územie SR, avšak počas cesty do Veľkej Británie. V. M. upustil od tohto plánu potom, čo sa dozvedel, že menované sa nenachádzajú na predpokladom mieste,
t e d a
obžalovaný V. M.
v bode 1
- iného násilím nútil, aby niečo konal
- spoločným konaním v konaní pred súdom bránil prítomnosti a výpovedi svedka
v bode 2
- spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k bráneniu prítomnosti a výpovedi svedka pred súdom, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu
- iného násilím nútil, aby niečo konal
obžalovaný L. M. v bode 1 rozsudku
- iného násilím nútil, aby niečo konal
- spoločným konaním v konaní pred súdom bránil prítomnosti a výpovedi svedka
obžalovaný B. M. v bode 2 rozsudku
- spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k bráneniu prítomnosti a výpovedi svedka pred súdom, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu
t ý m s p á c h a l i
obžalovaný V. M. v bode 1 a 2 rozsudku
- pokračujúci zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
- pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona
obžalovaný L. M. v bode 1 rozsudku
- zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
obžalovaný B. M. v bode 2 rozsudku
- zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva, v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1, § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
z a t o s a o d s u d z u j e
Obžalovaný V. M. podľa § 189 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom OS KE II, sp. zn. 8T 17/2014, zo dňa 10.04.2014, právoplatný 10.04.2014, ktorým bol odsúdenému podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, s probačným dohľadom a povinnosťou zákazu stretávania sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného negatívny vplyv.
Obžalovaný L. M. podľa § 344 ods. 1, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Obžalovaný B. M. podľa § 344 ods. 1, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaných a oboznámením listinných dôkazov.
V trestnej veci obžalovaných V. M., L. M. F. B. M. po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I, už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 7. septembra 2015. Tento bol na základe podaného odvolania, uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To 9/2016 zo dňa 24. februára 2016 podľa § 321 ods.1 písm. a), b), d) Tr. por. zrušený a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátená Okresnému súdu Košice I s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
V citovanom uznesení krajský súd poukazuje závažný nedostatok konkrétne na ust. § 257 ods. 7 Tr. por. z ktorého vyplýva, prijatie vyhlásenia obžalovaných o tom, že sú vinní. Okresný súd tak neučinil aj napriek tomu, že vyššie citované ustanovenie obligatórne ukladá.
Krajský súd poukazuje rovnako na zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 7.6.2015 z ktorej vyplýva, že po záverečných rečiach a po prerušení hlavného pojednávania za účelom rozhodnutia bol vyhlásený rozsudok v mene SR, ktorým nebolo rozhodnuté o vine obžalovaných. Predmetným rozsudkom boli totiž uložené iba tresty obžalovaným.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že celé konanie pred súdom bolo vykonané v rozpore so základnými zásadami trestného konania, nebolo rozhodnuté o vine obžalovaných rozsudkom na hlavnom pojednávaní a celý rozsudok je nepreskúmateľný a nezákonný.
Obžalovaní V. M., L. M. F. B. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresného prokurátora Košice I, sp. zn. 1 Kv 22/2014 zo dňa 10.2.2015.
Obžalovaný V. M. pre skutky právne kvalifikované ako pokračujúci zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák., v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., a pre pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods.1 / Tr. zák.
Obžalovaný L. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods., písm. c / Tr. zák.
Obžalovaný B. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva, v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods.1, § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák.
Keďže obžalovaní V. M., L. M. F. B. M. pred súdom vyhlásili, že je vinní zo spáchania žalovaných skutkov, súd položil obžalovaným nasledovné otázky.
Obžalovaný V. M.:
- či rozumel, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumel právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikovaného ako pokračujúci zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák., v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 / Tr. zák. a pokračujúceho zločinu vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zák.
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za konkrétne trestné činy kladené mu za vinu
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe právne kvalifikujú ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák., v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 / Tr. zák. a pokračujúceho zločinu vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zák.
Obžalovaný L. M.:
- či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumel právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikovaného ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák.
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za konkrétne trestné činy kladené mu za vinu
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktoré sa v obžalobe právne kvalifikuje ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák.
Obžalovaný B. M.:
- či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumel právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikovaného ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1, § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák.
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za konkrétne trestné činy kladené mu za vinu
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktoré sa v obžalobe právne kvalifikuje ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva, v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods.1, § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák.
Obžalovaní V. M., L. M. F. B. M. na všetky vyššie položené otázky odpovedali kladne.
Následne samosudca uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného V. M., L. M. F. B. M. a podľa § 257 ods.6, ods.7 / Tr. por., že sú vinní zo spáchania skutkov - u obžalovaného V. M., právne kvalifikovaných ako pokračujúci zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák., v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., a pre pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods.1 / Tr. zák., u obžalovaného L. M., právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods., písm. c / Tr. zák. a u obžalovaného B. M., právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva, v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods.1, § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák.
U obžalovaného V. M. v zmysle podanej obžaloby súd dospel k záveru, že obžalovaní svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky pokračujúceho zločinu marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c / Tr. zák., v bode 2 v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., a pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods.1 / Tr. zák. Obžalovaný sa k spáchanému skutku priznal, tento úprimne oľutoval. Uviedol, že svojim konaním nikomu nechcel ublížiť. Konal v emočnom rozpoložení, keďže jeho syn a nevesta boli vo väzbe v Anglicku, pričom im hrozil vysoký trest. Rovnako tak mal na starosti aj ich tri deti a vnúčatá čo v spojitosti s uvedeným väzobným stíhaním blízkej rodiny ho toto všetko viedlo k nepremysleným a neuváženým reakciám.
Rovnako tak obžalovaný L. M. svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky zločinu marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods.1, písm. c) Tr. zák.
Trestného činu vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že za svedka je potrebné považovať osobu, ktorá má procesné postavenie svedka ale aj osobu ktorú páchateľ vydiera pre svoj vlastný prospech, majúc význam z jeho svedeckej výpovede. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je preto svedka vnímať v materiálnom zmysle - teda osobu, ktorá vnímala skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, či súdu. Motívom konania obžalovaných bolo jednoznačne úmysel odradiť osobu - svedka od prípadnej svedeckej výpovede, ktorá by bola v neprospech obžalovaného. Je teda ničím nespochybniteľné, vychádzajúc z priznania obžalovaných, že obžalovaní sa dopustili konania právne kvalifikovaného ako zločinu vydierania a to v tom, že zasiahli do dokazovania (vedeného na súde v inej krajine) spôsobom, že bránili svedkom vypovedať, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.
V zmysle ust. § 269 Tr. por., boli uznesením oboznámené listinné dôkazy: vyhlásenie svedka - vyšetrujúceho komisára, prílohy cestovný lístok a SIM karta, č.Y.. XXX-XXX, dohoda o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu a doplnok k dohode č.Y.. XXX-XXX, analýza štruktúry organizovanej skupiny č.Y.. XXX-XXX, list vyšetrovateľovi č.Y.. XXX-XXX, obžaloba č.Y.. XXX-XXX, zápis z vypočutia W. Q. č.Y.. XXX-XXX, CD nahrávka z výsluchu č.Y.. XXX, zápisnica z vypočutia I. Q. č.Y.. XXX-XXX, zápisnica z vypočutia V. X. č.Y.. XXX-XXX, XXX-XXX, údaje k SIM karte č.Y.. XXX-XXX, fotokópie cestovných lístkov, kupón na kávu č.Y.. XXX-XXX, informácie zo spoločnosti G. M. M..L..T.. Č..Y.. XXX- XXX, analýzy č.Y.. XXX, lustrácie telefónnych čísel č.Y.. XXX-XXX, žiadosť na odvolanie pátrania po W.
Q. Č..Y.. XXX, žiadosť o personalizáciu občianskych preukazov č.Y.. XXX, objednávky zo spoločnosti M. Č..Y.. XXX, správy, úradné záznamy, fotodokumentácie, výpisy z katastra, výpisy z evidencie obyvateľov č.Y.. XXX-XXX, výpisy z evidenčných kariet vozidiel č.Y.. XXX-XXX, záznamy kamerového systému a CD č.Y.. XXX-XXX, záznam o prehliadke č.Y.. XXX, záznam o zadržaní B. M. Č..Y.. XXX-XXX, záznam o zadržaní L. K. Č..Y.. XXX-XXX, záznam o zadržaní F. K. Č..Y.. XXX-XXX, policajná správa č.Y.. XXX- XXX, protokol o odovzdaní a prevzatí veci č.Y.. XXX, odpis z RT č.Y.. XXX-XXX, lustrácie z evidencie priestupkov č.Y.. XXX-XXX.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa riadil ustanovením § 34 Tr. zák., pričom u obžalovaného V. M. zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l / Tr. zák. teda, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a rovnako tak prejavil ľútosť. Okresný súd prihliadol pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere na okolnosť prípadu za akých došlo k spáchaniu skutku ako aj na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ale aj následky trestného činu. Súd rovnako prihliadol aj na okolnosti na strane osoby obžalovaného teda ku skutočnosti, že obžalovaný ako živiteľ rodiny sa stará o viac početnú rodinu, ktorá nie je schopná sa samostatne živiť. Navyše je potrebné uviesť, že súd nemal dôvod neveriť motívu obžalovaného pre ktorý sa dopustil žalovaného trestného činu.
Podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zák. môže byť obvinenému uložený trest odňatia slobody na jeden rok až šesť rokov. Vzhľadom na to, že súd u obvineného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) a jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m) Tr. zák. - v zmysle § 38 ods.2 teda pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností s prihliadnutím na osobu obžalovaného uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov a uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení - povinnosti obžalovanému. Pre posilnenie výchovného účelu uloženého súhrnného trestu bol obžalovanému uložený aj zákaz stretávania sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného negatívny vplyv. Súd má za to, že takto uložený výchovný trest odňatia slobody na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby splní účel trestu v rámci generálnej a individuálnej prevencie a bude mať čo najmenší vplyv na blízke osoby, ktoré sú na obžalovaného odkázané.
U obžalovaného L. M. a B. M. súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l / Tr. zák., že sa k spáchanému skutku priznali a rovnako tak aj prejavenú ľútosť, ako aj skutočnosť, že sa na obžalovaných L. M. a B. M. hľadí, akoby neboli odsúdený. Rovnako tak súd prihliadol aj na okolnosti prípadu za akých došlo k spáchaniu skutku ako aj na osobu obžalovaného L. M. a B. M., ich doterajší život a následky trestného činu. Okresný súd dospel k záveru, že pri určení druhu trestu a jeho výmery pri obžalovaných L. M. a B. M. postačí miernejší trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov a uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení povinnosti obžalovanému. Súd má za to, že takto uložené výchovné tresty odňatia slobody splnia účel trestu v rámci generálnej a individuálnej prevencie.
Uložené tresty sú podľa názoru Okresného súdu v rozsahu proporcionality a závažnosti trestného činu (lex talionis) po zohľadnení spôsobu spáchania trestného činu, jeho následku zavinenia, pohnútky, priťažujúcich, poľahčujúcich okolností, osoby páchateľa jeho pomerov a možnosti nápravy.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.