Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/148/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o medzičasom už plnoleté dieťa: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v čase maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a o maloleté dieťa: W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: V. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XX, a otca: F. H., nar. X.X.XXXX, t. č. ÚVTOS Kráľová, o návrhu otca na zníženie výživného na medzičasom už plnoleté dieťa a na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého dieťaťa a medzičasom už plnoletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.9.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil výšku výživného zo sumy 230,- Eur mesačne na sumu 132,- Eur mesačne z dôvodu, že nie je schopný plniť si súdom určené výživné. Síce je zamestnaný u spoločnosti ASMO s.r.o., avšak dosahuje iba priemerný plat, ktorý mu nepostačuje na krytie jeho všetkých mesačných výdavkov, keďže musí splácať nájomné a aj exekúcie. Poukázal na to, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol „dotlačený“ k uzavretiu rodičovskej dohody o zvýšení výživného.

2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 20.10.2015, v ktorom vyslovila nesúhlas s návrhom otca, pričom tvrdenia otca považovala za účelové a mala za to, že otec bez nátlaku súhlasil so zvýšením výživného, nakoľko si uvedomil, že sa náklady na maloleté deti zvýšili.

3. Súd v súlade s ust. § 31 C.m.p. vec prejednal v neprítomnosti otca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo a rozhodlo bez jeho prítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, medzičasom už plnoletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, oboznámením s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 25P/34/2016 a sp. zn. 12P/98/2016, potvrdeniami ohľadne príjmov a výdavkov rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Medzičasom už plnoletý V. a maloletý W. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.5.2010, č.k. 8C/123/2010-13, ktorým súd schválil vo veci úpravy

práv a povinností k toho času maloletým deťom rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí mesačne vo výške po 66,- Eur na každé dieťa. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25P/34/2012-55 zo dňa 9.9.2013, súd schválil dohodu rodičov o výživnom, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu toho času ešte maloletého V. sumou vo výške 130,- Eur mesačne a na výživu maloletého W. sumou vo výške 100,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodovania bola matka nezamestnaná bez príjmov. Žila s maloletými deťmi a so svojim manželom v jednej domácnosti. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 400,- Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Žil v podnájme so svojou partnerkou. V čase tohto rozhodovania mal toho času už plnoletý V. 15 rokov a 10 mesiacov, navštevoval 1. ročník strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Bratislave, jeho výdavky boli bežné a veku primerané. Maloletý W. mal 13 rokov a 1 mesiac, navštevoval 7. ročník základnej školy v Trsticiach, mal zdravotné problémy a matka s ním pravidelne navštevovala nefrológa.

6. Matka maloletého dieťaťa bola vypočutá na pojednávaní dňa 22.9.2016 ako účastníčka konania, kde sa pridržiavala svojho písomného vyjadrenia a žiadala návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že maloletý W. má toho času už 16 rokov a 1 mesiac a navštevuje 1. ročník strednej školy v Bratislave. Má zdravotné problémy. Keďže sa jej obaja synovia zdržiavajú počas školského roka v Bratislave na internáte, má výdaje v súvislosti s ich výkonom školskej dochádzky, na cestovanie, na stravu, oblečenie a hygienické potreby, kultúrne a záujmové aktivity synov. Ďalej uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s plnoletým a maloletým synom a zamestnaným manželom v rodinnom dome, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva jeho súrodencov. Je zamestnaná u zamestnávateľa Peugeot Trnava s priemerným čistým mesačným príjmom 550,- Eur. Jej výdavky na domácnosť predstavujú sumu 50,- Eur mesačne na elektriku a každé 3 mesiace na vodu 80 - 100,- Eur. Matka ďalej poukázala na to, že otec si nikdy súdom určené výživné riadne neplatil a z uvedeného dôvodu podala návrh na exekúciu a trestné oznámenie, na základe ktorého bol otec odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. So synmi žiaden kontakt neudržiava.

7. Medzičasom už plnoleté dieťa na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 sa vyjadrilo tak, že žiada, aby súd návrh otca zamietol. Uviedol, že má 18 rokov a 10 mesiacov, navštevuje 4. ročník hotelovej akadémie v Bratislave. Vlastný príjem nemá a všetky jeho potreby sú zabezpečované matkou. Ďalej uviedol, že so svojim otcom nemá žiaden kontakt a celé roky ho nevidel.

8. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť ako neopodstatnený. Poukázala na to, že posledné výživné bolo určené v septembri 2013, kedy bola uzatvorená rodičovská dohoda vo veci zvýšenia výživného. Proti tomuto rozhodnutiu sa otec neodvolal. V tom čase bol riadne zamestnaný, pričom toho času sa nachádza vo výkone trestu zo svojho zavinenia za zanedbanie povinnej výživy. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v čase keď mal riadny príjem a o svoje deti sa nezaujímal. Vo vzťahu k maloletému W. ešte dodala, že na jeho strane by bol dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko od septembra 2013 nastúpil na strednú školu, čím sa mu zvýšili jeho odôvodnené potreby a výdavky,

9. Podľa § 26 Zákona o rodine (ďalej len ZR), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 78 ods. l, prvá veta ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

21. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 25P/34/2012-55 zo dňa 9.9.2013, právoplatný dňa 25.10.2013, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorého otec sa zviazal prispievať na výživu toho času maloletého V. sumou 130,- Eur mesačne a na maloletého W. sumou 100,- Eur mesačne. V tom čase mal medzičasom už plnoletý V. 15 rokov a 10 mesiacov a maloletý W. 13 rokov a 1 mesiac. V priebehu tohto konania straší syn otca, V. dosiahol plnoletosť. V súčasnosti má 18 rokov a 10 mesiacov a navštevuje 4. ročník hotelovej akadémie v Bratislave, kde študuje dennou formou. Je bez príjmu, pričom všetky jeho výdavky hradí matka. Maloletý W. má v súčasnosti 16 rokov a 1 mesiac a navštevuje 1. ročník strednej školy, má zdravotné problémy, pričom výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života.

22. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery otca a zistil, že v čase posledného rozhodnutia pracoval u zamestnávateľa ASMO s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 400,- Eur. V čase podania návrhu otec naďalej bol zamestnaný u toho istého zamestnávateľa s rovnakým čistým mesačným príjmom, avšak dňa 8.4.2016 opätovne nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko bol opätovne odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

23. Súd preskúmal aj majetkové pomery matky a zistil, že tá v čase posledného rozhodnutia bola nezamestnaná bez príjmov. V súčasnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 550,- Eur. Iné príjmy nemá. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

24. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.9.2013, č.k. 25P/34/2012-5 určené výživné na medzičasom už plnoletého V. a na maloletého W., keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. Je potrebné uviesť, že pomery otca sa od posledného rozhodovania súdu podstatne nezmenili. Naproti tomu odôvodnené potreby medzičasom už plnoletého V. a maloletého W. (18 rokov a 10 mesiacov a 16 rokov a 1 mesiac) vzhľadom na ich vek primerane objektívne narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, a taktiež aj skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o svoje deti. Na strane otca, ako výživou povinného rodiča súd zohľadnil síce skutočnosť, že sa od 8.4.2016 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, avšak tento trest je následkom otcovho správania, ktorým spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy, a teda vlastným zavinením si privodil následok, ktorý ho obmedzil na slobode, za ktorý bol už druhýkrát opätovne odsúdený. Súd na dôvod otca ohľadom výkonu jeho trestu, ako na dôvod opodstatňujúci zmenu jeho pomerov, teda neprihliadol, nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom riadne neplnil ani na slobode keď bol riadne zamestnaný. Na exekučné konania, ktoré sa vedú proti otcovi, súd rovnako s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadal, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou povinného rodiča pred inými pohľadávkami rodiča. Súd má za to, že si otec svoju nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil sám, najmä tým že si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a ani ďalšie svoje záväzky, pre ktoré sú voči nemu vedené exekučné konania. Takéto správanie otca však nemôže byť na ujmu jeho detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka tvrdení otca o tom, že bol „dotlačený“ k uzavretiu rodičovskej dohody v priebehu konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25P/34/2012, tieto tvrdenia súd považuje za účelové a ničím nepodložené. Otec svoje deti nekontaktuje a neplní si riadne vyživovacie povinnosti voči svojim deťom. Na druhej strane majú výdavky matky na maloletého W. a medzičasom už plnoletého, ale nezaopatreného V. rastúcu tendenciu, nakoľko to odôvodňujú potreby detí súvisiace s ich rastom, zdravotným stavom, školskou dochádzkou, pričom naposledy súdom určené výživné je adekvátne týmto výdavkom.

25. Súd teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku, medzičasom už plnoleté dieťa a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 360 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.