Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/71/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: G.. Y.. U. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. F. XX, F., v konaní právne zastúpený JUDr. Emíliou Širotníkovou advokátkou so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1018, proti odporcovi: P.. F. Q., A.. X.X.XXXX, S. W. F. A. XXXX/XX, F., o zaplatenie 1.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C 56/2015-39 zo dňa 2.2.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 3,30 eur za každý začatý deň omeškania od 21.5.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 132,- eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 647,12 eur na účet jeho právneho zástupcu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 3,30 eur za každý deň omeškania od 21.5.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovaným, na základe ktorej vložil na jeho účet sumu 1.300,- eur. Žalovaný sa v zmluve o pôžičke zaviazal splatiť pôžičku do 20.5.2014 a v prípade omeškania so splatením pôžičky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný platiť zmluvnú pokutu vo výške 3,30 eur za každý deň omeškania. Žalovaný doposiaľ uhradil dobrovoľne sumu 300,- eur, zostávajúcu dlžnú sumu žalovaný neuhradil, a to aj napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu.

3. Súd prvej inštancie vo veci vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20.4.2015, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca bol jeho klientom a od začiatku februára 2014 do konca marca 2014 poskytol žalobcovi právne služby v celkovej sume 639,14 eur (20,- eur za štúdium zmluvy o pôžičke zo dňa 4.2.2013 + 241,20 eur náhrady za stratu času cestou z W. T. F. a späť stretnutie, s klientom na základe predošlej komunikácie vo veci vydania zmenkového platobného rozkazu dňa 26.2.2014 + 377,94 eur priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v konaní na Okresnom súde v Prešove vo veci 18Zm/15/2004). Žalovaný poukázal na to, že ku dňu 20.4.2013 dlhoval žalobca žalovanému sumu 639,14 eur, preto sa žalovaný so žalobcom ústne dohodli na započítaní predmetnej zmluvy do peňazí poskytnutých žalovanému ako pôžička. V priebehu konca mesiaca apríla doručil žalovaný žalobcovi zmenkový platobný rozkaz s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vyplatil k jeho

rukám sumu 300,- eur, čím vyrovnal poskytnutú pôžičku vo výške 939,14 eur, zvyšok mal žalovaný poslať žalobcovi na účet.

4. Aplikujúc ustanovenia §§ 657, 488, 494, 559 ods. 1, 2, 533, 544 ods. 1, 2, 3, § 545 ods. 1, 2, 3 a 545a všetko Občianskeho zákonníka, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci dňa 21.2.2014 uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 až 658 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný nepopieral, že prevzal finančné prostriedky od žalobcu a že uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 1.300,- eur. Poukazoval na to, že došlo k započítaniu predmetnej pohľadávky, súdu však nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, hoci bol na to súdom vyzvaný. V tomto smere, keďže neboli predložené žiadne listinné dôkazy, žalovaný v konečnom dôsledku zostal v konaní pasívny a preto ho súd zaviazal na zaplatenie uplatnenej istiny, ako aj zmluvnej pokuty.

5. Ohľadom primeranosti nároku na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/172/2007, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 33Obo 77/2002, 23Co/123/2000 a 33Obo/890/2002, z ktorých vyplýva, že zmluvná pokuta dojednaná vo forme úroku prevyšujúceho niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne možno - práve vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, považovať za primeranú a teda v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu; závery o primeranosti, či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť. Predchádzajúce súdne rozhodnutia musia byť len určitým súdnym vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. V danej právnej veci dojednaná zmluvná pokuta bola vo výške 0,23 % denne z istiny 1.300,- eur, súd vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie mal za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta, keďže na druhej strane išlo o pôžičku bezúročnú a navyše žalobca si neuplatnil ani úrok z omeškania, je primeraná.

6. Zároveň súd prvej inštancie poukazujúc na dôkazné bremeno uvedené v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p. uviedol, že to bol žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že poskytol žalobcovi vyššie plnenie, ako bolo dohodnuté v zmluve, čo neuniesol.

7. O trovách konania pred súdom prvej inštancie tento rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a vyslovil, že úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom zdôraznil, že už v odpore uviedol, že žalobca bol jeho klientom na začiatku februára 2014 do konca marca 2014 a tomuto poskytol právne služby v celkovej výške predstavujúcej sumu 639,14 eur. Uvedené skutočnosti mali vyplývať z oznámenia o začatí konania adresovanej X. P. zo dňa 28.2.2014 od žalovaného, ako aj zo spisu Okresného súdu Prešov 18Zm/5/2014. Žalovaný mal za to, že ku dňu 20.4.2014 mu žalobca dlhoval sumu 639,14 eur s tým, že sa ústne dohodli na započítaní predmetnej sumy do peňazí poskytnutých ako preddavok žalobcu na trovy právneho zastúpenia. Predmetné podľa žalovaného korešponduje so skutočnosťou, že v priebehu konca apríla a začiatku mája, doručil žalovaný žalobcovi zmenkový platobný rozkaz s vyznačenou doložkou právoplatnosti (18Zm/5/2014) a vyplatil k jeho rukám sumu 300,- eur, preto mal žalovaný za to, že doplatil rozdiel z poskytnutého preddavku na trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 939,14 eur. Zvyšok mal žalovaný poslať žalobcovi na účet a od daného času žalobca so žalovaným o pôžičke nekomunikoval a žalovaný na zvyšok svojho dlhu pozabudol. Žalovaný v odpore označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a napriek tejto skutočnosti súd spis Okresného súdu Prešov 18Zm/5/2014 nepripojil a preto podľa žalovaného nezistil riadne skutkový stav. Z obsahu odporu vyplýva, že zmluva o pôžičke zo dňa 21.2.2014 podľa žalovaného zastierala iný právny úkon, a to dohodu o preddavku na trovy právneho zastúpenia. Žalovaný je začínajúci advokát a v čase spolupráce so žalobcom bol necelý mesiac zapísaný ako advokát do Slovenskej advokátskej komory, preto si počínal veľmi neobozretne. Žalobca si naopak, podľa žalovaného v otázke poskytovania pôžičiek, počína priam profesionálne. Podľa žalovaného nie je pravdou, že by nepopieral uzatvorenie zmluvy o pôžičke na sumu 1.300,- eur, čo má vyplývať aj z obsahu odporu. Žalovaný zároveň namietal priznanie zmluvnej pokuty vo výške 3,30 eur za každý deň omeškania od 21.5.2014 do zaplatenia. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Takáto zmluvná pokuta podľa žalovaného nekorešponduje sume 1.000,- eur, ktorú žiada žalobca vo výške 0,25 % denne, kedy zmluva o pôžičke simuluje iný právny úkon, je preto neplatná, neplatný je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Zároveň toto dojednanie odporuje dobrým mravom. Žalobca požaduje na žalovanom sumu 1.000,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 2.052,60

eur za 622 dní, čo podľa žalovaného predstavuje úžernú zmluvnú pokutu. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tento počas celého súdneho konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že došlo k započítaniu, avšak v konaní nepreukázal toto započítanie, ani tú skutočnosť, že by mal žalobca voči žalovanému splatný záväzok, ktorý by bol spôsobilý na započítanie. Žalobca v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno, najmä tým, že preukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a odovzdaniu peňažných prostriedkov, keď žalovaný nikdy nepopieral, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalobca pred uzatvorením predmetnej zmluvy nemal v záujme požičiavať peňažné prostriedky, až na následnú opätovnú žiadosť žalovaného pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a to najmä z dôvodu, že žalovaný v tom čase konal ako jeho právny zástupca v inej právnej veci. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke si bol plne vedomý, do akého právneho vzťahu vstupuje.

10. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok má nútiť dlžníka, aby svoj záväzok splnil riadne a včas. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ako bezúročná a bezodplatná. Žalobca sin neuplatnil ani zákonný úrok z omeškania. Uplatnenie nároku veriteľa zo zmluvnej pokuty a jej samotná výška je závislá od konania, resp. nekonania dlžníka. Dlžník mal možnosť vyhnúť sa zmluvnej pokute s plnením hlavného záväzku. Nepriznaním zmluvnej pokuty by podľa žalobcu bola ohrozená samotná funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku. Pokiaľ sa jedná o výšku zmluvnej pokuty, pri prepočte na percentá je to 0,25 % z hlavného záväzku za deň omeškania. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/172/2007 zo dňa 30.9.2008 je zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. S ohľadom na okolnosti (bezúročnosť a bezodplatnosť hlavného záväzku) je primeraná a neodporuje § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Žalovaný mal možnosť podľa žalobcu predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom svoje právo a zároveň povinnosť neuplatnil. Žalobca je toho názoru, že tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní sú len účelové, aby oddialili právoplatnosť a vykonateľnosť vydaného rozsudku. Žalovaný v podanom odvolaní navrhuje vykonať nové dôkazy a taktiež predkladať súdu nové dôkazy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 124 O.s.p., podľa ktorého na tieto návrhy a dôkazy súd už nemá prihliadať. Ďalej zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak si nepripojil spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Zm/5/2014, a to preto, lebo z uvedeného spisu by sa nepreukázali skutočnosti tvrdené žalovaným. Žalobca nikdy nepopieral, že bol klientom žalovaného a že žalobca tvrdil a naďalej na tom trvá, že žalovaný nikdy nevyúčtoval žiadne súdne trovy, nikdy od žalobcu úhradu týchto nepožadoval a z tohto dôvodu splácať tieto žalovanému nenastala. Uvedené skutočnosti nie je možné preukázať pripojením predmetného spisu. Mal za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne právne vec posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 129,75 eur.

12. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

13. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyhovené nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 3,30 eur za každý deň omeškania od 21.5.2014 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania titulom zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi dvoma fyzickými osobami - nepodnikateľmi, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o pôžičke, ako aj ustanovení týkajúcich sa zmluvnej pokuty. Žalovaný ani v podanom odvolaní nenamietal, že mu boli žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.300,- eur, ako aj tú skutočnosť, že podmienky v tejto zmluve navrhol samotný žalovaný a preto jeho tvrdenie v podanom odvolaní, že ako začínajúci advokát si počínal veľmi neobozretne, neobstojí, nakoľko nepochybne ako advokát musel spĺňať kritériá spočívajúce vo vysokoškolskom vzdelaní právnického smeru druhého stupňa, ako aj minimálnu trojročnú prax advokátskeho koncipienta. Rovnako treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neexistujúcej pohľadávke žalovaného voči žalobcovi spočívajúcej v trovách konania, s tým, že započítať možno len splatnú pohľadávku, keď žalovaný nielenže nepreukázal, že mal voči žalobcovi pohľadávku titulom náhrady trov konania, a už vôbec nie, kedy táto pohľadávka bola splatná, keď ani v odvolacom konaní nepredložil súdu vyúčtovanie trov právnych služieb, ktoré vykonal pre žalobcu, pričom príslušné účtovné predpisy ukladajú vyúčtovať (vyfakturovať) dodanie tovaru, resp. služieb ihneď po vykonaní zdaniteľného plnenia, resp. dodaní tovaru alebo služieb, pričom podľa tvrdenia žalovaného už mal ku dňu 20.4.2014 existovať dlh zo strany žalobcu voči žalovanému v sume 639,14 eur. Uvedené tvrdenie žalovaného rovnako neobstojí aj v súvislosti s údajným preddavkom na advokátsku odmenu, keď podľa tvrdenia samotného žalovaného bol žalobca už jeho klientom od začiatku februára 2014, t. j., už v tom čase by mu mal poskytnúť preddavok na údajné trovy právneho zastúpenia s tým, že predmetnú zmluvu o pôžičke účastníci uzavreli už po prevzatí právneho zastúpenia žalobcu žalovaným (dňa 21.2.2014) na návrh, ako už bolo uvedené vyššie žalovaného, ktorý však už v tom čase mal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia minimálne za úkony právnej služby prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a preto tvrdenie žalovaného o údajnom započítaní pohľadávky neobstojí, lebo inak by tento by nenavrhoval žalobcovi uzatvorenie zmluvy o pôžičke, kde okrem iného sám navrhol zmluvné podmienky, vrátane dohody o zmluvnej pokute ale dožadoval by sa namiesto poskytnutia pôžičky zaplatenia tohto preddavku.

15. Podľa citovaného ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka si účastníci môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť a je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil. Účelom zmluvnej pokuty zakotvený v ustanovení § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bude hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Zmluvná pokuta má i funkciu reparačnú (uhradzovaciu).

16. Odvolací súd sa rovnako v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, aj pokiaľ sa týka jeho rozhodnutia o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva, že ako už bolo uvedené vyššie, samotné dojednanie o zmluvnej pokute navrhol žalovaný. Zároveň je potrebné uviesť, že takto dojednaná zmluvná pokuta rozlišuje časové hľadisko, keď je presne a určito dojednaná za každý deň s omeškaním s plnením primárnej povinností (vrátením pôžičky) a rovnako je jasne špecifikované, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti je dohodnutá (omeškanie vrátenia pôžičky). Takto dojednaná zmluvná pokuta nie je v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka, teda nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď účastníci si nedojednali žiadne iné sankcie (úroky, úroky z omeškania) pre prípad nesplnenia záväzku žalovaným, ale naopak tak, ako to vyplýva z e-mailovej, resp. komunikácie formou SMS účastníkov, žalobca opakovane žalovaného urgoval na vrátenie zostatku poskytnutej pôžičky. Tvrdenie žalovaného, že na zvyšok svojho dlhu „pozabudol“, neobstojí, nakoľko žalobca dostal svojím zmluvným záväzkom v plnom rozsahu, keď poskytol žalovanému predmet pôžičky, preto bolo povinnosťou žalovaného túto pôžičku riadne a včas

(do 20.5.2014) vrátiť a nie tak, ako to uviedol v podanom odvolaní „pozabudnúť“ na jej vrátenie. Uvedená zmluvná pokuta nebola dojednaná za porušenie akejkoľvek povinnosti, ale len za porušenie povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku a zároveň zohľadniť aj časový aspekt, po ktorú by bol žalovaný s omeškaním s jej vrátením, keď za každý deň omeškania je táto zmluvná pokuta dojednaná osobitne vo výške 3,30 eur.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemôže byť priznaný nárok na náhradu trov konania. V odvolacom konaní úspešný žalobca má ako plne úspešný účastník nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške (100 %) s tým, že o samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .