Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-190-2003.pdf
PDF · 81.24 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-11C/190/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobkýň: X/ J. S., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXX Z. X/ I. Č., T.. XX.X.XXXX, H. Y.V., I. XX, zast. JUDr. Melánia Knopová, advokátka, advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: X/ X. G., T.. XX.X.XXXX, H. XXX, X/ C. U., T.. XX.X.XXXX, H. XX, X/ C. R., T.. XX.X.XXXX, H. XX, X/ C. U., T.. XX.X.XXXX, H. XXX, X/ Z. Y., M.. C., T.. XX.X.XXXX, H. XXX, X/ D. G., M.. R.M., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX ,X/ U. M., M.. G., T.. X.X.XXXX, H. XXX, X/ N. M., T.. X.X.XXXX, V. XXX/X, I. V., X/ R. Y., M.. Q., T.. X.XX.XXXX, B. XX, Y.-N., XX/ Š. U., T.. X.XX.XXXX, H. XX, XX/ V. Y., M.. U., T.. XX.X.XXXX, H. XXX, XX/ I. X., M.. G., T.. X.X.XXXX, H. XXX, XX/ G. G., T.. XX.X.XXXX, H. XX, XX/ V. G., M.. R., T.. X.XX.XXXX, H. XX, XX/ M. G., T.. XX.X.XXXX, Ž. XXX, XX/ I. Y., M.. Y.Á., T.. X.X.XXXX, H. XX, XX/ I. S., M.. H., T.. XX.X.XXXX, H. XXX, XX/ Y. I., T.. XX.X.XXXX, N. U. XX, Y., F.. N.. I. I., G. G.S. O. XXXX/X, XXX XX Y., XX/ V.. I. H., T.. XX.X.XXXX, N. U. XX, Y., XX/ Q. G., T.. XX.X.XXXX, H. XXX, XX/ V. B., M.. G., T.. XX.X.XXXX, M.Í. X, Y., XX/ I.. G. B., M.. G., T.. XX.X.XXXX, Y. XXX/XX, Y. - C., XX/ C. I., H. C. Z. X, Y., F.. N.. I. I., G. G.S. O. XXXX/X, XXX XX Y. XX/ W. G., T.. XX.X.XXXX, C. XXX/X, Y. - C., XX/ I. Y., M.. G., T.. XX.X.XXXX, C. XX, Y.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Určuje, že do dedičstva po nebohom N. H., T.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, zomrelom XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti v celku, a to parcela J. Č.. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a parcela J. Č.. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmer XXXm2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H..
Žalobu voči žalovanému 23/ zamieta.
Žalobkyne sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému 23/ trovy konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
Stranám sporu, žalobkyniam 1/, 2/ a žalovaným 1 - 22, 24, 25 sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodná žalobkyňa I. H., T.. XX.X.XXXX, naposledy bytom H., ktorá počas konania zomrela dňa XX.X.XXXX v návrhu, ktorý na tunajší súd doručila dňa 11.8.2003 žiadala, aby určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz H., a to parcela č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a parcela č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXm2 v pomere 6304/13824 k celku a podiel 7510/13824 patrí do dedičstva po nebohom N. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XX na tom základe, že pôvodne tieto nehnuteľnosti (ďalej predmetné nehnuteľnosti) vlastnili rodičia jej manžela Z. H., M.. Q. Z. N. H., ktorí v roku 1950 darovali tieto nehnuteľnosti jej a jej manželovi s tým, že sa o nich postarajú v chorobe a starobe. Spolu s manželom užívali predmetné nehnuteľnosti ako vlastné, nikým nerušení. Domnievali sa, že sú vedení aj ako výluční vlastníci v Katastri nehnuteľností. Počas konania o obnove evidencie pozemkov zistili, že nie sú vedení
ako výluční vlastníci predmetných nehnuteľností, ale sú tam uvedení aj iné osoby, ktoré nie sú vlastníkmi a mnohých pobyt nie je známy. 2. Počas konania žalobkyňa zmenila žalobný návrh a súd uznesením č. k. 11C/190/2003-330, zo dňa 23.5.2016 pripustil túto zmenu na návrh: že súd určuje, že do dedičstva po nebohom N. H., T.. XX.XX.XXXX, T. H. H. XX, F. XX.X.XXXX patria v celosti nehnuteľnosti parcla J. Č.. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2 a parcela EKN č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmer XXXm2, vedené na LV č. XXX, kat. úz. H.. 3. Žalovaný 7/, 12/, 13/, 14/, 15/ s podanou žalobou nesúhlasili a neuznali vlastnícke právo žalobkyne ani jej nebohého manžela. 4. Ostatní žalovaní so žalobou súhlasili. 5. Žalobkyňa počas konania dňa XX.X.XXXX zomrela. Na strane žalobcu vstúpili dňa 31.5.2016 do konania dcéry žalobkyne: I. Č., T.. XX.X.XXXX, H. Y.V., I. XX Z. J. S., T.. XX.X.XXXX, H. H. XXX, ktoré na podanej žalobe trvali. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s LV č. XXX, kat. úz. H., dedičskými rozhodnutiami: XXDX/ XXXX, XXDXXX/XXXX, XXDXXX/XXXX,XXDXXX/XXXX, úmrtným listom po nebohej I. K. (č. l. 283), nebohej I. D. (č. l. 281), nebohej Z. K. (č. l. 282) a celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci. 7. Pôvodná žalobkyňa ako účastníčka konania uviedla, že parcely EKN č. XXX/X Z. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, Y.. Ú.. H., nadobudli pred rokom 1950 ešte rodičia jej nebohého manžela N. H.. Tieto nehnuteľnosti pôvodne vlastnil starý otec manžela žalobkyne a N. G.. Podiel starého otca nadobudol jej manžel darom a podiel N. G. získal výmenou za podiel v iných nehnuteľnostiach. Jej manžel sa so sestrou, I. S., M.. H. dohodol, že za túto nehnuteľnosť, ktorú dostal od rodičov, že sa o rodičov v starobe a chorobe postarajú. Predmetnú nehnuteľnosť užívali rodičia jej manžela a neskoršie aj oni bez toho, aby niekto sa dožadoval vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Užívali ich aj v čase, keď bolo založené družstvo v obci, nakoľko predmetná nehnuteľnosť sa nachádzala medzi záhradami. 8. Žalovaná 1/ potvrdila vo svojej výpovedi, že ona je jednou z dedičiek po N. G. H., ktorý vlastnil polovicu predmetných nehnuteľností a ona si osobne pamätá, ako vymenil svokor žalobkyne s jej otcom túto polovicu a užíval ju ako vlastník a neskôr užíval túto nehnuteľnosť manžel žalobkyne a každý ho považoval za vlastníka. 9. Žalovaná 21/ taktiež potvrdila vo svojej výpovedi, že ona je dedičkou po I. G. H., ktorý bol jej otcom a bratom N. G.. Uznala vlastnícke právo manžela žalobkyne a tiež aj potvrdila, že jej otec si nerobil nárok na nehnuteľnosť, ktorú vymenil jeho brat s N. H.. 10. Žalovaný 12/, 13/, 14/, 15/ nesúhlasili so žalobou a v písomnom vyjadrení uviedli, že právni predchodcovia žalobkýň predmetné nehnuteľnosti neužívali, ale neuviedli, kto tieto nehnuteľnosti užíval. 11. Žalovaný 20/, ktorého nehnuteľnosť susedí s predmetnými nehnuteľnosťami vo svojej výpovedi potvrdil tvrdenia pôvodnej žalobkyne, že predmetné nehnuteľnosti vždy obrábali a užívali rodičia jej manžela a neskôr jej manžel spolu s ňou a nikdy nikto si nárok na túto nehnuteľnosť nerobil. 12. Súd po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané najmä účastníckymi výpoveďami potvrdené, že predmetné parcely patrili právnym predchodcom nebohého N. H., manžela pôvodnej žalobkyne a neskôr po roku 1950 aj jemu, čo potvrdila dcéra nebohého N. H.. Skutočnosť, že druhá polovica predmetných nehnuteľností patrila do vlastníctva N. G. H., ktorý ešte s otcom N. H. vymenil túto nehnuteľnosť za inú ešte pred rokom 1950 bola potvrdená oboma právnymi nástupkyňami po N. G. H. a I. G. H., a to X. G. a V. B.. Manželka nebohého N. H. potvrdila, že po tom, ako uzavreli manželstvo, otec jej manžela už užíval predmetné nehnuteľnosti a daroval ju manželovi a následne na to začali užívať túto nehnuteľnosť spoločne s manželom a nikdy si nikto nárok na túto nehnuteľnosť nerobil. 13. Súd tvrdeniam žalovaných 12/, 13/, 14/, 15/, že pôvodná žalobkyňa ani právni predchodcovia jej manžela neužívali predmetné nehnuteľnosti, neuveril a považoval ich len za tendenčné, nakoľko nielen účastníci, ktorých právni predchodcovia boli účastní aj výmeny pozemkov potvrdili užívanie právnych predchodcov nebohého N. H., ale tiež potvrdil túto skutočnosť aj majiteľ susedného pozemku. 14. Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo 15. Povinnosť preukázať naliehavosť tohto právneho záujmu je na žalobcovi. Žalobkyne naliehavosť tohto záujmu odôvodňovali tým, že v Katastri nehnuteľností nie sú vedené ako výlučné vlastníčky, a to im bráni v riadnom nakladaní a užívaní predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko nemôžu sa preukázať listinou, ktorá by potvrdzovala ich vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Týmto tvrdením preukázali naliehavosť tohto právneho záujmu na určení práva k nehnuteľnostiam.
16. Podľa § 879m OZ
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júnom 2010 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája 2010, ak nie je ustanovené inak. 17. V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahu k okamihu smrti poručiteľa a okolností, ktoré boli po tom okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. 18. Podľa § 132 ods. 1 OZ (1)Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 19. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení žalovaných predpokladov. 20. Podľa OZ 141/1950 zbierky (§ 115 - 116 ods. 1 v spojení s § 145) vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákon ustanovenú, t. j. 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. V pochybnostiach sa predpokladalo, že doba je oprávnená. 21. V danom prípade bolo preukázané, že nebohý N. H.Č. nadobudol v roku 1950 ako dar od svojho otca predmetné nehnuteľnosti. Polovicu predmetných nehnuteľností získal ako dar a druhú polovicu získal výmenou s N. G. H. za inú nehnuteľnosť, a tak sa stal vlastníkom oboch predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo preukázané, aby niekto nebohého N. H. a ani jeho otca v užívaní alebo vo výkone vlastníckych práv rušil, práve naopak, všetci rešpektovali ich ako výlučných vlastníkov a užívateľov predmetných nehnuteľností. Námietky žalovaných, že neužívali tieto nehnuteľnosti v konaní neboli preukázané a ani týmito žalovanými neboli navrhované dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 22. Právna zástupkyňa žalobkýň označila ako pasívne legitimovaného účastníka C. I., ako právneho nástupcu po nebohej W. W. M.. J.Á., F. X.X.XXXX, T. H. C. Z., Y., vo svojom podaní zo dňa 12.5.2014, ktorý došiel na súd dňa 28.1.2015. Súd na základe týchto údajov mal zato, že pôvodne W. W. zomrela počas konania a ďalej pokračoval v konaní s týmto označeným žalovaným v súlade s § 92 ods. 2 O.s.p. Právna zástupkyňa C. I. oznámila súdu, že po nebohej W. W. dedili jej dve dcéry Y. I. (žalovaná 18) a V.. I. H. (žalovaná 19), ktoré súd pripustil do konania uznesením č. k.:11C190/2003-330 zo dňa 23.5.2016 a navrhla, aby súd konanie voči žalovanému 23/ zastavil. 23. Súd dospel k záveru, že žalovaný 23/ nie je pasívne vecne legitimovaný, lebo mu nesvedčí stav z hmotného práva, t. j. nie je právnym dedičom po nebohej W. W., M.. J., T.. XX.X.XXXX, T. H. Y., Q.. D. Č.. X, zomrelej X.X.XXXX. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice II č. k.: XXDXXX/XX, S. dedili V.. I. H. (Ž. XX) Z. Y. I. (Ž. XX), ktoré vystupujú v tomto konaní na strane žalovanej, a preto súd žalobu voči žalovanému 23/ zamietol. 24. Žalovaný 23/ bol úspešný v tomto konaní, a preto súd mu priznal 100 % náhrady trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku. 25. Podľa § 255 ods. 1 Csp Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa §257 Csp Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Súd ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal, hoci žalobkyne boli úspešné a žalovaní boli neúspešní podľa § 257 Csp. Dôvody hodné osobitného súd videl v postoji žalovaných počas celého konania. Žalovaní síce nesúhlasili so žalobou, ale viac-menej uviedli len svoj názor a návrhy na dokazovanie neboli označené a konanie nepredlžovali. Ostatní žalovaní uznali nárok žalobkýň v prvotných prednesoch
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.