Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-512-2015.pdf
PDF · 102.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/512/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu Q. X K.. Z.. A. A. Q., A. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, o zaplatenie 586,25 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta,
II. Žalovanému súd priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 29.12.2015 doručil žalobu, ktorou sa domáhal priznania pohľadávky 586,25 Eur s prísl., keď svoj nárok odôvodňoval tým, že pôvodný veriteľ žalobcu Home Credit Slovakia uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu Č.. XXX XX XX XXX dňa 14.10.2005. Táto pohľadávka bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2014 postúpená na žalobcu. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným dohodu o splátkach uznaného dlhu, ktorej žalovaný písomne uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do právneho dôvodu a výšky 617,02 Eur, ktorá pozostáva zo súčtu súm dlžnej istiny vo výšky 586,25 Eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 30,77 Eur ku dňu 16.1.2015, pri sadzbe úroku z omeškania vo výške 8,15 % od 17.6.2014 t.j. z 1. dňa omeškania s plnením pôvodného záväzku do 16.1.2015. Predmetom dohody o splátkach uznaného dlhu bol záväzok žalovaného ako dlžníka uhradiť veriteľovi uznaný dlh vo výške 617,02 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 25,71 Eur splatných do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2015, pričom nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa staval splatným celý uznaný dlh. Žalovaný neuhradil riadne a včas splátku 25,71 Eur splatnú 20.02.2015 a dňom 21.2.2015 sa stal splatným celý uznaný dlh. Touto žalobou sa žalobca domáha úhrady sumy 695,56 Eur, ktorá predstavuje dlžnú istinu 586,25 Eur. Uznaný úrok z omeškania je vo výške 30,77 Eur a úrok za omeškanie od 16.1.2015 do 17.12.2015 vo výške 78,54 Eur.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na ústnom pojednávaní 22.6.2016 potvrdil, že uznal dlh avšak netuší, či predmetný dlh bol v čase uznania premlčaný. Dohodu o uznaní dlhu uzatváral 16.1.2015. Vlastne nevie sám posúdiť čo znamená premlčanie. Dohodu o uznaní v celom texte mu žalobca poslal prostredníctvom pošty a keďže nemal prehľad, či mu dlhuje, alebo nedlhuje, podpísali ju. Potvrdil, že zo spoločnosťou Home Credit uzatvoril zmluvu, na základe ktorej mu bola vystavená karta, z ktorej čerpal. Túto uhrádzal a javilo sa mu, že všetko je zaplatené, lebo dlho nič nedochádzalo až následne mu žalobca oznámil po 5 rokoch, že dlhuje sumu a poslal mu túto dohodu. Na tunajšom súde sa viedlo konanie o zaplatenie úveru, ktorý uzavrel zo spoločnosťou Home Credit Slovakia. V konaní bol úspešný, lebo zmluva neobsahovala všetky náležitosti, ktoré mala mať a súd nepriznal nárok žalobcovi. Na pojednávaní 21.9.2016 žalovaný ozrejmil, že až po 5 rokoch mu žalobca zaslal zmluvu o uznaní dlhu, kde uvádza, že mu dlhuje 617,02 Eur. Túto dohodu podpísal, ale nebol si vedomí, či skutočne dlhuje
takúto sumu. Nebol pred podpisom dohody oboznámený s tým, či táto pohľadávka nie je premlčaná, pričom sa mu javí, že bola premlčaná, pretože pôvodný veriteľ 5 rokov od neho nežiadal nič vrátiť, ale k tomu nemá žiadne listinné dôkazy. Nevedel sa vyjadriť, či pôvodný veriteľ Home Credit mu zasielal mesačné výpisy stavu účtu, ale určite päť rokov od neho nežiadal nič zaplatiť a až terajší žalobca mu poslal podpísať dohodu o uznaní dlhu. Pokiaľ ide o okolnosť, že podpísal uznanie dlhu stalo sa to preto, že bol z toho zmätený, lebo sa mu ozvala holandská spoločnosť, o ktorej nič nevedel. Týmto veciam nerozumel, nevedel sa v tom vyznať. Zmysel všetkého pochopil až vtedy, keď mu došla táto žaloba. Nepamätá si, či pôvodný veriteľ Home Credit ho upomínal, že má dlh a že mu oznámil aj ďalšie záležitosti súvisiace s touto vecou, lebo v období rokov 2005 až 2012 slúžil v ozbrojených silách a zdržiaval sa mimo Slovenskej republiky na Cypre a podobne. Potom pracoval v Holandsku, Maďarsku, Českej republike v roku 2014. Taktiež vykonával živnosť v Holandsku v roku 2015. Rozsudkom 29C 107/2015, v ktorom ho žalovala spoločnosť Home Credit ako žalobca bola vedená žaloba o zaplatenie pohľadávky 1.084,86 Eur z úverovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Home Credit 30.7.2010 č. spotrebiteľského úveru XXX XX XXX, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 2.304 a ktorý bol splatený v sume 4.667,06 Eur pričom súd túto žalobu zamietol.
3. Na ústne pojednávanie sa neustanovil žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, preto súd pokračoval v konaní neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa z listinnými dôkazmi a to oznámením o postúpení pohľadávky z 30.09.2014, listinou o uznaní dlhu a dohody o splátkach a oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia 695,56 Eur pohľadávky, ktorá predstavuje istinu vo výške 586,25 Eur a kapitalizovaný úrok za omeškanie vo výške 30,77 Eur ako aj úrok za omeškanie od 16.1.2015 do 17.12.2015 vo výške 78,54 Eur z dôvodu, že žalovaný písomne uzavrel dohodu o uznaní dlhu a splátkach uznaného dlhu, v rámci ktorej uznal dlh vo výške 617,02 Eur, ktorý sa zaviazal splácať po 25,71 Eur v mesačných splátkach počnúc mesiacom február 2015 až do úplného vyrovnania. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil pôvodnú úverovú zmluvu a históriu platieb splátok úveru, žalobca v mailovom podaní z 18.9.2016 oznámil, že táto výzva sa mu javí ako nedôvodná a súd má posúdiť hmotnoprávny úkon, ktorý žalobca transformoval do žalobného návrhu a to uznanie dlhu podpísané dlžníkom a dohodu o splátkach uznaného dlhu, kde v predmetnej listine v bode I. je uvedené koľko žalovaný uhradil a koľko dlhuje. Z listinného dôkazu uznanie dlhu a dohody o splátkach, ktorú predložil žalobca spolu s celým textom žalovanému k podpisu vyplýva, že žalovaný podpísal túto dohodu pričom v texte dohody sa uvádza, že ide o výšku dlhu 617,02 Eur, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy č. 3510090345 zo dňa 14.10.2005, ktorú klient zároveň uzatvoril spolu so zmluvou o revolvingovom úvere II. č. 5605096343 a v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere poskytol dlžníkovi veriteľ úverový rámec na čerpanie finančných prostriedkov vo výške 995,82 Eur a počas trvania zmluvného vzťahu klient čerpal prostredníctvom úverovej karty spolu sumu 4.835,82 Eur a ku dňu uznania dlhu vrátil 5.825,53 Eur. Veriteľ ku dňu uznania dlhu eviduje pohľadávku vo výške 617,02 Eur, ktorá pozostáva z istiny 586,25 Eur a vyčísleného ročného úroku 30,77 Eur. Ďalej pod bodom II. Dohody o splátkach sa dlžník zaväzuje uhradiť dlh vo výške 617,02 Eur jednorázovo, alebo v pravidelných mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom február 2015 mesačne po 25,71 Eur tak, že prvá splátka je splatná do 20.0.2015. Dlžník sa zaväzuje jednotlivé splátky uznaného dlhu vo výške 617,02 Eur spolu s úrokom z omeškania uhradiť na účet žalobcu a pod bodom II. 2: je uvedené, že nezaplatením čo len jednej splátky, alebo jej časti dlžníkom veriteľovi sa stáva celý dlh splatným a veriteľ si začne svoje právo uplatňovať súdnou cestou. Veriteľ, t.j. žalobca podpísal túto zmluvu 16.1.2015. Pri podpise nie je uvedený dátum, kedy došlo k uznaniu dlhu a Dohodu o splátkach podpísal.
6. Žalovaný pri svojom výsluchu namietal, že nebol oboznámený pred podpisom s tým, či táto pohľadávka nie je premlčaná, lebo sa mu javí ako premlčaná, keďže päť rokov pôvodný veriteľ od neho nič nežiadal vrátiť a bol v tom vedomí, že mu ani nič nedlhuje. Nemá k dispozícii ani úverovú zmluvu, ani sa nevie vyjadriť, či pôvodný veriteľ Home Credit mu zasielal mesačné výpisy stavu účtu, ale určite vie, že päť rokov od neho nežiadal nič platiť a až žalobca mu poslal text uznanie dlhu a keďže týmto veciam nerozumel, bol z toho zmätený, podpísal toto uznanie. Zmysel toho pochopil až vtedy, keď mu došla žaloba.
7. V zmysle § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa § 298 ods. 1, CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 299 ods. 2 CSP ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5 b) z. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
8. Ako vyplýva z ust. § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci a aj bez návrhu ich obstará, alebo zabezpečí. Súd vyzval žalobcu, aby predložil zmluvu o úvere a revolvingovom úvere č. 310090345 a 5605096346 zo dňa 14.10.2005, aby vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver vykonal jej súdnu kontrolu, ktorú je povinný z úradnej povinnosti vykonať. Žalobca odmietol predložil takýto listinný dôkaz a taktiež nepredložil ani žiadanú históriu platieb splátok, aby súd mohol zistiť skutočnú výšku dlhu.
Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom a je založený na vyvrátiteľnej právnej domnienke, že dlh v dobe uznania trval. Uznanie dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi, nie však jeho povinnosť. Je to jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až potom, čo dlh vznikol. K uznaniu dlhu dochádza s pravidla v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Uznať možno aj premlčaný dlh za podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R51/1968). Písomným uznaním premlčaného dlhu, čo do dôvodu a výšky zaniknú právne účinky už vzniknutého premlčania a právo sa začne premlčiavať znova v desaťročnej premlčacej lehote. Ak uznávajúci dlžník nevedel o premlčaní dlhu, či už v dôsledku skutkového, alebo právneho omylu, nemá jeho uznanie uvedené následky. V danom prípade sa jedná o uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy - úverovej zmluvy č. 3510090345 a zmluvy o revolvingovom úvere II. č. 5605096343 zo dňa 14.10.2005. V písomnom texte dohody o uznaní dlhu nie je žiadna zmienka, či ide o uznanie premlčaného dlhu a o tom, či dlžník t.j. žalovaný o uznaní takto premlčaného dlhu vedel. Žalobca odmietol súdu predložil listinný dôkaz, ktorým by súd mohol zistiť tieto skutočnosti. Sám žalovaný poukázal na to, že si je vedomí, že nemá dlh voči spoločnosti Home Credit, s ktorou pôvodne uzatváral tieto zmluvy, pretože päť rokov ho nekontaktovala ani nevyzývala k zaplateniu dlžnej pohľadávky. Tieto skutočnosti tvrdené žalovaným svedčia tomu, že uznaný dlh bol premlčaný. Žalobca však odmietol predložiť dôkaz, ktorým by súd mohol zistiť túto skutočnosť. Žalovaný ako spotrebiteľ uviedol, že nedisponuje a teda nemôže ani súdu predložiť zmluvu o úvere a takisto nemá vedomosť o tom, že by mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky. Súdu sa takto nepodarilo obstarať dôkaz na základe ktorého by mohol preskúmať, či výška uznaného dlhu zodpovedá skutočnosti a či bol uznaný aj premlčaný dlh.
9. Zákonom č. 160/2015 Z.z. bol s účinnosťou od 1.7.2016 zavedený Civilný sporový poriadok, ktorý v časti spotrebiteľské spory § 290 - § 299 CSP upravuje postup súdu pri prejednávaní spotrebiteľských sporov a umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, prípadne ich obstarať, alebo zabezpečiť. Žalobca ako dodávateľ je povinný vzhľadom na to, že je zavedené kontradiktórne konanie uviesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia protistrany, navrhnúť návrhy na dokazovanie, predniesť námietky k návrhom protistrany na vykonanie dokazovania a hmotnoprávne námietky. Žalobca si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný namietal, že aj keď podpísal uznanie dlhu, robil tak v zmätku a v nepochopení, pričom nemal žiadnu vedomosť, že uznáva aj premlčaný dlh, ktorý sa mu javil ako premlčaný, keďže pôvodný veriteľ päť rokov s touto pohľadávkou nepracoval, ani ho nevyzýval k úhradám pohľadávky, takže bol v tom vedomí, že pohľadávka nevznikla. Nemal však vedomosť či dlh nie je premlčaný v dôsledku toho, že nemal k tomu žiadne podklady, teda z dôvodu skutkovému aj právneho omylu podpísal uznanie dlhu, pretože týmto veciam nerozumel. V prípade uznania premlčaného dlhu, má takéto uznanie právny následok len vtedy, ak ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Tým, že žalovaný nevedel o premlčaní pohľadávky, nemá jeho uznanie právne následky uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o uznaní dlhu a splátkach má charakter formulára, pretože žalobca vopred pripravil tento text, ktorý zaslal žalovanému k podpisu bez toho, aby žalovaný ako zmluvná strana mal možnosť si vyjednať zmluvné podmienky, alebo ich zmeniť. V zmluve o uznaní dlhu je nesprávne uvedené, že žalobca poskytol žalovanému úverový rámec na čerpanie finančných prostriedkov vo výške 995,82 Eur, lebo zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca neuzatváral so žalovaným žiadnu zmluvu o revolvingovom úvere, ale túto zmluvu uzatváral žalovaný zo spoločnosťou Home Credit a žalobca nadobudol túto pohľadávku na základe postúpenia pohľadávky, takže tento text o vzniku pohľadávky nezodpovedá skutočnému stavu.
Z listinného dôkazu postúpenie pohľadávky, z Úverovej zmluvy č. 5605096343 zo dňa 30.9.2014 vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia postúpila na žalobcu svoju pohľadávku s prísl., ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. 5605096343 zo dňa 14.10.2005 vo výške 841,67 Eur voči dlžníkovi bez toho, aby táto pohľadávka bola bližšie špecifikovaná.
Žalobca v tomto procesnom konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že predmetom uznania bol premlčaný dlh. Z textu dohody o uznaní dlhu vyplýva, že nie je v ňom žiadna zmienka, že sa uznáva aj premlčaný dlh a o tom, že dlžník o premlčaní dlhu vedel pri uznaní dlhu. Nie je zrejmé z uznania dlhu, kedy došlo k tomuto uznaniu, pretože chýba dátum, kedy bol tento úkon urobený a z prednesu žalovaného ako aj z textu uznania dlhu a dohody splátkach vyplýva, že išlo o formulár, ktorý bol žalobcom vopred pripravený a zaslaný žalovanému k podpisu bez možnosti si vyjednať zmluvné podmienky. Vzhľadom na to, že sa dohoda o uznaní dlhu týka spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie ani dohoda o uznaní dlhu a splátkach obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v dôsledku skutkového a právneho omylu urobil tento uznávací úkon, avšak nevedel, že uznáva premlčaný dlh, preto jeho uznanie nemá právne následky. Už samotná skutočnosť, že ide o zmluvu zo 14.10.2005 svedčí tvrdeniam žalovaného, že ide o premlčaný dlh. Na premlčanie je súd povinný v spotrebiteľských veciach prihliadnuť z úradnej povinnosti podľa § 5 b) zák. 250/2007 Z.z. pričom súd je povinný ex offo skúmať, či dodávateľ dodržiava pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa podľa smernice 93/13 EHS, čo platí aj pre úpravu v oblasti zmlúv o spotrebiteľskom úvere a takisto sa vzťahuje aj na insolvenčné konanie. Takisto je povinný skúmať, či boli informácie o úvere uvedené jasne a výstižne a vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú z porušenia informačnej povinnosti, hodnotiť účinok všetkých podmienok v spotrebiteľskej zmluve a v prípade, že zistí, že niektoré z nich sú nekalé, vylúčiť takéto nekalé podmienky. Preto je nesprávna interpretácia žalobcu, ktorý odmietol súdu predložiť spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých vznikla pohľadávka s tým, že uznanie dlhu podpísané dlžníkom a dohoda o splátkach uvádzajú koľko žalovaný uhradil a koľko dlhuje a žiadal posudzovať len tento hmotnoprávny úkon. Ako súd vyššie uvádza uznávací úkon žalovaného vzhľadom na to, že sa vzťahuje na spotrebiteľskú zmluvu je možné skúmať len v spojení s touto spotrebiteľskou zmluvou, t.j. úverovou zmluvou č. 565 509 6343 zo dňa 14.10.2005 a z vykonaného dokazovania, keďže žalobca nepredložil všetky listinné dôkazy nie je preukázaná existencia dlhu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Z tohto dôvodu súd tento návrh v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.
10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Žalobca v konaní nebol úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania, toto právo súd priznal žalovanému vo výške 100 %, keďže v konaní bol úspešným účastníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.