Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/164/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: T. V.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. Z. V., v konaní právne zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanej: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. V. XX, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s. r. o., Hlavná 29, Prešov, v konaní o zaplatenie 17.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/319/2014-66 zo dňa 09.03.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 2.060,39 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 585 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v konaní skúmal, či žalobca má právny nárok na uplatnenie si sumy 17.500,- Eur voči žalovanej. Zistil, že z pohľadu práva takýto nárok žalobcovi z ničoho nevyplýva. Súd poukazuje na to, uzatvorením Dohody o urovnaní dňa 28.02.2013, došlo k tomu, že ak žalobca mal určitý záväzok voči žalovanej, prípadne jej matke, tento záväzok sa uzatvorením dohody o urovnaní nahradil novým záväzkom.

3. Na základe dohody o urovnaní došlo k úprave práv, ktoré boli medzi stranami sporné. Pritom spornosť, alebo pochybnosť vzájomných práv je pojmovým znakom urovnania a urovnanie smeruje k odstráneniu tejto spornosti či pochybnosti. Účelom urovnania pritom nie je odstrániť existujúci spor či pochybnosť tým spôsobom, že si strany vyjasnia či vysvetlia sporné otázky alebo že zistia, aký je skutočný stav veci, teda ako sa veci v skutočnosti majú alebo aké veci v skutočnosti sú, ale predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom. Urovnaním strany odstraňujú ich spornosť či pochybnosť tým spôsobom, že sporný či pochybný záväzok zrušia a nahradia záväzkom novým, nesporným a (prípadne) nepochybným.

4. Práve v tejto veci je teda zrejmé, že medzi účastníkmi v konaní sp. zn. 14C/263/2011 bolo sporné právo ohľadom investícií bývalých manželov do výlučného majetku matky žalovanej. Keďže bývalí manželia mali za to, že na ich strane je právo získať finančné prostriedky, nadobudnuté a investované do majetku tretej osoby počas manželstva, od žalovanej, uplatnili si svoje právo na súde, pretože žalovaná toto ich právo popierala. Následne bola táto spornosť, či pôvodným žalobcom patrí toto právo, odstránená uzatvorením dohody o vzájomnom urovnaní.

5. Ako je zrejmé z článku 4, účastníci tejto dohody potvrdili svojimi podpismi, že touto dohodou sú všetky ich nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a z investícií do nehnuteľnosti vzájomne vyrovnané.

Účastníkmi dohody boli žalobca, žalovaná, ako aj jej matka. Dohoda o urovnaní sa tak stala samostatným zaväzovacím dôvodom, právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzatvorení dohody o urovnaní sa už prípadný veriteľ z minulého záväzku, teda ak existoval záväzok či už matky žalovanej, alebo žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale iba plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Keďže z tejto dohody žiadny záväzok žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nevznikol, nemohol súd v žiadnom prípade žalobe vyhovieť a túto ako nedôvodnú zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania. Naopak súd priznal úspešnej žalovanej trovy konania pozostávajúce z iných trov konania vo výške 1,050,- Eur titulom súdneho poplatku za odpor a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.010,39 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci á 328,64 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 09.03.2015) podľa § 10 ods. 1 a § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu vo výške 24,47 Eur (2 × 8,04 € + 1 × 8,39 €)) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia sú tak v celkovej výške 1.010,39 Eur.

7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalovanej, sú vo výške 2,060,39 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalovanej.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne nerozlišoval medzi vyporiadaním vzájomných práv a povinností medzi F. G. na jednej strane a medzi žalobcom a žalovanou na druhej strane z titulu investícií do nehnuteľnosti vo vlastníctve p. F. G. opísaných v článku I. Dohody o vzájomnou urovnaní a následným vyporiadaním medzi žalobcom a žalovanou z titulu existencie záväzkového vzťahu. Z predmetnej Dohody o vzájomnom urovnaní nepochybne vyplýva, že došlo k urovnaniu existujúceho a nespochybneného záväzkového vzťahu medzi ním a p. F. G. a medzi žalovanou a jej matkou p. F. G. v zmysle článku IV., z ktorého vyplýva, že účastníci tejto dohody potvrdzujú, že týmto sú ich nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a z investícií do nehnuteľností vzájomne vyrovnané. Zo žiadneho článku Dohody o vzájomnom urovnaní nevyplýva tá skutočnosť, že by malo dôjsť k urovnaniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou. Pritom je nesporné, že so žalovanou investoval žalobca peniaze do nehnuteľnosti matky žalovanej p. F. G.. Následne došlo k urovnaniu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovanou na jednej strane a p. F. G. na druhej strane. Žalovaná taktiež uzatvorila so svojou matkou kúpnu zmluvu, čím nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Predmetná cena 35.000,- Eur zodpovedala vynaloženým peňažným prostriedkom, ktoré investovali žalobca a žalovaná do nehnuteľnosti p. F. G.. Keďže je nepochybné, že spoločne so žalovanou investovali sumu 35.000,- Eur do nehnuteľnosti p. F. G. a tento vzájomný vzťah dohodou urovnali, podanou žalobou sa domáha vyporiadať aj následky vzťah medzi ním a žalovanou, ktorý vznikol po uzatvorení dohody o vzájomnom urovnaní a následnej kúpnej zmluvy. O dôvodnosti podanej žaloby a o skutočnosti, že vzájomné práva a povinností vyplývajúce z dohody o vzájomnom urovnaní nie sú medzi žalobcom a žalovanou urovnané svedčí aj samotné konanie žalovanej, ktorá sama dala vyhotoviť geometrický plán za účelom prevedenia polovice pozemku, ktorý nadobudla od svojej matky do svojho vlastníctva. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosť za kúpnu cenu 35.000,- Eur, ktorá suma zodpovedala aj podielu žalobcu investovanému do nehnuteľnosti. Prijatím záveru súdu by tak žalobca napriek nepochybnej investícii do majetku F. G. a neexistencii žiadnej dohody o urovnaní vzájomných vzťahov medzi oboma investujúcimi a teda aj medzi ním a žalovanou nemal nárok na sumu zodpovedajúcu ním vynaložených peňažných prostriedkov. Žalovaná by tak nadobudla majetok zodpovedajúci hodnote investovaných peňazí v celkovej sume a to v sume prevyšujúcej jej podiel vo výške 17.500,- Eur na úkor žalobcu. Má za to, že takéto právne posúdenie veci nesvedčí spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania, keďže nepochybne investoval peniaze do cudzej veci. Zároveň namietal i rozhodnutie o trovách konania, ktoré považuje za predčasné. Z obsahu spisu vyplýva, že v dôsledku nepriaznivých majetkových pomerov bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Nepriaznivé majetkové pomery účastníka, postoj účastníka konania v priebehu (snaha vyporiadať sa prevedením vlastníctva pozemku) sú dôvodmi pre aplikáciu výnimočného ust.§ 150 ods.1 O.s.p. Súd prvej inštancie sa mal aplikáciou predmetného ustanovenia zaoberať. Preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. K odvolaniu pripojil i potvrdenie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 05.02.2015, že je od 10.06.2014 v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust.§ 378 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v spojení s ust.§ 470 ods.1,2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Podľa ust.§ 585 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

12. Podľa ust. § 585 ods. 2 OZ, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

13. Podľa ust. § 585 ods. 3 OZ, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaná boli manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/163/2009-36 zo dňa 20.10.2009. Na Okresnom súde v Prešove prebiehalo aj konanie pod sp.zn. 16C/163/2009 o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom, kde terajšie strany sporu ako žalobcovia žalovali matku žalovanej F. G. o zaplatenie tejto sumy z titulu investícii do jej nehnuteľnosti, na základe ktorých sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia tejto nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 04.03.2013 však žalobcovia zobrali svoj návrh späť a konanie bolo zastavené. K späťvzatiu konania došlo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania, teda tak medzi bývalými manželmi, ako aj matkou žalovanej, došlo k dohode o vzájomnom urovnaní, ktorá bola uzatvorená dňa 28.02.2013. Podľa bodu 2 tejto dohody bola v ten istý deň, 28. februára 2013 uzatvorená kúpna zmluva medzi matkou žalovanej a žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej jej matka odpredala nehnuteľnosť, parcelu E 443 - orná pôda o výmere 8 049 m2, zapísanú na LV 907, za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- Eur. Podľa bodu 3 účastníci dohody prehlásili, že dohodnutá cena vo výške 35.000,- Eur predstavuje výšku investícií, ktoré boli vložené bývalými manželmi do nehnuteľnosti zapísanej na LV 200 v kat. úz. J. Z. V.. Podľa bodu 4 tejto dohody účastníci potvrdili, že týmto sú ich nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a investícií do nehnuteľnosti vzájomne vyrovnané. Dohodu podpísali tak bývalí manželia, účastníci tohto konania, ako aj matka žalovanej a ich právni zástupcovia. Podľa bodu 6 dohody účastníci zhodne prehlásili, že túto dohodu pred jej podpísaním prečítali, jej obsahu porozumeli, potvrdzujú, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní podľa skutočnej a slobodnej vôle, určito, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak toho ju vlastnoručne podpisujú.

15. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že svoju žalobu podal z dôvodu, že investoval vlastné peniaze do nehnuteľnosti. To, že v tom čase vlastné peniaze mal, preukázal z kúpnej zmluvy o predaji bytu v hodnote 730.000 Sk. Podľa žalobcu investíciami do domu získala matka žalovanej a tiež tým, že následne dom predala. Žalovaná získala to, že od matky nadobudla nehnuteľnosť. Čo sa týka samotnej dohody o urovnaní, žalobca potvrdil, že ju podpísal a oboznámil sa s jej obsahom. Uviedol, že bol postavený pred hotovú vec. V tom čase pracoval v zahraničí.

16. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Uviedla, že finančné prostriedky investovali do domu, ktorý jej matka odpredala. Taktiež z týchto spoločných investícií nemá nič. Uviedla, že v čase, keď uzatvárali dohodu o urovnaní, opäť žili s bývalým manželom, teda žalobcom, v spoločnej domácnosti. Napriek dohode o urovnaní žalovaná deklarovala počas celého konania, že je ochotná pristúpiť k tomu, že pozemok, ktorý nadobudla od svojej matky, prevedie v polovici na žalovaného. Za týmto účelom si dala vyhotoviť aj geometrický plán.

17. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z jeho pohľadu nárok žalobcu z ničoho nevyplýva. Poukázal na Dohodu o urovnaní zo dňa 28.02.2013, kde došlo k tomu, že ak žalobca mal určitý záväzok voči žalovanej, prípadne jej matke, tento záväzok sa uzatvorením Dohody o urovnaní nahradil novým záväzkom. S takýmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí. Účelom urovnania v zmysle

ust.§ 585 ods.1 Občianskeho zákonníka je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napríklad o tom, že boli splnené všetky predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti, úrokov a podobne, pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková, právna, objektívna alebo subjektívna. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Odo 1/2002 zo dňa 15.05.2003. Spornosť práv a povinností v záväzkovom právnom vzťahu sa odstraňuje formou vzájomných ústupov. Zo skutočných alebo domnelých práv musí každý z účastníkov niečo spustiť. Rozsah vzájomných ústupkov závisí od vôle zmluvných strán. Ústupky však musia byť v každom prípade vzájomné. Ak by totiž len jedná strana sa vzdala svojho práva bez toho, aby tak urobila aj druhá strana, nejednalo by sa o urovnanie, ale o iný právny vzťah, napríklad o dohodu o odpustení dlhu podľa § 574 Občianskeho zákonníka. Táto dohoda o odpustení dlhu podľa ust.§ 574 ods.1 Občianskeho zákonníka sa líši od dohody o urovnaní nielen tým, že vzdanie sa práva sa týka nesporných práv a urovnanie sa týka sporných práv, ale najmä tým, že pri urovnaní nedochádza k zániku záväzkového vzťahu, ale len k reorganizácií jeho obsahu. Urovnanie sa tiež veľmi podobá inštitútu dania namiesto splnenia (datio in solutum) ako spôsobu zániku záväzku, teda že doterajší záväzok zaniká a na jeho miesto nastupuje nový záväzok s iným plnením. Urovnanie sa od datio in solutum líši tým, že zatiaľ čo datio in solutum predpokladá samotnú existenciu záväzku, urovnanie predpokladá spornosť záväzku. Zároveň zatiaľ čo datio in solutum plní postupne tri funkcie a to solučnú, obligačnú a solučnú, urovnanie má len dvojakú funkciu a to solučnú a obligačnú. Plnenie datio in solutum znamená zánik pôvodného záväzku. V prípade urovnania plnenie spočíva na novom dojednaní zmluvných strán, takže plnenie tu ide na účet oboch strán. Urovnanie možno tiež ponímať ako čiastočné odpustenie a čiastočné uznanie dlhu. Dlžník tu často čiastočne uznáva to, čo bolo dosiaľ medzi stranami sporné alebo pochybné a veriteľ mu dlh čiastočne odpúšťa.

18. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu v konaní pod sp.zn. 14C/263/2011 bolo sporné právo ohľadom investícií bývalých manželov, teraz žalobcu a žalovanej do výlučného majetku matky žalovanej. Žalovaná toto ich právo popierala. Následne bola táto spornosť odstránená uzatvorením dohody o vzájomnom urovnaní. K vzájomným ústupkom vo vzťahu k všetkým účastníkom tejto dohody však nedošlo. Tak ako odvolací súd uviedol vyššie, tieto ústupky musia byť v každom prípade vzájomné. Žalobca však na základe dohody o urovnaní nič nedostal. Vo vzťahu k nemu teda nemožno hovoriť, že by sporný záväzok bol nahradený novým nesporným záväzkom. Žalobca ani netvrdí a z obsahu dohody ani nevyplýva, že by sa výslovne vzal svojich práv tak ako urobil záver súd prvej inštancie, že žalobca sa nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale iba plnenia z nového záväzky z dohody o urovnaní. Zároveň však konštatuje, že z tejto dohody žiadny záväzok žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nevznikol. Potom sa podľa názoru odvolacieho súdu nemôže jednať o platnú dohodu o urovnaní vo vzťahu žalobcu a žalovanej. V čase uzatvorenia dohody už žalobca a žalovaná neboli manželmi, aj keď žalovaná tvrdila, že spolu žili, teda ona nadobudla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva a žalobca nedostal nič. Žalobca preukázal, že mal vlastné finančné prostriedky z kúpnej zmluvy o predaji bytu v hodnote 730.000,- Sk. Zároveň žalovaná bola ochotná v priebehu konania pristúpiť k tomu, že pozemok, ktorý nadobudla od svojej matky prevedie v polovici na žalovaného. Za týmto účelom si dala vyhotoviť i geometrický plán.

19. Tak ako odvolací súd konštatuje vyššie, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vychádzal iba z Dohody o urovnaní zo dňa 28.02.2013 a neskúmal, či táto je alebo nie je platná vo vzťahu k žalobcovi a či vo vzťahu k nemu sa jedná skutočne o dohodu o urovnaní alebo sa jedná o vzdanie práva vo vzťahu k nemu a i z dôvodu, že sa právne vôbec nezaoberal otázkou bezdôvodného obohatenia žalovanej tak, ako to namietal žalobca (§ 451 - § 459 , porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom vzhľadom na dvojinštančnosť konania a z dôvodu zamedzenia prekvapivého rozhodnutia odvolacieho súdu.

20. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ a c/ C.s.p. zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude sa zaoberať, tak ako to bolo naznačené odvolacím súdom, platnosťou dohody o urovnaní vo vzťahu k žalobcovi, tak ako to namietal vo svojom odvolaní, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca stále tvrdil, že od žalovanej požaduje úhradu 17.500,- Eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia na jej strane. V prvom rade sa teda bude súd prvej inštancie zaoberať tým, či na strane žalovanej vzniklo alebo nevzniklo bezdôvodné obohatenia, v prípade, že áno, v akej výške, lebo žalovaná namieta, že nehnuteľnosť, ktorá bola na ňu prevedená nemá hodnotu 35.000,- Eur ako je to uvedené v kúpnej zmluve. Pokiaľ súd prvej

inštancie zistí, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedošlo z dôvodu, že súd pozná právo, bude sa zaoberať tým, či žalobca nemá právo na vyplatenie žalovanej sumy na základe iného titulu. Iba ak vyčerpá všetky tieto možnosti, môže žalobu zamietnuť.

21. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o náhrade trov tohto odvolacieho konania postupom podľa ust.§ 396 ods.3 C.s.p.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .