Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-358-2015.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/358/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. XXXX/XX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovanská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 266 450, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Nám. Josipha Andriča 1, 929 01 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 332,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/209/2011-82 zo dňa 24.04.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok
II. Žalovaná ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho zástupcu trovy konania vo výške 69,20 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 a 2, § 879j Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 708 ods. 1 a 2, § 710 Obchodného zákonníka a §120 ods. 1,3 a 4 a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. V dôvodoch rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o bežnom účte a banka zriadila pre žalovanú bežný účet s balíkom služieb Tatra Dynamic. Svojim charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá bola uzatváraná medzi právnickou osobou - podnikateľom ako dodávateľom a spotrebiteľom. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd v konaní za preukázanú na základe postúpenia pohľadávok podľa zmluvy uzavretej dňa 14.12.2009 medzi žalobcom a Tatra bankou, a.s.. Súd prvej inštancie dospel záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku žalovanej pohľadávky, nakoľko túto nešpecifikoval uvedením jej položiek. Len tvrdenie vzhľadom na uvedený nárok tak, že sa jedná o rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na bežnom účte, nie je postačujúce. Nepreukázal, aké položky boli započítané tak, ako sa to uvádza v žalobe, aká výška úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov mala byť započítaná a čo malo spôsobiť nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov a že to zodpovedalo sume 332,86 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie na preukázanie dôvodnosti a výšky žalobou uplatneného nároku nestačí len poukázať na výpisy z bankovej knihy a na celkovú sumu kreditných a debetných položiek, keď sa nedá preskúmať, čo bolo základom debetných položiek a či boli zúčtované dôvodne. Odkaz na listinný dôkaz, výpis z účtu žalovaného nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie žalobu zamietol. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že nedospel k názoru, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanej, prípadne že sa dostalo do sféry žalovanej a kedy sa tak stalo. Pritom vychádzal pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby z údaju, ktorý je uvedený vo výpise z bankovej knihy, ako dátum posledného platného úverového rámca, 29.10.2008 ide o nároky na plnenie zo zmluvy, ktoré sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej lehote a táto začala plynúť 30.10.2008 a uplynula 29.10.2011, žaloba bola podaná na súde 30.09.2011.
3. O trovách konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že vzhľadom na to, že žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Priznal však náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 69,20 Eur, ktorý vystupoval na strane žalovanej a nárok na náhradu trov konania si uplatnil.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že v konaní nim uplatnený nárok riadne preukázal a náležite špecifikoval. Doplnením žalobného návrhu predložil listinné dôkazy preukazujúce ním uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky. Výšku uplatnenej pohľadávky z titulu nepovoleného prečerpania na bežnom učte preukázal výpisom z bankovej knihy a zároveň aj podrobným položkovitým výpisom z bežného účtu vrátane všetkých kreditných a debetných obratov na učte. Poukázal na svoje vyjadrenie založené v spise zo dňa 08.04.2013. Navyše žalovaná v priebehu konania nespochybnila výšku ani právny dôvod uplatnenej pohľadávky. Tým sa však súd prvej inštancie nezaoberal, čim poprel zásadu kontradiktórnosti civilného procesu. Taktiež preukázal predloženým výpisom z účtu, že žalovaná dňa 01.10.2008 prečerpala peňažne prostriedky nad rámec povolenej sumy 8000 Sk. Nasledujúci deň 02.10.2008 je dátum vzniku omeškania žalovanej s vrátením peňažných prostriedkov. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že ta nie je dôvodná, nakoľko si uplatnil nárok pred uplynutím 3 ročnej premlčacej od vzniku povoleného prečerpania datovaného k 01.10.2008. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 332,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % p.a. od 02.10.2008 do zaplatenia a náhradu trov prvoinstančneho a odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.
7. Žalobca tvrdí, že svoj žalobný nárok dostatočne špecifikoval a v konaní preukázal, preto žaloba nemôže zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
8. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konaní najavo. Pri hodnotení dôkazu z hľadiska závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje význam dôkazu a ním preukazovaných skutkových zistení pre rozhodnutie. V civilnom sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (do 30. 06. 2016 § 120 ods. 1 O.s.p., od 01. 07. 2016 § 132 C.s.p.). Uvedené ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tu stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
9. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010).
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.09.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy výške 332,86 Eur s úrokom z omeškania titulom nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na bežnom účte žalovanej zriadeného na základe zmluvy o bežnom učte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 18.10.2005 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.,) a žalovanou.
11. Nárok žalobcu zo spotrebiteľského úveru musí byť špecifikovaný jasným, výstižným a zreteľným spôsobom. Špecifikácia žalobného nároku nezodpovedá týmto kritériám. Aj napriek výzve súdu na špecifikáciu žalobca neuviedol, z čoho žalobný nárok pozostáva. Neuviedol, čo je skutočné prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte, čo je úrok za poskytnutie prečerpania na bežnom účte, čo sú poplatky za výpis z účtu. Žalovaná suma nebola špecifikovaná výškou jednotlivých položiek. Vzhľadom k tomu tak je možné súhlasiť so záverom súdu, že žalobca neprezentoval v konaní skutočnosti, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Nepredložil postačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré v by mohli byť základom pre vyhovenie podanej žalobe. Neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k zamietnutiu žaloby. Nie je úlohou súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní žalobcu, či snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach čiastkové údaje na účely vyhovenia žalobe.
12. Skutočnosť, že žalovaná nespochybňuje výšku žalovanej sumy a je si vedomá dlhu, nemôže zbaviť žalobcu povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností a riadneho a nezameniteľného skutkového vymedzenia nároku, ktorá zaťažuje žalobcu. Hoci žalovaná nenamietala výšku žalovanej sumy, súd
má dôvodné a závažné pochybnosti o uvedenej skutočnosti, keďže sa nemôže relevantne vyjadriť ku spôsobu, akým žalobca vyčíslil žalovanú sumu, ktorý je základom pre určení výšky pohľadávky.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, kvantifikáciu ktorej rozhodnutím zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).