Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/6/2004

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: Q. K., G.. XX. XX. XXXX, K. E.T. XX, XXX XX K. proti žalovanému: Q.Í. O., G.. XX. XX. XXXX, K. Ž. XXXX, XXX XX E. E. - V., právne zastúpený advokátom JUDr. Karolom Žirkom, so sídlom ulica SNP 588/89, 039 01 Turčianske Teplice, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobkyne zo dňa 26. 01. 2004, ktorou žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27. 12. 1993 je neplatná, sa zamieta.

II. Žalovaný a štát má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 27. 01. 2004, žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27. 12. 1993, ktorú ako predávajúci uzatvoril jej otec B. O., G.. XX. XX. XXXX, C. J. V. XX. XX. XXXX a predal žalovanému Q. O. časť svojich nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území V. a boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX, podľa geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX zo dňa 26. 10. 1993 novovytvorená parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 2667 m2. Kúpna cena bola stanovená a dohodnutá účastníkmi na základe potvrdenia pozemkového úradu č. 487 zo dňa 02. 11. 1993 o zaradení poľnohospodárskej pôdy do BPEJ, na základe čoho bola určená sadzba za meter štvorcový - 4,60,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že jej otec B. O. neprejavil súhlas s obsahom tejto zmluvy svojím podpisom a preto je táto zmluva neplatná. Ako dôkaz žalobkyňa priložila spornú kúpnu zmluvu (číslo listu spisu 7), ako aj osvedčenie o dedičstve po jej otcovi B. O., ktorý kúpnu zmluvu ako predávajúci podpísal.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím ich právnych zástupcov, listinami založenými v spise, znaleckým posudkom a zistil:

Dňa 27.12.1993 uzatvoril predávajúci B. O.Q., G.. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX (otec žalobkyne) kúpnu zmluvu, ktorou odpredal žalovanému Q. O. časť svojich nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Dubové a boli zapísané v pozemkovej vložke č. XX a vyznačené na pripojenom geometrickom pláne č. XXX-XX/XX zo dňa 26.10.1993 a to novovytvorená parcela č. XXX/ X orná pôda o výmere 2667 m2. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 12.268,- Sk. Podkladom pre dohodu o tejto kúpnej cene bolo potvrdenie pozemkového úradu č. XXX zo dňa 2.11.1993 o zaradení tejto poľnohospodárskej pôdy do BPEJ, podľa ktorej predstavovala cena tejto pôdy za jeden meter štvorcový 4,60 Sk. Žalobkyňa tvrdila, že jej otec B. O. neprejavil súhlas s obsahom tejto zmluvy svojim podpisom a preto je táto zmluva neplatná.

4. Súd vo veci konal v presvedčení, že bol daný naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva je neplatná a to podľa § 80 písm. c/ v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladal,

že pokiaľ by súd určil že zmluva je neplatná, mohla by žalobkyňa požiadať o dodatočné prejednanie dedičstva po svojom otcovi B. O., ohľadom nehnuteľností, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy.

5. Podľa § 34 O. z. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 O. z. prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím. Môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 46 ods. 1 O. z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 O. z. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

6. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona súd skúmal, že či súhlasný prejav vôle predávajúceho B. O. vo vzťahu k spornej kúpnej zmluve bol vyjadrený podpísaním tejto zmluvy. Bolo preukázané, že prejav vôle B.G. O. na spornej kúpnej zmluve vyjadrený podpísaním tejto kúpnej zmluvy bol overený Obvodným úradom v Turčianskych Tepliciach, Matrika Dubové dňa 10.1.1994. Podpis na tejto zmluve za Obvodný úrad v Turčianskych Tepliciach overila matrikárka Q. L.. Na základe zistenia totožnosti podpisujúceho B. O., podpis B. O. matrika overila pod por. č. 3/1994. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 1.3.2007 svedkyňa Q. L., G.. XX.X.XXXX potvrdila, že kúpnu zmluvu pred ňou osobne podpísal ako predávajúci B. O.. Potvrdila, že B. O. ju podpísal osobne pred ňou a že pred podpísaním zmluvy si jeho totožnosť riadnym spôsobom overila. Svedkyňa vypovedala, že do úradnej miestnosti pri overení podpisu okrem B. O. vstúpili aj kupujúci. Svedkyňa vypovedala, že B.G. O. poznala osobne ako človeka príjemného a takým istým spôsobom aj vystupoval pri overovaní a pri podpisovaní spornej kúpnej zmluvy. Svedkyňa ďalej vypovedala, že podpisy Jána Považana overovala asi na šiestich exemplároch kúpnej zmluvy. Svedkyňa Q. L. ďalej vypovedala, že pokiaľ overovala podpisy na kúpnych zmluvách, kúpne zmluvy podpisoval predávajúci v jej prítomnosti a to naraz všetky zmluvy, pričom sledovala, ako zmluvy podpisuje. Uviedla, že pri overovaní omylom napísala priezvisko B. O. s dlhým „á“. Vypovedala, že v mene kupujúcich prišlo viacej osôb, ktoré ju rušili a preto ich z úradnej miestnosti vykázala.

7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.11.2007 vypovedal ako svedok Q. O.Í., nar. X.X.XXXX, ktorý je otcom žalovaného, ktorý spornú kúpnu zmluvu podpísal ako kupujúci. Svedok vypovedal, že spornú kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísal B. O. a to na Matričnom úrade v Dubovom. Vypovedal, že podpisovať kúpnu zmluvu na Matričný úrad v Dubovom išli autom a to on s manželkou, aj jeho syn Q. O., G.. XX.XX.XXXX s manželkou. Svedok vypovedal, že na matriku išli neohlásení a preto museli asi pol hodinu čakať. Potvrdil, že na vlastné oči videl ako B.G. O. spornú zmluvu podpisoval a že poplatky súvisiace s overením podpisov na matrike zaplatil on. Svedok Q. O. starší vypovedal, že za svojho syna Q. O. mladšieho (žalovaného) zaplatil aj kúpnu cenu. Vypovedal, že s rodinou B. O. boli dobrí priatelia a on osobne mu pôdu, ktorá bola predmetom zmluvy obrábal. Na kúpe predmetnej nehnuteľnosti sa on s B. O. už dávnejšie dohodli. Vypovedal, že B. O. potreboval peniaze na plynovodnú prípojku a požiadal svoju švagrinú, aby mu peniaze na to požičala. Švagriná peniaze na to nemala a zrejme aj z toho dôvodu ponúkol svedkovi, aby sporné nehnuteľnosti odkúpil. Svedok mal záujem o odkúpenie sporných pozemkov, ale pretože je už starší, dal pozemky napísať na meno svojho syna (žalovaného). Svedok ďalej vypovedal, že žalobkyňa o jeho záujme odkúpiť sporné pozemky vedela z osobného rozhovoru, pretože sa o tom rozprávali. Svedok žalobkyni uviedol aj konkrétnu rozlohu pozemku, ktorú by chcel od B. O.Q. odkúpiť. O tom, že kúpnu zmluvu ako kupujúci nebudem uzatvárať ja ale môj syn Q.G. O. mladší, B. O. ako predávajúci vedel, pretože sme sa na tom vopred dohodli. Môj syn žije so mnou v jednej domácnosti a pozemky som dal napísať na neho, aby sa v budúcnosti nemuseli robiť prepisy. Svedok ďalej vypovedal, že aj keď sporné pozemky bude kupovať jeho syn, kúpnu cenu zaplatí on. Svedok ďalej vypovedal, že kúpnu cenu B. O. vyplatil v prítomnosti svojej manželky, svojho syna (žalovaného) a jeho manželky. Svedok vypovedal, že dohodnutá kúpna cena bola na tú dobu podľa neho príliš vysoká.

8. Následne na základe návrhu žalobkyne súd vo veci uznesením sp. zn. 9C/6/2004 zo dňa 10.12.2008 nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalca požiadal, aby určil, či podpis B. O. na kúpnej zmluve zo dňa 27.12.1993 je jeho podpisom. Žalobkyňa namietala objektivitu ustanoveného súdneho znalca. O jej podaní súd rozhodol a to uznesením č. k. 9C/6/2004-145 zo dňa 11.3.2009 tak, že ustanovený znalec Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, nie je vylúčený z podania znaleckého posudku v konaní, ktoré sa

vedie na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/6/2004. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením č. k. 5Co/312/2009-158 zo dňa 27.10.2009 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

9. Podľa názoru súdu na základe úradného osvedčenia podpisu B. O. na spornej kúpnej zmluve, ktoré bolo vykonané Obvodným úradom v Turčianskych Tepliciach, Matrika Dubové dňa 10.1.1994 a bolo presvedčivo potvrdené aj svedeckými výpoveďami, nebol dôvod pochybovať o riadne prejavenej vôli B. O.. Skutočnosť, že B. O. prejavil svoju vôľu uzatvoriť túto zmluvu bola jednoznačne preukázaná aj svedeckou výpoveďou Q. L., ktorá osobne podpisy B. O. na spornej kúpnej zmluve overovala, ako aj výpoveďou svedka Q. O. staršieho, ktorý kúpu sporných nehnuteľností s B.G. O. dohodol a zaplatil aj súvisiace poplatky s overovaním kúpnej zmluvy, ako aj kúpnu cenu v mene svojho syna (žalovaného).

Z týchto dôvodov konajúci sudca považuje nariadenie znaleckého dokazovania ohľadne zisťovania pravosti podpisu B. O. na sporných zmluvách za zbytočné a nepotrebné. Znalecké dokazovanie súd nariadil uznesením zo dňa 10.12.2008. Vzhľadom na opakované a rozsiahle obštrukcie zo strany žalobkyne, ktorá súdu neposkytla potrebnú súčinnosť, trvalo znalecké dokazovanie vyše 6 rokov. Súdom ustanovený znalec požadoval, aby mu za účelom vypracovania znaleckého posudku boli predložené aj ďalšie porovnávacie materiály. Súd viacej rokov márne vyzýval žalobkyňu, aby takéto porovnávacie materiály predložila. Vzhľadom na opakované neposkytnutie súčinnosti, súd uznesením č. k. 9C/6/2004-360 zo dňa 16.3.2016 žalobkyni uložil poriadkovú pokutu vo výške 250,- Eur. Z týchto dôvodov bol znalecký posudok znalcom súdu predložený až dňa 9.6.2016. Podľa záverov znaleckého posudku č. 130/2016, ktorý vypracoval ustanovený znalec, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, pri analýze sporných podpisov B. O. neboli zistené žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. Sporný podpis B. O. na spornej kúpnej zmluve zo dňa 27.12.1993 je s veľkou pravdepodobnosťou vlastnoručný podpis B. O..

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že B.G. O., G.. X.XX.XXXX spornú kúpnu zmluvu podpísal, čím prejavil vôľu s jej obsahom a preto súd žalobu žalobkyne zo dňa 26.1.2004, ktorou žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27.12.1993 je neplatná, zamietol.

11. Podaním zo dňa 22.9.2016 bývalá právna zástupkyňa žalobkyne opätovne namietala objektivitu Mgr. Miroslava Koutného, ktorý sa znaleckého dokazovania zúčastnil. Zároveň namietala aj objektivitu prof. Ing. G Kasanického, CSc., riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý znalecký posudok v mene znaleckej organizácie podpisoval. Podanie právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 22.9.2016, ktorým súdu oznámila, že žalobkyňu už nezastupuje, nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti voči znalcovi a nebolo podané včas (§ 52 a § 53 C. s. p.). Týmto podaním zo dňa 22.9.2016 sa bývalá právna zástupkyňa žalobkyne domáha toho, aby bol znalcovi predložený ďalší porovnávací materiál na overenie pravosti podpisu predávajúceho B. O.. Takáto žiadosť žalobkyne je účelová, pretože aj napriek opakovaným urgenciám súdu porovnávacie materiály súdu predložila až po 5 rokoch a preto jej bola za nesplnenie tejto povinnosti udelená aj poriadková pokuta. Podľa článku V. C. s. p. zjavné zneužitie práva nepoužíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva, alebo na svojvoľné bezúspešné uplatňovanie, alebo bránenie práva, alebo vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa zneužíva svoje procesné práva na bezúspešné uplatňovanie svojho práva, ktoré viedlo k rozsiahlym neodôvodneným prieťahom v konaní, a preto takéto konanie žalobkyne nemôže požívať právnu ochranu. Podľa článku 17. Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Návrhy bývalej právnej zástupkyne žalobkyne, ktoré obsahuje jej podanie zo dňa 22.9.2016, sú očividne vedené snahou o ďalšie predlžovanie súdneho konania, čo neprimeraným spôsobom zaťažuje aj žalovaného Q. O., ktorý má taktiež právo na naplnenie princípu právnej istoty, ako aj právo na to, aby vec bola prejednaná čo najrýchlejšie. Z týchto dôvodov súd tieto obštrukčné snahy nemohol akceptovať, pretože by viedli k ďalším neodôvodneným prieťahom. Navyše skutočnosť, že Ján Prílepok ako kupujúci riadnym spôsobom prejavil svoju vôľu, spornú kúpnu zmluvu podpísať, bola presvedčivým spôsobom preukázaná aj bez znaleckého dokazovania. Súd znalecký posudok, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline doručil právnej zástupkyni žalobkyni JUDr. Dašeny Gombíkovej dňa 4.7.2016 na vyjadrenie. Predvolanie na pojednávanie ktoré sa konalo dňa 22.9.2016 bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené dňa 24.8.2016. Podaním zo dňa 30.8.2016 (č. l. spisu 543) právna zástupkyňa žalobkyne súdu dala na

vedomie, že žalobkyni Q. K. podaním zo dňa 30.8.2016 zaslala predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 22.9.2016 a týmto podaním zároveň odstúpila od poskytovania právnych služieb žalobkyni a to vzhľadom na jej pracovnú zaťaženosť. O tejto skutočnosti právna zástupkyňa žalobkyne informovala súd pred začatím pojednávania dňa 22.9.2016. Pretože splnomocnenie právnej zástupkyne žalobkyne zaniklo, súd s bývalou právnou zástupkyňou JUDr. Dašenou Gombíkovou nejednal a pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobkyne. Právna zástupkyňa preukázala, že odstúpenie od poskytovania právnych služieb riadne doručila na adresu trvalého pobytu žalobkyne a za účelom vyjadrenia jej zaslala aj znalecký posudok. Znalecký posudok žalovaná dostala, pretože vo vzťahu právnej zástupkyni naň reagovala elektronickou poštou.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovaný a štát má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania, pretože žalovaný bol v spore úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. o prechodných ustanoveniach, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. pred 1.7.2016. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom prejednaní veci popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto, alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa článku 4 ods. 2 ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku neriešia otázku trov štátu, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona, súd postupoval podľa článku 4 základných princípov civilného sporového poriadku a o trovách štátu rozhodol obdobným spôsobom, ako náhradu trov štátu upravovalo ustanovenie § 148 v minulosti platného O. s. p. Úprava náhrady trov štátu podľa citovaného ustanovenia je zaužívaná a ustálená a spravodlivo vyjadruje nárok štátu na náhradu trov, ktoré mu vznikli a to podľa výsledkov konania. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do 30.6.2016 má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Za týchto okolností považuje súd za najrozumnejšie usporiadanie procesných vzťahov, ktoré sa týkajú práv a štátu na náhradu trov konania, priznať štátu toto právo a to obdobným spôsobom ako v minulosti, v závislosti od výsledkov sporu a podľa ustálenej súdnej praxe. Takéto rozhodnutia o trovách štátu vyplýva aj s ustanovením § 260 C. s. p., podľa ktorého ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojeným s vykonaním tohto dôkazu, sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a vykonávacia vyhláška k tomuto Zákonu č. 491/2004 o odmenách a náhradách znalcov. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o znalcoch, znalec môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona, môže znalec od štátu, ak je zadávateľom, požadovať primeraný preddavok na znalečné. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona o znalcovi za vykonanú činnosť patrí tarifná odmena. Z uvedeného vyplýva, ak je objednávateľom znaleckého posudku štát, musí znalcovi za túto činnosť riadne zaplatiť a bolo by nelogické, aby si následne nemohol uplatniť právo na náhradu týchto nákladov voči neúspešnej sporovej strane. Pretože žalobkyňa bola v spore neúspešná a súd jej žalobu zamietol, súd považuje za rozumné a spravodlivé, aby nahradila štátu trovy, ktoré mu vznikli. O výške náhrady trov štátu rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (podľa § 262 ods. 2 C. s .p.), a to po právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na neexistenciu aktuálnej právnej úpravy náhrady trov štátu by modelove do úvahy pripadalo aj riešenie, na základe ktorého by súd zaviazal žalobkyňu, ktorá bola v spore neúspešná, aby znalcovi nahradila cenu služby (znalečné), ktorú vykonal pre štát. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za rozumné usporiadanie procesných vzťahov, pretože by sa zodpovednosť za vymáhanie ceny za poskytnutú

službu preniesla zo štátu na znalca, ktorému by tým mohli vzniknúť ďalšie náklady na vymáhanie tejto pohľadávky a to za službu, ktorú na základe objednávky štátu v jeho prospech riadnym spôsobom vykonal. Nie je vylúčené, že pri vymáhaní pohľadávky by mohol byť znalec vzhľadom na insolventnosť sporovej strany neúspešný. Zavedenie takejto praxe by vážnym spôsobom narušilo motiváciu súdnych znalcov pri vykonávaní znaleckej činnosti a spôsobilo by zbytočné prieťahy v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.