Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-724-2015.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/724/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanej: O.P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T., A.. N. T. XXXX/XX, o zaplatenie 2125,86 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu o zaplatenie sumy 2125,86 eur s 15,70 % úrokom ročne zo sumy 1539,94 eur od 14.10.2015 do zaplatenia a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1938,47 eur od 14.10.2015 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2015 sa žalobca domáhal, zaplatenia sumy 2125,86 eur spolu s 15,70% úrokom ročne zo sumy 1539,94 eur od 14.10.2015 do zaplatenia, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1938,47 eur od 14.10.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaná dňa 8.6.2004 uzavrela so spoločnosťou ISTROBANKA, ktorá zanikla bez likvidácie zlúčením so žalobcom, Žiadosť - zmluvu o vydaní kreditnej karty KOZ číslo 11105-775134901, na základe ktorej spoločnosťou ISTROBANKA poskytla žalovanej finančné prostriedky. Zmluvné strany sa podľa čl. II Obchodných podmienok ISTROBANKY dohodli na premenlivej úrokovej sadzbe, ktorej aktuálna výška je 15,70% ročne, a to od 15.4.2005. neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. a Obchodné podmienky Istrobanky, a.s. na vydanie a používanie kreditných kariet účinných od 1.3.2003. V zmysle čl. V bod 7 Obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s., ak klient napriek výzve neuhradí dlžný zostatok v lehote, banka má právo klientovi vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu s príslušenstvom. Podľa vyčíslenia žalobcu k 13.10.2015 bol celkový zostatok vo výške 2125,86 eur a pozostával z istiny vo výške 1539,94 eur, riadneho úroku vo výške 393,58 eur, úroku z omeškania vo výške 187,39 eur. Žalobca za dôkaz označil Žiadosť a zmluva o vydanie kreditnej karty KOZ, posledná výzva na zaplatenie s dokladom o doručení, oznámenie o zosplatnení s dokladom o doručení, Obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s., vyčíslenie pohľadávky.
2. Žalobca podaním zo 7.3.2016 doplnil niektoré skutkové tvrdenia, keď uviedol, že nezaplatená istina predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, k čerpaniu ktorého bola žalovaná oprávnená na základe zmluvy o vydanie kreditnej karty KOZ. Priebeh jeho čerpania vyplýva z podrobnej špecifikácie pohľadávky. Taktiež uviedol, že nezaplatené riadne úroky vo výške 398,53 eur boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru za obdobie od 16.05.2010 do 13. 10.2015. Základom pre výpočet riadneho úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte. Jednotlivé sumy riadnych úrokov, obdobie ich účtovania, percentuálny sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. Žalobca
ďalej uviedol, že úroky z omeškania vo výške 187,39 eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach istiny a riadnych úrokov. Prvý krát sa žalovaná dostala do omeškania už s platením istiny splatnej k 15.06.2010. Následne svoj záväzok k 15.11.2010 vysporiadala, avšak opätovne sa dostala do omeškania a svoje záväzky, vyplývajúce jej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, si riadne a včas neplnila. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania, percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej špecifikácie pohľadávky. V ďalšom sa žalobca venoval charakteristike revolvingového úveru, pričom na rozdiel od žaloby tvrdil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli úverovú zmluvu dňa 10.5.2004 a na túto sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.. Za dôkaz žalobca označil špecifikáciu pohľadávky od 16.10.2010 do 13.10.2015
3. Žalobca na výzvu súdu v podaní z 19.4.2016 uviedol, že čerpanie peňažných prostriedkov žalovanou vyplýva aj z predloženého výpisu z úverového účtu, z ktorého podľa žalobcu, vyplýva aj platobná disciplína žalovanej. Ďalej uviedol, že žalovaná bola povinná vykonávať splátky vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca a prípisom z 16.4.2014 žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru za splatnú ku dňu 15.4.2014. Žalobca za dôkaz označil žiadosť o zmenu úverového rámca a výpis z úverového účtu žalovanej v rozsahu 52 strán.
4. Žalobca dňa 24.6.2016 doručil súdu návrh na schválenie súdneho zmieru, v ktorom sa žalovaná popri žalovanej pohľadávke zaviazala aj k zaplateniu trov konania v úhrnnej výške 251,98 eur, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaná uvedený zmier podpísala 10.6.2016 a žalobca, zastúpený štatutárom svojho právneho zástupcu, ho podpísal 16.6.2016. Uznesením z 19.8.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.8.2016, súd uvedený zmier strán sporu neschválil.
5. Súd dňa 22.9.2016 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a vo veci okrem prednesu žalovanej vykonal dokazovanie ak oboznámením sa s listinnými dôkazmi.
Žalovaná na pojednávaní vo veci uviedla, že úver nejakú dobu riadne splácala a odkedy so žalobcom uzavreli zmier, úver opäť spláca. Určite zaplatila 150,- eur, ba bola to aj suma vyššia, avšak dôkazy o úhradách si na pojednávanie nepriniesla. Karta sa zablokovala a bolo to veľmi dávno, keď prostredníctvom nej čerpala úver. Úver nevedela splácať, lebo bola dlhodobo chorá, čo vyvrcholilo do jej invalidity a poberania invalidného dôchodku.
V súlade s § 181 ods. 2 CSP súd určil, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovanej bola vydaná kreditná karta, avšak je sporné kedy došlo k čerpaniu úveru prostredníctvom kreditnej karty a v akých výškach. Je sporné aj aká bola platobná disciplína žalovanej a ako boli zaúčtované platby žalovanej a je sporný nárok žalobcu na úrok z úveru a poplatky. Súd súčasne v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že sa mu javí, že žalobcovi nevznikol nárok ani na úrok, ani na poplatky v zmluve neuvedené.
Podľa žiadosti - zmluvy o vydanie kreditnej karty KOZ podpísanej žalovanou dňa 10.5.2004 a zástupcom ISTROBANKY, a.s. (ďalej len banka) dňa 8.6.2004, žalovaná žiadala o úverový rámec vo výške 40 000,- Sk, avšak bankou jej bol schválený len úverový rámec vo výške 20 000,- Sk, s povinnou mesačnou splátkou vo výške 600,- Sk, pričom číslo kartového účtu bolo 11105-775134901/4900.
Podľa Žiadosti o zmenu úverového rámca kreditnej karty KOZ, ktorú žalovaná podpísala dňa 22.7.2005 a zástupca banky ju podpísal dňa 29.7.2005, zmluvné strany sa dohodli na zvýšení úverového rámca kreditnej karty KOZ vedenej na účte č. 11105-775134901/4900 z doterajšieho povoleného úverového rámca vo výške 20000,- Sk na úverový rámec vo výške 40000,- Sk, pri schválenej povinnej minimálnej mesačnej splátke vo výške 1200,- Sk s tým, že podpisom uvedenej Žiadosti dochádza k zmene článku IV žiadosti - zmluvy o vydanie kreditnej karty KOZ zo dňa 8.6.2004.
Podľa výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 16.5.2010 do 13.10.2015, ktoré žalobca vo svojom podaní zo 7.3.2016 označil ako špecifikácia pohľadávky, zostatok na úverovom účte za obdobie od 16.5.2010 do 15.6.2010 bol 1342,61 eur a pohľadávka banky bola vo výške 39,83 eur, pri úrokovej sadzba 15,7, nezaplatenej splátke istiny vo výške 39,83 eur a zaplatenej splátke riadneho úroku vo výške 17,06 eur, zaplatených poplatkoch vo výške 1,99 eur. Podľa uvedenej špecifikácie bola výška splátok
istiny rôzna - napr. v období 16.3.2012 - 15.4.2012 pri zostatku na úverovom účte 1468,98 eur bola nezaplatená splátka istiny vo výške 161,14 eur, ale bola zaplatená splátka riadneho úroku vo výške 19,91 eur, poplatky vo výške 31,99 eur, a tak omeškaná istina predstavovala sumu vo výške 260,40 eur a nezaplatený úrok z omeškania predstavoval sumu 0,91 eur, potom pohľadávka banky za uvedené obdobie bola 261,31 eur. V období 16.10.2013 - 15.11.2013 pri zostatku na úverovom účte 1333,89 eur bola namiesto predpísanej splátky istiny vo výške 39,83 eur uhradená suma vo výške 45,-eur, ktorá bola zúčtovaná na splátku istiny vo výške 44,97 eur, na splátku riadneho úroku vo výške 18,03 eur, úrok z omeškania vo výške 0,03 eur, poplatky vo výške 1,99 eur, a tak pohľadávka banky za uvedené obdobie bola 0 eur.
Žalobca v poslednej výzve z 31.1.2014 konštatoval, že do 30.1.2014 nebol napriek predchádzajúcim písomným výzvam zabezpečený dostatok prostriedkov k úhrade ako bolo dohodnuté v Zmluve o úvere k ČSOB Kreditnej karte č. 11105-775134901 zo dňa 08.06.2004. Súčasne žalovanú vyzval k úhrade dlhu vo výške 268,83 eur s príslušenstvom bez meškania s tým, že ak bez meškania nebude dlh uhradený, žalobca pristúpi k prehláseniu celého záväzku z uvedenej zmluvy za predčasne splatný. Prípis žalobcu bol doručený žalovanej dňa 5.2.2014. Žalobca podľa špecifikácie pohľadávky predpísal žalovanej k úhrade v období od 16.1.2014 - 15.2.2014 splátku vo výške 188,96 eur, keď v predchádzajúcom období od 16.12.2013 - 15.1.2014 jej predpísal k úhrade splátku vo výške 137,50 eur a v nasledujúcom období od 16.2.2014 - 15.3.2014 jej predpísal k úhrade splátku vo výške 211,19 eur, resp. v období od 16.3.2014
- 15.4.2014 jej predpísal k úhrade splátku vo výške 882,87 eur.
Žalobca v prípise zo 16.4.2014 žalovanej oznamoval, že dňom 15.4.2014 vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú a žalovanú vyzval, aby do 26.4.2014 uhradila sumu vo výške 1526,71 eur. Prípis žalobcu bol žalovanej doručený dňa 23.4.2013.
6. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo Žiadosti - zmluvy o vydanie kreditnej karty KOZ z 8.6.2004, pri vypĺňaní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že banka mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o bankou vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.3.2006, § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom od 1.10.2001, § 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 258/2001 Z.z. v citovanom znení, § 3 ods. 1 - 3, 6, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
7. Z predložených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že by medzi ISTROBANKOU, a.s. a žalovanou bola dňa 8.6.2004 uzavretá zmluva označená ako Žiadosť - zmluva o vydanie kreditnej karty KOZ, najmä keď vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle banky a žalovanej ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v časti údaju o výške úverového rámca. Žalovaná dňa 10.5.2004 podľa I. časti zmluvy žiadala banku o úverový rámec vo výške 40 000,- Sk a podľa IV. časti jej banka dňa 8.6.2004 schválila úverový rámec vo výške 20 000,- Sk, teda banka neakceptovala spôsobom predpokladaným v § 43c ods. 1 OZ návrh žalovanej urobený podľa § 43a ods. 1 OZ. Pokiaľ banka neakceptovala návrh žalovanej z 10.5.2004 na úverový rámec 40 000,- Sk, ale žalovanej dňa 8.6.2004 schválila úverový rámec 20 000,- Sk s mesačnou splátkou 600,- Sk, banka v danom prípade predložila žalovanej v zmysle § 44 ods. 2 OZ nový návrh z 8.6.2004, avšak nepredložila akceptáciu tohto návrhu banky žalovanou. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je (absolútne) neplatná (§ 37 OZ, § 40 ods. 1 OZ). To znamená, že banka mala v prípade akceptácie písomného návrhu žalovanej o poskytnutie úverového rámca vo výške 40 000,- Sk žalovanej písomne oznámiť jej prijatie (§ 46 ods. 2 veta prvá OZ). Obdobne to platí aj pre návrh banky. Za písomne uzavretú úverovú zmluvu možno, podľa jej obsahu, považovať Žiadosť o zmenu úverového rámca kreditnej karty KOZ, ktorú dňa 22.7.2005 podpísala žalovaná a dňa 29.7.2005 podpísali aj zástupcovia banky s tým, že predmetom zmluvy je úverový rámec vo výške 40 000,- Sk s povinnou
minimálnou mesačnou splátkou vo výške 1 200,- Sk. V uvedenej úverovej zmluve z 29.7.2005 však absentuje údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Navyše, zo špecifikácie pohľadávky je zrejmé, že žalobca zaťažil účet žalovanej úrokom a poplatkami, ktoré však v zmluve z 29.7.2005 nie sú uvedené, pričom podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006 Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Predloženie výpisu úrokových sadzieb banky žalobcom nenahrádza podmienku uvedenia úroku z úveru a jeho výšky v zmluve, najmä keď v zmluve z 29.7.2005 nie je uvedené, že by neoddeliteľnou súčasťou zmluvy malo niečo ešte byť. Keďže v danom prípade poplatky a úrok z úveru nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver čerpaný žalovanou je bezúročný a bez poplatkov.
V neposlednom rade žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené, napriek výzvam súdu na spresnenie skutkových tvrdení, neuviedol a nepreukázal kedy a v akých výškach došlo k čerpaniu schváleného úverového rámca žalovanou od roku 2005 a s akou platobnou disciplínou žalovanej, najmä keď žalobca ponúkol špecifikáciu, v ktorej je riešené obdobie od 16.5.2010 so zostatkom na úverovom účte vo výške 1342,61 eur, ale nie je zrejmé kedy vznikol tento zostatok a aká bola platobná disciplína žalovanej. Teda žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, pričom nešpecifikoval obdobie vzniku tvrdeného dlhu, ani splatnosť dlžných splátok a ani neuviedol, na ktoré splátky započítal úhrady žalovanej. Žalobca ani nepreukázal existenciu dohody zmluvných strán pre postup veriteľa žalovanej podľa § 565 OZ, a teda nepreukázal dovolenosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Navyše, v zmluve z 29.7.2005 absentuje aj údaj o termíne splátok istiny. Pokiaľ zostatok na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere žalovanej k 16.5.2010 bol podľa špecifikácie vo výške 1342,61 eur a žalovaná uhradila svojmu veriteľovi v období od 16.5.2010 do 15.11.2013 sumu vo výške 2270,13 eur, pričom žalobca netvrdil a nepreukázal, že by žalovaná v uvedenom období čerpala akúkoľvek sumu zo schváleného úverového rámca, žalovaná nepochybne žalobcovi nielenže uhradila sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ale tento navyše aj preplatila. Pokiaľ bola v danom prípade žaloba žalobcu doručená súdu dňa 10.12.2015, vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverového vzťahu žalovanej, do podania žaloby premlčacia doba splátok splatných do 10.12.2012 uplynula podľa § 100 ods. 1, § 101, § 103 OZ, pričom súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musí zo zákona prihliadať na takéto premlčania v spotrebiteľských veciach.
Zo všetkých uvedených dôvodov a ich súvislostí súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 pds. 1 CSP, s poukazom na § 262 ods. 1 CSP. V spore bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej súd nepriznal náhradu trov konania, keď zo spisu ani nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.