Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cbi-1-2015.pdf
PDF · 157.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Milan Okajček - správca konkurznej podstaty úpadcu VAMAX - X, s.r.o. v konkurze, so sídlom Prakovce 13, 055 62 Prakovce, IČO: 36 601 764, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: KOVOHUTY, a.s., so sídlom ul. 29. Augusta 586, 053 42 Krompachy, IČO: 36 200 867, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária VASIĽ , ŠIMKOVIČ & partners , s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie sumy 5.588 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.9.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.588 eur a 10,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 1.116 eur od 24.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.120 eur od 25.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.120 eur od 4.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.116 eur od 11.3.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.116 eur od 16.3.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/49/2014 zo dňa 20.3.2015 bol JUDr. Milan Okajček ustanovený za správcu majetku úpadcu VAMAX - X, s.r.o., so sídlom Prakovce 13, 055 62 Prakovce, IČO: 36 601 764 (ďalej len uznesenie). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 26.3.2015, v čiastke OV 59/2015. V zmysle ustanovenia § 82 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) správca JUDr. Milan Okajček Všeobecnej úverovej banke a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len VÚB, a.s.) ako príslušnému orgánu zaslal Návrh, ktorým VÚB, a.s. požiadal o udelenie záväzného pokynu, podľa ktorého správca v súlade s § 83 ods. 1 písm. b) ZKR môže pristúpiť k vymáhaniu peňažných pohľadávok úpadcu, ktoré sú zapísané v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. a zverejnené v Obchodnom vestníku v čiastke OV 110/2015 zo dňa 11.6.2015, pričom správca pristúpil k zmene súpisových hodnôt zabezpečených pohľadávok, čo bolo zverejnené v čiastke OV 122/2015 zo dňa 29.6.2015 v zmysle § 91 ods. 1 ZKR formou prijímania plnení z úpadcových peňažných pohľadávok. Na základe uvedeného návrhu bol udelený záväzný pokyn príslušného orgánu podľa § 83 ods. 1 písm. b) ZKR, v súlade s ktorým JUDr. Milan Okajček ako správca majetku úpadcu VAMAX - X, s.r.o. v konkurze pristúpil k speňaženiu
pohľadávok úpadcu formou vymáhania týchto peňažných pohľadávok prostredníctvom predžalobných výziev adresovaných jednotlivým dlžníkom.
3. V súlade s vyššie uvedeným záväzným pokynom VÚB, a.s. žalobca dňa 8.7.2015 zaslal spoločnosti KOVOHUTY, a.s., so sídlom Polianky 5, 841 01 Bratislava, IČO: 36 200 867 (ďalej len „žalovaný“) predžalobnú výzvu, v ktorej žalovaného požiadal o úhradu pohľadávky vo výške 5.588 eur, a to do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, alebo aby v tej istej lehote správcovi doručil podklady preukazujúce zánik vymáhanej pohľadávky.
4. Predmetná pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe poskytnutia:
- palety 114x114, objednávka č. 1311025, v počte 150 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140001 zo dňa 9.1.2014, splatná dňa 23.2.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.116 eur,
- bukového hranolu zbíjaného, objednávka č. 1410018 v počte 1120 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140002 zo dňa 10.1.2014, splatná dňa 24.2.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.120 eur,
- bukového hranolu zbíjaného, objednávka č. 1410042, v počte 1120 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140003 zo dňa 17.1.2014, splatná dňa 3.3.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.120 eur,
- palety 114x114, objednávka č. 1410033, v počte 150 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140004 zo dňa 24.1.2014, splatná dňa 10.3.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.116 eur,
- palety 114x114, objednávka č. 1410033, v počte 150 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140005 zo dňa 29.1.2014, splatná dňa 15.3.2014 , na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.116 eur.
5. Vyššie uvedenú predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky si žalovaný prevzal dňa 13.7.2015, avšak zo strany žalovaného nedošlo k úhrade vymáhanej peňažnej pohľadávky.
6. Na základe uvedeného teda celková výška pohľadávky žalovaného predstavuje sumu 5.588 eur s úrokmi z omeškania, a to vo výške 10,25 % ročne od 24.2.2014 do zaplatenia zo sumy 1.116 eur, vo výške 10,25 % ročne od 25.2.2014 do zaplatenia zo sumy 1.120 eur, vo výške 10,25 % ročne od 4.3.2014 do zaplatenia zo sumy 1.120 eur, vo výške 10,25 % ročne od 11.3.2014 do zaplatenia zo sumy 1.116 eur, vo výške 10,25 % ročne od 16.3.2014 do zaplatenia zo sumy 1.116 eur, stanovené v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
7. Okresný súd Prešov vydal dňa 21.10.2015 platobný rozkaz, č.k. 4Cbi/1/2015-18, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.588 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento zo zákona zrušený. V odpore zo dňa 4.11.2015 proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.11.2015, žalovaný, okrem iného uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 8.9.2015 uvádza, že žalobca dňa 8.7.2015 zaslal spoločnosti KOVOHUTY, a.s., so sídlom Polianky 5, 841 01 Bratislava, IČO: 36 200 867, predžalobnú výzvu, v ktorej žalovaného požiadal o úhradu pohľadávky vo výške 5.588 eur, a to do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, alebo aby v tej istej lehote správcovi doručil podklady preukazujúce zánik vymáhanej pohľadávky. Uvedená predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 13.7.2015 a následne bola vymáhaná pohľadávka v plnej výške 5.588 eur do 2 dní, t.j. dňa 15.7.2015 uhradená bankovým prevodom na účet vo VÚB, a.s. ktorý bol uvedený v predžalobnej výzve, čím riadne splnili všetky povinnosti vyplývajúce z uvedenej predžalobnej výzvy.
8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 20.1.2016 k odporu proti platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že žalobca predtým, ako pristúpil k podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, a to predžalobnou výzvou zo dňa 8.7.2015, pričom táto výzva bola žalovanému doručená dňa 13.7.2015. Do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný žalobcu nijako za účelom vysvetlenia vzniku ako aj úhrady pohľadávok v zmysle vystavených faktúr nekontaktoval. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že vymáhanú pohľadávku uhradil, čo preukazuje
aj výpis z bankového účtu zo dňa 15.7.2015, na ktorom je však na mieste platiteľa uvedená spoločnosť Montanwerke Brixlegg Ag. Brixlegg, so sídlom Werkstrasse 1, Brixlegg, Rakúska republika (ďalej len Montanwerke Brixlegg). Žalovanú pohľadávku vymáha žalobca na základe neuhradenej odplaty za dodanie tovaru v zmysle vystavených faktúr, z ktorých povinná na uhradenie dlžnej sumy je spoločnosť KOVOHUTY, a.s. a nie spoločnosť Montanwerke Brixlegg. Žalobca eviduje v účtovníctve úpadcu aj pohľadávku voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg, a to za dodanie tovaru, najmä medeného šrotu, s poukazom načo boli voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg vystavené viaceré faktúry, na základe ktorých je spoločnosť Montawerke Brixlegg dlžná žalobcovi sumu vo výške 135.486,75 eura. S ohľadom na to, že žalobca vyzval spoločnosť Montanwerke Brixlegg predžalobnou výzvou zo dňa 21.7.2015 na úhradu vyššie uvedenej pohľadávky. Vzhľadom na to, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg uskutočnila dňa 15.7.2015 čiastočnú úhradu svojich záväzkov voči žalobcovi, dňa 6.10.2015 bola žalobcovi doručená odpoveď, ktorej spoločnosť Montawerke Brixlegg, prostredníctvom svojho právneho zástupcu advokátskej kancelárie VASIĽ, ŠIMKOVIČ & partner s.r.o. uviedla, že danú dlžnú sumu, teda sumu 135.486,75 eura je potrebné znížiť o sumu vo výške 5.588 eur , keďže tá predstavuje čiastočnú úhradu dlžnej sumy spoločnosti Montanwerke Brixlegg voči žalobcovi. Z vyjadrenia spoločnosti Montanwerke Brixlegg teda vyplýva, že úhrada vo výške 5.588 eur predstavovala úhradu časti jej splatného záväzku voči žalobcovi, ktoré nie sú totožné čo do právneho dôvodu vzniku a výšky vymáhaných pohľadávok. Právny zástupca žalobca uviedol, že je nutné poukázať na skutočnosť, že tovar ktorý bol dodaný spoločnosti Montanwerke Brixlegg predstavoval medený šrot s rôznym obsahom medi, na základe čoho boli spoločnosti Montanwerke Brixlegg vystavené viaceré faktúry, ktorých úhradu žalobca vymáhal, na základe čoho spoločnosť Montanwerke Brixlegg pristúpila aj k čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu. Tovar dodaný žalovanému spočíval najmä v dodaní paliet a bukových hranolov, na základe čoho boli žalovanému vystavené faktúry. Ich celková suma predstavuje sumu 5.588 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že preukázanie žalovaného úhrady vymáhanej pohľadávky prostredníctvom výpisu z účtu , kde ako platiteľ, teda majiteľ účtu je spoločnosť Montanwerke Brixlegg nemožno považovať za doklad preukazujúci uhradenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, keďže ide o rozdielne dodanie tovaru, rozdielnym subjektom, odberateľom na základe rozdielnych právnych dôvodov vzniku pohľadávok žalobcu.
9. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 25.2.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 26.2.2016, okrem iného uviedol, že žalobcom uplatnený nárok zanikol v celom rozsahu, o čom bol informovaný aj samotný žalobca, a to vyjadrením zo dňa 8.2.2016. Okrem uvedeného listu zaslaného žalobcovi v mene žalovaného, spoločnosti KOVOHUTY, a.s., bol žalobcovi adresovaný aj list v mene spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag, s názvom Oznámenie o započítaní pohľadávok, potvrdzujúci žalovaným tvrdené skutočnosti. 10. Predžalobnou výzvou zo dňa 8.7.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy vo výške 5.588 eur, ktorá predstavovala pohľadávku úpadcu spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze, správcom ktorého je žalobca voči žalovanému za dodanie paliet a bukových rohov zbíjaných, na základe objednávok žalovaného, za čo boli zo strany úpadcu vystavené nasledovné faktúry:
- faktúra č. 10140001 zo dňa 9.1.2014,
- faktúra č. 10140002 zo dňa 10.1.2014,
- faktúra č. 10140003 zo dňa 17.1.2014,
- faktúra č. 10140004 zo dňa 24.1.2014,
- faktúra č. 10140005 zo dňa 29.1.2014.
11. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka vo výške 5.588 eur zanikla v celom rozsahu uhradením predmetnej sumy a jej pripísaním na účet žalobcu. Ako bol zo strany žalovaného informovaný aj žalobca, všetky úhrady a platby záväzkov žalovaného sú realizované prostredníctvom bankového účtu jediného akcionára žalovaného, a to spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag so sídlom sídlom Werkstrasse 1, 6230 Brixlegg, Rakúsko. Žalobcom uplatňovaná suma vo výške 5.588 eur bola teda vzhľadom k uvedenému uhradená z účtu jediného akcionára žalovaného, spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag dňa 15.7.2015, pričom k jej pripísaniu na účet žalobcu došlo dňa 16.7.2015, čím došlo k zániku žalobcom uplatňovanej pohľadávky.
12. O skutočnosti, že ide o úhradu pohľadávky úpadcu uplatňovanú žalobcom voči žalovanému svedčí jednak dátum úhrady uvedenej sumy, bezprostredne nadväzujúci na predžalobnú výzvu žalobcu, ako aj dôvod úhrady (Zahlungsgrund), kde je vedený variabilný symbol zhodný s číslami vystavených vyššie
uvedených faktúr. Túto skutočnosť napokon preukazuje aj výška sumy pripísaná na účet žalobcu, ktorá je zhodná s výškou pohľadávky úpadcu voči žalovanému.
13. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka zanikla v dôsledku jej úhrady a pripísaná na účet žalobcu v celom rozsahu. V tejto súvislosti je vzhľadom k výške uhradenej sumy rovnajúcej sa žalobcom uplatňovanej sume, k variabilným symbolom zhodným s číslami vystavených faktúr, ako aj k časovej bezprostrednosti úhrady nadväzujúcej na doručenie predžalobnej výzvy, nepochybne zrejmé, že išlo o úhrady záväzkov žalovaného voči úpadcovi, nie záväzkom spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag, z účtu ktorej bola platba realizovaná. Platba bola dostatočne identifikovaná, pričom žalobca bol následne o tejto skutočnosti, teda o úhrade platby z iného účtu informovaný, a to jednak žalovaným, ako aj spoločnosťou z účtu ktorej bola platba realizovaná, teda nemožno mať pochybnosti o skutočnosti, že ide o platbu realizovanú za odporcu , aj keď z účtu iného subjektu. Oznámením a potvrdením tejto skutočnosti zo strany samotnej spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag sú zároveň odstránené akékoľvek čo i len drobné pochybnosti o akýchkoľvek budúcich nárokoch spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag súvisiacich s realizáciou tejto platby (napríklad nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia).
14. Vzhľadom ku skutočnosti, že úpadca mal v čase, kedy prijal spornú platbu pohľadávky voči obom spoločnostiam, t.j. voči žalovanému aj spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag, tak je zrejmé, že mohlo dôjsť k neistote a nesprávnemu spárovaniu platby, teda že by bola považovaná platba zo dňa 15.7.2015 , pripísaná na účet žalobcu dňa 16.7.2015, za úhradu časti záväzku Montanwerke Brixlegg Ag. Avšak akékoľvek tieto pochybnosti boli jednoznačne rozptýlené zhodným tvrdením oboch spoločností, písomnosťami zo dňa 8.2.2016, ktoré boli žalobcovi doručené. Od tohto momentu nemohol mať žalobca už žiadne pochybnosti o tom, že platbu pripísanú na jeho účet dňa 16.7.2015 má považovať za úhradu záväzku žalovaného, hoci bola úhrada vykonaná z účtu Montanwerke Brixlegg AG. Hoci toto potvrdenie bolo vykonané až dodatočne, potom čo boli obe spoločnosti informované o nejasnostiach ohľadne platby, tak je zrejme, že podľa času vykonania platby, výšky uhradenej dlžnej sumy a podľa dôvodu platby - označenie variabilným symbolom je bez pochybností, že už v čase vykonania platby (15.7.2015) bola táto platba vykonaná v mene a na účet spoločnosti KOVOHUTY, hoci realizované z účtu materskej spoločnosti.
15. Z verejne dostupných informácií z obchodného registra, ako aj z účtovníctva úpadcu, mu ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu musela byť zrejmá skutočnosť, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG je jediným akcionárom žalovaného, a teda žalovaný má za to, že nebolo možné opomenúť časovú súvislosť a obsahovú totožnosť pohľadávky vymáhanej žalobcom od žalovaného a úhrady platby v mene a na účet žalovaného, realizovanej z účtu spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG. V prípade, že takéto pochybnosti, resp. problémy so spárovaním platby (ak mal žalobca za to, že predmetná platba predstavuje úhradu časti záväzkov spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG) vznikli, mal žalobca za účelom odstránenia pochybností kontaktovať spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG, čím by došlo k objasneniu celej situácie už podstatne skôr a zo strany žalobcu by nebolo potrebné pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.
16. V písomnom podaní zo dňa 25.2.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 26.2.2016, právny zástupca žalovaného zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, ktorú odôvodnil tak, že na uvedené konanie sa nevzťahuje osobitná miestna príslušnosť daná podľa § 87 alebo § 88 O.s.p., a preto má za to, že žalobca podal žalobu na miestne nepríslušnom súde. Podľa pravidiel všeobecnej miestnej príslušnosti (§ 84 v spojení s § 85 ods. 2 O.s.p.) má byť žaloba podaná a prejednaná pred Okresným súdom Bratislava IV, príslušným podľa sídla odporcu - Polianky 5, 841 01 Bratislava.
17. Písomným podaním zo dňa 5.4.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 11.4.2016, právny zástupca žalovaného doručil súdu doplnenie k námietke miestnej nepríslušnosti, v ktorom okrem iného uviedol, že námietka nepríslušnosti bola žalovaným podaná včas bez ohľadu na to, či bola alebo nebola obsiahnutá už v odpore proti platobnému rozkazu, nakoľko takýto odpor nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať na účely vznesenia námietky nepríslušnosti za prvý úkon, ktorý účastníkovi v konaní patrí.
18. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.8.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 17.8.2016, okrem iného uviedol, že žalovaný neuplatnil námietku miestnej nepríslušnosti včas, a teda pri svojom prvom procesnom úkone, ktorým bol podaný odpor zo dňa 4.11.2015. Odpor patrí medzi prostriedky procesnej obrany a v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 CSP patrí medzi podanie vo veci samej, na základe čoho odpor predstavuje prvý procesný úkon strany, ktorej patrí. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd je na vedenie tohto konania príslušný, spor prejedná a rozhodne. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že dňa 6.10.2015 bolo do kancelárie správcu doručené oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 6.10.2015 od spoločnosti Montanwerke Brixlegg, v ktorom je uvedené, že dlžnú sumu, teda pohľadávku úpadcu voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg je potrebné znížiť o sumu vo výške 5.588 eur, keďže tá predstavuje čiastočnú úhradu dlžnej sumy spoločnosti Montanwerke Brixlegg voči žalobcovi. Z vyjadrenia spoločnosti Montanwerke Brixlegg teda vyplýva, že úhrada vo výške 5.588 eur predstavovala úhradu časti jej splatného záväzku voči žalobcovi, ktoré nie sú totožné čo do právneho dôvodu vzniku a výšky vymáhaných pohľadávok.
19. V oznámení o započítaní pohľadávok zo dňa 8.2.2016, ktoré bolo doručené do sídla kancelárie správcu dňa 9.2.2016 taktiež od spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG je uvedené, že výška vymáhanej pohľadávky úpadcu voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg predstavuje sumu 102.064,66 eura. Do tejto sumy si spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG započítal aj plnenie zo dňa 15.7.2015 vo výške 5.588 eur. Z uvedeného je zrejmé, že zaplatenie tejto sumy predstavovalo plnenie spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG voči úpadcovi, čo sa následne prejavilo aj v znížení jej záväzkov voči úpadcovi a nie úhradou záväzku žalovaného. Aj prostredníctvom tohto spôsobu došlo k zániku časti vymáhanej pohľadávky úpadcu voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG zo sumy 135.486,75 eura na sumu 102.064,66 eura. Vo vzťahu k žalovanému sa spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG domáha zániku pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 5.588 eur, keďže z dôvodu pochybenia došlo k nesprávnemu spárovaniu platieb a úhrada uvedenej sumy predstavuje úhradu za žalovaného. Zároveň je v tomto oznámení uvedené, že pohľadávka spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG voči úpadcovi predstavuje na základe podanej žaloby sumu 200.000 eur a pohľadávka úpadcu voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG 102.064,66 eura, a to aj napriek vyjadreniu spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG, že platba vo výške 5.588 eur predstavuje úhradu za žalovaného, vzhľadom na čo sa pohľadávka úpadcu mala navýšiť o predmetnú sumu. Vo svetle týchto skutočností považuje žalobca vyjadrenie spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG a žalovaného za zavádzajúce. Na toto oznámenie reagoval správca majetku úpadcu, a to odpoveďou zo dňa 15.2.2016, doručenie vykázané dňa 17.2.2016, pričom táto odpoveď tvorí prílohu predmetného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu. Aktuálna výška úpadcom vymáhanej pohľadávky voči spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG je vo výške 102.064,66 eura. Pôvodne vymáhaná výška pohľadávky vo výške 135.486,75 eura bola znížená o úhrady uskutočnené pred začatím konkurzu, ako aj o úhradu 5.588 eur, ktorá bola vykonaná dňa 15.7.2015. Táto platba sa považuje aj podľa vyjadrení právneho zástupcu za plnenie časti záväzku spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG voči úpadcovi. Prostredníctvom oznámenia doručeného dňa 9.2.2016 si chce spoločnosť Montanwergke Brixlegg AG opätovne voči úpadcovi započítať sumu vo výške 5.588 eur, avšak už len ako plnenie záväzku za žalovaného. To vyplýva z faktu, že pohľadávka úpadcu predstavuje sumu 97.935,34 eura, čo predstavuje opätovný zánik časti pohľadávky úpadcu. Vzhľadom na už raz uhradený záväzok Montanwerke Brixlegg AG voči úpadcovi vo výške 5.588 eur sa spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG nemôže opätovne dožadovať, aby táto úhrada bola použitá na úhradu záväzkov žalovaného. Spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG si nemôže voči úpadcovi nárokovať súčasne uhradenie dvoch rozličných pohľadávok voči dvom rozličným subjektom titulom jediného plnenia. V prípade prevzatia plnenia v zmysle ustanovenia § 534 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov, veriteľovi nie je možné bez jeho súhlasu vnútiť prijatie plnenia od inej osoby, ako od jeho priameho dlžníka. Žalobca preto nesúhlasí s tým, že plnenie poskytnuté dňa 15.7.2015 vo výške 5.588 eur predstavuje plnenie spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG v prospech spoločnosti KOVOHUTY a.s., teda žalovaného vo veci úhrady jeho záväzkov voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca i naďalej trvá na tom, že tvrdenie, resp. preukázanie žalovaného o úhrade vymáhanej pohľadávky prostredníctvom výpisu z účtu, kde ako platiteľ, teda majiteľ účtu je spoločnosť Montanwerke Brixlegg nemožno považovať za doklad preukazujúci uhradenie pohľadávky žalobcu voči žalovaného, keďže ide o rozdielne dodanie tovaru, s rozdielnym subjektom - odberateľom, na základe rozdielnych právnych dôvodov vzniku pohľadávok žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na vyjadrenia spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG, ktoré si navzájom odporujú a zavádzajú.
20. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 31.8.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 5.9.2016, okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru je argumentácia žalobcu zavádzajúca a nemá oporu v platnom právnom stave. Žalobca odkazuje na oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 6.10.2015 a tvrdí, že na základe uvedenej listiny sa má úhrada vo výške 5.588 eur, vykonaná spoločnosťou Montanwerke Brixlegg AG dňa 15.7.2015 a pripísaná na účet žalobcu dňa 16.7.2015 označená variabilným symbolom (Zahlungsgrund) : „VS 10140001,2,3,4,5 Montanwerke Brixlegg Ag“ považovať za úhradu vykonanú na účet spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG a nie na účet spoločnosti KOVOHUTY, a.s., t.j. žalovaného. Vyššie uvedené tvrdenie a argumentácia žalobcu je však nesprávna, čo žalovaný podrobne odôvodnil a vysvetlil v podaní zo dňa 25.2.2016 označenom ako „Oznámenie o prevzatí zastúpenia a vyjadrenie v právnej veci; Námietka miestnej nepríslušnosti súdu“.
21. Prílohu predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného tvoria listiny „Vyjadrenie KOVOHUTY, a.s. k uplatňovanému nároku zo dňa 8.2.2016“ a „Oznámenie Montanwerke Brixlegg AG o započítaní pohľadávok zo dňa 8.2.2016“ preukázateľne doručené žalobcovi dňa 9.2.2016, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG a KOVOHUTY, a.s. zhodne potvrdzujú, že úhrada vykonaná z účtu spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG vo výške 5.588 eur zo dňa 15.7.2015 a pripísaná na účet žalobcu dňa 16.7.2015, označená variabilným symbolom (Zahlungsgrund) : „VS 10140001,2,3,4,5“ je úhradou vykonanou na účet žalovaného a došlo ňou k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatňovanou v tomto súdnom konaní. Na tom nič nemení skutočnosť, že sporné plnenie bolo vykonané z účtu spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG a nie z účtu žalovaného. Podaniami spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG a žalovaného zo dňa 8.2.2016, doručenými žalobcovi dňa 9.2.2016, boli odstránené akékoľvek pochybnosti žalobcu o tom, na aký účel bolo vykonané sporné plnenie. Práve z dôvodu, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG uznala, že sporné plnenie sa nemá započítať v jej prospech, t.j. na úhradu jej záväzkov, tak práve preto bolo vykonané ďalšie započítanie pohľadávok voči Montanwerke Brixlegg AG a žalobcom zo dňa 8.2.2016, doručené žalobcovi dňa 9.2.2016, a to práve o spornú čiastku 5.588 eur. Akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG sa snaží započítať sporné plnenie vo svoj prospech, je zámerné ignorovanie obsahu podania spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG zo dňa 8.2.2016, doručeného žalobcovi 9.2.2016. Skutočnosť, že nejde iba o zavádzanie zo strany Montanwerke Brixlegg AG a zo strany žalovaného, potvrdzuje fakt, že už dňa 15.7.2015, kedy spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG vykonala sporné plnenie, bolo v bankovom príkaze k úhrade sumy 5.588 eur uvedené ako dôvod platby (Zahlungsgrund) : „VS 10140001,2,3,4,5“ , teda číslami neuhradených faktúr žalobcu voči žalovanému. K tomu postačuje porovnať čísla faktúr špecifikované v predloženej výzve žalobcu pre žalovaného zo dňa 8.7.2015. Z toho jednoznačne vyplýva, že už v čase vykonania sporného plnenia bola zo strany Montanwerke Brixlegg AG prejavená vôľa, aby táto úhrada bola žalobcom prijatá na úhradu záväzku žalovaného. Tento prejav vôle Montanwerke Brixlegg AG je dostatočne určitý a zrozumiteľný, okrem čísla faktúr je správna aj celková výška uhrádzaného dlhu), a teda úmysel Montanwerke Brixlegg AG nemôže byť žalobcom spochybňovaný. Nakoniec samotný žalobca sa k tejto skutočnosti vo svojich podaniach doručených súdu nijako nevyjadril, čo potvrdzuje, že nevie ináč vysvetliť tento variabilný symbol a výšku úhrady a musí akceptovať, že sporné plnenie bolo vykonané na účet žalovaného a nie na účet spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG. K tvrdeniu žalobcu, že konanie žalovaného a spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG nemá oporu v platnom právnom stave, žalovaný uviedol, že žalobca odkazuje na ustanovenie § 534 Občianskeho zákonníka a tvrdí, že z tohto ustanovenia má údajne vyplývať, že veriteľovi nie je možné bez jeho súhlasu vnútiť prijatie plnenia od inej osoby ako od jeho priameho dlžníka. To však nie je správny výklad ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka. Práve naopak z uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník je oprávnený aj bez súhlasu veriteľa sa dohodnúť s treťou osobou, že tretia osoba splní záväzok dlžníka za neho (t.j. na účet dlžníka), čo vyplýva z prvej vety ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka: „Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi.“ Veriteľ z vyššie uvedenej dohody medzi dlžníkom a treťou osobu nemá priamy nárok voči tretej osobe - čo vyplýva z druhej vety ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka: „Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.“ To, že veriteľ nemá priame právo však neznamená, že nie je povinný plnenie prijať. Práve naopak, veriteľ je vždy povinný prijať plnenie aj od inej osoby, ak táto iná osoba plní so súhlasom priameho dlžníka. Súhlas priameho dlžníka (žalovaného) je tu však nespochybniteľný, čo potvrdzuje jednak podanie žalovaného zo dňa 8.2.2016, doručené žalobcovi dňa 9.2.2016 a zároveň aj podanie žalovaného v tomto súdnom konaní.
22. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že argumentácia žalobcu opierajúca sa výlučne o jeden dôkaz (Oznámenie o započítaní pohľadávok zo dňa 6.10.2015) a vychádzajúca z nesprávneho výkladu ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka (žalobca ho vykladá v rozpore s explicitným textom tohto ustanovenia a v rozpore s ustáleným stavom potvrdeným v komentároch k Občianskemu zákonníku), je neudržateľné a v rozpore s platným právnym stavom.
23. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že strana žalobcu má za to, že k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania nedošlo, a preto je žaloba dôvodná. Žalobca nesúhlasí s obranou žalovanej spoločnosti v tom smere, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg úhradou sumy 5.588 eur uhradila záväzok spoločnosti KOVOHUTY a.s., ktorý táto mala voči spoločnosti VAMAX - X , s.r.o. v konkurze. To z dôvodu, že tu existujú skutočnosti, ktoré túto obranu žalovanej spoločnosti vyvracajú, a to konkrétne to, že aj spoločnosť Montanwerke má záväzky voči spoločnosti VAMAX - X, s.r.o. v konkurze. Čiže spoločnosť VAMAX - X s.r.o. v konkurze eviduje pohľadávky voči spoločnosti Montanwerke, ako aj voči spoločnosti KOVOHUTY, a.s. Existujú listinné dôkazy, z obsahu ktorých vyplýva, že v auguste 2015 spoločnosť Montanwerke Brixlegg uvádzala a konštatovala, že predmetnú úhradu, ktorú v rámci obrany spomína žalovaná spoločnosť, považuje za úhradu svojich záväzkov. Rovnako tak to vyplýva aj z písomného podania z októbra 2015. Tieto listinné dôkazy sú jednoznačným dôkazom toho, že predmetná úhrada zo strany spoločnosti Montanwerke bola úhradou na jej splatné záväzky voči spoločnosti VAMAX - X, s.r.o. v konkurze. Tam sa konštatovalo, resp. z tých listinných dôkazov vyplýva, že tou úhradou a zápočtom sa ponižujú vzájomné pohľadávky spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze a KOVOHUTY, a.s. Ak spoločnosť KOVOHUTY, a.s. tvrdí, že tá úhrada spoločnosťou Montanwerke je úhradou za túto spoločnosť, musela by preukázať existenciu takejto dohody , čo preukázané nebolo. Žalobca preto považuje túto obranu v tom zmysle za účelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa plneniu záväzku, ktorý má žalovaný voči spoločnosti VAMAX - X , s.r.o. v konkurze.
24. Právny zástupca žalobcu ďalej poukazuje na to, že v písomnom podaním zo dňa 25.8.2015 žalovaná spoločnosť konštatuje, že konečná suma záväzkov voči spoločnosti VAMAX - X, s.r.o. je vo výške 102.064,66 eura po započítaní sumy 5.588 eur. Rovnako tieto skutočnosti sú tvrdené aj v písomnom podaní zo dňa 6.10.2016. Opätovne tam bolo vlastne zopakované, že to bolo započítané na pohľadávku spoločnosti Montanwerke Brixlagg až do dňa 9.2.2016 tvrdí spoločnosť Montanwerke , že nedošlo k započítaniu tej sumy na jej záväzky, teda sumy 5.588 eur. Napriek tomu v tom istom podaní konštatuje, že celková výška ktorú eviduje, je tých 102.064,66 eura, teda nenavyšuje ten svoj záväzok o tú sumu 5.588 eur napriek tomu poslednému tvrdeniu. Navyše v ďalšom písomnom podaní konštatuje spoločnosť Montanwerke, že jej konečný stav záväzkov voči spoločnosti VAMAX - X .s.r.o. v konkurze je 97.935,34 eura tak, ako keby došlo k opätovnému započítaniu tej sumy 5.588 eur. Takže raz tá suma klesla na 102.064,66 eura a potom zase na 97.935,34 eura, čo malo byť spôsobené započítaním tej istej sumy 5.588 eur.
25. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 právny zástupca žalovaného poukázal na kľúčový dôkaz, ktorým je potvrdenie o vykonanej platbe zo dňa 15.7.2015 a v tejto súvislosti poukázal na účel tejto platby, ktorým podľa názoru žalovanej spoločnosti bola úhrada spoločnosťou Montanwerke Brixlagg za žalovaného v prospech spoločnosti VAMAX - X, s.r.o. v konkurze, o čom svedčia aj variabilné symboly použité pri špecifikácii platby, keďže tieto zodpovedajú presne číslam faktúr na celkovú sumu 5.588 eur, ktoré vystavila spoločnosť VAMAX - X , s.r.o. v konkurze spoločnosti KOVOHUTY,a.s. Túto skutočnosť mal preukázať, resp. podľa tvrdení žalovanej spoločnosti preukazuje aj časová súslednosť a časové súvislosti tej konkrétnej platby, keďže táto nasledovala bezprostredne po tom, čo bola spoločnosti KOVOHUTY, a.s. doručená výzva spoločnosti VAMAX - X, s.r.o. v konkurze na úhradu tých faktúr. Následne spoločnosť Montanwerke len mylne omylom vo svojim písomných podaniach považovala úhradu vo výške 5.588 eur, ktorá bola uvádzaná vyššie, za svoju úhradu. K tomu zisteniu, zisteniu tohto omylu došlo až následne potom, čo spoločnosti KOVOHUTY, a.s. bol doručený platobný rozkaz v danej právnej veci a po internom šetrení sa zistilo, že tá zrealizovaná úhrada, ktorú zrealizovala spoločnosť Montanwerke bola v skutočnosti úhradou za spoločnosť KOVOHUTY, a.s. v prospech spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze. Túto skutočnosť oznámili obidva subjekty, teda žalovaný KOVOHUTY, a.s., ako aj spoločnosť Montanwerke v písomných podaniach zo dňa 19.2.2016, adresovaných spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze. V súvislosti s týmto vysvetlením následne v rámci toho podania spoločnosť Montanwerke urobila ďalšie započítania pre ozrejmenie, aby neboli pochybnosti v tom smere, ako to uvádzal právny zástupca žalobcu.
26. Právny zástupca žalovaného spresnil, že spoločnosť Montanwerke evidovala voči spoločnosti VAMAX - X s.r.o. pohľadávku v celkovej výške 200.000 eur a ešte v čase toho mylného postupu došlo aj k započítaniu oproti pohľadávkam spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze, ktoré mala táto spoločnosť voči spoločnosti Montanwerke vo výške 102.064,66 eura, takže po tom započítaní ostala pohľadávka spoločnosti Montanwerke voči spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze vo výške 97.935,34 eura. Toto všetko bolo v čase, keď ešte spoločnosť Montanwerke bola v omyle s tou platbou, v omyle so skutočným účelom tej platby vo výške 5.588 eur zo dňa 15.7.2015 a práve keď už došlo k tým zisteniam a sa to vysvetlilo, tak následne v rámci toho podania zo dňa 9.2.2016 došlo k započítaniu práve tej platby vo výške 5.588 eur, resp. k zohľadneniu tej platby 5.588 eur a potom výsledný záväzok spoločnosti VAMAX
- X s.r.o. v konkurze voči spoločnosti Montanwerke predstavoval už len sumu 92.347,34 eura.
27. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že už pri realizácii tej platby bolo zrejmé, s poukazom na tie presné špecifikácie faktúr, ktoré sú faktúrami spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze voči KOVOHUTY, a.s., že nedošlo následne k nejakej zmene taktiky žalovanej spoločnosti, resp. spoločnosti Montanwerke .
28. Právny zástupca žalovaného poukázal tiež na ustanovenie § 534 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný prijať plnenie aj od inej osoby ako dlžníka. Mohol by to rozporovať v takom prípade, ak by mu chýbal súhlas dlžníka, že môže tretia osoba plniť za neho. Tu však nie sú pochybnosti o tom, že spoločnosť Montanwerke plnila za dlžníka to, čo mal plniť dlžníka KOVOHUTY, a.s. v prospech VAMAX - X s.r.o. v konkurze s poukazom práve na tie čísla faktúr. Dlžník KOVOHUTY, a.s. musel poskytnúť spoločnosti Montanwerke čísla tých faktúr, číslo účtu, na ktorých bolo potrebné zrealizovať úhradu, aj sumu, ktorá sa mala zrealizovať. Je na druhej strane pravda, že tým následným konaním došlo k takej zmätočnej situácii a vlastne spoločnosť Montanwerke uviedla spoločnosť VAMAX - X s.r.o. v konkurze do omylu. To sa vlastne hneď, keď sa zistil ten rozpor, vysvetlilo a spoločnosť KOVOHUTY a.s. a spoločnosť Montanwerke dali spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze jednoznačne explicitné vysvetlenie, že bol tu taký súhlas dlžníka, aby spoločnosť Montanwerke realizovala úhradu za dlžníka v prospech spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze.
29. V súvislosti s celou tou problematikou poukázal právny zástupca žalovaného aj na to, že spoločnosť Montanwerke v tom čase mala oveľa vyššiu pohľadávku voči spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze ako mala spoločnosť VAMAX - X s.r.o. v konkurze voči spoločnosti Montanwerke. Ak by to bolo opačne, tak mohli by tu byť nejaké pochybnosti, že je tu nejaké nekalé konanie, že je tu snaha započítať to pre obidva subjekty, ale za danej situácie, keď bola zrealizovaná zo strany spoločnosti Montanwerke úhrada sumy vo výške 5.588 eur, napriek tomu, že táto mala oveľa vyššiu pohľadávku voči spoločnosti VAMAX
- X s.r.o. v konkurze, nemá logiku, že by to bola snaha niekoho podviesť, resp. je to dôkazom toho, že tu došlo len k nedorozumeniu, podávaniu mylných informácii a keď sa ten rozpor vysvetlil, zistil, tak sa okamžite reagovalo a vysvetľovalo. Pokiaľ ide o to, že nedošlo k žiadnemu navýšeniu, keď sa zistili tie rozpory, tak právny zástupca žalovaného to pripisuje tomu, že spoločnosť Montanwerke po zistení tých rozporov zistila, že ten jej záväzok voči spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze je vyšší o tú sumu 5.588 eur, a preto hneď následným započítaním došlo k započítaniu tohto svojho záväzku voči svojej pohľadávke a tým pádom došlo k zníženiu jeho pohľadávky práve o tú sumu 5.588 eur. Takže tu nie sú žiadne pochybnosti ako bolo naložené s tou sumou 5.588 eur po zistení tých nedorozumení.
30. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 26. 03. 2015, predžalobnej výzvy na uhradenie pohľadávky, faktúry č. 10140001, faktúry č. 10140001, faktúry č. 10140002, faktúry č. 10140003, faktúry č. 10140004, faktúry č. 10140005, fotokópie doručenky, platobného rozkazu, odporu voči platobnému rozkazu, predžalobnej výzvy na uhradenie pohľadávky, dokladu o zrealizovanej úhrade, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20. 01. 2016, Oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 06. 10. 2015, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25. 02. 2016, vyjadrenia k uplatňovanému nároku zo dňa 08. 02. 2016, Oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 08. 02. 2016, predžalobnej výzvy na uhradenie pohľadávky, fotokópie bankového výpisu, doplnenia k námietke miestnej nepríslušnosti zo dňa 05.04.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15. 08. 2016, písomného podania JUDr. Milana Okajčeka zo dňa 15. 02. 2016, fotokópie doručenky, vyjadrenia zo dňa 31. 08. 2016 , vyjadrenia k podaniam žalobcu zo dňa 31. 08. 2016, vyjadrenia k
upomienke zo dňa 21. 07. 2015 a zo dňa 25. 08. 2015, výpisu z Obchodného registra ohľadne žalovanej spoločnosti a zistil tento skutkový stav:
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. 30K/49/2014 zo dňa 20.3.2015 bol JUDr. Milan Okajček ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu VAMAX - X, s.r.o., so sídlom Prakovce 13, 055 62 Prakovce, IČO: 36 601 764 (ďalej len „uznesenie“). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 26.3.2015, v čiastke OV 59/2015. V zmysle ustanovenia § 82 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) správca JUDr. Milan Okajček Všeobecnej úverovej banke a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len VÚB, a.s.) ako príslušnému orgánu zaslal Návrh, ktorým VÚB, a.s. požiadal o udelenie záväzného pokynu, podľa ktorého správca v súlade s § 83 ods. 1 písm. b) ZKR môže pristúpiť k vymáhaniu peňažných pohľadávok úpadcu, ktoré sú zapísané v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. a zverejnené v Obchodnom vestníku v čiastke OV 110/2015 zo dňa 11.6.2015, pričom správca pristúpil k zmene súpisových hodnôt zabezpečených pohľadávok, čo bolo zverejnené v čiastke OV 122/2015 zo dňa 29.6.2015 v zmysle § 91 ods. 1 ZKR formou prijímania plnení z úpadcových peňažných pohľadávok. Na základe uvedeného návrhu bol udelený záväzný pokyn príslušného orgánu podľa § 83 ods. 1 písm. b) ZKR, v súlade s ktorým JUDr. Milan Okajček ako správca konkurznej podstaty úpadcu VAMAX - X, s.r.o. v konkurze pristúpil k speňaženiu pohľadávok úpadcu formou vymáhania týchto peňažných pohľadávok prostredníctvom predžalobných výziev adresovaných jednotlivým dlžníkom.
32. V súlade s vyššie uvedeným záväzným pokynom VÚB, a.s. žalobca dňa 8.7.2015 zaslal spoločnosti KOVOHUTY, a.s., so sídlom Polianky 5, 841 01 Bratislava, IČO: 36 200 867 (ďalej len „žalovaný“) predžalobnú výzvu, v ktorej žalovaného požiadal o úhradu pohľadávky vo výške 5.588 eur, a to do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, alebo aby v tej istej lehote správcovi doručil podklady preukazujúce zánik vymáhanej pohľadávky.
33. Predmetná pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe poskytnutia:
- palety 114x114, objednávka č. 1311025, v počte 150 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140001 zo dňa 9.1.2014, splatná dňa 23.2.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.116 eur,
- bukového hranolu zbíjaného, objednávka č. 1410018 v počte 1120 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140002 zo dňa 10.1.2014, splatná dňa 24.2.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.120 eur,
- bukového hranolu zbíjaného, objednávka č. 1410042, v počte 1120 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140003 zo dňa 17.1.2014, splatná dňa 3.3.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.120 eur,
- palety 114x114, objednávka č. 1410033, v počte 150 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140004 zo dňa 24.1.2014, splatná dňa 10.3.2014, na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.116 eur,
- palety 114x114, objednávka č. 1410033, v počte 150 kusov, za čo bola žalovanému vystavená faktúra č. 10140005 zo dňa 29.1.2014, splatná dňa 15.3.2014 , na základe ktorej mala byť úpadcovi uhradená suma vo výške 1.116 eur.
34. Vyššie uvedenú predžalobnú výzvu na úhradu pohľadávky si žalovaný prevzal dňa 13.7.2015. Následne došlo k úhrade vymáhanej peňažnej pohľadávky. Vymáhaná pohľadávka bola v plnej výške 5.588 eur do 2 dní, t.j. dňa 15.7.2015 uhradená bankovým prevodom na účet vo VÚB, a.s. ktorý bol uvedený v predžalobnej výzve, čím boli splnené všetky povinnosti vyplývajúce z uvedenej predžalobnej výzvy.
35. Žalobcom uplatňovaná suma vo výške 5.588 eur bola uhradená z účtu jediného akcionára žalovaného, spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag dňa 15.7.2015, pričom k jej pripísaniu na účet žalobcu došlo dňa 16.7.2015, čím došlo k zániku žalobcom uplatňovanej pohľadávky.
36. O skutočnosti, že ide o úhradu pohľadávky úpadcu uplatňovanú žalobcom voči žalovanému, svedčí jednak dátum úhrady uvedenej sumy, bezprostredne nadväzujúci na predžalobnú výzvu žalobcu, ako aj dôvod úhrady (Zahlungsgrund), kde je vedený variabilný symbol zhodný s číslami vystavených vyššie
uvedených faktúr. Túto skutočnosť preukazuje aj výška sumy pripísaná na účet žalobcu, ktorá je zhodná s celkovou výškou pohľadávok úpadcu voči žalovanému.
37. Vzhľadom k výške uhradenej sumy rovnajúcej sa žalobcom uplatňovanej sume, k variabilným symbolom zhodným s číslami vystavených faktúr, ako aj k časovej bezprostrednosti úhrady nadväzujúcej na doručenie predžalobnej výzvy, je zrejmé, že išlo o úhrady záväzkov žalovaného voči úpadcovi, nie záväzkov spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag, z účtu ktorej bola platba realizovaná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že veriteľ je povinný prijať plnenie aj od inej osoby ako dlžníka. Mohol by to odmietnuť v takom prípade, ak by mu chýbal súhlas dlžníka, že môže tretia osoba plniť za neho. Tu však súd súhlasí s názorom žalovanej strany, že nie sú pochybnosti o tom, že spoločnosť Montanwerke plnila za dlžníka to, čo mal plniť dlžník - KOVOHUTY, a.s. v prospech spoločnosti VAMAX
- X s.r.o. v konkurze s poukazom práve na tie čísla faktúr. Dlžník KOVOHUTY, a.s. musel poskytnúť spoločnosti Montanwerke čísla tých faktúr, číslo účtu, na ktorých bolo potrebné zrealizovať úhradu, aj sumu, ktorá sa mala zrealizovať. Je pravda, že tým následným konaním došlo k takej zmätočnej situácii a vlastne spoločnosť Montanwerke uviedla spoločnosť VAMAX - X s.r.o. v konkurze do omylu. To sa ale hneď, keď sa zistil ten rozpor, vysvetlilo a spoločnosť KOVOHUTY, a.s. a spoločnosť Montanwerke dali spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze jednoznačne vysvetlenie, že bol tu taký súhlas dlžníka, resp. taká dohoda dlžníka a spoločnosti Montanwerke, aby spoločnosť Montanwerke realizovala úhradu za dlžníka v prospech spoločnosti VAMAX - X s.r.o. v konkurze.
38. O zániku žalobcom uplatňovaného nároku bol žalobca informovaný, a to vyjadrením zo dňa 8.2.2016. Okrem uvedeného listu zaslaného žalobcovi v mene žalovaného, spoločnosti KOVOHUTY, a.s., bol žalobcovi adresovaný aj list v mene spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag, s názvom Oznámenie o započítaní pohľadávok, potvrdzujúci žalovaným tvrdené skutočnosti. Spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG a KOVOHUTY a.s. zhodne potvrdili, že úhrada vykonaná z účtu spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG vo výške 5.588 eur zo dňa 15.7.2015 a pripísaná na účet žalobcu dňa 16.7.2015, označená variabilným symbolom (Zahlungsgrund) : „VS 10140001,2,3,4,5“ je úhradou vykonanou na účet žalovaného a došlo ňou k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatňovanou v tomto súdnom konaní. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sporné plnenie bolo vykonané z účtu spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG a nie z účtu žalovaného. Podaniami spoločnosti Montanwerke Brixlegg AG a žalovaného zo dňa 8.2.2016, doručenými žalobcovi dňa 9.2.2016, boli odstránené pochybnosti o tom, na aký účel bolo vykonané sporné plnenie. Práve z dôvodu, že spoločnosť Montanwerke Brixlegg AG uznala, že sporné plnenie sa nemá započítať v jej prospech, t.j. na úhradu jej záväzkov, tak práve preto bolo vykonané ďalšie započítanie pohľadávok voči Montanwerke Brixlegg AG a žalobcom zo dňa 8.2.2016, doručené žalobcovi dňa 9.2.2016, a to práve o spornú čiastku 5.588 eur .
39. K zániku žalobcom uplatňovaného nároku žalobcu vyššie uvedeným spôsobom došlo bez ohľadu na to, že existujú listinné dôkazy, z obsahu ktorých vyplýva, že v auguste 2015 a následne ešte v októbri 2015 spoločnosť Montanwerke Brixlegg uvádzala a konštatovala, že predmetnú úhradu, ktorú v rámci obrany spomína žalovaná spoločnosť, považuje za úhradu svojich záväzkov. Bolo to len jednostranné nesprávne vyjadrenie spoločnosti Montanwerke Brixlegg, ktoré nemohlo mať za následok zánik dohody medzi spoločnosťou Montanwerke Brixlegg a spoločnosťou KOVOHUTY a.s., že spoločnosť Montanwerke Brixlegg za spoločnosť KOVOHUTY a.s., uhradí jej záväzok voči spoločnosti VAMAX - X, s.r.o. v konkurze, čo sa aj preukázateľne zrealizovalo.
40. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
41. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
42. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
43. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
44. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
45. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
46. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná vzhľadom na to, že uplatnené pohľadávky v celkovej výške 5.588 zanikli ich zaplatením, ktoré zrealizovala za spoločnosť KOVOHUTY, a.s. spoločnosť Montanwerke Brixlegg Ag dňa 15.7.2015, a to bezhotovostným prevodom na účet žalobcu.
47. Je prípustné, aby skutočnosť, že úpadca mal v čase, kedy prijal spornú platbu pohľadávky voči obom spoločnostiam, t.j. voči žalovanému aj spoločnosti Montanwerke Brixlegg Ag, mohla viesť k neistote a nesprávnemu spárovaniu platby, teda že by bola považovaná platba zo dňa 15.7.2015 , pripísaná na účet žalobcu dňa 16.7.2015, za úhradu časti záväzku Montanwerke Brixlegg Ag. Avšak takéto pochybnosti boli odstránené zhodným tvrdením oboch spoločností, písomnosťami zo dňa 8.2.2016, ktoré boli žalobcovi doručené. Od tohto momentu nemal mať žalobca už žiadne pochybnosti o tom, že platbu pripísanú na jeho účet dňa 16.7.2015 má považovať za úhradu záväzku žalovaného, hoci bola úhrada vykonaná z účtu Montanwerke Brixlegg AG, hoci toto potvrdenie bolo vykonané až dodatočne, potom čo boli obe spoločnosti informované o nejasnostiach ohľadne platby. Podľa času vykonania platby, výšky uhradenej dlžnej sumy a podľa dôvodu platby - označenie variabilným symbolom je bez pochybností, že už v čase vykonania platby (15.7.2015) bola táto platba vykonaná v mene a na účet spoločnosti KOVOHUTY, a.s. hoci realizovaná z účtu materskej spoločnosti.
48. Námietku žalovaného, a to námietku miestnej nepríslušnosti, považoval súd za nedôvodnú, keďže ju žalovaný neuplatnil pri svojom prvom procesnom úkone, ktorým bol podaný odpor zo dňa 4.11.2015. Odpor patrí medzi prostriedky procesnej obrany a v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 CSP je podaním vo veci samej, a preto možno odpor proti platobnému rozkazu považovať za prvý procesný úkon strany, ktorej patrí. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd je na vedenie tohto konania príslušný, a preto spor prejednal a aj rozhodol.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 53. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalobca ako neúspešná strana tohto konania nemá na náhradu trov konania nárok. Pokiaľ ide o žalovaného, žalovanému ako úspešnej strane tohto konania súd nepriznal právo na náhradu trov tohto konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP videl súd v tom, že existujú listinné dôkazy, z obsahu ktorých vyplýva, že v auguste 2015 spoločnosť Montanwerke Brixlegg uvádzala a konštatovala, že predmetnú úhradu, ktorú v rámci obrany spomína žalovaná spoločnosť, považuje za úhradu svojich záväzkov. Rovnako tak to vyplýva aj z písomného podania z októbra 2015. Tieto listiny spoločnosti Montanwerke Brixlegg, práve tej spoločnosti, ktorá zrealizovala spornú úhradu za žalovanú spoločnosť, mohli viesť žalobcu k nesprávnym záverom, že pohľadávky úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 5.588 eur sú nevysporiadané, neuhradené a podanie žaloby voči žalovanému na ich vymoženie sa javí ako dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).