Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/112/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, so sídlom Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R., A. E. XXXX/XXA, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebtieľa „HOOS", Námestie legionáorov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník v konaní o zaplatenie 1 111,99 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Osobitný subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ Prešov má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 27.11.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 111, 99 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 1 111,99 eur od 21.08.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava(ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovaným dňa 25.8.2006 zmluvu o spotrebnom úvere číslo 0530917473 (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 eur (30 000,00 Sk) pri fixnej úrokovej sadzbe 18,4 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 27,65 eur (833 Sk) vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 20.09.2006 a konečná splatnosť úveru na deň 20.8.2011. Zmluva upravovala podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len a podľa zák. č. 258/2001Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Pôvodný veriteľ dňa 28. 3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0329/2013/CE postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 1 231,91 eur, o čom bola žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu. 2. Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a žalovanému doručil žalobu a ho vyzval, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril. 3. Podaním, doručeným súdu dňa 16.04.2014, vstúpilo do konania na podporu žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov (ďalej len Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“). Súd poučil Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ o jeho procesných právach a povinnostiach a žalovaného vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí s jeho vstupom do konania. Žalovaný sa v

súdom stanovenej lehote nevyjadril ani k žalobe a ani k vstupu do konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ na jeho podporu. 4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 12.11.2014, poukázal na to, že zmluva o úvere nespĺňa všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne absentuje rozpis splátok na sumu istiny, úrokov a poplatkov, teda uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca na výzvu súdu v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 5.5.2016, špecifikoval žalovanú sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným a vyčíslenia dlžnej sumy predložil spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. 0530917473 a tvrdil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 18,4 %, ktorý sa zaviazal platiť v 60 mesačných splátkach po 27,65 eur počnúc dňom 20.9.2006 a s konečnou splatnosťou dňa 20.8.2011. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 1,99 eur mesačne. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku žalobcovi zmluvou zo dňa 28.3.2013 vo výške 1 231,91 eur. Ďalej uviedol, že počas trvania úverového vzťahu žalovaný zaplatil sumu vo výške 1 302,93 eur.

6. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal pr. zástupcu žalobcu, žalovaného a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ktorý svoju účasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní potvrdil uzavretie úverovej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu a potvrdil, že celkom uhradil sumu 1 302,93 eur. Žalovaný nevedel uviesť, či oznámenie o postúpení pohľadávky mu doručil pôvodný veriteľ alebo žalobca. Trovy konania si neuplatňoval. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ zotrvávalo na svojom písomnom vyjadrení, a to, že v úverovej zmluve neboli splnené zákonné podmienky stanovené v ZoSÚ, v zmluve absentuje rozpis splátok na sumu istiny, úrokov a poplatkov, ich počet a termíny splátok, pričom ZoSÚ v § 4 ods. 2 vyžaduje presný rozpis splátok, v zmluve mala byť uvedená každá jedna splátka a z nej prehľadne, koľko je splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov a keďže toto absentuje úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá nárok na úroky a poplatky. Poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uhradil celkom sumu 1 302,93 eur, teda uhradil viac, ako mu pôvodný veriteľ poskytol, preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou o úvere (čl. 4), oznámením pôvodného veriteľa žalovanému o postúpení pohľadávky (čl. 7), platobnou históriou (čl. 23 - 25), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 103 - 106), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu (čl. 22, 74), písomným vyjadrením (čl. 49 - 51) a prednesom pr. zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ , vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 70), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava uzavrel dňa 25.8.2006 so žalovaným v písomnej forme zmluvu označenú ako Zmluvu o splátkovom úvere č. 0530917473, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 995,82 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver 60 mesačnými splátkami po 27,65 eur.

9. Zo zmluvy o úvere, z vyjadrenia žalobcu a z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 eur, žalovaný sa ho zaviazal uhradiť v 60 mesačných splátkach po 27,65 eur, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.9.2006 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.8.2011, RPMN bola 24,77 %, ročná úroková sadzba 18,4 % a poplatok za správu úveru bol vo výške 1,99 eur mesačne. V zmluve nie je uvedený rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, ani adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalovaný do podania žaloby uhradil 1 302,93 eur. Ku dňu konečnej splatnosti úveru, t. j. k 20.8.2011 bol zostatok na úverovom účte - neuhradená časť úveru podľa tvrdenia žalobcu vo výške 1 111,99 eur, ktorý pôvodný veriteľ zúčtoval k 31.10.2011 interným účtovným záznamom.

10. Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28.3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, a to vo výške 1 231,91 eur, pričom žalobca žalobou uplatňoval pohľadávku vo výške 1 111,99 eur, pozostávajúcu z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 25.8.2006 do

dátumu konečnej splatnosti úveru, t.j. do 20.8.2011, ktoré neboli ku 20.8.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 25.8.2006 do dátumu konečnej splatnosti úveru 20.8.2011, ktoré neboli uhradené. Pôvodný veriteľ doručil žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcovi dňa 23.4.2013.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Pôvodný veriteľ poskytol úver žalovanému na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len , ale len pokiaľ neodporujú Smernici Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 53 - 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len o spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniam zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 25.8.2006, keďže úver bol poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a teda úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

11. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Náležitosti zmluvy o úvere v čase uzavretia zmluvy o úvere upravoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a v súčasnej dobe zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 25 ods. 1 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/20001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ .Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného, v čase uzavretia úverovej zmluvy, (ďalej len ZoOS) nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Podľa § 23a ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej .zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 3 Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545 ods. 1 ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Súd sa zaoberal aplikáciou ustanovení príslušných právnych predpisov uvedených vyššie. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú typovú, vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ nemal možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o úvere

a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohol vyjednávať a zmluvu mohol uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijme. Zmluva spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, keď sa zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ ako vzťah spotrebiteľský, účinný v čase uzatvorenia zmluvy, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení ZoSÚ a ustanovení § 52- 54 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je ObZ.

17. Následne sa súd zaoberal Zmluvou o úvere č. 0530917473 zo dňa 25. 8. 2006 z pohľadu jej náležitostí, ktoré obsahuje vyššie citovaná právna úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy dospel súd k záveru, že tá neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len výška celkovej splátky, a to 27,65 eur, počet splátok 60, schválená výška úveru 995,82 eur (30 000,- Sk) a RPMN 24,77 %. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 20.09.2006 a konečná splatnosť úveru na deň 20.8.2011. V zmluve nie je splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru. V zmluve je uvedená len suma jednej splátky vo výške 27,65 eur, pričom z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky je splátka úveru, koľko splátka úroku a koľko je splátka poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmé, aká je výška splátky istiny , aká je výška splátka úroku a aká je výška splátky poplatkov. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z Všeobecných obchodných podmienok. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok, nebol súčasťou zmluvy a ani v zmluve, ani v úverových podmienkach nie je uvedené, aby splátkový kalendár bol pôvodným veriteľom odovzdaný žalovanému najneskôr pri podpísaní zmluvy.

18. V danom prípade vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo pre jeho úspech nevyhnutné, aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. 0530917473 zo dňa 25.8.2006, na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Túto svoju povinnosť si žalobca splnil. Žalobca tiež preukázal čerpanie úveru poskytnutého žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy. Teda žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanej žalobe, ani na výzvu súdu. Súd písomne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy 1 111,99 eur, keď zo žaloby vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 1 231,91 eur. Súd ho tiež vyzval na objasnenie, z čoho pozostáva postúpená a vymáhaná suma, ako aj na jej špecifikáciu, tiež ho vyzval, aby uviedol, v akej výške boli platby žalovaného započítané na istinu, na úroky, poplatky a prípadné iné príslušenstvo, na ktorú žalobca reagoval vyjadrením a predložením prehľadu splátok.

19. Súd však zo žaloby a jej príloh, ako aj z vyjadrenia žalobcu a z výpisu obratov na úverovej zmluve nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov. Vo vyjadrení žalobca síce uviedol, že žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi sumu vo výške 1 302,93 eur, túto sumu však nešpecifikoval. Z listinných dôkazov predložených k žalobe vyplýva tak, ako je to uvedené vyššie, iba uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným a čerpanie úveru žalovaným. Z prehľadu výpisu obratov na úverovej zmluve predloženým súdu žalobcom nevyplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy a jej zložiek. Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaný jednotlivými splátkami uhradil, ani to, aká časť žalovaným uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok, bola započítaná pôvodným veriteľom na úhradu istiny, na úhradu úrokov z úveru a poplatkov. Tiež nevyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku z úveru a jeho špecifikácia. Zo žalobcom predloženého prehľadu nie je možné určiť, koľko splátok a v akej výške žalovaný uhradil a kedy uhradil poslednú splátku. Tiež z predložených listinných dôkazov nevyplýva, či pôvodný veriteľ poplatky pripisoval k istine, ak áno, v akej výške a či ich úročil spolu s istinou.

20. V kontexte s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru bolo potrebné tiež zistiť, ktoré mesačné splátky sú predmetom žaloby, vzhľadom na skutočnosť, že úver sa mal začať splácať už od septembra 2006. Keďže v tomto prípade bolo dohodnuté plnenie dlhu v splátkach a nedošlo ku zosplatneniu úveru v zmysle § 565 OZ, predmetom žaloby mohli byť len konkrétne nezaplatené splátky, či už v celosti

alebo v časti. Pri plnení v splátkach premlčacia lehota plynie pre každú splátku jednotlivo, ako to vyplýva z § 103 OZ. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo nevyhnutné, aby žalobca jasne uviedol, ktoré mesačné splátky (s dátumom splatnosti tej ktorej splátky) sú predmetom žaloby. Z predloženého výpisu obratov je totiž nepochybné, že žalovaný úver čiastočne splácal, zároveň však tento výpis pre potreby súdu nemá potrebnú výpovednú hodnotu, keďže je nezrozumiteľný. Žalobca teda svoj nárok patrične nešpecifikoval v zmysle výzvy súdu, aj keď súd zastáva názor, že nemal by byť problém predložiť spomínaný rozpis splátok a jasne uviesť, ktorá splátka z nich nebola uhradená a v akom rozsahu. Daný problém nemajú žalobcovia v iných obdobných sporoch týkajúcich sa úveru Slovenskej sporiteľne, kde dokážu špecifikovať splátky, ktoré sú predmetom žaloby (napr. ide o právneho nástupcu Slovenskej sporiteľne a.s. spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. vo veci 29C/295/2013). Pokiaľ v tomto spore žalobca tento nárok nešpecifikoval, môže to viesť aj k záveru o účelnosti takéhoto jeho postoja, nakoľko možno predpokladať, že mnohé splátky by boli už premlčané.

21. Súd poukazuje, na to, že pôvodný veriteľ bol bankou, ktorej predmetom bolo poskytovanie úverov, s čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie presnej a podrobnej evidencie o poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom pôvodný veriteľ na plnenie týchto úloh musel byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený. Podľa názoru súdu mohol žalobca bez akýchkoľvek komplikácií poskytnúť súdu podrobnú a prehľadnú špecifikáciu žalovanej sumy a jej výpočet s poukazom na úhrady žalovaného, ako aj konkrétnu sumu týchto úhrad s prihliadnutím na tvrdenie pôvodného veriteľa, že všetku dokumentáciu ohľadom postúpenia pohľadávky z úveru odovzdal žalobcovi.

22. V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku. Na výzvu súdu mal žalobca možnosť odstrániť nedostatky, spočívajúce v špecifikácii žalovanej sumy, ako aj v nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej sumy. Účastník sporového konania má povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Splnenie oboch týchto povinností nemôže súd žiadnym spôsobom od účastníkov vynucovať a ich splnenie sankcionovať. Jedinou sankciou za ich nesplnenie je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového konania teda je, aby dbal na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci, kedy je zároveň povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené formou dôkazných prostriedkov. Súd na záver ešte dodáva, že podľa tvrdenia žalobcu žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 30 000,--Sk, t.j. 995,82 eur a žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 1 302,93 eur. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia úverovej zmluvy je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi mohol uplatňovať nároky, na ktoré má právo. 23. Zmluva o úvere uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovaným neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ani samotnú výšku úroku, ktorý mal splácať žalovaný ako odmenu pôvodnému veriteľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, ako aj neuvedenie výšky úroku nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktoré stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ, preto v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy totiž namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). 24. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku a tiež z dôvodu, že žalobca ako postupník nemôže uplatňovať s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 5 ZoSÚ od žalovaného úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný by na základe uvedeného bol povinný vrátiť žalobcovi, resp. pôvodnému veriteľovi poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, pričom podľa tvrdenia žalobcu zaplatil pôvodnému veriteľovi sumu 1 302,93 eur, teda zaplatil viac, ako bol povinný zaplatiť, preto súd aj z týchto dôvodov žalobu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, ale žiadne trovy

konania si neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

26. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, Námestie legionárov 5, Prešov na podporu žalovaného má právo náhradu trov konania v zmysle judikatúry KS Prešov, keďže jeho vyjadrenie bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci. Združenie poukazovalo na to, že žalobca nemá právo na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neboli uvedené konkrétne jednotlivé splátky istiny, úrokov a poplatkov, teda v zmluve neboli uvedené povinné náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ. Súd priznal náhradu trov konania Združeniu na podporu žalovaného podľa § 255 ods. 1 v rozsahu 100 %, keďže žalovaný na podporu ktorého združenie vystupovalo, bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.