Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-69-2007.pdf
PDF · 131.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/69/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne: O. F., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom I. XX, Bratislava, proti žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom: Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & Partners, s.r.o., Nám. M. Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o určenie, že záložné právo nie je, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalovanej strany.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne A. O. a O. F. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 5.4.2007 upravenou písomným podaním zo dňa 28.11.2011 doručeným súdu dňa 1.12.2011 domáhali, aby súd určil, že záložné právo zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres: Bratislava D., obec: B. -F.. Č.. Q. F., k. ú. Q. F., podľa V-XXXX/XXXX zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na rozostavanú stavbu na parc. č. XXX/XX (parcela registra "C, zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2 a pozemky p. č. XXX/XX (parcela registra "C, zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2), XXX/XX (parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech Československej obchodnej banky, a.s., IČO: 36 854 140, predtým ISTROBANKA, a.s., IČO: 31 331 491 v časti bytu č. 21, vchod I., nachádzajúceho sa na 2. p. bytového domu I. XX, XX, XX, so súpisným číslom XXXX, stojacom na pozemkoch registra "t parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 811 m2, parcelné číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 909 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 9953/836860, v časti garáží číslo 024, vchod I., nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu I. XX, XX, XX, so súpisným číslom XXXX, stojacom na pozemkoch registra "C" parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 812 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 909 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 1265/836860, v časti bytu číslo 49, vchod I., nachádzajúceho sa na 4. p. bytového domu I. XX, XX, XX, so súpisným číslom XXXX, stojacom na pozemkoch registra "C" parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 812 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 909 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 12722/836860, v časti garáží číslo 020, vchod I., nachádzajúcich sa v suteréne bytového domu I.Á. XX, XX, XX, so súpisným číslom XXXX, stojacom na pozemkoch registra "C" parcelné číslo XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 812 m2, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 909 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 1329/836860, všetko zapísané na tom istom liste vlastníctva číslo XXXX, vedeným Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres: Bratislava D., obec: B. - F.. Č.. Q. F., k. ú. Q. F. neexistuje (nie je) a taktiež sa domáhali náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že na určení neexistencie záložného práva majú naliehavý právny záujem, z dôvodu jednoznačnosti pre účely katastra nehnuteľností, aj s poukazom na judikatúru najvyšších súdov, z ktorej vybrali napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 58/2003, zo dňa 29.4.2003. V žalobe uviedli, že dňa 5.11.2002 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti označená ako ZN č. 30/120/2002 medzi záložným veriteľom ISTROBANKA, a.s. ako právnym predchodcom žalovanej a záložným dlžníkom Zámocká spoločnosť, a.s. Katastrálny úrad v Bratislave povolil vklad tohto záložného práva dňa 27.11.2002 pod č. V XXXX/XXXX, vecnoprávne účinky vkladu nastali dňa 27.11.2002. Žalobkyne sú zapísané na uvedenom liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX kat. úz. Bratislava - Q. F. ako vlastníčky jednotlivých bytov a nebytových priestorov v rozostavanej stavbe - funkčnom celku IV/1-5, postavenej na parcele č. XXX/XX a to v súlade so znením Dohody z 20.10.2006, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím katastra pod sp. zn. V-XXXXX/ XXXX. Uvedená záložná zmluva je však z viacerých dôvodov neplatná a preto sa domáhali určenia neexistencie záložného práva. Záložná zmluva je neplatná z dôvodu, že predmet záložnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť celej záložnej zmluvy; zmluva bola v časti jej predmetu dodatočne zmenená osobami, ktoré neboli riadne špecifikované a nemali na túto zmenu oprávnenie a neuviedli ani dátum tejto zmeny; Dôvodom absolútnej neplatnosti je aj rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenie § 151b ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby bola pri peňažnej pohľadávke určená hodnota zabezpečenej pohľadávky alebo určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zálohom zabezpečuje a označenie predmetu záložného práva v záložnej zmluve. Napriek tejto neurčitosti a nezrozumiteľnosti príslušný katastrálny úrad vklad záložného práva povolil a záložné právo bolo následne zapísané do katastra nehnuteľností aj na predmetné pozemky aj na rozostavanú stavbu. Konal tak v rozpore s ust. § 42 ods. 4 katastrálneho zákona.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že niet sporu o tom, že Zámocká spoločnosť, a.s. bola v čase uzavretia záložnej zmluvy podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností i fakticky jediným a výlučným vlastníkom všetkých pozemkov a rozostavanej stavby, ktoré mali tvoriť záloh. Zámocká spoločnosť, a.s. vlastníctvo k zálohu nadobudla na základe ustanovení dojednaných účastníkov Zmluvy o výstavbe) a právnych účinkov Zmluvy o dielo uzavretej dňa 15.6.2001 medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou GARDEN spol. s r.o. ako zhotoviteľom, o čom svedčia jednak výslovné dojednania strán zmluvy o dielo ako aj ustanovenie § 542 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov) týkajúce sa nadobúdania vlastníctva k predmetu diela, pokiaľ sa dielo vykonáva na pozemku patriacom alebo obstaranom objednávateľom. Argument, že ostatní účastníci zmluvy o výstavbe nadobudli k stavbe, v ktorej sa v budúcnosti mali nachádzať byty a nebytové priestory, spoluvlastnícke právo ako jej stavebníci v občianskoprávnom zmysle, neobstojí, a to najmä z dôvodu, že spoluvlastníctvo k stavbe je možné originálne nadobudnúť buď spoločnou výstavbou v zmysle fyzického konania (teda uskutočňovaním stavebných prác) viacerými osobami a to aj bez uzavretia osobitnej dohody alebo na základe dohody o založení spoluvlastníctva k stavbe, ktorá je predmetom výstavby. Takáto dohoda a jej obsah však musia byť vždy v konaní riadne preukázané, dohoda musí byť uzavretá ešte pred začatím výstavby, pričom z jej obsahu musí byť zrejmé a nepochybné, že jej účastníci majú vôľu založiť podielové spoluvlastníctvo, čo nie je predmetným prípadom. V danom prípade však Zámocká spoločnosť, a.s. obstarala pre ostatných účastníkov výstavbu domu v ktorom následne boli vyčlenené jednotky, ktorých vlastníkmi sa stali (po kolaudácii) ostatní účastníci Zmluvy o výstavbe. Ani prípadné spoluvlastníctvo tretích osôb k rozostavanej stavbe však nespôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a Zámockou spoločnosťou, a.s. ktorou má byť na rozostavanej stavbe zriadené záložné právo (a to aj za predpokladu, že by súd došiel k záveru, že v čase uzavretia záložnej zmluvy boli podielovými spoluvlastníkmi tejto stavby okrem Zámockej spoločnosti, a.s. aj iné osoby), nakoľko záložná zmluva, ktorou mal spoluvlastník veci zriadiť záložné právo na celú vec nie je absolútne neplatnou podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Napokon, takémuto právnemu záveru do značnej miery nasvedčuje aj samotná dikcia ust. § 151d ods. I Občianskeho zákonníka, ktorá s nedostatkom
oprávnenia osoby uzatvárajúcej záložnú zmluvu nakladať s predmetom záložného práva spája výlučne právny následok, že záložné právo nevznikne. Záložné právo k predmetu zálohu vzniklo i v dôsledku dobromyseľnosti zabezpečeného veriteľa - žalovanej - ust. § 151d Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia záložnej zmluvy, ako aj v čase vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností . Ďalej uviedla, že eventuálne uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k celej rozostavanej stavbe Zámockou spoločnosťou, a.s., ako jej spoluvlastníkom nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy ako takej, ale len neplatnosť čiastočnú, a to v dôsledku ust. § 41 Občianskeho zákonníka obsahujúceho normu, podľa ktorej, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Žalovaná poukázala na rozhodnutia súdov v niektorých ďalších obdobných súdnych konaniach: rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25C/41/2007- 905, zo dňa 15.5,2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Í5C (25C) 2/2004-473 zo dňa 12.12.2011, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7Cbi 4/2009, zo dňa 6.8.2012‚ rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 26Cb/8/2009-250, zo dňa 24.9.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2011, sp. zn. 3Co 87/2009, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z dňa 30.10.2014, sp. zn. 6Co/93/2014, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z dňa 30.10.2014, sp. zn. 6Co/689/2013.
4. Písomným podaním zo dňa 28.7.2016 doručeným súdu dňa 1.8.2016 vzala žalobkyňa v l. rade podanú žalobu v časti týkajúcej sa žalobkyne v l. rade späť z dôvodu, že medzi žalobkyňou v l. rade a žalovanou došlo k mimosúdnemu vysporiadaniu. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd preto uznesením zo dňa 5.8.2016 č.k.9C/69/2007 - 748 konanie v časti žaloby žalobkyne v l. rade podľa § 145 ods. 2/ CSP zastavil.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadrením žalobkyne, žalovanej, oboznámením s listinnými dôkazmi a to: zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti z 5.11.2002, výpisom z LV XXXX, podpisovým poriadkom ISTROBANKY a.s. zo dňa 29.4.2002, protestom prokurátora z 30.6. 2005, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Q. F. zo 17.12.2007, stanoviskom Krajského stavebného úradu z 21.7.2008, zmluvou o výstavbe domu a zriadení vecného bremena z 24.2.2001 vrátane dodatku č. 1 k tejto zmluve, rozhodnutím Katastrálneho úradu z 27.9.2007, rozhodnutím Okresného súdu (ďalej len OS) Banská Bystrica č. k. 27Cbi 113/08 a 61 Cbi 4/2009, rozhodnutím Krajského súdu (ďalej len KS) v Banskej Bystrici 43 CoKR/11/11 a 43 CoKR/21/2011, rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra z 27.5.2008, Zmluvou o prevode práv a povinností z 21.7.2004, zmluvou o dielo z 15.6.2001, rozsudkom OS Bratislava I 15C 2/2004 a uznesením KS v Bratislave 3Co 87/2009-370, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 24.2.2001 bola uzavretá zmluva o výstavbe domu a zriadení vecného bremena a to medzi Zámockou spoločnosťou a. s. ako obstarávateľom a A. T. P. F. ako stavebníkmi, za účasti vedľajšieho účastníka zmluvy GARDEN, s.r.o. Predmetom a účelom uvedenej zmluvy podľa článku III, bod 1 bola výstavba polyfunkčného objektu ,,Funkčný celok IV/l-V na I. ulici v B." podľa projektu vypracovaného Ing. P. I. a podmienok daných rozhodnutím Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia č. ZP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo dňa 9.10.1998, ktorá výstavba mala byt' realizovaná obstarávateľom na základe zmluvy o budúcej zmluve uzavretej so stavebníkmi podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Podľa článku III, bod 1 ods. 2 uvedenej zmluvy, predmetom tejto zmluvy bolo ďalej určenie spôsobu výstavby objektu, nadobudnutia vlastníckeho práva k novovystavaným bytom, nebytovým priestorom a garážovým státiam, spoluvlastníctva na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu ako aj úprava práv k pozemkom a presné vymedzenie predmetu vlastníctva zmluvných strán. V článku IV si zmluvné strany dohodli spoločnú realizáciu stavby, ktorú tvorí bytový dom na I.Á. ulici na pozemkoch označených v článku II, ods. 1 tejto zmluvy. V článku V, bod 1 uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, o povolení užívania bytového domu alebo jeho častí - jednotlivých bytov, nebytových priestorov, sa stanú stavebníci vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garážových státí, spoluvlastníkmi spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu. V čase podpisovania uvedenej zmluvy boli projektom vymedzené jednotlivé byty a nebytové priestory a státia v článku VI, kde pri jednotlivých bytoch, nebytových priestoroch a garážových státiach sú uvedení konkrétni stavebníci, pričom k väčšej časti vymedzených priestorov bola ako stavebník označená Zámocká spoločnosť, a.s. Podľa článku VIII, bod 1 uvedenej zmluvy, stavebníci, t.j. manželia F. splnomocnili obstarávateľa, aby ich zastupoval v plnom rozsahu práv a povinností stavebníkov vyplývajúcich z tejto zmluvy a príslušných právnych predpisov jednak voči orgánom štátnej správy, obecnej samosprávy, ako aj voči
príslušným právnickým a fyzickým osobám v súvislosti s uvedenou výstavbou, vrátane preberania rozhodnutí a to do právoplatnosti kolaudácie a zápisu bytov, nebytových priestorov a garážových státí do katastra nehnuteľností. Zároveň podľa čl. VIII, bod 2 tejto zmluvy, v zmysle vzájomnej dohody medzi účastníkmi zmluvy, je táto zmluva dokladom na preukázanie zmeny osoby stavebníka podľa § 70 Stavebného zákona. V článku X, ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy prechádzajú aj na ich právnych nástupcov, pričom jednotliví stavebníci môžu práva a povinnosti z tejto zmluvy postúpiť na tretiu osobu, ktorá pristúpi k zmluve o výstavbe. Zmeny týkajúce sa jednotlivých bytov, prípadne podlahovej plochy boli riešené v článku X, ods. 2 a 3. V zmysle článku X, ods. 5 bolo dohodnuté, že súčasne s uvedenou zmluvou o výstavbe mala byt' uzatvorená aj zmluva o zhotovení diela a to osobitne s každým stavebníkom. Dňa 13.3.2001 bol povolený vklad uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Bratislava I pod č. ŽP 2001/02590 G/25 dňa 1.3.2001 vydal stavebné povolenie na "Polyfunkčný bytový dom FC IV/1, IV/2, IV/3,V na parc. č. XXX/, XX, XX, XX-XX, XX-XX, v k. úz. Q. F. a to stavebníkovi Zámockej spoločnosti, a.s. Z písomného vyjadrenia Katastrálneho úradu v Bratislave pod zn. V-XXXX/X,XXXX/XX zo dňa 21.8.2003 adresovaného Okresnej prokuratúre Bratislava 1 vyplýva, že po uzavretí uvedenej zmluvy o výstavbe dňom 4.6.2001 sa stavebníkmi na základe zmluvy o postúpení práv stali aj manželia E., kde uvedená zmluva o výstavbe uzavretá medzi Zámockou spoločnosťou a manželmi F. vrátane pristúpenia manželov E. k zmluve bola zapísaná v poznámke na LV XXXX pre k. úz. Bratislava - Q. F. k 19.12.2001. K dôvodu zapísania uvedenej zmluvy o výstavbe do poznámky katastrálny úrad uviedol vo vyjadrení z 21.8.2003, že dovtedy platná právna úprava (do 31.12.2001) neobsahovala ustanovenie o spôsobe evidovania práv k bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe a preto bol v praxi zaužívaný zápis tejto zmluvy formou poznámky do listu vlastníctva a novopostavený byt ako zhotovená vec a jeho vlastník mal byť do listu vlastníctva v časti B - vlastníci, zapísaný až na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Dňa 17.12.2003 bol medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. ako obstarávateľom, manželmi F. ako stavebníkmi a manželmi E. ako stavebníkmi, za účasti vedľajšieho účastníka GARDEN spol. s r.o. podpísaný Dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o výstavbe domu, kde boli v súlade s Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Q. F. zo 14.11.2003, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby pred dokončením, nanovo v čl. VI upravené špecifikácie jednotlivých bytov a nebytových priestorov s uvedením stavebníka ku každému z nich.
6. Na zabezpečenie financovania realizácie uvedenej stavby uzavrela Zámocká spoločnosť, a.s. ako dlžník s veriteľom ISTROBANKA, a. s. dňa 23.11.2001 úverovú zmluvu č. 78000-819120/4900 a následne dňa 5.11.2002 Zámocká spoločnosť, a.s. ako záložca s veriteľom ISTROBANKOU, a.s. (právnym predchodcom žalovanej) ako záložným veriteľom uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva č. ZN č. 30/120/2002. Podľa článku II, bod. 2 písm. a) zmluvy bola identifikovaná ako pohľadávka zabezpečená záložnou zmluvou úverová zmluva č. 78000-819120/4900 zo dňa 23.11.2001, ktorej overená kópia mala tvoriť neoddeliteľnú prílohu zmluvy. Predmetom záložného práva podľa článku III boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1 zmluvy a to okrem pozemkov aj rozostavaný polyfunkčný dom nachádzajúci sa na parcelách vymedzených v tomto bode. V článku III v bode 2 zmluvy vyhlásil záložca (Zámocká spoločnosť, a.s.), že uvedený predmet zálohu vrátane rozostavaného polyfunkčného domu je v jeho výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na výzvu katastra došlo k úprave označenia predmetu zálohou do textu záložnej zmluvy, kde bolo uvedené, že predmetom zálohu je aj parc. č. XXX/XX, zast. plochy o výmere 2381 m2, rozostavaný polyfunkčný dom, v zmysle Geometrického plánu č. 162/2002. Túto rukou písanú úpravu podpísali p. A. za záložného veriteľa a P.. B. Q. za Zámockú spoločnosť, a.s., ktorá konala na základe plnomocenstva zo dňa 14.11.2002. V zmysle uvedeného plnomocenstva mala byť P.. Q. ako zástupkyňa Zámockej spoločnosti, a.s. oprávnená k jej zastupovaniu vo vzťahu ku správe katastra a to na podávanie návrhu vrátane ich opráv a doplnení, preberania rozhodnutí, späťvzatia návrhov. Vzhľadom na namietanie nedostatku plnomocenstva od Zámockej spoločnosti pre P.. Q. na takúto úpravu zmluvy v proteste prokurátora z 30.6.2005, štatutárny orgán Zámockej spoločnosti písomne dňa 21.1.2005 akceptoval uvedenú záložnú zmluvu vrátane jej doplnenia P.. Q., taktiež záložný veriteľ vyhlásením z 27.7.2005 akceptoval predmetnú záložnú zmluvu rukou doplnenú D.. A.. Predmetné záložné právo k rozostavanej stavbe polyfunkčného objektu na I. ulici bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 27.11.2002. Generálna prokuratúra dňa 30.6.2005 podala protest proti rozhodnutiu Správy katastra z 27.11.2002, ktorým bol povolený vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe uvedenej záložnej zmluvy, ktorému Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím z 22.8.2005 nevyhovel. Dňa 10.7.2006 vydala súdna exekútorka P.. T. Q. upovedomenie o začatí exekúcie EX 1580/2006 proti Zámockej spoločnosti ako povinnému, pričom súčasťou vyššie uvedeného upovedomenia bolo aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie
predajom nehnuteľností, t.j. aj rozostavanej stavby nachádzajúcej sa na parcele č. 835/47, evidovanej na liste vlastníctva XXXX, kat. úz. Bratislava - Q. F.. Zámocká spoločnosť prevzala upovedomenie dňa 24.7.2006 a predmetné upovedomenie o začatí exekúcie bolo zapísané na list vlastníctva č. XXXX. Žalobkyňa nadobudla na základe Dohody zo dňa 20.10. 2006, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu pod sp. zn. V-XXXXX/XXXX do vlastníctva byt č. 49 vchod I., nachádzajúci sa na 4. p., a nebytový priestor č. 2-020 nachádzajúci sa v suteréne. Proti predmetnému rozhodnutiu Správy katastra o vklade dohody podala dňa 28.6. 2007 Okresná prokuratúra Bratislava I protest prokurátora, na základe ktorého Katastrálny úrad v Bratislave 27.9.2007 vydal rozhodnutie č. 58/07-Kr, ktorým uvedenému protestu nevyhovel, keď uviedol, že zrušením uvedeného rozhodnutia by správny orgán zasiahol do ďalších rozhodnutí, ktorými zákon porušený nebol a preto nezákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia je možné odstrániť len súdnou cestou. Dňa 17.12.2007 mestská časť Bratislava - Q. F. svojím rozhodnutím č. SU-2004, 05, 06, 07/29209, 75464-H/167BU vydala dodatočné povolenie užívania stavby na I. ulici v B., funkčný celok IV/I-V s vymedzením jednotlivých priestorov pre konkrétnych vlastníkov. Okresný súd Banská Bystrica v konaní 2K 18/ 2007 dňa 8.11.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 25CoKR/ 15/ 2007-222 zo 14.1.2008 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Zámockej spoločnosti, a.s. Správca konkurznej podstaty úpadcu sa žalobou zo 4.4.2008 na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a to Dohody z 10.10.2006 voči veriteľom - účastníkom konkurzného konania. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím č. LPO 2012/2008-Va z 27.5. 2008 zamietol odvolanie sa spoločnosti ISTROBANKA, a.s. z 23.10.2007 proti rozhodnutiu Správy katastra z 20.10.2006, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra na základe dohody o zmene dispozičného usporiadania. Dňa 21.7.2008 Krajský stavebný úrad v Bratislave pod č. A/2008/2061-5/JAN na podklade podnetu správcu konkurznej podstaty Zámockej spoločnosti, a.s. proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Q. F. zo 17.12.2007 vydal stanovisko v ktorom uviedol, že nezistil dôvod na začatie konania o preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
7. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom 61Cbi 4/2009-831 z 10.11.2010 v právnej veci navrhovateľky F.. F. F., ako vlastníčky časti nehnuteľnosti na I. R.. Č.. XX, XX, XX V. B., tiež dotknutej predmetným záložným právom odporcu určil, že predmetný majetok navrhovateľky je vylúčený zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa ISTROBANKA, a.s., keď v odôvodnení mimo iné uviedol, že Zámocká spoločnosť, a.s. nemohla platne zriadiť záložné právo na celú rozostavanú stavbu vzhľadom na to, že zasiahla do spoluvlastníckeho práva manželov F. a E. a teda z dôvodu rozporu s kogentnou úpravou § 151d ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12. 2002 s použitím § 39 Obč. zák. dospel k záveru o neplatnom zriadení záložného práva podľa cit. záložnej zmluvy. Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uvedené rozhodnutie svojím rozsudkom sp. zn. 43 CoKR/21/2011 z 21.9.2011.
8. Okresný súd Bratislava I rozsudkom 15C (25C) 2/2004-473 zo dňa 12.12.2011 zamietol návrh navrhovateľov, zapísaných ako vlastníkov časti predmetnej nehnuteľnosti na I. ul. v B., dotknutých záložným právom v prospech ČSOB, a.s., v ktorom sa títo domáhali určenia, že záložné právo na im náležiace nehnuteľnosti nevzniklo a neexistuje, keď v odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov o neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 39 Obč. zák. a nedospel k záveru o konaní v rozpore s "dobrými mravmi". Pri rozhodnutí vychádzal aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave 3Co 87/2009, ktorý ustálil, že v období medzi uzavretím zmluvy o výstavbe a právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia navrhovatelia ešte neboli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, keďže ako predmet občianskoprávnych vzťahov tieto ešte neexistovali.
9. Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením 27Cbi 113/08 zo dňa 23.11.2010 prerušil konanie o návrhu navrhovateľa J.. F. C. na vylúčenie majetku a to bytu č. 47 a garáže č. 025 a 026, nachádzajúcich sa v bytovom dome na I. R. XX, XX, XX v B., zapísaných na LV XXXX, kat. úz. Bratislava - Q. F., zo súpisu majetku konkurznej podstaty Zámockej spoločnosti, a.s. a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 41/2007. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoKR/11/11 zo dňa 29.6.2011.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ z. č. 182/1993 Zb. v znení novely č. 252/1999 Zb., vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe.
Podľa § 21 ods. 1, ods. 3 cit. z. č. 182/1993 Zb. vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu stavebníkmi. Na účinnosť zmluvy je potrebný zápis do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151b ods. 1, ods. 2 Obč. zák. účinného do 31.12.2002, záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151b ods. 3 Obč. zák. účinného od 1.1.2003 v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 151b ods. 4 cit. Obč. zák. v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné.
Podľa § 151d ods. 1 cit. Obč. zák., ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobro-myseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.
Podľa § 151h ods. 1 Obč. zák. účinného od 1.1.2003 pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151h ods. 2 Obč. zák. účinného od 1.1.2003 na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
Podľa § 151h ods. 3 Obč. zák. záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
Podľa § 879e ods. 1 Obč. zák., prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1. 2003, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 39 cit. Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 5 ods. 1, ods. 3 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 46 ods. 4 cit. z. č. 162/1995 Z. z. účinného ku dňu zápisu záložného práva, pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení.
10. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neexistencie záložného práva, súd skúmal, či má na danom určení naliehavý právny záujem. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez žalovaného určenia bol právne postavenie žalobcu ohrozené alebo neisté a výrok súdu by toto ohrozenie, neistotu odstraňoval. Opodstatnenosť takejto žaloby spravidla nie je daná vtedy, ak by malo požadované určenie povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo, alebo právny vzťah je alebo nie je. Súd na základe zisteného stavu konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení ktorého sa domáha, keďže aj v zmysle ustálenej judikatúry, k odstráneniu neistoty v jeho právnom postavení, resp. k zamedzeniu ohrozenia jeho práva môže viesť len určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je. Uvedené platí aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konkurznému konaniu na Zámockú spoločnosť, a.s., keď konanie žalobcu o vylúčenie jeho majetku zo súpisu konkurznej podstaty je prerušené do skončenia tohto konania a tiež v predmetnom konaní je iný okruh účastníkov, kde absentuje záložný veriteľ ako účastník konania a aj v prípade vyriešenia otázky existencie záložného práva ako otázky predbežnej v konkurznom konaní, by toto bolo spôsobilé len pre určenie oprávnenosti zápisu sporných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty a nemohlo by na základe rozhodnutia konkurzného súdu dôjsť k zmene zápisu do katastra nehnuteľností.
11. Taktiež má súd za to, že žalobkyňa preukázala svoju aktívnu legitimáciu, keď z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Bratislava - Q. F. vyplýva, že je zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností zaťažených záložnou zmluvou č. ZN 30/120/2002 zo dňa 5.11. 2002, na základe ktorej je žalovaná záložným veriteľom, pričom v konaní o určenie, či záložné právo je alebo nie je, sú vecne legitimovaní len záložný veriteľ a záložný dlžník (viď aj rozhodnutie NS ČR z 3.4.2002 sp. zn. 21Cdo 679/2001).
12. Vzhľadom na uvedené súd ako predbežnú otázku pri určení žiadanom žalobkyňou skúmal platnosť, či neplatnosť záložnej zmluvy, keďže otázka, či je táto zmluva platným právnym úkonom predstavuje vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalovanej.
13. Žalovaná namietala neplatnosť záložnej zmluvy a to z viacerých dôvodov. Vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetná záložná zmluva z 5.11.2002 bola v časti predmetu dodatočne zmenená osobami neoprávnenými na takýto úkon. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že týmito osobami boli P.. Q. za Zámockú spoločnosť a D.. A. za záložného veriteľa. P.. Q. mala v tom čase plnomocenstvo zo 14.11.2002, ktoré ju oprávňovalo na zastupovanie Zámockej spoločnosti vo vzťahu ku správe katastra, nie ale priamo na zmeny v obsahu záložnej zmluvy, avšak tak Zámocká spoločnosť, a.s. ako aj záložný veriteľ ISTROBANKA, a.s. akceptovali predmetné doplnenie zmluvy svojimi zástupcami, ako to vyplýva z ich vyjadrení z 21.1.2005 a 27.7.2005. S poukazom na vyššie cit. ust. § 33 ods. 1 Obč. zák. preto platí, že splnomocniteľ je viazaný uvedeným právnym úkonom a preto tento argument žalobkyne k neplatnosti záložnej zmluvy súd vyhodnotil ako nedôvodný.
14. Žalobkyňa ako ďalší dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uviedla jej rozpor so zákonom v dôsledku absencie určenia hodnoty zabezpečovanej pohľadávky, ev. určenia maximálnej hodnoty istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Uvedená zákonná požiadavka zakotvená v § 151b ods. 3 Obč. zák. však nadobudla účinnosť až od 1.1.2003, pričom s poukazom na § 879e ods. 1 Obč. zák., ktorý rieši prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2003, sa vznik právnych vzťahov vzniknutých pred týmto dátumom posudzuje podľa doterajších predpisov. V čase uzavretia záložnej zmluvy, t.j. 5.11.2002 Občiansky zákonník v § 151b ods. 4 (v znení účinnom do 31.12.2002) ustanovoval, že v zmluve o
zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje, pričom vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že keďže v predmetnej záložnej zmluve bola jasne označením úverovej zmluvy špecifikovaná pohľadávka, ktorá mala byť zabezpečená (číselným označením zmluvy a dátumom jej uzavretia), bol takto predmet záložného práva dostatočne určitý, keď súd podotýka, že uvedená úverová zmluva bola uzatvorená práve medzi účastníkmi záložnej zmluvy a tak títo bez akýchkoľvek nejasností mali vedomosť o jej obsahu vrátane výšky úveru a teda nedošlo takýmto vymedzením k porušeniu zákona ako argumentovala žalobkyňa.
15. Taktiež námietku spočívajúcu v tvrdení, že k predmetnej zmluve neboli pripojené úverové zmluvy na ktoré záložná zmluva odkazovala súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže Občiansky zákonník obsahuje v § 151 a a nasl. špeciálnu úpravu vzťahujúcu sa k záložným zmluvám, ktorá ale neobsahuje požiadavku nedeliteľnej jednoty všetkých listín. Táto je upravená len v § 46 ods. 2 Obč. zák., ktorý v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností ukladá povinnosť, aby boli prejavy účastníkov o návrhu zmluvy a jeho prijatí na tej istej listine, avšak táto povinnosť sa vzťahuje len na zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nie na zmluvy záložné.
16. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že predmet záložnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keď zo znenia záložnej zmluvy jasne vyplývajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu. Doplnenie P.. Q. bolo vykonané na základe výzvy katastra z dôvodu, že došlo k úprave čísiel parciel na ktorých sa rozostavaná stavba nachádzala a to geometrickým plánom č. 162/2002 z 31.10.2002 tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia Katastrálneho úradu z 21.8.2003. Nedošlo teda k zmene predmetu zálohu, keďže sa jednalo o pôvodné parcely, pri ktorých došlo len k zmene v ich označení. Podľa § 151b ods. 4 Obč. zák. v znení účinnom do 31.12.2002 tak bola splnená podmienka, aby označenie predmetu zálohu bolo každému zjavné, keď medzi účastníkmi zmluvy uvedené nebolo ani nikdy sporné.
17. Žalovaná strana zdôraznila svoju dobromyseľnosť v čase uzatvárania záložnej zmluvy. Vlastnícke právo nadobudla žalobkyňa až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie diela a následne kolaudačné rozhodnutie. Samotná zmluva o výstavbe nespôsobuje vznik vlastníctva na ešte neexistujúcu vec od nadobudnutia jej účinnosti, ale až od vzniku veci, tak ako to aj obdobne konštatoval Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Co 87/2009.
18. Na základe uvedeného súd konštatuje, že Zámocká spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť predmetnú záložnú zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (byt č. 49 vchod I., nachádzajúci sa na 4. p., a nebytový priestor č. 2-020 nachádzajúci sa v suteréne), ktoré boli dovtedy vo vlastníctve Zámockej spoločnosti, a.s. na základe Dohody zo dňa 20.10. 2006, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu pod sp. zn. V-XXXXX/XXXX byt č. 49 vchod I., Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej strany, že tento ako záložný veriteľ bol v čase uzatvárania záložnej zmluvy dobromyseľný ohľadom predmetu zálohu, nakoľko v katastri bola v súlade s vtedajším právnym stavom (viď vyššie uvedený § 46 ods. 4 z. č. 162/95 Z. z.) evidovaná ako vlastník Zámocká spoločnosť, a.s., pričom zápis v poznámke, tak ako to vyplýva z § 5 ods. 3 z. č. 162/1995 Z. z. nemal vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Taktiež súd dáva do pozornosti, že aj keby vznikli pochybnosti o dobromyseľnosti záložného veriteľa, v zmysle cit. § 151d ods. 1 Obč. zák. platí v takom prípade, že konal dobromyseľne. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že záložná zmluva zo dňa 5.11. 2002 uzavretá medzi Zámockou spoločnosťou, a.s. a ISTROBANKOU, a.s. bola platne uzatvorená, žalobu na určenie neexistencie záložného práva ako nedôvodnú zamietol.
19. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1/v súlade s ustanovením, § 255 ods. 1/CSP v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Žalovaná strana mala vo veci plný úspech, súd preto zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.