Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozhodnutie_5C-132-2014.pdf
PDF · 167.04 KB
No categories available
5C/132/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. G., J.. XX.X.XXXX, O. Y. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, v konaní o zaplatenie 2 697,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného sa zastavuje. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 697,25 € spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vo výške 161,50 € spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 286,20 €. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, dňa 27.06.2013 medzi postupcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 21.02.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 352599774 (ďalej len Zmluva), súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky v požadovanej výške. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2 817,58 eur a pozostávala z istiny vo výške 2 369,58 eur, riadneho úroku vo výške 327,67 eur, úroku z omeškania vo výške 78,47 eur a ostatného príslušenstva vo výške 41,86 eur. Postupca v zmysle Zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške 49,79 eur, vždy k 20 - temu dňu v mesiaci. Žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2012 do 20.02.2017, v počte 55 a v celkovej výške 2 697,25 eur, ktoré sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si ďalej v tomto konaní uplatnil nárok na úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.08.2013 si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa. 2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 1Ro/556/2014 zo dňa 5.05.2014, ktorým žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Podaním odporu s odôvodnením vo veci samej sa platobný rozkaz, v zmysle ust. § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odporu, zrušil v plnom rozsahu.
3. Žalovaný odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 16.05.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa 20.05.2014, odôvodnil nasledovne: Je nesporné, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola dňa 21.02.2007 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0352599774 podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver vo výške 3 319,40 eur (100.000,- Sk). Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť formou mesačných splátok vo výške 49,79 eur v období od 20.03.2007 do 20.02.2017. Žalobcom uplatňované právo je nepochybne právom zo spotrebiteľskej zmluvy, je preto nevyhnutné na danú vec aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré boli transponované do slovenského právneho poriadku s cieľom harmonizovať slovenské zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Žalovaný má dôvodné podozrenie, že veriteľ svojim konaním pri uzatváraní Zmluvy, zmluvnými podmienkami a následným uplatňovaním zmluvných podmienok porušuje ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmluvných dojednaniach uplatňuje nekalé podmienky v spotrebiteľských úveroch, neuvádza správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, koná v rozpore s obchodnými zvyklosťami a všeobecne platnými normami morálky a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namieta nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v čl. 1 Zmluvy zo dňa 21.02.2007. Tam uvedená RPMN vo výške 14,62% nezodpovedá realite, skutočná RPMN podľa výpočtov bola 17%. Na základe uvedeného možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že došlo k neprimeranú zabezpečeniu poskytnutého úveru, k dojednaniu neprimeraných sankcií podľa Obchodného zákonníka, a to zmluvných pokút a úroku z omeškania, k dojednaniu úžerných poplatkov za prvú upomienku, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za správu úveru. Zo žaloby nie je vôbec jasné ako žalobca úročil finančné prostriedky, ktoré si žalovaný požičal, t.z. či ich zarátaval najskôr na istinu a až potom na úroky a poplatky tak ako to žalovanému vyplýva z ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal, aby žalobca predložil súdu podrobný rozpis čerpania úveru a jeho splácania. Žalovaný žiadal, aby mu súd ako spotrebiteľovi poskytol ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a určil neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a v tomto prípade sa použije 3 ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. V súvislosti so zosplatnením pohľadávky a následným postúpením pohľadávky je zrejmé, že táto je ako celok premlčaná. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu niekoľko rozhodnutí súdov v obdobných veciach.
4. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 2.07.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 7.07.2014 právny zástupca žalobcu uviedol nasledovné: K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že podľa Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,30 eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach v sume 49,79 eur, vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.08.2012 do 20.02.2017, v počte 55 a celkovej výške 2 697,25 eur. Zvyšné splátky si žalobca neuplatnil. Žalobca má za to, že v danom prípade ide o obchodno - záväzkový vzťah, preto je nutné tento záväzkový vzťah posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 4 roky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný svojim podpisom na Zmluve súhlasil so zmluvnými podmienkami, vyhlásil, že zmluvu si prečítal a že Zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní. Žalovaný nebol donútený Zmluvu za daných podmienok podpisovať, nakoľko však svojim podpisom vyjadril súhlas s jej obsahom, pôvodný veriteľ nemal dôvod pristúpiť k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok. Preto žalobca zastáva názor, že zmluvné podmienky nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného. V Zmluve je uvedená výška RPMN vo výške 14,62%, ktorá bola vypočítaná v súlade s legislatívou platnou v čase uzavretia Zmluvy. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci so Zmluvy neplnil riadne, veriteľ svoj návrh uplatnil návrhom na začatie konania na príslušnom súde.
5. V podaní žalovaného zo dňa 21.07.2014, doručenom súdu dňa 25.07.2014, žalovaný uviedol nasledovné: Žalobcom uplatňované právo je nepochybne právom zo spotrebiteľskej zmluvy, je preto nevyhnutné na danú vec aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, ktoré boli transponované do slovenského právneho poriadku s cieľom harmonizovať slovenské zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka v predmetnej veci neprichádza do úvahy, a to aj napriek
tomu, že v Zmluve zo dňa 21.02.2007 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú riadiť obchodným kódexom. Ak by sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy odchýlili od noriem Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa zakladalo by to absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor so zákonom. K dojednaniu úžerníckych poplatkov za prvú upomienku vo výške 23,24 eur žalovaný uviedol, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Poplatok nereflektuje podstatné skutočnosti ako výška úveru, doba splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a pod., naopak je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená. Tento poplatok je spôsobilý ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa, nakoľko je neúčelný, v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností je neprijateľnou podmienku, ktorá spôsobuje zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet žiadneho dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní nútil k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Favorizovanie Obchodného zákonníka neprimerane zvýhodňuje spotrebiteľa, nakoľko režim podľa Obchodného zákonníka sa odchyľuje od ochrany spotrebiteľa poskytnutej mu OZ. Skutočnosť, že pri úvere ide o absolútny obchod nijako nevylučuje aplikáciu predpisov na ochranu spotrebiteľa ako aj generálnu ochranu poskytovanú spotrebiteľským zmluvám OZ. V zmysle ust. § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež citoval z niekoľkých rozhodnutí súdov v spotrebiteľských veciach, z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj zo Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy, v rámci ktorých poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté vo VOP, a to započítanie pohľadávok ( bod 7.3.2 VOP), jednostranná zmena výšky úrokovej sadzby a termínu splatnosti úrokov (bod 7.4.7. a 7.4.8. VOP), porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany klienta (bod 7.6.1. VOP), oznamovanie a doručovanie písomností (bod 10.3. a 10.4. VOP), započítanie akejkoľvek pohľadávok banky voči klientovi (bod 14.1. VOP), poplatky, odmeny a náklady banky (bod 16.1.2., 16.2.1., 16.3.2. VOP), zánik záväzkových vzťahov (bod 17.2. VOP), rozhodcovská doložka, záverečné ustanovenia v bode 2 a 3 Zmluvy. Vzhľadom na početné neprijateľné zmluvné podmienky a pre rozpor s dobrými mravmi považuje žalovaný Zmluvu ako celok za neplatnú. Na základe uvedeného preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu o zaplatenie 2 697,25 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný zároveň uplatnil protinávrh a žiadal, aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 0352599774 zo dňa 21.02.2007 je neplatná a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.09.2014, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 22.09. 2014. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Na pojednávaní súd skonštatoval, že zo strany žalovaného bolo po podaní odporu proti platobnému rozkazu súdu zaslané vyjadrenie k žalobe s podaným protinávrhom, v ktorom žalovaný žiadal určiť, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0352599774 zo dňa 21.02.2007 je neplatná. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy konania. Krátkou cestou bolo vyjadrenie žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalobcu. Z dôvodu doručenia rozsiahleho vyjadrenia žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu priamo na pojednávaní súd pojednávanie odročil na deň 16.10.2014.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.10.2014, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 14.10.2014. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu písomné vyjadrenie k stanovisku žalovaného zo dňa 21.07.2014, v ktorom uviedol nasledovné: Žalobca má za to, že ak by s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch pripustil aplikáciu Občianskeho zákonníka, táto aplikácia sa nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom, preto je potrebné použiť úpravu podľa Obchodného zákonníka, bez ohľadu na spotrebiteľský charakter Zmluvy. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčacej dobe nie je ustanovením diskriminujúcim spotrebiteľa len preto, že premlčacia doba je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení v jednotlivých bodoch napáda Zmluvu o úvere ako aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o poskytnutie úveru. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver za podmienok stanovených v Zmluve a vo VOP.
Svojim podpisom na Zmluve žalovaný vyjadril súhlas so Zmluvou ako aj s VOP. Žalovaný poukazuje na neprijateľné podmienky spôsobilé založiť zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach stanovených v Zmluve. Žalovaný si však svoju povinnosť stanovenú v Zmluve neplnil. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ako konkrétne mu bolo na jeho právach uškodené, keďže on sám neplnil zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2012 do 20.02.2017, splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.02.2017 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na podanej žalobe zo dňa 3.03.2014 a žiada, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel a vzájomný návrh žalovaného v plnom rozsahu zamietol. Súd uložil žalobcovi, aby do ďalšieho pojednávania špecifikoval z čoho pozostáva výška splátky poskytnutého úveru a zároveň predložil súdu doklad o výške percentuálnej miery nákladov, ktorá je v Zmluve uvedená vo výške 14,62 % a ktorej výšku žalovaný namieta ako nesprávne uvedenú. Žalovaný tvrdil, že hodnota percentuálnej miery nákladov bola 17%. Súd pojednávanie odročil na deň 3.12.2014.
8. Dňa 22.10.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.07.2014 obsahovo totožné s vyjadrením predloženým súdu na pojednávaní konanom dňa 16.10.2014.
9. Dňa 10.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podaniu právneho zástupcu žalobcu predloženého súdu na pojednávaní konanom dňa 16.10.2014, v ktorom žalovaný uviedol, že na podanom protinávrhu zotrváva v celom rozsahu s tým, že ním uplatnený nárok je plne dôvodný. Vyjadrenie žalobcu je prejavom jeho odbornej starostlivosti a prístupu k spotrebiteľom a ich ochrane pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými praktikami. Žalobca zrejme cielene opomína, že práve on ako dodávateľ má povinnosť odbornej starostlivosti voči spotrebiteľovi ako slabšej strany zmluvy v zmysle ust. § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. Práve veriteľ ako dodávateľ disponuje celou radou odborníkov, ktorí ho môžu upozorniť na neprijateľné znenie jednotlivých zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluvách a vo VOP a následne ich dať do súladu s právnymi normami na ochranu spotrebiteľa, komunitárnym právom a s dobrými mravmi. Vyjadrenie žalovaného je ďalej obsahovo totožné s vyjadrením zo dňa 21.07.2014. Žalovaný tiež opätovne poukázal na niektoré rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré súdu spolu so svojim vyjadrením na preukázanie svojich tvrdení predložil.
10. Dňa 28.11.2014 právny zástupca žalobcu predložil súdu platobnú históriu žalovaného, amortizačnú tabuľku a špecifikáciu žalovanej sumy.
11. Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalovaný dňa 28.11.2014 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu oznámil, že AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. mala súdu doručiť podanie, v ktorom došlo k presnej špecifikácii žalovanej sumy s uvedením prostriedkov, ktoré boli uhradené zo strany žalovaného pri prepočítaní na istinu a úrok. K tomuto vyjadreniu bol predložený aj výpočet RPMN. Právny zástupca tieto listiny preverí a doručí súdu v potrebnom počte rovnopisov tak aby mohli byť doručené aj žalovanému. Za týmto účelom súd pojednávanie odročil na neurčito.
12. Dňa 3.12.2014 a dňa 3.2.2015 bola súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu, AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. opätovne predložená platobná história žalovaného, amortizačná tabuľka a špecifikácia žalovanej sumy, obsahovo totožná s podaním doručeným súdu dňa 28.11.2014.
13. Pojednávanie vytýčené na deň 9.4.2015 bolo odročené na 14.5.2015, nakoľko žalovaný dňa 7.4.2015 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav. Zároveň požiadal súd, aby pojednávanie odročil, nakoľko chcel byť na pojednávaní prítomný.
14. Dňa 13.03.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podaniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.11.2014, v ktorom žalovaný uviedol nasledovné: V Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 21.02.2007 absentujú údaje ako celkové náklady poskytnutého úveru, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktoré sú v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľskom úvere podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento nedostatok spôsobuje, že úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný veriteľ si v Zmluve uplatnil poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur za každý mesiac od uzavretia Zmluvy, avšak neskôr tento poplatok zvýšil až na sumu 2,99 eur mesačne. Ide o neprijateľné dojednanie vzhľadom na skutočnosť, že pôvodnému veriteľovi dávalo možnosť jednostranne meniť dohodnutý poplatok za správu úver, čím dochádzalo k zhoršeniu podmienok na strane spotrebiteľa. V Zmluve bol ďalej dojednaný poplatok za upomienku vo výške 23,24 eur, ktorý žalovaný považuje za jednostranne dojednaný, čo je pre spotrebiteľa ako zjavne slabšiu stranu nevýhodné a likvidačné. Žalovaný sa ďalej opätovne vyjadril k právnemu vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Podľa Zmluvy sa predmetný vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však ide o zmluvu spotrebiteľskú je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2014 uviedol, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkom 2 894,67 eur, tento údaj podľa žalovaného nie je správny, nakoľko tento z poskytnutého úveru vrátane poplatkov za poskytnutie a správu úveru uhradil celkom 3 333,25 eur, a to v období od 1.1.12007 do 31.12.2008 celkom 1 167,32 eur, v období od 1.1.2009 do 12.11.2011 celkom 1 531,93 eur a v období od 14.11.2011 do 16.4.2013 celkom 392,35 eur. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný opätovne predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení rozhodnutia iných súdov v skutkovo podobných veciach.
15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.05.2015, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. a žalovaný osobne. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá s tým, že žiada, aby žalovaný zaplatil neuhradené splátky úveru za obdobie od 20.08.2012 do 20.02.2017 v celkovej výške 2 697,25 eur. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2014 žalobca špecifikoval výšku žalovanej sumy s tým, že urobili výpočet RPMN, ktorá je zhodná s výškou uvedenou v úverovej zmluve. Zo strany žalovaného bola požičaná suma 100.000,- Sk. Súdom bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že mal dobrý príjem a zo Slovenskej sporiteľne mu boli poskytnuté celkom 3 úvery, ktoré riadne splácal. Problémy nastali potom, ako žalovaný skolaboval a bol 6 mesiacov PN. V tejto súvislosti opakovane navštevoval riaditeľku pobočky v Turčianskych Tepliciach, kde riešil možnosť zníženia splátok. Po roku začal žalovaný opäť pracovať a splácať poskytnutý úver. Následne bol opakovane PN, bolo aj obdobie, kedy bol úplne bež peňazí. Potom bol žalovanému priznaný invalidný dôchodok 40%, neskôr viac a od roku 2013 je žalovaný na plnom invalidnom dôchodku. Úvery, ktoré boli žalovanému poskytnuté boli aj poistené v poisťovni Kooperativa. Žalovanému nie je zrejmé ako poisťovňa za neho plnila. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že zo strany žalobcu budú zistené údaje týkajúce sa poistenia úveru žalovaného, ktorý čerpal zo Slovenskej sporiteľne. Sám žalovaný mal urobiť kroky k zisteniu čísla poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá pri podpísaní úverovej zmluvy č. 352599774 dňa 21.02.2007.
16. Dňa 27.05.2015 žalovaný predložil súdu Dohodu o zabezpečení úveru životným poistením uzavretú dňa 21.02.2007 a Návrh na uzatvorenie Poistnej zmluvy.
17. Dňa 28.05.2015 právny zástupca žalobcu predložil súdu vyjadrenie spolu s Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením uzavretú dňa 21.02.2007, v ktorom uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z poistnej zmluvy nesplnil, nakoľko v prípade ak dôjde k poistnej udalosti žalovaný mal požiadať priamo poisťovňu o vyplatenie poistného plnenia. Dňa 26.06.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorým súdu oznámil, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2015, doručenom súdu dňa 28.05.2015, zároveň súdu navrhol, aby požiadal o súčinnosť priamo KOOPERATIVU poisťovňu, a.s. ohľadom zániku.
18. Na pojednávaní konanom dňa 2.07.2015 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe substitučného plnomocenstva Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, avšak svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2015. Podaním zo dňa 23.06.2015 navyše navrhol súdu, aby tento požiadal o súčinnosť priamo poisťovňu KOOPERATIVA, a.s. ohľadom zistenia okolností zániku poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že bude vyzvaná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., aby súdu oznámila dobu trvania poistného vzťahu so žalovaným v zmysle pripojenej
Dohody o zabezpečení úverov životným poistením. Poisťovňa bude tiež vyzvaná, aby zaujala stanovisko, či mohla alebo plnila za poistenca nesplatené splátky úveru Slovenskej sporiteľni, a.s.
19. Dňa 17.17.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie KOOPERATIVA poisťovne, a.s., ktorá súdu oznámila, že žalovaný mal v poisťovni uzavretú poistnú zmluvu v platnosti odo dňa 1.03.2007, ktorá zanikla pre neplatenie dňa 1.1.2013. Z tejto poistnej zmluvy boli plnené poistné udalosti celkom vo výške 1 311,23 eur, a to dňa 16.04.2012 - 746,70 eur a dňa 7.07.2010 - 564,53 eur.
20. Dňa 27.08.2015 právny zástupca žalobca súdu oznámil, že na základe informácií získaných od pôvodného veriteľa bolo na predmetný úver započítané poistné plnenie zo dňa 20.01.2012 vo výške 56,05 eur a zo dňa 16.04.2012 vo výške 112,10 eur.
21. Dňa 28.09.2015 žalovaný predložil súdu podanie, ktorým namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Svoju námietku odôvodnil skutočnosťou, že zmluva o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa na žalobcu, na ktorú v žalobe žalobca poukazuje je neplatná. Pôvodný veriteľ predmetnú zmluvu o splátkovom úvere nevypovedal, ani od zmluvy neodstúpil, ani mimoriadne nezosplatnil a napriek tomu vyčíslil pohľadávku v tom čase ešte nesplatných splátok a teda neexistujúcich pohľadávok a takto vyčíslenú sumu, ktorá ešte nebola pohľadávkou postúpil na žalobcu. Pokiaľ je teda zmluva o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu absolútne neplatní, potom ani žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Sám žalobca sa usvedčil tým, že súdu predložil list zo dňa 11.08.2013, ktorým on vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a nie pôvodný veriteľ, z čoho vyplýva, že žalobcovi nemohla byť platne postúpená pohľadávka z ešte nesplatných splátok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej legitimácie v plnom rozsahu zamietol.
22. Dňa 14.12.2015 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý súdu oznámil nasledovné: V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní, žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil súdu relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovanému, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Pre úplnosť v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len ZoB) žalobca uviedol, že na základe dopytovania pôvodného veriteľa, Slovenská sporiteľňa a.s. žalobcovi oznámila, že výzva zo dňa 17.07.2012 nebola žalovanému zasielaná doporučene, ale obyčajnou poštou. Zásielka sa v zmysle VOP v tomto prípade považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ak teda banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej poukazuje na Výzvu zo dňa 17.07.2012, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Právny zástupca žalobcu predložil súdu Výzvu zo dňa 17.07.2007 a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.07.2013.
23. Dňa 4.01.2016 bolo súdu doručené doplnenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu zo dňa 8.12.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.12.2015. Z bodu 7.6.1 VOP ako aj s ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že na žalobcu prešlo zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva s ňou súvisiace. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle ust. § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Žalobca sa preto vyhlásením mimoriadnej splatnosti domáhal len svojho zákonného práva na splatenie dlžnej sumy. Žalobca dňa 22.07.2013 zaslal žalovanému oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadna splatnosť nastala dňa 11.08.2013. Právny zástupca žalobcu ďalej urobil gramatický výklad ust. § 92 ods. 8 ZoB, z ktorého vyplýva, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je preto podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
24. Dňa 19.01.2016 bolo súdu doručené oznámenie JUDr. Romana Juríka, advokáta so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, ktorý súdu oznámil, že prevzal právne zastupovanie žalovaného v tejto veci.
Na základe uvedeného žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 20.01.2016, z dôvodu krátkosti času na prípravu.
25. Pojednávanie vytýčené na deň 20.01.2016 súd odročil na neurčito s tým, že súd vyčká na predloženie plnomocenstva zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorý bude následne vyzvaný na vyjadrenie k veci samej.
26. Dňa 1.07.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k žalobe a späťvzatie vzájomného návrhu. Žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane poukazoval na to, že zmluva o úvere je absolútnym občianskoprávnym vzťahom. Žalobca však tvrdil opak. Žalovaný vo svojich vyjadreniach už rozsiahlo vysvetlil, prečo je opcia Obchodného zákonníka nelegálna. Dôležitejšie ako režim Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka pre danú spotrebiteľskú zmluvu je už konštatovaná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s., vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného, aby dlh splatil v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia, na liste je pritom uvedený dátum 20.05.2015, deň doručenia nie je právnemu zástupcovi presne známy. SLSP, a.s. potom listom zo dňa 9.07.2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2016. Takéto konanie veriteľa aj žalobcu je nelegálne, je porušením ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z dátumov vyššie uvedených je zjavné, že banka nesplnila podmienku 90 dní trvajúceho nepretržitého omeškania s dlhom. Ne pretržité omeškanie trvalo až do postúpenia pohľadávky približne mesiac. O tom, že porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky rozhodli už viaceré súdy. Je teda zjavné, aj vo svetle rozhodovacej praxe súdov, že ak banka pri postúpení pohľadávky nesplnila všetky kumulatívne podmienky na postúpenie pohľadávky je postúpenie pohľadávky neplatné. Žalovaný v podaní zo dňa 21.07.2014 podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia, že zmluva o úvere č. 352599774 uzavretá dňa 21.02.2007 je neplatná. Tento vzájomný návrh berie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu späť. Naďalej však trvá na tom, aby súd vo výroku rozsudku uviedol neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právny zástupca žalovaného tiež poukázal na rozsah všetkých zmluvných podmienok, ktoré v tom čase mali cca 40 strán. S tak rozsiahlym a vysoko odborným dokumentom sa sotva oboznámi kvalifikovaný právnik, nie to ešte spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy. Právny zástupca žalovaného preto žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
27. Dňa 6.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného. V tomto podaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu vyplývajú z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, posledná úhrada bola zo strany žalovaného vykonaná dňa 16.04.2012, k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 27.06.2016, zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Žalobca má tiež za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Ak sú tieto podmienky splnené, postúpením pohľadávky zo strany banky na inú osobu nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca má za to, že uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby v čase od písomnej výzvy banky uplynulo do času postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní, nakoľko toto ustanovenie hovorí len o písomnej výzve banky. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky navyše v omeškaní po dobu 462 dní, t.z. súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Žalobca preto považuje za nesporné, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a teda zo strany banky nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca ďalej zastáva názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno - záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 21.02.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pre 1.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.01.2008. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako aj niektoré rozhodnutia krajských súdov SR, z
ktorých vyplýva správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného a zastáva názor, že zmluva ako aj VOP neobsahujú ustanovenia, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje len nepremlčané splátky úveru a teda neuplatňuje s žiadny nárok, ktorý by mal pôvod v znení VOP. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca podanú žalobu za dôvodnú v plnom rozsahu a žiada, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby.
28. Dňa 8.09.2016 právny zástupca žalovaného ako reakciu na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom tvrdí, že v uzavretej spotrebiteľskej zmluve nie sú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, predložil súdu rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie ústredného inšpektorátu sp.zn. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014. Z rozhodnutia vyplýva, že v zmluvných dokumentoch Slovenskej sporiteľne je značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a že Slovenská sporiteľňa, a.s. sa dopustila viacerých nekalých obchodných praktík
29. Dňa 8.09.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.09.2016 obsahovo totožné s vyjadrením doručeným súdu dňa 6.09.2016.
30. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.09.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, na základe substitučného plnomocenstva IURIDICA LEGAL s.r.o a právny zástupca žalovaného. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Na začiatku pojednávania sudkyňa zhrnula skutkový stav veci s prihliadnutím na vyjadrenia zúčastnených strán sporu. Žalobca podal žalobu dňa 17.03.2014 s tým, že uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným dňa 21.02.2007, číslo zmluvy je 352599774. Následne, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eura, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach 49,79 eura. Právnym predchodcom žalobcu bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 11.08.2013 s tým, že žalobca v tomto konaní uplatnil splátky v počte 55 za obdobie od 20.08.2012 do 20.02.2017 vo výške žalovanej sumy. Zo strany žalovaného bol vznesený vzájomný návrh s tým, že právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 1.07.2016 zobral vzájomný návrh späť. Súdu boli predložené listinné doklady preukazujúce aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní v poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to výzva SLSP, a.s. adresovaná žalovanému dňa 17.07.2012, ktorá smerovala k úhrade dlžných splátok, ďalej oznámenie o vyhlásení mimoriadne splatnosti zo dňa 20.05.2013 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 9.07.2013. Právny zástupca žalobcu uviedol, že podanej žalobe zotrváva tak ako je uvedené v poslednom podaní zo dňa 6.09.2016. Žalobca má za to, že uplatňovaný nárok je dôvodný. Boli naplnené všetky podmienky, ktoré vyžaduje Zákon o bankách tak ako to vyplývaj aj z predložených dôkazov, najmä z výziev, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky, ktoré nie sú premlčané a neboli v rámci poskytnutého úveru zaplatené v celkovej výške 2 697,25 eur. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného k ich úhrade ako aj náhrade trov konania, ktoré si v prípade úspechu vo veci právny zástupca žalobcu uplatňuje. Žalobca sa ďalej pridržiava toho, čo bolo uvedené na predchádzajúcich pojednávaniach a v predchádzajúcich vyjadreniach. K namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobca dopĺňa, tak ako je uvedeného vo vyjadrení zo dňa 6.09.2016, doba omeškania žalovaného v tomto prípade bola viac ako 1 rok, presne 462 dní. Zákon o bankách v ust. § 92 ods. 8 vyžaduje doručenie výzvy v prípade, že ide o omeškanie menšie ako 1 rok. Napriek tomu, že žalobca toto ustanovenie nepovažuje za ustanovenie obmedzujúce alebo stanovujúce podmienky postúpenia pohľadávky, má za to, že všetky podmienky boli splneného a teda v tomto prípade nebolo nutné doručovať predmetnú výzvu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že by chcel predovšetkým namietať voči tvrdeniu žalobcu, že súd nemá oprávnenie skúmať postúpenie pohľadávky. Z rozsudkom predložených súdu vyplýva, že súdy nielen, že museli preskúmavať samotné postúpenie pohľadávky a jej platnosť, ale ju aj preskúmavali. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie, žalovaný na nej trvá. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách banka nemôže postúpiť pohľadávku v prípade, ak do troch mesiacov od doručenia výzvy dlžník splatil celú pohľadávku, to však neplatí, ak ide o omeškanie, ktoré trvá viac ako jeden rok. Zákon o bankách však nehovorí nič o tom, že pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, je banka oprávnená postúpiť splatnú časť pohľadávky až potom, čo vyzve dlžníka, aby ju zaplatil a potom uplynie 90 dňová lehota. Toto nesplnila banka ani žalobca. Z toho právny zástupca odvodzuje absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Ďalej si treba uvedomiť, že zmluva medzi bankou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa ust. § 5b Zákona č. 270/2007 o ochrane
spotrebiteľa je súd povinný prihliadať aj bez návrhu na všetky okolnosti, ktoré oslabujú právo dodávateľa ako je premlčanie a pod., aj keď to spotrebiteľ nenamietal. Z toho vyplýva, že ak je súd povinný prihliadať na všetky tieto okolnosti aj bez návrhu, tým viac je povinný prihliadať na ne, ak to ešte spotrebiteľ sám navrhuje. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt bolo na banke alebo žalobcovi, aby si postrážil svoju pohľadávku, ak si ale títo nedokážu vlastnú pohľadávku postrážiť a takýmto fatálnym spôsobom porušia zákon, nemôže im prislúchať hmotnoprávna ochrana, je to jednoducho ich problém. Pokiaľ ide o nesplácanie žalovaného, právny zástupca nenamieta, že by k tomu nedošlo, ale došlo k tomu z objektívnych dôvodov. Žalovaný sa dostal do invalidity, čím došlo k zníženiu jeho príjmu a nevládal splácať splátky úveru, nebolo to tak, že by splácať nechcel. Žalovaný síce urobil chybu, ale nebolo to v snahe ukrátiť SLSP ani žalobcu, ani nikoho, chybu ale urobila aj banka aj žalobca. Právny zástupca ďalej doplnil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súdu spolu so žalovaným v priebehu konania predložili viacero rozhodnutí súdov, ktoré konštatovali, že v prípade, ak dôjde k neplatnému postúpeniu živej pohľadávky, chýba aktívna legitimácia. Právny zástupca doložil na pojednávaní súdu dve rozhodnutia s tým, že jedným rozhodnutím je rozhodnutie Okresného súdu Martin, v ktorom ako žalobca vystupuje spoločnosť EOS KS Slovensko, s.r.o., ktorý je po skutkovej stránke prakticky identická vec. Rozsudok okresného súdu potvrdil aj Krajský súd Žilina ako súd odvolací. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedol, že sa dostal k výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v ktorom sa uvádza, že ak napriek písomnej výzve banky je dlžník v omeškaní, môže banka postúpiť pohľadávku, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka nemôže uplatniť pokiaľ dlžník uhradil v omeškaní peňažný záväzok, následne prichádza sporná veta, v zmysle ktorej toto neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta presiahol jeden rok. Právny zástupca má za to, že druhá veta, teda, že banka toto právo nemôže uplatniť nadväzuje na prvú vetu a teda ak sa tam uvádza, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta presiahol jeden rok, banka si nemôže toto právo uplatniť. Hovorí sa len o práve postúpiť v prípade, že uhradil svoj záväzok. Ak však klient neuhradí, je možné toto postúpenie, aj bez súhlasu klienta a to aj napriek tomu, že výzva mu zasielaná nebola, čiže je potrebné pozerať sa na tie vety v logickej nadväznosti. Čo sa týka uvádzanej judikatúry, judikatúra v tomto smere nie je jednoznačná, niektoré súdy, ako aj martinský súd vyžaduje splnenie podmienok Zákona o bankách, v iných konaniach na iných súdoch tieto podmienky nie sú vyžadované a bežne sa stáva, že súdy priznávajú nárok s odôvodnením, že tieto podmienky nemajú ovplyvniť prevoditeľnosť pohľadávky, ale chránia len bankové tajomstvo. Je pravda, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ale stále sme v režime Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľská ochrana prišla až neskôr. K agresívnemu správaniu spoločností, ktoré zasielajú urgencie, výzvy a pod. právny zástupca uviedol, že dlžníci sa často ozývajú na to, že neboli urgovaní, takže takáto prax vychádza aj zo správania samotných dlžníkov, ktorí nekontaktujú veriteľa, keď majú problém so splácaním. Právny zástupca žalovaného len zopakoval, že to o jednom roku je v druhej vete a je to časť vety za bodkočiarkou. Z gramatického výkladu sa dá úplne jasne vyložiť, že to ustanovenie nadväzuje na časť druhej vety pred bodkočiarkou, nie na prvú vetu. Skrátka je tam tá druhá veta, ktorá hovorí o určitej výnimke, kedy banka nemôže postúpiť pohľadávku, ale neplatí to, že nemôže postúpiť pohľadávku ak je súčet dní omeškania viac ako 1 rok, vzťahuje sa to len na to, že nemôže postúpiť pohľadávku. To je výnimka z toho, nie z toho, že musí uplynúť 90 dní. Ďalej v predložených rozhodnutiach Krajský súd Bratislava, Krajský súd Prešov ako aj Krajský súd Žilina cituje dôvodovú správu k ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v zmysle ktorého sa zavádza obmedzenie zákona, teda zákonodarca to hovorí, aj keď len v odôvodnení, ktoré nie je záväzné, ale je to interpretačná pomôcka. Právny zástupca žalovaného by ďalej zareagoval na obchodnoprávny vzťah, ku ktorému sa už vyjadril písomne pred pojednávaním vo veci. Najvyšší súd SR v troch rozsudkoch, ktoré vzišli z mimoriadneho dovolania, a v ktorých bola žalobcom spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. jasne vyslovil, v súvislosti s novelou zákona č. 102/2014, že spotrebiteľské zmluvy sú absolútnymi občiansko - právnymi vzťahmi a Občiansky zákonník sa na spotrebiteľské zmluvy musí vzťahovať aj spätne. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. podala proti týmto rozhodnutiam ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. 3US194/2016 ústavnú sťažnosť spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá smerovala proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR odmietol. Opcia Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách sa vo všeobecnosti považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože ide o zjavnú snahu dodávateľa vyhnúť sa výhodnejšej právnej úprave pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného právny zástupca má za to, že ide o absolútne občiansko - právny vzťah. Podstatná je však absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právny zástupca žalobcu by len chcel doplniť k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného, ktorý spomenul, že žalobca sa vyhýba použitiu Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, že práve použitie Obchodného zákonníka, čo sa týka premlčacích dôb by bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Pokiaľ je uznaný nárok a sme v režime Občianskeho zákonník je dlhšia premlčacia lehota než pokiaľ by sme boli v režime Obchodného zákonníka.
Premlčanie ako také je komplexne upravené a keďže sme v režime zmluvy o úvere právny zástupca má za to, že by mal byť použitý práve Obchodný zákonník a nie je vhodné preskakovať z jedného zákonníka do druhého zákonníka podľa situácie , keďže tá úprava bola vtedy taká ako bola.
31. Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to zmluvou č. 352599774 zo dňa 21.02.2007, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou zo dňa 20.02.2007, bez doručenky, výpočet žalovanej sumy (č.l. 225), rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 24.03.2014 (č.l. 452 a nasl.), a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
32. Medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným vznikol dňa 21.02.2007 uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0352599774 spotrebiteľský vzťah. Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky celkom vo výške 3 319,39 eur (100.000,- Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,79 eur (1.500,- Sk), vždy k 20 - temu dňu v mesiaci. Prvá splátka mal byť realizovaná dňa 20.03.2007 a posledná najneskôr dňa 20.02.2017. Súčasťou Zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Dňa 20.05.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. adresovala žalovanému Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá nastala ku dňu 17.05.2013 a vyzvala žalovaného k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2 768,64 eur. Podaním zo dňa 9.07.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.06.2013 postúpila pohľadávku vo výške 2 817,58 eur na žalobcu, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Dňa 22.07.2013 žalobca adresoval žalovanému Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v zmysle ktorého k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 22.07.2013. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu 22.07.2013 predstavovala sumu celkom 2 981,38 eur. V žalobe zo dňa 3.03.2014, doručenej súdu dňa 17.03.2014, si žalobca uplatnil splátky úveru splatné od 20.08.2012 do 20.02.2017 , v počte 55 a celkovej výške 2 697, 25 eur.
33. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 28.09.2015 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách na základe čoho je nutné posudzovať úkon postúpenia z pôvodného veriteľa na žalobcu ako neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Na základe uvedeného sa súd ako prvou otázkou zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
34. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. ku dňu 21.07.2007 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohoto zákona a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
35. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
36. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môžu svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
37. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
38. Podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0352599774 uzavretej dňa 21.02.2007 spotrebiteľský vzťah. Na základe Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver, ktorý sa tento zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola dňa 27.06.2013 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní.
41. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.06.2013 medzi pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to nielen medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanému.
42. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. získať postúpením. Preto je v prvom rade potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči žalovanej platné a účinné.
43. Vyššie citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje okrem iného postúpenie takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči klientom možno považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo so zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá tieto požiadavky nespĺňa sa tak podstatným spôsobom mení
obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.
44. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade bolo v priamom rozpore s ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobou než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie, ak mu ho oznámi postupca, v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
45. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň klient aj napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Dňa 14.12.2015 žalobca, na preukázanie aktívnej legitimácie v konaní, predložil súdu Výzvu pôvodného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.07.2012, adresovanú žalovanému, ktorou pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že splácanie pohľadávky vyplývajúcej so Zmluvy je ku dňu 30.06.2012 v omeškaní vo výške 168,72 eur. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal prevzatie výzvy žalovaným a následne jeho omeškanie so splatením záväzku viac ako 90 dní. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásila Slovenská sporiteľňa, a.s., v zmysle podania zo dňa 20.05.2013, až ku dňu 17.05.2013. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 28.05.2013. K postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom dňa 27.06.2013. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienka uvedená v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Predmetom postúpenia pohľadávky z banky na „nebankovku“ môžu byť teda len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Z uvedeného vyplýva, že banka pred postúpením pohľadávky na „nebankovku“ nesplnila podmienku 90 dní trvajúceho omeškania s plnením dlhu.
46. Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
47. Podľa ust. § 147 ods. 1 C. s. p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
48. Podľa ust. § 147 ods. 3 C. s. p. na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
49. Podľa ust. § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
50. Podľa ust. § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
51. Podľa ust. § 146 ods. 1 C. s. p. veta prvá súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
52. V podaní zo dňa 21.07.2014, doručenom súdu dňa 25.07.2014, žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoje právo vzájomnou žalobou, ktorou sa domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
0352599774 uzavretá dňa 21.02.2007 je neplatná. Podaním doručeným súdu dňa 1.07.2016 vzal žalobca vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť.
53. Vzhľadom na to, že žalobca vzal vzájomnú žalobu späť, súd konanie zastavil.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. V zmysle uvedeného právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Súd preto žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
59. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.