Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-788-2015.pdf
PDF · 86.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/788/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa (otca): Z. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., F. XX, zast. JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, proti matke: L. Ž., rod. J., nar. X. XX. XXXX trvale bytom XXX XX L., L. XX a maloletému dieťaťu: T. Ž., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, o určenie otcovstva, úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhu na udelenie súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že navrhovateľ Z. Z., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, je otcom maloletého dieťaťa T. Ž., nar. XX. X. XXXX, z matky L. Ž., rod. J., nar. X. XX. XXXX.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení a povinní obaja rodičia.
Otec dieťaťa sa zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou 180,- eur, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý utorok a štvrtok v týždni v čase od 16,00 do 18,00 hod., a každý nepárny víkend v roku v čase od piatku od 15,00 do nedele do 18,00 hod., počas predpísaných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR nasledovne :
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok v čase od pondelka od 9,00 do nedele do 18,00 hod.,
- počas Veľkej noci každý párny rok v čase od štvrtka od 9,00 do nasledujúceho utorka do 18,00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9,00 do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 9,00 do 15.8. do 19,00 hod.,
- počas zimných prázdnin každý rok od 23.12. od 16,00 do 24.12. do 16,00 hod. a ďalej každý párny rok dňa 25.12. od 9,00 do 19,00 hod. a od 27.12. od 9,00 do 31.12. do 16,00 hod., a v nepárnom roku dňa 26.12. od 9,00 do 19,00 hod. a od 31.12. od 9,00 do 6.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod., s tým, že otec si vyzdvihne a odovzdá maloleté dieťa v stanovenom čase v mieste jeho bydliska.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 221 písm. a/ CSP tento rozsudok neobsahuje v časti výrokov I., II. a IV. odôvodnenie.
2. Návrhom zo dňa 21. 12. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby mu súd udelil súhlas k podaniu žiadosti na príslušný okresný úrad o zmenu priezviska mal. dieťaťa namiesto jeho matky a to na priezvisko Z..
3. Svoj návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí, aby maloletý mal priezvisko manžela matky dieťaťa, ktorý nie je jeho otcom (matka dieťaťa je stále vydatá za R. Ž., dieťa sa narodilo počas jej manželstva s menovaným). Tento nesúhlas je ešte o to väčší, keďže navrhovateľa v minulosti R. Ž. fyzicky napadol, o čom navrhovateľ urobil aj trestné oznámenie na polícii, priezvisko Ž. nie je rodným priezviskom ani pre matku dieťaťa, spája ju s ním len manželstvo, ktoré prakticky zaniklo ešte pred počatím mal. T.. Z uvedeného dôvodu je preto neprirodzené, aby mal. T. aj naďalej toto priezvisko používal. Svojho syna má veľmi rád, vzorne a prakticky denno-denne sa o neho stará, aj s jeho matkou sa podieľa na jeho výchove, preto sa domnieva, že je na mieste, aby dieťa nosilo priezvisko svojho skutočného otca, nie muža, ktorý s ním nemá nič spoločné.
4. Matka dieťaťa sa k tomuto návrhu vyjadrila písomne dňa 27. 5. 2016 tak, že nesúhlasí so zmenou priezviska, nakoľko priezvisko matky a priezvisko otca, pokiaľ sú rozdielne, majú rovnocenné postavenie, žiadne nemá prednosť. Jej priezvisko je Ž., toto priezvisko mala aj v čase narodenia syna T., ktorý teda priezvisko Ž. nadobudol po matke plne v súlade so zákonom a je jeho nositeľom od narodenia. Syn T. žije s matkou v jednej domácnosti, ktorá sa o dieťa riadne stará, snaží sa o jeho rozvoj. Matka vyjadrila názor, že rozdielnosť priezvisk matky a dieťaťa by v budúcnosti mohlo vyvolávať zbytočný stres u dieťaťa a spôsobiť problémy dieťaťa v sociálnej interakcii najmä v škôlke a neskôr v škole, keď by dieťa muselo riešiť otázky rovesníkov, prečo sa volá inak ako matka, s ktorou býva v jednej domácnosti. Má za to, že neexistuje objektívny dôvod na zmenu priezviska.
5. Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30. 6. 2016 uviedol, že je pravdivý argument, že dieťa nadobudlo priezvisko v súlade o zákonom, no z jeho pohľadu je tento argument neopodstatnený, pretože nemal žiadnu možnosť ovplyvniť priezvisko dieťaťa. Taktiež podotkol, že mal. dieťa približne od marca 2016 začal sám používať priezvisko Z..
6. V danom prípade sa súd oboznámil s obsahom spisu - rodný list mal. dieťaťa, vyslúchol účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Dňa XX. X. XXXX sa narodil mimo manželstva T. Ž., z matky L. Ž., rod. J., nar. X. XX. XXXX, ktorého narodenie je zapísané v Knihe narodení matričného úradu J., vo zv. D., ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX. Otec v rodnom liste dieťaťa nebol zapísaný; ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, jeho otcom je Z. Z., nar. XX. X. XXXX. Dieťa sa narodilo počas manželstva jeho matky uzatvoreného s R. Ž., ktorého otcovstvo však bolo vylúčené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30C/246/2014 znaleckým posudkom C.. Q. T., znalkyne z odboru genetika, analýza DNA, pod č. 12/2014.
8. Biologickí rodičia sa dohodli na určení otcovstva, aj na úprave ich práv a povinností k mal. dieťaťu, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti, avšak nevedeli sa zhodnúť na priezvisku dieťaťa, preto otec dieťaťa požiadal súd o udelenie súhlasu na zmenu priezviska namiesto matky zo Ž. na Z..
9. Na pojednávaní konanom dňa 22. 9. 2016 rodičia zotrvali na svojich prednesoch a argumentoch. Otec dieťaťa nesúhlasil s tým, aby dieťa, na ktoré je ako otec hrdý, nosilo priezvisko muža, s ktorým mal nezhody a ktorý je manželom matky dieťaťa a trval na tom, aby dieťa nosilo priezvisko Z.. Matka dieťaťa poukázala na to, že priezvisko Ž. prijala pred uzatvorením manželstva, používa ho dodnes a syn má priezvisko po nej. To, že začal používať priezvisko Z., začalo v období, keď bol na súd podaný návrh, pričom 2-ročné dieťa samo o sebe nezačne používať iné priezvisko a v tomto veku prijíma len tie informácie, ktoré sú mu podávané a vysvetlené. Uviedla, že neexistuje žiaden vážny dôvod na zmenu priezviska, dieťa má priezvisko po matke a nie po jej manželovi, uviedla, že nemôže vedieť, či meno Z. nie je alebo nebolo hanlivé, či rodinní príslušníci nemali kriminálnu minulosť a podobne. Zotrvala na tom, že obe priezviská sú rovnocenné. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom otca, navrhol vyhovieť jeho návrhu, pretože je biologickým otcom dieťaťa, o dieťa sa riadne stará a prejavuje oň záujem, preto nie je dôvod, aby dieťa nosilo priezvisko po cudzom mužovi, ktorý nie je jeho otcom.
10. Podľa § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa 35 ZR, Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 4 ods. 1, 4, 6 zák. č. 300/1993 Zb. o mene a priezvisku (1) Každý musí mať priezvisko. (4) Maloleté dieťa nadobúda priezvisko matky, ak bolo právoplatne rozhodnuté o zapretí otcovstva muža zapísaného v knihe narodení. (6) Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 300/1993 Zb., Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Ustanovenie § 35 obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Nejde však o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Práve z uvedeného § 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. K takýmto prípadom nesporne patrí aj zmena priezviska mal. dieťaťa.
12. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9. 12. 2014 pod sp. zn. 30C/246/2014, právoplatným dňa 22. 1. 2015, súd určil, že R. Ž.Č., manžel matky dieťaťa, nie je otcom mal. dieťaťa T. Ž..
13. Po vykonanom dokazovaní súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z argumentácie matky dieťaťa, keď zodpovedá pravde, že matka dieťaťa nadobudla priezvisko slobodným prejavom jej vôle prijať po uzatvorení manželstva priezvisko Ž., teda nadobudla ho plne v súlade so zákonom. Mal. dieťaťa nadobudlo priezvisko v súlade s § 4 ods. 4 a 6 zák. č. 300/1933 Zb. Uvedené priezvisko nie je hanlivé a od narodenia dieťaťa tvorí súčasť jeho osobnosti. Osobnosť je otvorený súbor sociálnych kvalít ľudského indivídua, čiže osoby, ako názorov, schopností, potrieb, záujmov, morálneho presvedčenia a pod. Je to relatívne stála štruktúra, dynamika bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností osobnosti človeka; označenie pre celok duševného života. Je to jednota psychických a fyzických vlastností, zdedených a získaných vlastností typických pre jednotlivca, ktoré sa prejavujú v správaní. Znakom každej osobnosti je jeho jedinečnosť, odlišnosť. Osobnosť nemožno odčleňovať od subjektu. Subjekt je predpokladom osobnosti. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom hodnôt. Osobnosť v psychológii je suma všetkých psychických osobitostí vytvárajúcich individualitu jednotlivca. Na Slovensku boli priezviská zavedené úradne až v roku 1780, keď Jozef II. v dôsledku potreby identifikovať osoby ako plátcov daní zaviedol povinnú dvojmennú sústavu. Odvtedy každý človek okrem svojho rodného mena musel mať aj priezvisko, ktoré bolo dedičné. Kým v jednomennej sústave bolo rozhodujúcim činiteľom rodné meno nositeľa, tak v dvojmennej sústave má dominantné postavenie priezvisko, kým rodné meno má len špecifikačnú (spresňovaciu) funkciu.
14. Krátkym náhľadom psychologického aspektu osobnosti a historického vývoja priezviska súd poukazuje na nasledovné: meno a priezvisko každý človek nadobúda narodením v súlade so zákonom o mene a priezvisku. Človek sa narodením stáva osobnosťou a jeho osobnosť tvorí aj meno a priezvisko, pričom najmä priezvisko v spojení s rodným číslom človeka tvorí jeho jedinečnosť, nezameniteľnosť, t.j. jeho osobnosť. Priezvisko Ž. dieťa nadobudlo po svojej matke a keďže rodičia dieťaťa nie sú manželmi a teda nemajú rovnaké priezvisko (navyše rozdielnosť priezvisk môže existovať aj v manželskom zväzku), musí mať dieťa priezvisko po jednom z rodičov. Zákon však nerieši, po ktorom z rodičov dieťa bude mať
priezvisko. V danom prípade obaja rodičia sa o dieťa vzorne starajú, vychovávajú ho, plnia si rodičovské povinnosti. A keďže meno Ž. nie je hanlivé, museli by existovať dôvody hodné osobitného zreteľa na zmenu priezviska dieťaťa. Takéto dôvody však súd nevzhliadol, nie sú nimi ani nezhody medzi otcom dieťaťa a pánom Ž. (tieto nezhody sú absolútne pochopiteľné, keďže k citovému zblíženiu medzi rodičmi dieťaťa došlo počas manželstva matky dieťaťa a pána Ž.). S týmito nezhodami sa však musí otec dieťaťa vyporiadať sám, nakoľko si ich sám aj zavinil (súd však nerieši trestnoprávnu rovinu problémov), na priezvisko dieťaťa to nemá žiaden vplyv. To, či dieťa bude nositeľom priezviska Ž. alebo Z. nemôže mať vplyv na plnenie si rodičovských povinností a už vôbec nie na rodičovskú lásku k dieťaťu.
15. Na základe uvedeného súd návrh otca na udelenie súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. a IV. nemožno podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva účastníci účinne v súlade s ust. § 368 CSP pred súdom vzdali. Proti tomuto rozhodnutiu v časti schválenia dohody rodičov (výrok II.) nemožno podať odvolanie v súlade s § 122 CMP. Proti výroku III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.