Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-410-2013.pdf
PDF · 115.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/410/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V., v konaní pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,a.s., IČO: 35 838 825, sídlo: Bratislava, Košická 56, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, sídlo: Bratislava, Michalská 14 proti žalovaným: I. N.. J. M., nar. X.X.XXXX, bytom U., Y. XX, II. H. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. 4, U., zast.: JUDr.Vladimírom Hrtkom, IČO: 17 426 154, sídlo: Trnavská cesta 17, o zaplatenie 2 472,23 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti riadneho úroku vo výške 11,30 % p.a. z istiny 1 645,86 eur od 22.12.2010 do 09.09.2011 z a s t a v u j e.
II. Súd návrh žalobcu na zmenu petitu n e p r i p ú š ť a.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanej I a žalovanému II súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.06.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných I, II na zaplatenie 1 645,86 eur s prísl. a trovami konania, titulom neuhradenej pohľadávky zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX4, ktorá mu bola postúpená zmluvou zo dňa 21.12.2010 spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava. Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným II Dohodu o ručení dňa 23.09.2003, v ktorej žalovaný II vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžníčka. Žalovaní I, II svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere nesplnili a poskytnutý úver nesplatili ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 20.09.2008. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 1 964,20 eur, pozostávajúci z istiny 1 645,86 eur a úrokov z omeškania v sume 318,34 eur. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na súčasného žalobcu došlo k čiastočnej úhrade záväzku vzniknutého na základe zmluvy vo výške 451,- eur, a to: 22.02.2011 v sume 40,- eur, 19.04.2011 v sume 40,- eur, 09.08.2011 v sume 193,- eur, 09.09.2011 v sume 178,- eur. O platby pripísané na účet žalobcu po postúpení pohľadávky vo výške 451,- eur bol znížený nárok žalobcu v časti nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 318,34 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny od 21.12.2010 do 13.11.2011 v sume 132,66 eur. Nárok žalobcu je preto nasledovný: Istina po splatnosti vo výške 1 645,86 eur, úroky riadne vo výške 11,30 % p.a. z istiny od 22.12.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,00 % p.a. od 14.11.2011 do zaplatenia. Žalobca založil do spisu dôkazné prostriedky, a to: Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, ktorým preukazoval aktívnu legitimáciu, ktorú prevzala žalovaná I dňa 8.2.2011 a žalovaný II 7.2.2011, zmluvu o splátkovom úvere č. 0177465604 zo dňa 23.09.2003, dohodu o ručení zo dňa 23.09.2003, odovzdávací protokol, potvrdenie o zmluvnom vzťahu. Podaním došlým súdu dňa 13.05.2014 žalobca poukázal na to, že v danom prípade ide o záväzkovo právny vzťah, zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ust. zák. č. 513/1992 Zb., §
497 ObchZ, ktorý upravuje zmluvu o úvere. Úverová zmluva je typ zmluvy, ktorý ObchZ zaraďuje medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy v ust. § 261 ods.3 písm. d/. Vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ustanoveniami ObchZ bez ohľadu na povahu zmluvných strán, teda bez ohľadu na to, či zmluvnou stranou je podnikateľ alebo nepodnikateľ. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, v čase uzavretia zmluvy o úvere, v čase vzniku zmluvy Občiansky zákonník vôbec neupravoval spotrebiteľské zmluvy. Ten druh zmlúv bol do Občianskeho zákonníka zaradený až zákonom č. 150/2004 Z. z., účinným od 01.04.2004. Aplikáciou predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka by došlo k retroaktívnemu uplatňovaniu ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) v rozpore s jeho prechodnými ustanoveniami a Ústavou SR. Podľa žalobcu na predmetný záväzkový vzťah je nevyhnutné aplikovať ustanovenia ObchZ, ktorý v § 407 ods.1,3 a 4 uvádza: Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. V nadväznosti na úpravu uznania dlhu dlžníkom je potom potrebné poukázať na § 323 ods. 3 ObchZ, podľa ktorého : Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi, ako aj na § 310 ObchZ. Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi, ktoré predstavuje nepriamy zákaz premlčania pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi pred jej premlčaním voči ručiteľovi. Podľa jeho názoru k premlčaniu pohľadávky nedošlo voči žalovaným I, II. Vznesenú námietku žalovaného II považoval za neodôvodnenú. Podaním zo dňa 29.09.2015 žalobca oznámil súdu písomne, že dňa 8.8.2011 žalovaná I uznala svoj záväzok zo zmluvy vo výške 2 126,92 eur a následne dňa 9.8.2011 uhradila žalobcovi sumu 193,-eur, 9.9.2011 sumu 178,- eur. Nakoľko úroky z omeškania v čase týchto platieb presahovali sumu 193,- eur a sumu 178,- eur, o tieto platby bol najskôr ponížený nárok na úrok z omeškania Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 1 645,86 eur, sumy 106,77 eur ako úrok z omeškania vyčíslený ku dňu zaúčtovania platby zo dňa 9.9.2011 a následne úrok riadny vo výške 11,30 % p.a. z istiny 1 645,86 eur od 10.9.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny 1 645,86 eur od 10.9.2011 až do zaplatenia, ako i trovy konania. V prevyšujúcej časti istiny vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd novoupravený petit žaloby považoval za zmenu žaloby, ktorú nepripustil podľa § 143 ods.1 CSP, keďže výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V späťvzatej časti žaloby súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.
2. Pojednávania dňa 22.9.2016 sa žalobca nezúčastnil a žiadal o rozhodnúť z dôvodu hospodárnosti v jeho neprítomnosti. Založil do spisu doklad o uznaní dlhu žalovanou I zo dňa 30.8.2011.
3. Súd vec prejednal a rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovanej I. Doručenie predvolania mali riadne vykázané procesným spôsobom, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť.
4. Žalovaná I žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že zmluva medzi ňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola vypovedaná, o čom nebola informovaná. Dlžnú čiastku jej vyčíslili na 2 010,- eur. Celková ňou vyplatená suma predstavovala cca 1 643,91 eur. V slovenskej sporiteľni odmietli s ňou komunikovať. Pracovníčka sporiteľne jej povedala, že o žiadnych vyplatených peniazoch nevie. Následne dostala zmluvu o postúpení pohľadávky od žalobcu. Žalovaná I založila do spisu doklady ohľadne úhrad úveru v prepočte 1 643,91 eur .
5. Žalovaný II podal voči platobnému rozkazu odpor v zákonnej lehote. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na ust. § 100 a nasl. Obč. zák. Poukázal na to, že žalovaná I uzatvára s prvým predchodcom (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) úverovú zmluvu v splátkovom úvere 23.09.2003 číslo 177 465 604, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eur, splatný v mesačných splátkach. Prvá splátka bola dohodnutá 20.02.2004 a konečná splátka úveru bola 20.09.2008. Na zabezpečenie návratnosti peňazí poskytnutých spomínanou úverovou zmluvou zo dňa 23.09.2003 s ním ako ručiteľom veriteľ uzavrel dohodu o ručení dňa 23.09.2003. Žalobca si je vedomý premlčania, preto skúša rôznymi ponukami získať aspoň nejakú časť peňazí od neho. Sústavne ho bombarduje SMS- kami, kde žiada napr. 50 % a dokonca len 30 % z istiny. Pohľadávka je premlčaná, preto ju žiada v celom rozsahu zamietnuť. On ako ručiteľ nedal súhlas s uznávacím prejavom a poukazuje na ust. § 548 ods. 3 Obč. zák. Založil do spisu doklad z 15.8.2007, kde Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 30.07.2007 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Premlčacia doba by sa mala rátať po 10 dňoch od doručenia, ktoré boli dané na plnenie a teda premlčacia doba začala plynúť dňa 31.7.2007 a uplynula 31.7.2010 + 10 dní.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to: zmluvou o postúpení veci zo dňa 21.12.2010, odovzdávacím protokolom, potvrdením o zmluvnom vzťahu, zmluvou zo dňa 23.09.2003 a inými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava uzavrela dňa 23.09.2003 so žalovanou I zmluvu o splátkovom úvere č. 0177465604. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej I úver vo výške 1 659,70 eur (50 000,- Sk), pri úrokovej sadzbe 11,30 % p.a. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou v sume 41,16 eur (1 240,- Sk) eur, splatnou k 20. dňu toho-ktorého mesiaca. Zmluva o úvere neobsahovala údaj o RPMN. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.02.2004 a konečná splatnosť úveru na termín 20.09.2008. So žalovaným II právny predchodca uzatvoril Dohodu o ručení dňa 23.09.2003, v ktorej žalovaný II vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžníčka. Žalovaní I, II do dňa splatnosti pohľadávky, t.j. do 20.09.2008 poskytnutý úver nesplatili. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 1 964,20 eur, úrokov z omeškania v sume 318,34 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná I uhradila 451,- eur, a to: dňa 22.02.2011 v sume 40,-eur, 19.04.2011 v sume 40,- eur. Následne žalovaná I zaplatila dňa 9.8.2011 sumu 193,- eur, 9.9.2011 sumu 178,- eur. Podaním zo dňa 29.09.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaných na zaplatenie 1 645,86 eur, sumu 106,77 eur ako úrok z omeškania vyčíslený ku dňu zaúčtovania platby zo dňa 9.9.2011 a následne úrok riadny vo výške 11,30 % p.a. z istiny 1 645,86 eur od 10.9.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny 1 645,86 eur od 10.9.2011 až do zaplatenia, ako i trovy konania. V prevyšujúcej časti istiny vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd novoupravený petit žaloby považoval za zmenu žaloby, ktorý nepripustil podľa § 143 ods. 1 CSP, keďže výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V späťvzatej časti žaloby súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1, 2 CSP.
8. Zistený skutkový stav súd hodnotil podľa právnej úpravy účinnej v rozhodnej dobe vzniku zmluvných vzťahov, a to podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení zák. č. 513/1991 Zb. ObchZ vzťahujúcich sa k zmluve o úvere, podľa Smernice Rady 87/102/EHS a podľa ustanovení Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách.
9. V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ide o označenie pre absolútny záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami ObchZ bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu a medzi takého záväzky patrí aj zmluva o úvere (§ 497 a nasl. ObchZ).
10. Podľa § 497 ObchZ - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 506 ObchZ - Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase - (2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
14. Podľa ods.2 cit ust. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
15. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. - Spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd.
16. V zmysle zákonnej úpravy zavedenej zák. č. 102/2014 Z. z. v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., súd bol povinný zaoberať sa v prejednávanej veci aj otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku.
17. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie dovolať sa premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva. Premlčaním právo veriteľa síce nezaniká, trvá ďalej, avšak iba vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho vymožiteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
20. Predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd ex offo (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z.) musel prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť bráni súdu priznať plnenie žalobcovi voči žalovaným I, II ako spotrebiteľom, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovanou I neuzavrel platne zmluvu o splátkovom úvere, pretože zmluva neobsahovala podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podmienky platnosti tohto zmluvného vzťahu sú upravené v citovaných ustanoveniach ObchZ a v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzavretá písomne a neobsahuje všetky predpísané náležitosti. Povinnosťou žalovaných bolo teda uhradiť iba požičanú sumu, ktorá bola vyplatená žalovanej I, t.j. 1 659,70 eur, čo podľa dôkazov, ktoré založila do spisu žalovaná I uhradila 1 643,91 eur, teda nedoplatok by predstavoval 15,79 eur (1 659,70-1 643,91=15,79 eur).
22. Medzi postupcom a žalovanými vznikol záväzkový vzťah, na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Nároky, ktoré si žalobca v
tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom ( § 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. ObchZ), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch ako osobitným predpisom , riadia príslušnými ustanoveniami ObchZ, podľa ktorého ustanovení by sa teda malo posúdiť aj premlčanie práva. Súčasne však, keďže ide aj o zmluvu spotrebiteľskú ( § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa ) podlieha prejednávaný zmluvný vzťah aj pod právnu úpravu ustanovení §§ 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník ( ďalej len Obč. zák. ). Podľa § 52 ods. 2 veta prvá Obč. zák. sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. To znamená , že citovaná právna úprava diktuje použitie Obč. zák. aj na zmluvné vzťahy, ktoré sú absolútnym obchodom, ak je splnená podmienka, že jej použitie je na prospech spotrebiteľa. Právna úprava právnej skutočnosti premlčania je odlišne upravená čo do dĺžky, ale aj jej plynutia v Obč. zák. a v ObchZ. Podľa § 101 Obč. zák. je premlčacia doba trojročná a beží odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 397 ObchZ je premlčacia doba štyri roky. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 Obč. zák. je na prospech žalovaných I, II ako strán prejednávaného zmluvného vzťahu v postavení spotrebiteľa dať prednosť režimu Obč. zák. pred režimom ObchZ.
23. Súd mal preukázané, že splatnosť celej pohľadávky nastala dňa 20.09.2008. Právny predchodca žalobcu už dňa 30.7.2007 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 0177465604, čím sa stal splatný celý dlh. K zaplateniu celého dlhu bola daná dodatočná lehota 10 dní. Teda do omeškania sa dostali žalovaní I, II dňa 9.8.2007 (30.7.2007 + 10 =9.8.2007). 24. Trojročná premlčacia doba pri práve na plnenie žalovanej pohľadávky začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz , teda od 9.8.2007 a uplynula 9.8.2010 (i štvorročná lehota by uplynula dňa 9.8.2011). Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
25. Žalobca si pohľadávku na súde uplatnil až 27.06.2013 po uplynutí premlčacej doby, preto súd nemohol žalobcovi právo priznať a žalobu voči žalovaným I, II zamietol.
26. Na základe vykonaného dokazovania s použitím § 387 ods. 1, 2, § 388 ods. 1 Obch. zák., § 100, § 101, § 111, § 524 ods. 1, 2, §52 a násl. Obč. zák. a ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z. uzavrel, že žaloba žalobcu podlieha premlčaniu, i keď žalovaná dňa 30.8.2011 uzavrela dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom. Táto dohoda ako uznanie záväzku žalovanou bola uzavretá na predtlači žalobcu, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj zmluvné dojednania na zadnej strane listu dohody. Túto dohodu súd prvého stupňa podrobil z úradnej povinnosti súdnou kontrolou ohľadom nekalých obchodných praktík v nej obsiahnutých, a to podľa § 7 ods. 2 a § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe tohto zistenia dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom so žalovanou je nekalou obchodnou praktikou, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Tento záver súdu podporuje aj zistenie, že sám žalobca kontaktoval žalovanú o možnosti splátkového kalendára, výsledkom čoho bolo podpísanie formulárovej predtlače dohody, ktoré bolo žalovanej zaslané a ktorú žalovaná podpísala s vedomím uzavretia splátkového kalendára. Tento úkon bol žalovanou vykonaný bez náležitého upozornenia na jednotlivé dojednania dohody a zmluvných podmienok, ktoré boli jeho súčasťou a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorom žalovaná nemala vedomosť. Nemala vedomosť ani o tom, že právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť záväzku. Žalobca jej tvrdenie súdu nevyvrátil. K takémuto úkonu - podpísaniu dohody žalobca pristúpil v čase po uplynutí všeobecnej premlčacej 3-ročnej doby podľa Obč. zák. Žalobca nepredložil kartu klienta do zosplatnenia úveru, ale až po podpísaní uznania dlhu žalovanou I. Súd teda nevedel presne ustáliť, koľko uhradila žalovaná I ku dňu zosplatnenia z úveru. Podľa ňou predložených dôkazov uhradila celkom sumu 1 643,91 eur. Preto vyvstáva otázka, či skutočne chcela žalovaná pristúpiť na dohodu, keď predtým viac ako tri roky neuhrádzala žiadne sumy právnemu predchodcovi žalobcu a súčasne
predlžiť premlčaciu dobu práva žalobcu uplatniť si svoj nárok voči nej na súde. Takéto konanie súd prvého stupňa hodnotí ako rozhodnutie spotrebiteľa, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobila, keby bola uzrozumená s tým, aké právne následky takýto jej úkon vyvoláva a že tým dochádza k zhoršeniu jej právneho postavenia vo vzťahu k žalobcovi. Celé toto konanie, vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne, s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá v čase uznania už bola premlčanou a v prípade úspešného sa dovolania premlčania žalovanou by túto nebolo možné žalobcovi priznať. Teda žalobcom uplatnené právo v tejto právnej veci je právom po použití nekalej obchodnej praktiky v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. K zosplatneniu úveru došlo dňa 30.7.2007, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 0177465604, čím sa stal splatný celý dlh. K zaplateniu celého dlhu bola daná dodatočná lehota 10 dní. Teda do omeškania sa dostala žalovaná I dňa 9.8.2007 a nasledujúcim dňom začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Obč. zák., ktorá uplynula 9.8.2010. Ak žalobca uplatnil svoje právo na súde až dňa 27.06.2013, uplatnil ho až po uplynutí premlčacej doby ustanovenej v § 101 ods. 1 Obč. zák. Ak aj žalovaná I uznala dlh označenou dohodou, toto uznanie nemožno z dôvodu nekalej obchodnej praktiky považovať za účinné v zmysle § 558 Obč. zák. a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 110 ods. 1 Obč. zákonníka o plynutí 10-ročnej premlčacej doby odo dňa uznania dlhu. Teda z dôvodu premlčania nároku žalobcu súd jeho žalobu zamietol voči žalovanej I.
27. Súd žalobu zamietol aj voči žalovanému II ako ručiteľovi. Žalovaný II ako ručiteľ sa zaviazal k zabezpečeniu záväzku zo zmluvy, ktorú možno zaradiť k spotrebiteľským zmluvám. Na daný právny vzťah je preto potrebné aplikovať aj Smernicu rady 93/13/EHS, aj ustanovenia Obč. zák., ak sú pre žalovaného priaznivejšie a je potrebné neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov uvedenými v Obč. zák., vrátane neprijateľných podmienok. Podľa ust. § 879g Obč. zák. s účinnosťou od 01.04.2004 týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev, kde okrem iných aktov je uvedená aj Smernica Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na jeho ustanovenie v § 1 ods. 2 písm. a/. Súd súčasne zastáva názor, že tento právny vzťah nie je možné posudzovať len podľa ustanovení ObchZ, pretože právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžníci uzatvárali danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu. Žalovaný II ako ručiteľ sa zaviazal k zabezpečeniu záväzku zo zmluvy, ktorú možno zaradiť k spotrebiteľským zmluvám. Na daný právny vzťah je preto potrebné aplikovať aj citovanú Smernicu rady 93/13/EHS, aj ustanovenia Obč. zák., ak sú pre žalovaného priaznivejšie a je potrebné neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov uvedenými v Obč. zák., vrátane neprijateľných podmienok. Žalovaný II ako ručiteľ nevyslovil jednostranný súhlas s uznaním dlhu v súlade s ust. § 548 ods. 3 Obč. zák. Toto uznanie žalovanej I zhoršilo jeho postavenie ako ručiteľa v porovnaní so stavom, ktorý existoval v čase, keď prevzal svoj záväzok. V priebehu tohto ručiteľského vzťahu však nemôže bez súhlasu ručiteľa nastať taká zmena, ktorou by sa zhoršilo postavenie ručiteľa. Ručiteľ má preto právo namietať premlčanie za tých istých podmienok, ako keby k uznávaciemu prejavu dlžníka nebolo došlo. Uvedené súd opiera aj o platnú judikatúru (R 17/1991), v zmysle ktorej na právo ručiteľa dovolať sa premlčania voči veriteľovi dlžníka po uplynutí premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Obč. zák. nemá vplyv uznanie dlhu dlžníkom podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Obč. zák. Súd poukazuje na ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uvedený charakter má aj uzavretá zmluva a v danom prípade má postavenie spotrebiteľa a preto aj ručiteľský záväzok žalovaného II sa spravuje ustanoveniami Obč. zák., i keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Obč. zák., či ObchZ na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. Novela Obč. zák. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých stranou je spotrebiteľ sa vždy prednostne použitú ustanovenia Obč. zák., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Obč. zák. alebo ObchZ na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rovnako posúdil ako u žalovanej I otázku premlčania záväzku a žalobu z dôvodu premlčania záväzku zamietol i voči žalovanému II.
28. Vo vzťahu k úrokom za poskytnutý úver a úrokom z omeškania v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že úroky, ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie
hlavného záväzku, t. j. istiny nevrátenej časti úveru, nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov a úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine. Vzhľadom na premlčanie istiny je potom premlčaný aj nárok žalobcu na úroky, ako aj úroky z omeškania, a to v celom rozsahu. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
29. K predloženým rozhodnutiam žalobcom z iných okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu SR, ktorými chce poukázať na to, že ide o obchodnoprávny vzťah je nutné uviesť, že novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 (účinnou od 13.6.2014) bolo ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. doplnené o vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zák., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedená zmena priniesla prelomenie v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, keď podľa tejto právnej úpravy je potrebné pre zmluvy, uzatvárané spotrebiteľmi (t.j. aj obchodné zmluvy), použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. To platí aj pre tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 6 Obch. zák.). Uvedené má dosah aj pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľskej zmluvy je nutné vždy aplikovať úpravu v Obč. zák. Nakoľko v prechodnom ustanovení § 879p chýba odkaz aj na ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., je nutné túto novú úpravu použiť aj v danej veci.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným I, II plnú náhradu trov konania.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).