Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/178/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci navrhovateľa: S., právne zastúpeného spoločnosťou BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava proti odporcovi: Q., právne zastúpenému advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava o vrátenie daru, eventuálne o zaplatenie 6.000,-- eur, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania v pomere 100%.

odôvodnenie:

1.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 21.7.2014 domáhal voči odporcovi vrátenia daru - osobného motorového vozidla M. Y. H., XXXX cm kub, výkon motora XX kW, prvotne zaevidovaného XX.X.XXXX, M.: C (ďalej len dar, resp. motorové vozidlo) - a v prípade, že nebude možné uvedený dar vrátiť in natura, žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť mu 6.000,-- eur. Uviedol, že spoločnosť navrhovateľa bola založená X.X.XXXX jediným spoločníkom J.. V. B., ktorá dňa X.XX.XXXX previedla časť obchodného podielu na F. F.. Navrhovateľ dňa X.X.XXXX uzatvoril ako zamestnávateľ s odporcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporca vykonával prácu na pracovnej pozícii Y.. Následne F. F. zmluvou o prevode obchodné podielu zo dňa X.X.XXXX previedla svoj obchodný podiel na odporcu. Odporca sa stal spoločníkom a tiež konateľom spoločnosti navrhovateľa, a to na základe rozhodnutia prijatého VZ dňa X.X.XXXX. Po rokovaniach, ku ktorým došlo koncom roka XXXX a začiatkom roka XXXX, došlo dňa XX.X.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorého nadobudla obchodný podiel odporcu J.. V. B.. V ten istý deň VZ navrhovateľa rozhodlo o odvolaní odporcu z funkcie konateľa spoločnosti navrhovateľa a dohodou došlo aj k ukončeniu pracovného pomeru s odporcom. D. v rámci vysporiadania vzájomných vzťahov medzi spoločnosťou navrhovateľa a odporcom uzavreli títo dňa XX.X.XXXX darovaciu zmluvu, na základe ktorej nadobudol odporca vyššie uvedené motorové vozidlo. Jeho hodnota vzhľadom k jeho opotrebeniu bola určená súhlasne navrhovateľom a odporcom na sumu 6.000,-- eur.

2.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca počas pôsobenia v spoločnosti navrhovateľa prichádzal so styku s informáciami týkajúcimi sa obchodnej činnosti navrhovateľa, nadobúdal vedomosti majúce nemateriálnu hodnotu, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie inými subjektami je spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľovi. Odporca nadobudol vedomosti a informácie o obchodných partneroch, najmä zákazníkoch a dodávateľoch navrhovateľa, ich vlastníckych štruktúrach, ktoré nie sú dostupné z verejných zdrojov, ich potrebách, nákupných zvyklostiach, preferenciách, správaní, informáciách ovplyvňujúcich obchodné rozhodnutia obchodných partnerov, obchodných podmienkach (cenách, lehotách splatnosti, rabatoch, zľavách, a pod.), ktoré boli medzi navrhovateľom a jeho obchodnými partnermi dohodnuté, obchodných technikách, praktikách a obchodnej politike samotného navrhovateľa, ako aj o ďalších skutočnostiach, ktoré sú spôsobilé poskytnúť odporcovi alebo tretím osobám neoprávnenú konkurenčnú výhodu pri výkone podnikateľskej činnosti bez ohľadu na spôsob a formu tejto činnosti. Dňa X.X.XXXX vznikla spoločnosť W. W. and C. s.r.o. s jediným spoločníkom a konateľom, ktorým bol odporca. V apríli XXXX navrhovateľa informovali jeho dlhoroční obchodní partneri, že odporca ako konateľ svojej uvedenej spoločnosti ich už v marci XXXX kontaktoval za účelom nadviazania spolupráce s tým, že jeho spoločnosť bude nakupovať od nich výrobky a od spoločností H. B. X T. B. aj nakupuje, čoho dôkazom sú čestné prehlásenia ich konateľov. Tieto spoločnosti prestali u navrhovateľa nakupovať alebo nakupujú už len v minimálnom rozsahu. V apríli XXXX odporca kontaktoval a ponúkal na predaj svoje výrobky spoločnosti E. N.., ktorá spoločnosť bola dlhoročným zákazníkom navrhovateľa. Navrhovateľ bol a je presvedčený, že opísané konanie odporcu predstavuje bezprecedentné hrubé porušovanie dobrých mravov, a preto mu dňa XX.X.XXXX zaslal výzvu na vrátenie daru. Odporca na výzvu reagoval tak, že žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil a ani sa nedopúšťa.

3.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 630 Obč. zák. a na to, že jedinou zákonnou podmienkou pre vznik nároku darcu na vrátenie daru od obdarovaného je správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Pokiaľ ide o pojem dobré mravy navrhovateľ okrem iného uviedol, že v zmysle záverov ustálenej judikatúry a právnej doktríny, ide všeobecne platné pravidlá, morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem ich rešpektovať. Poukázal na to, že odporca ich bezprecedentne nerešpektoval, keď využíval získané informácie vo svoj prospech a na ujmu navrhovateľa. On odporcu na vrátenie daru vyzval. Vlastnícke právo odporcu, ako obdarovaného, v zmysle ustálenej právnej teórie zaniklo na základe dvoch právnych skutočností, a to kvalifikovaného porušenia dobrých mravov voči navrhovateľovi ako darcovi a jednostranného prejavu vôle navrhovateľa

- domáhania sa vrátenia daru. Navrhovateľ využil ako darca svoje právo podľa § 630 Obč. zák. a darovací vzťah zanikol okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru odporcovi. Týmto momentom sa obnovil pôvodný právny vzťah, t.j. vlastnícke právo navrhovateľa k motorovému vozidlu a odporca sa stal jeho neoprávneným držiteľom. Navrhovateľ má nárok na vrátenie daru, keďže odpadol právny dôvod darovacieho plnenia. Odporca je povinný vrátiť dar, a ak to nie je dobre možné, nahradiť jeho hodnotu v peniazoch (navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 451 a § 458 Obč. zák.). Navrhovateľ sa teda domáha vydania daru a eventuálne zaplatenia 6.000,-- eur, čo je hodnota daru určená spoločne s odporcom, o ktorú hodnotu by sa odporca bezdôvodne obohatil.

4.

Odporca sa vyjadril k návrhu písomným podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že t.č. už nie je vlastníkom darovaného motorového vozidla, keďže dňa XX.X.XXXX ho predal spoločnosti W. W. za kúpnu cenu X.XXX,-- eur. Poprel, že by hodnota darovaného motorového vozidla bola určená na sumu 6.000,-- eur s jeho súhlasom a poukázal na to, že darovacia zmluva ani takýto súhlasný prejav neobsahuje. Poprel pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že by bezprecedentne porušil dobré mravy zneužitím informácií a vedomostí, ktoré nie sú bežne dostupné a ktoré majú materiálnu hodnotu. Žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil ani on ani spoločnosť W. W. P. C. spoločnosť pri svojej podnikateľskej činnosti žiadne obchodné tajomstvo navrhovateľa nevyužívala a nevyužíva a informácie získava výlučne z verejne dostupných zdrojov. On sa žiadneho porušenia dobrých mravov a už vôbec nie hrubého porušenia dobrých mravov nedopustil. Odporca poukázal na čl. 35 ods. 1 Ústavy SR - na právo každého podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a na to, že pri realizácii tohto ústavného práva vychádzal a vychádza z verejne dostupných zdrojov, a to aj ohľadne dodávateľov aj odberateľov a najčastejšie využíva internetovú vyhľadávaciu službu.

5.

Súd nariadil pojednávanie na deň X.XX.XXXX. Obidvaja účastníci trvali na svojich stanoviskách. Navrhovateľ okrem pôvodného skutkového tvrdenia uviedol, že porušenia dobrých mravov sa odporca dopustil aj osočovaním konateľky navrhovateľa a jej manžela, že ho vyštvali zo spoločnosti navrhovateľa, bránili mu v podnikaní a chce ich dostať do pozície zlých ľudí a vyhráža sa im. Vedomosť o tom mal z vyjadrenia svojich zamestnancov. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca žiadnym spôsobom nenamieta skutkové tvrdenia ohľadne porušenia dobrých mravov. Po odchode od neho, odporca oslovoval obchodných partnerov z jeho databázy, a tak sa dostal do rozporu s poctivým obchodným stykom. Odporca bol povinný zachovávať obchodné tajomstvo navrhovateľa a nehľadať kontakty pri svojom novom podnikaní z databázy obchodných partnerov navrhovateľa. Konateľka navrhovateľa (J.. V. M., pôvodne B.) uviedla, že t.č. je obchodným riaditeľom navrhovateľa jej manžel H. M., ktorý, ale aj ona majúc vedomosti a správaní odporcu, oslovovali obchodných partnerov, resp. ich konateľov s tým, či sú ochotní podpísať čestné vyhlásenia o správaní odporcu. Čestné vyhlásenia potom aj pripravili. V uvedený deň právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že ak zistí existenciu písomností o ochrane obchodného tajomstva žalobcu, túto súdu predloží. Konateľka navrhovateľa v uvedený deň nepoukázala na žiadnu konkrétnu písomnosť týkajúcu sa ochrany obchodného tajomstva navrhovateľa. Odporca uviedol, že nepopiera skutkové tvrdenie, že kontaktoval obchodných partnerov, ale popiera, že by verejne dostupné informácie o nich mohli byť predmetom obchodného tajomstva. Uviedol, že ako obchodný zástupca - predajca náhradných dielov pôsobí v zamestnaneckom pomere od X.X.XXXX a jeho terajšia spoločnosť má aj iných obchodných partnerov, ako sú obchodní partneri navrhovateľa. Poukázal na to, že na všetkých čestných vyhláseniach tej - ktorej spoločnosti je uvedené, že nakupuje, resp. predáva za ceny podľa aktuálneho cenníka. Poprel, že by sa bol dopustil osočovania navrhovateľa, jeho konateľky alebo jej manžela. Pripustil, že pred tretími subjektmi sa vyjadril, že s navrhovateľom sa rozišli v zlom, ale iné nehovoril, nikdy pred nikým nepovedal, že mu niekto bráni v podnikaní, a teda ani to, že by to mal byť navrhovateľ alebo jeho konateľka, prípadne jej manžel. Pokiaľ ide o uzavretie darovacej zmluvy, konateľka navrhovateľa uviedla a odporca potvrdil, že táto bola uzavretá v súvislosti s vysporiadaním vzájomných vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom. Pre vzájomné názorové nezhody v spoločnosti navrhovateľa, bolo potrebné koncom roka XXXX riešiť ukončenie činnosti odporcu v spoločnosti navrhovateľa ako spoločníka, ako konateľa a aj ako zamestnanca. Odporca si kládol podmienky (trval na tom, že odíde až po reálnom vyplatení podielov na zisku za viaceré roky, trval na vyplatení odstupného a skončení pracovného pomeru uplynutím výpovednej lehoty). Druhá spoločníčka a konateľka mala záujem vec s ním, čo najrýchlejšie ukončiť, a preto sa dohodli, že navrhovateľ odporcovi daruje motorové vozidlo a dohodli sa na vyplatení podielu na zisku, o čom bola spísaná notárska zápisnica. Vzťahy potom boli doriešené XX.X.XXXX, vrátane uzavretia darovacej zmluvy.

6.

Dňa X.XX.XXXX bolo pojednávanie odročené s tým, že žalobca v lehote 10 dní predloží súdu doklad preukazujúci obchodné tajomstvo, resp. jeho predmet týkajúci sa činnosti žalobcu a spôsob zabezpečenia ochrany pred akýmikoľvek tretími osobami a zoznam osôb, ktoré môžu disponovať týmto obchodným tajomstvom, resp. vyjadrí sa aj k tomu o ktorý druh obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka ide. Navrhovateľ sa písomným podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX vyjadril k svojmu obchodnému tajomstvu a spôsobu jeho ochrany a súčasne predložil súdu vo fotokópii svoju Internú smernicu o ochrane dôverných informácií a podnikateľského tajomstva č. XX/ XXXX schválenú XX.XX.XXXX, ktorej rovnopis bol dňa XX.X.XXXX doručený aj odporcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.X.XXXX.

7.

Navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX trval na svojom návrhu a odporca ho žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ považoval porušenie dobrých mravov za preukázané s poukazom na svoju internú smernicu. Uviedol, že netvrdí, ale nevylučuje, že odporca vyzradil tretej osobe aj to, čo patrilo do obchodného tajomstva navrhovateľa. Tvrdil, že pokiaľ ide o využitie informácií, ktoré nadobudol odporca v praxi u navrhovateľa v súvislosti s obchodnou činnosťou vo vzťahu k obchodným partnerom po skutkovej stránke, nie je medzi nim a odporcom rozpor. Navrhovateľ oznámil súdu, že nedisponuje originálom Internej smernice, keďže originál si zobral odporca, ale konateľke ho nevrátil, vrátil iba fotokópiu. Internú smernicu vypracovala konateľka navrhovateľa, nebola pri tom, keď ju odporca podpisoval. Navrhovateľ tiež uviedol, že do XX.X.XXXX nemal Internú smernicu.

8.

Odporca poprel svoj podpis na internej smernici navrhovateľa č. XX/XXXX schválenej XX.XX.XXXX, ktorá bola súdu predložená a poprel aj to, že by počas jeho pôsobenia v spoločnosti navrhovateľa takáto smernica existovala, resp. že by existovala v spoločnosti navrhovateľa akákoľvek iná interná smernica. Uviedol, že žiadna nikdy nebola vydaná a Internú smernicu navrhovateľa videl prvýkrát, keď mu bola zo súdu doručená, nikdy predtým ju nevidel ani ju nepodpisoval a nikdy s konateľkou navrhovateľa nehovoril o potrebe jej vypracovania v súvislosti s ochranou dôverných informácií alebo podnikateľského tajomstva a nikdy mu ani takúto smernicu na podpis nepredložila. Poukázal na to, že v dohode o skončení pracovného pomeru nie je žiadna zmienka o obchodnom tajomstve, resp. dôverných informáciách, na ktoré poukazuje predložená údajná smernica. Nie je pravda, že by uznával skutkové tvrdenia prednesené navrhovateľom, pokiaľ ide o využívanie informácií nadobudnutých v praxi u navrhovateľa. On nepopiera, že navštívil obchodných partnerov navrhovateľa uvedených v návrhu, ale popiera, že by akýmkoľvek spôsobom zneužil informácie, ktoré by mohli znevýhodniť navrhovateľa v hospodárskej súťaži. Žiadal, aby navrhovateľ predložil originál internej smernice a za účelom verifikovania pravosti jeho podpisu na nej, navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

9.

Súd zistil skutkový stav zo zhodného tvrdenia účastníkov a dokazovaním vykonaným dňa XX.XX.XXXX oznámením obsahu pripojených listín, a to: výpisu z OR navrhovateľa aktuálneho aj úplného, Zmlúv o prevode obchodného podielu na inú osobu zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, Pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, zápisníc z VZ navrhovateľa konaného X.X.XXXX a XX.X.XXXX s prílohami vrátane úplného znenia Spoločenskej zmluvy navrhovateľa, Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, Darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, výpisu z OR spoločnosti W. W. P. (ďalej len W. B.), čestných vyhlásení obchodných partnerov navrhovateľa, listu navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX

- výzvy na vrátenie daru, listu odporcu zo dňa X.X.XXXX, K. zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, záznamov z internetového vyhladávača, pracovných dokumentov odporcu; faktúr, týkajúcich sa spoločnosti W. s.r.o. a dokazovaním vykonaným dňa XX.XX.XXXX oboznámením Internej smernice navrhovateľa. Súd nenariadil dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhol vypočuť navrhovateľ. Na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na právny stav - ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 628 ods. 1, § 630 a Obchodného zákonníka - § 17, § 44 ods. 1,2g, § 51 rozhodol súd dňa XX.XX.XXXX vo veci rozsudkom č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX tak, že návrh zamietol, keďže darovaciu zmluvu považoval za platne uzavretú a hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporcu nepovažoval za zistené, teda návrh nepovažoval za dôvodný.

10.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nepripustil jeho návrh na vykonanie dokazovanie predloženou fotokópiou smernice a nevykonanie tohto dôkazu v napadnutom rozsudku ani dostatočne neodôvodnil, čím porušil svoju povinnosť uvedenú v § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Takýto postup súdu predstavuje inú vadu konania, nakoľko aj v dôsledku porušenia povinnosti upravenej v § 118 ods. 2 O.s.p. súd zapríčinil, že ani jeden z rozhodujúcich dôkazov navrhnutých ním nebol vykonaný. Sporným medzi účastníkmi bolo aj osočovanie navrhovateľa, súd nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, a to napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie nevychádza z náležitého zistenia skutkového stavu. Je nespochybniteľné, že odporca svojim protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty porušovania obchodného tajomstva podľa § 51 písm. a) Obchodného zákonníka, a preto záver súdu, že nepovažuje za zistené, ktoré konkrétne informácie tvoriace obchodné tajomstvo navrhovateľa odporca využil, akým konkrétnym konaním a čo tvorí obchodné tajomstvo navrhovateľa, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na prepojenosť fyzických osôb

- konateľky navrhovateľa a jej manžela, ktorý je Y. u navrhovateľa, je nevyhnutné hľadieť ako na osočovanie samotného navrhovateľa ako právnickej osoby. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

11.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom č.k. XXCob/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Poukázal na rozpor v zápisnici z pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej zápisnice súd prvého stupňa oboznámil obsah predloženej smernice, čím vykonal dôkaz touto listinou, a preto sa konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že z dôvodu absencie originálu tejto listiny dokazovanie touto smernicou nevykonal, javí odvolaciemu súdu ako zmätočné zvlášť, ak O.s.p. v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonať dôkaz iba originálom listiny. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že odporca pravosť svojho podpisu na predloženej listine popiera. Pokiaľ ide o nevykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, súd prvého stupňa v rozsudku jasne uviedol, prečo k nemu nepristúpil. Prezentovaný názor, že ak by sa aj odporca hrubého porušenia dobrých mravov dopustil, nestalo by sa tak voči navrhovateľovi ako právnickej osobe, odvolací súd bez vykonania ďalšieho dokazovania považuje za predčasný. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, uložil prvostupňovému súdu povinnosť zopakovať dokazovanie oboznámením sa s obsahom predloženej fotokópie Internej smernice o ochrane dôverných informácií a podnikateľského tajomstva navrhovateľa a doplniť dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov za účelom zistenia, či namietané správanie odporcu voči navrhovateľovi po jeho odchode zo spoločnosti dosiahlo takú intenzitu, že by ho so zreteľom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, bolo možné považovať za hrubo porušujúce dobré mravy, pričom stupeň závažnosti takéhoto konania je potrebné hodnotiť len podľa objektívnych kritérií a nie podľa subjektívnych pocitov darcu, resp. jeho štatutárnej zástupkyne. 12.

Podľa § 226 O.s.p. (účinného do 30.06.2016, teda v čase rozhodnutia odvolacieho súdu), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 470 ods. 1 (účinného od 01.07.2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13.

Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX a v zmysle pokynu odvolacieho súdu zopakoval dokazovanie oznámením obsahu fotokópie Internej smernice navrhovateľa o ochrane dôverných informácií a podnikateľského tajomstva a vykonal dokazovanie výsluchom pred vyhlásením dokazovania za skončené dňa XX.X.XXXX navrhnutých svedkov J.. H. M., H. K. a V. D..

14.

Súd vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore považoval za zistené, že odporca bol od X.X.XXXX zamestnancom navrhovateľa vo funkcii obchodného riaditeľa a nadobudnutím obchodného podielu v spoločnosti navrhovateľa zmluvou zo dňa X.X.XXXX sa stal spoločníkom a od X.X.XXXX aj konateľom navrhovateľa. Druhým spoločníkom a konateľom bola v tom čase J. V. B. (od XX.X.XXXX J.. V. M.). Každý z nich mohol v mene navrhovateľa konať samostatne. Medzi spoločníkmi a zároveň konateľmi vznikli už koncom roka XXXX nedorozumenia a konflikty a dňa XX.X.XXXX uzavrel navrhovateľ ako darca s odporcom ako obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorá bola zo strany odporcu podmienkou pre uzavretie Zmluvy o prevode obchodného podielu s druhou spoločníčkou, podmienkou schválenia uznesenia č. 3 na VZ navrhovateľa XX.X.XXXX, ktorým bol odporca odvolaný z funkcie konateľa, ale aj Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, resp. prostriedkom druhej konateľky navrhovateľa ako dosiahnuť, čo najrýchlejšie uzavretie uvedených zmlúv s odporcom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že darovaciu zmluvu, predmetom ktorej motorové vozidlo, uzavreli účastníci v súvislosti s vysporiadaním vzťahov medzi spoločníkmi navzájom, spoločnosťou navrhovateľa a odporcom ako konateľom aj zamestnancom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v darovacej zmluve označené motorové vozidlo od navrhovateľa prevzal. Hodnota ani cena motorového vozidla v darovacej zmluve uvedená nebola. V Dohode o skončení pracovného pomeru (bod 9) bolo uvedené, že všetky pracovné postupy, ktoré zamestnanec vniesol do spoločnosti má právo využívať v budúcnosti ako aj to, že povinnosť zamestnanca zachovávať obchodné tajomstvo nie je tým dotknutá. Dňa X.X.XXXX vznikla zápisom do OR spoločnosť W. s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a súčasne konateľom je odporca. Odporca kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX predal motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom darovacej zmluvy uzavretej s navrhovateľom spoločnosti W. s.r.o. ako kupujúcemu za sumu X.XXX,-- eur. Navrhovateľ, majúc vedomosť o tom, že odporca založil vyššie uvedenú spoločnosť a ako jej konateľ kontaktuje jeho obchodných partnerov za účelom nadviazania obchodných vzťahov, vyhotovil list označený ako „čestné vyhlásenie“ a zaslal ho konateľom svojich obchodných partnerov - spoločností H. B.., ktoré vyhlásenia v máji XXXX všetci podpísali. V texte čestného vyhlásenia bolo uvedené, že ich oslovil odporca, ako konateľ spoločnosti W. B. za účelom nadviazania spolupráce spôsobom, že tejto spoločnosti budú oni dodávať náhradné diely na motorové vozidlá za cenu platnú v čase objednania a na základe dohôd táto spoločnosť výrobky aj nakupuje. Spoločnosť E. N. podpísala čestné vyhlásenie, podľa ktorého odporca ako konateľ spoločnosti W. jej ponúkol predaj výrobkov - náhradných dielov na nákladné motorové vozidlá za cenu platnú v čase objednania. Vo všetkých prípadoch, na čestných prehláseniach bolo uvedené, že odporcu poznajú už dlhšiu dobu zo spolupráce so spoločnosťou navrhovateľa. Následne navrhovateľ listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval odporcu na vrátenie daru

- motorového vozidla, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. List bol odporcovi doručený XX.X.XXXX. Navrhovateľ v liste poukázal na to, že odporca v čase pôsobenia u neho nadobudol vedomosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých využitie mu môže privodiť ujmu alebo tretím osobám poskytnúť neoprávnenú konkurenčnú výhodu pri výkone podnikateľskej činnosti. V liste uviedol, že nadobudol vedomosť a disponuje dostatočnými dôkazmi o protiprávnom konaní odporcu, spočívajúcom vo využívaní vedomostí tvoriaci predmet obchodného tajomstva jeho spoločnosti v prospech spoločnosti W. a uvedené konanie predstavuje porušenie dobrých mravov. Na vrátenie motorového vozidla vyzval odporcu s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

15.

Z výpovede svedka V. M., zamestnaného u navrhovateľa vo funkcii Y. a súčasne V. navrhovateľa, bývalého kolegu odporcu u navrhovateľa, súd zistil, že osobne nikdy nebol prítomný pri vyjadreniach odporcu, ktorými by hovoril o nich tak, že mu bránia v podnikaní a že sa mu vyhrážajú. Dozvedel sa o tom od kolegu H. K., ktorý taktiež nebol pri takýchto vyjadreniach odporcu prítomný a dozvedel sa o takýchto vyjadreniach odporcu od predajcu M. v spoločnosti J. B.. Svedok tiež uviedol, že niekedy v lete XXXX sa stretol so svojim známym Q. W., ktorý ho požiadal o stretnutie. Tento mu povedal, že u jeho známych v N. sa jeho bývalý kolega sťažoval, že vo firme sa mu vyhrážajú, bránia mu v podnikaní, že ho vydierajú. Spôsoby vydierania ani vyhrážky Q. W. konkrétne neuviedol a chcel len vedieť, či je to pravda. Svedok tiež uviedol, že ceny, dodávatelia, zákazníci a pracovné postupy sú u navrhovateľa obchodným tajomstvom a Q. K. mal o nich vedomosť, keďže bol Y. u navrhovateľa. Navrhovateľ má cenník, tento však nie je verejne dostupný. Navrhovateľ má Internú smernicu vydanú niekedy koncom roku XXXX alebo začiatkom roku XXXX. Každý zamestnanec podpisoval, že bol s ňou oboznámený a bol s ňou oboznámený aj Q. K..

16.

Z výpovede svedka H. K., zamestnaného u navrhovateľa ako W., súd zistil, že niekedy v lete XXXX mu predajca M. z firmy J. B. počas preberania tovaru povedal, že sa mu zákazníci ich firmy sťažovali, že Q. K. ich navštevuje a ponúka im tovar lacnejšie, pričom tovaru nakupuje v ich firme. Svedok uviedol, že to je všetko, čo mu o Q. K. M. povedal a bolo to v jednom prípade. On osobne nebol nikdy prítomný pri tom, keď sa Q. K. nie pekne vyjadroval o firme navrhovateľa, jeho konateľke alebo jej manželovi. Svedok tiež uviedol, že bol poučený o obchodnom tajomstve, o tom, že nemá prezrádzať obchodné mená dodávateľov, zákazníkov ani ceny a bol oboznámený s Internou smernicou, jej názov nevie, bolo to pri podpise pracovnej zmluvy.

17.

Z výpovede svedkyne V. D., zamestnanej u navrhovateľa ako S. od XX.XX.XXXX (prv vykonávala účtovnícke práce pre navrhovateľa prostredníctvom svojej firmy A. B., B. navrhovateľa súd zistil, že v súvislosti s odchodom Q. K. z firmy navrhovateľa, na požiadanie konateľky, aby stanovila hodnotu predmetného motorového vozidla, tak urobila. Išlo o vozidlo s nulovou zostatkovou hodnotou, v ktorom prípade sa bežná hodnota stanovuje podľa trhovej ceny. Cenu určila na 6.000,-- eur na základe z internetu získaných informácií ohľadne trhovej ceny obdobných motorových vozidiel a spôsob určenia ceny použila podľa zákona o účtovníctve. Vedela, že vozidlo má byť predmetom darovacej zmluvy a cenu bolo potrebné určiť z pohľadu daňových zákonov. Mala vedomosť o tom, že v darovacej zmluve táto cena nie je uvedená a že na jej neuvedení trval Q. K.. Svedkyňa tiež uviedla, že ako zamestnankyňa navrhovateľa bola informovaná o Internej smernici o ochrane obchodného tajomstva a tiež to, že pokiaľ ide o výnosy navrhovateľa z obratu od roku XXXX, myslí si, že majú stúpajúcu tendenciu alebo sú približne rovnaké.

18.

Podľa § 628 ods. 1 Obč. zák., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Obč. zák., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 17 Obch. zák., predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Podľa § 44, ods. 1 Obch. zák., nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa § 44 ods. 2 písm. g) Obch. zák., je porušovanie obchodného tajomstva nekalou súťažou podľa odseku 1.

Podľa § 51 Obch. zák., porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel: a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

19.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyvodil súd nižšie uvedený záver. Účastníci - navrhovateľ ako darca a odporca ako obdarovaný - uzavreli dňa XX.X.XXXX darovaciu zmluvu podľa § 628 Obč. zákonníka. V uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že odporca túto zmluvu neuzatvoril ako podnikateľ, ktorým ako fyzická osoba nebol a neuzatvoril ju ani ako spoločník, resp. konateľ navrhovateľa v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že medzi účastníkmi došlo k dohode v zmysle základných pojmových znakov darovacej zmluvy, keďže z nej bol zrejmý predmet daru ako aj bezplatnosť a dobrovoľnosť. Zmluvné strany - navrhovateľ ako právnická osoba a odporca ako fyzická osoba - nie podnikateľ boli uzrozumení s tým, že s uzavretím tejto zmluvy bol spojený záväzok odporcu ako obdarovaného na protislužbu v prospech navrhovateľa ako darcu, a to protislužbu, ktorá nemá majetkovú hodnotu a spočívala v jeho odchode zo všetkých pozícií u navrhovateľa. Protislužbu obdarovaného bez majetkovej hodnoty zákon nevylučuje, a preto súd považoval darovaciu zmluvu medzi účastníkmi za platne uzavretú. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi vrátenia daru z platne uzavretej darovacej zmluvy, z dôvodu zániku darovacieho vzťahu, na základe hrubého porušenia dobrých mravov a svojej výzvy na vrátenie daru doručenej odporcovi XX.X.XXXX.

20.

Za hrubé porušenie dobrých mravov navrhovateľ považoval vo svojej výzve protiprávne konanie odporcu spočívajúce vo využívaní vedomostí, tvoriacich predmet obchodného tajomstva zo strany odporcu na jeho ujmu a v prospech spoločnosti W. s.r.o. s tým, že takéto konanie predstavuje zároveň exemplárny príklad nekalosúťažného konania v zmysle Obchodného zákonníka. V návrhu navrhovateľ po skutkovej stránke vymedzil konanie odporcu tak, že v pozícii konateľa svojej spoločnosti W. s.r.o. kontaktoval jeho dodávateľov a spoločnosť W. s.r.o. nakupuje od nich výrobky, resp. v jednom prípade predáva výrobky jeho zákazníkovi. Toto konanie odporcu považoval za nekalosúťažné konanie porušovaním obchodného tajomstva s tým, že dôverné informácie a obchodné tajomstvo mal vymedzené a chránené vo svojej Internej smernici č. XX/XXXX schválenej XX.XX.XXXX (ďalej len Smernica). Pokiaľ ide o uvedenú Smernicu navrhovateľa, súd v prejednávanom spore nepovažoval zo strany navrhovateľa za preukázané, a teda v konaní za zistené, že by navrhovateľ mal vydanú, resp. schválenú túto Smernicu už v čase pôsobenia odporcu u neho. Smernica, podľa toho, čo je na nej uvedené, mala byť schválená XX.XX.XXXX a mali ju schváliť obidvaja konatelia, teda aj odporca. Odporca poprel nielen svoj podpis, ktorým mal Smernicu schváliť, ale aj jej existenciu v čase, keď u navrhovateľa pôsobil. V uvedenej súvislosti súd poznamenáva, že v návrhu podanom na súd dňa XX.XX.XXXX, ktorým navrhovateľ uplatnil nárok na vrátenie daru, na žiadnu svoju smernicu, a teda ani Smernicu vyššie uvedenú nepoukázal, a to napriek tomu, že za konanie odporcu hrubo porušujúce dobré mravy (ako podmienku pre vrátenie daru) považoval iba za zneužitie u neho získaných informácií a nepoužil ani výraz „podnikateľské tajomstvo“. Na žiadnu smernicu, a teda ani vyššie uvedenú Smernicu nepoukazoval navrhovateľ ani dňa 04.11.2014. Naopak, jeho právny zástupca sa v tento deň vyjadril, že ak zistí u navrhovateľa existenciu písomností o ochrane obchodného tajomstva, tieto súdu predloží. Súd v uvedenej súvislosti poznamenáva, že v tento deň na pojednávaní bola prítomná aj konateľka navrhovateľa, ktorá nepoukázala na žiadnu konkrétnu písomnosť týkajúcu sa ochrany obchodného tajomstva navrhovateľa, a teda ani na Smernicu. Následne dňa XX.XX.XXXX právny zástupca navrhovateľa predložil súdu vo fotokópii Smernicu s tým, že s originálom navrhovateľ nedisponuje. Výpoveďami svedkov súd nepovažoval existenciu Smernice už v roku XXXX, resp. do odchodu odporcu zo spoločnosti navrhovateľa za preukázanú, keďže v prípade všetkých troch svedkov ide o osoby majúce blízky vzťah k navrhovateľovi. Svedok H. K. je zamestnancom navrhovateľa, rovnako tak svedkyňa V. D., ktorá je súčasne sestrou konateľky navrhovateľa a so Smernicou podľa jej vyjadrenia bola oboznámená pri uzatváraní pracovnej zmluvy, čo bolo až XX.XX.XXXX. Svedok J.. H. M. je zamestnancom navrhovateľa a súčasne manželom konateľky navrhovateľa. Okrem toho svedok J.. H. M. nelogicky pri výsluchu uviedol, že so Smernicou bol oboznámený aj odporca, ktorý mal podľa tvrdenia navrhovateľa, resp. to bolo uvedené aj v samotnej Smernici, túto ako konateľ schváliť. Z uvedených dôvodov nemožno vylúčiť zaujatosť týchto svedkov v spore v prospech navrhovateľa. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že uvedená Smernica bola skutočne schválená už dňa XX.XX.XXXX a schválil ju aj odporca (v tom čase ako druhý konateľ) niesol v konaní navrhovateľ. C. dôkazné bremeno neuniesol. Na základe vyššie uvedeného súd v prejednávanom spore nepovažoval za zistené, resp. navrhovateľ nepreukázal, čo bolo v čase, keď u neho odporca pôsobil, jeho obchodným tajomstvom, podnikateľským tajomstvom, resp. dôvernými informáciami a ako boli tieto skutočnosti chránené. N. súd v prejednávanom spore potom ani nemohol považovať za zistené, ktoré konkrétne dôverné informácie alebo tajomstvá nie verejne dostupné a mali byť obchodným tajomstvom navrhovateľa, v skutočnosti využil odporca vo svoj prospech alebo v prospech svojej spoločnosti a aký mal byť tento prospech, resp. aká konkrétna ujma vznikla navrhovateľovi. N. vo svojich vyjadreniach, či už písomných alebo ústnych, argumentoval v súvislosti s porušením obchodného tajomstva iba všeobecne. B. za takéto konanie nemohol považovať iba to, že odporca oslovoval podnikateľské subjekty, o ktorých sú informácie verejne dostupné ani to, že niektorí odberatelia prestali u navrhovateľa nakupovať. T. súd nezistil, ktoré konkrétne obchodné tajomstvo mal odporca vyzradiť, komu a kedy. B. v konaní nezistil ani to, aké obchodné tajomstvo bolo predmetom práv patriacich do podniku navrhovateľa, keďže nepovažoval za preukázané skutočnosti, či už obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom navrhovateľa, ktoré by mali skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a ktoré by mali byť utajené (§ 17 Y.. zák.). Vo všetkých čestných prehláseniach, ktoré predložil navrhovateľ a ktorých znenie sám pripravil, bolo uvedené, že dotknuté spoločnosti oslovil odporca ako konateľ spoločnosti W. s.r.o. a táto nakupuje tovar za ceny platné v čase objednania. V uvedenej súvislosti súd poukazuje aj na to, že odporca už predtým, ako uzavrel pracovnú zmluvu s navrhovateľom, resp. ako sa stal spoločníkom a konateľom navrhovateľa, vykonával činnosť obchodného zástupcu so zameraním na nákup a predaj náhradných dielov a disponoval potrebnými vedomosťami a zručnosťami v tomto odbore. Podľa bodu 9 Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX uzavretej s navrhovateľom „všetky pracovné postupy, ktoré zamestnanec vniesol do spoločnosti, má právo využívať v budúcnosti.“ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nemohol akceptovať prvý argument navrhovateľa, ktorým malo dôjsť k hrubému porušovaniu dobrých mravov využívaním dôverných informácií, ktoré odporca získal u navrhovateľa pri výkone svojej činnosti, či už ako K. vo svoj prospech, resp. v prospech svojej spoločnosti a na ujmu navrhovateľa, resp. tým, že by odporca prezradil obchodné alebo podnikateľské tajomstvo navrhovateľom chránené (porušenie obchodného tajomstva ako nekalosúťažné konanie podľa § 44 ods. 2 písm. g) Obch. zák.).

21.

Súd nemohol akceptovať ani druhý argument navrhovateľa - hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany odporcu voči nemu osočovaním samotného navrhovateľa, jeho konateľky a jej manžela. Uvedený argument použil navrhovateľ voči odporcovi prvýkrát na pojednávaní XX.XX.XXXX. Odporca akékoľvek protiprávne konanie v tomto smere a porušenie dobrých mravov poprel. Zákon (§ 630 Obč. zák.) vyžaduje pre vznik nároku darcu na vrátenie daru hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za zistené hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporcu - fyzickej osoby ako obdarovaného, voči navrhovateľovi - právnickej osobe ako darcovi ani voči jeho konateľke a jej manželovi. Súd tak ako prv ani dokazovaním vykonaným výsluchom svedkov dňa XX.XX.XXXX nezistil, že by v danom prípade došlo zo strany odporcu k tvrdenému osočovaniu. Ani jeden zo svedkov nebol prítomný pri vyjadrovaní odporcu, ktorým malo podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť k osočovaniu, či už navrhovateľa samotného ako firmy, alebo jeho konateľky, prípadne manžela konateľky. Svedkovia mali informácie, ktoré vo svojej výpovedi uviedli iba „z druhej, resp. tretej ruky,“ ale napriek tomu, čo povedali, súd v konečnom dôsledku nepovažoval za preukázané žiadne osočovanie. Navrhovateľ ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd poukazuje na to, že za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo porušovanie dlhotrvajúce, resp. sústavné, ktoré má určitý priebeh a pôsobenie na darcu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že k hrubému porušeniu dobrých mravov, teda k porušeniu dobrých mravov značnej intenzity alebo k ich porušovaniu dlhotrvajúcemu, resp. sústavnému s negatívnym pôsobením na navrhovateľa nedošlo.

22.

Na základe všetky vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že odporca ako obdarovaný sa voči navrhovateľovi ako darcovi nedopustil takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, a teda považovať za predpoklad vzniku nároku navrhovateľa ako darcu na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák.. Súd preto návrh zamietol a to tak, že pokiaľ ide o vrátenie daru ako aj eventuálneho plnenia - zaplatenia 6.000,-- eur.

23.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 tak, že mu náhradu trov konania priznal. O výške náhrady trov konania bude na základe § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa podľa § 363 popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.