Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-1403-2011.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Subarea
16Er/1403/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.29. Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: EUROFELDOM, s.r.o., Štefánikova 64, 040 01 Košice, IČO: 43 920 373, o vymoženie 100, -Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ivan Varga, Exekútorský úrad Košice, Popradská 68, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 461/2011, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi - JUDr. Ivan Varga, Exekútorský úrad Košice, Popradská 68, 040 01 Košice, trovy exekúcie v sume 51,74 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.03.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 03.05.2011, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Varga.
2. Dňa 28.01.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súd šetrením zistil, že povinný bol dňa 20.03.2013 zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) zák. č. 513/1991 Zb. z dôvodov podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka a následne dňa 09.04.2013 vymazaný z Obchodného registra. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd má za preukázané, že povinný v danom prípade zanikol ako nemajetný.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Podľa ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa ust. § 203 ods. 2 EP Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
15. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 Eur. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške, v akej si ju uplatňoval, a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
16. Hotové výdavky si exekútor uplatnil vo výške 20,43 Eur (poštovné - 12,- Eur, 1x zisťovanie majetku povinného DI - 0,83 Eur, náhrada hotových výdavkov spojená s vedením spisu - 4,50 Eur, náhrada výdavkov spojených so zaslaním spisu na základe výzvy súdu - 2,00 Eur, vrátenie poverenia súdu - 1,10 Eur).
17. Po preverení výpočtu trov exekúcie a oboznámení sa s exekútorským spisom č. EX 461/2011, súd priznal poštovné len vo výške 9,10 Eur (1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1,30 Eur, 2x doručenie exekučného príkazu - 2,60 Eur, 4x doručenie príkazu na začatie exekúcie - 5,20 Eur), nakoľko v exekútorskom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu.
18. Súd posudzoval aj nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov spojených s vedením spisu. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
19. Pokiaľ ide o poštovné vynaložené pri vrátení poverenia súdu po zastavení exekúcie, súd poukazuje na to, že náhrada hotových výdavkov, tak ako to vyplýva už z názvu tohto inštitútu, sa týka iba výdavkov, ktoré exekútor už vynaložil pri výkone exekúcie, nie je možné priznať náhradu za niečo, čo exekútor ešte ani nerealizoval a súd ani nemôže v čase rozhodovania zistiť, akým spôsobom (poštou alebo osobne) uvedený administratívny úkon zrealizuje, preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za vrátenie poverenia súdu po zastavení exekúcie vo výške 1,10 Eur.
20. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 51,74 Eur, ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 9,93 Eur (poštovné, zisťovanie majetku povinného) a z 20 % DPH vo výške 8,62 Eur v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
21. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.