Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31CbZm-32-2015.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
31CbZm/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu : Marek Straka, nar. 22.10.1975, Topoľová 63, Trnava právne zast.: Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s. r. o., Ľ. Štúra 19, 934 01 Levice proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, F. o zaplatenie zmenkovej sumy 575,-- eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom takto
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 31CbZm/32/2015-13 zo dňa 25.05.2015 ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy námietkového konania vo výške 305,33 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 13.05.2015 sa žalobca domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu proti žalovanému tak, že je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 575,- eur a úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy vo výške 575,- eur od 01.01.2014 do zaplatenia, odmenu vo výške 1,92 eura a nahradil trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 34,50 eura a trovy právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že vystavením zmenky zo dňa 27.11.2012 sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmenkovú pohľadávku 575,-eur dňa 31.12.2013. Na zmenku ku dňu podania návrhu nebolo platené vôbec.
Žalobca predložil súdu prvopis zmenky zo dňa 13.05.2015, o pravosti ktorej nebol dôvod pochybovať, preto súd dňa 25.05.2015 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 31CbZm/32/2015-13. Súd v zmenkovom platobnom rozkaze uložil žalovanému, aby do troch dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 575,-eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 01.01.2014 do zaplatenia, odmenu vo výške 1,92 eura a trovy konania vo výške 576,92 eura.
Zmenkový platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 02.06.2015. Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky.
Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
V námietkach žalovaný uviedol, že zmenku manželovi podpísal 27. novembra 2012, za trvania manželstva, ktoré bolo rozvedené 19.12.2013, spisová značka 20P/252/2011-163 pod psychickým nátlakom, pretože v tom čase okresný súd Trnava rozhodoval, komu bude dieťa zverené do opatery. Tento proces trval od septembra 2011 až do októbra 2013. Počas tohto obdobia sa mohla s dcérkou stretávať len podľa predbežného opatrenia, ktoré manžel pravidelne porušoval. Túto situáciu jej manžel využíval vo svoj prospech a zo strachu, že dieťa neuvidí pristúpila na podpis zmenky. Môj exmanžel sa vyjadroval, že ma psychicky, fyzicky a finančne zničí a podľa toho aj konal. Dôvodom rozpadu manželstva bola hráčska závislosť exmanžela. Platí všetky úvery, ktoré využil na pokrytie svojich hráčskych dlhov, do ktorých spadá aj spomínaná zmenka. Podľa jej názoru podpis zmenky za trvania manželstva medzi manželmi nie je platným a dovoleným úkonom a celé to spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Strana žalobcu sa k námietkam žalovaného vyjadrila tak, že žalobca rezolútne odmieta vyjadrenie žalovanej o tom, že by bola zmenka podpísaná pod psychickým nátlakom. Toto tvrdenie žalovanej sa absolútne nezakladá na pravde. Tieto skutočnosti sa však netýkajú nárokov zo zmenky ako abstraktného cenného papiera, pri ktorom sa kauza primárne neskúma a teda námietky žalovanej sú právne irelevantné. S poukazom na judikatúru, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 21 CoZm/1/2012-487 zo dňa 29.06.2012 je právne irelevantná aj námietka žalovanej, že podľa jej názoru nie je podpis zmenky za trvania manželstva medzi manželmi platným a dovoleným úkonom. „Vystavenie zmenky medzi manželmi nie je zákonom vylúčené a neznamená, že by takýto právny úkon mal byť absolútne neplatný.“ Je pravdou, že zmenka bola podpísaná za trvania manželstva, avšak v čase jej podpisu, ako uvádza aj samotná žalovaná, manželia spolu už nežili a spolu nehospodárili už pred rokom 2011 a rovnako ešte pred podpisom zmenky bol podaný návrh na rozvod manželstva. Každý z manželov hospodáril sám zo svojich výlučných prostriedkov. V zmenke sa neuvádza, z akých prostriedkov má byť uhradená, vystaviteľ zmenky - žalovaný - v tom čase mala aj iný majetok, napríklad z predchádzajúceho manželského zväzku, z ktorého mohla v budúcnosti zmenku uhradiť. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že zmenka mala funkciu platobnú z dôvodu, že žalobca za žalovaného uhradil výlučný dlh voči Martinovi Nemcovi, ktorý požičal sumu 575.- eur žalovanému a nakoľko v tom čase sumu 575.- eur na vrátenie pôžičky Martinovi Nemcovi nemal, zaplatil túto sumu Martinovi Nemcovi žalobca a žalovaná na základe toho podpísala pre žalobcu zmenku na sumu 575.- eur.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že peniaze požičal známy Martin Nemec, v období , keď spolu nežili v spoločnej domácnosti. On o tom vedel a požičal nám peniaze samostatne. Podpis zmenky bol realizovaný v čase, keď sme nežili spolu v spoločnej domácnosti bol podaný návrh na rozvod a peniaze bolo treba vrátiť. Pán Nemec chcel vrátiť peniaze od každého, on povedal, že žiadal peniaze aj od manželky. Keďže ona peniaze nemala, to tiež povedal p. Nemec, tak ho požiadal, aby dlžobu za ňu zaplatil on. Poznali sa s ním 20 rokov, opravil, poznal sa s ním 20 rokov a vyplatil dlžoby aj za manželku, pričom sľúbila, že peniaze vráti. Dlžobu vyriešil tak, že jeho matka mu na to dala peniaze, a on to vyplatil. Predtým /pred touto pôžičkou / mal požičané od p. Nemca asi rok predtým. Nepamätal si vôbec ani v tomto prípade, na čo si požičal, vždy keď mi chýbalo 200-300 eur, vždy si od neho požičal. Celkovo som si od neho takto požičal 3-4x v priebehu asi dvoch rokov. Pán Nemec nikdy nepovedal a on sa o to ani nezaujímal na aký účel si manželka peniaze vo výške 575,-eur požičala. Všetci traja boli pri podpise zmenky, pričom on v neprítomnosti manželky- žalovaného, predtým ako došlo k podpisu zmenky, zaplatil za neho, aj za bývalú manželku dlžobu pánovi Nemcovi. Vtedy, keď platil dlžobu za oboch, p. Nemec mal zabezpečiť podpísanie zmenky u manželky. V tom čase spolu s manželkou nekomunikovali a ani spolu nežili v spoločnej domácnosti. Vo vyjadrení žalovaná jednoznačne klame, dlžoba vznikla v r.2011, riadne spolu nežili v spoločnej domácnosti od januára 2011 s tým, že po smrti jeho otca 25.04.2011 už spolu nežili vôbec, nekomunikovali spolu vôbec od septembra 2011, keď bola podaná žiadosť o rozvod. V čase podpisu zmenky už absolútne nekomunikovali.
Na pojednávaní manželka -žalovaný uviedol, že žalobca klame. Peniaze, o ktorých hovorí v tej výške 575x2 eur si požičali asi v r. 2009-2010, v tej istej výške a v tom čase sme boli spolu, žili sme v spoločnej domácnosti. Peniaze potrebovali na vyplatenie určitých vecí, pretože peniaze chýbali pre gamblerstvo exmanžela, pričom ona v Trnave nikoho nepoznala, bola tam prisťahovaná a on išiel za kamarátom , aby si požičal peniaze. Tieto peniaze požičiavali spoločne, nie každý zvlášť. P. Nemec volal pár dní pred tým súdom v novembri 2012 , aby podpísala zmenku, že tak manžel vyplatí celú sumu, ak ja podpíšem zmenku na 575,-eur s tým, že exmanžel nedá na súd, a že bude slúžiť len medzi nimi. Nepamätala
si presne, či bola pri preberaní- požičiavaní peňazí. Nie sú vyporiadaní majetkovo a všetky dlžoby sú na jej meno. Hypotéka je na jeho meno, pričom dovolila mu založiť jej byt. Sľúbil, že bude prispievať na dlžoby, ale neprispieva. Od času podpísania zmenky p. Nemec nežiadal žiadne iné peň. prostriedky a predpokladám, že exmanžel dlh zaplatil. Manželka uviedla, že má neutrálny vzťah k svedkovi p. Nemcovi, keď si raz začas zavolajú, ona bývam v Pukanci, on býva v Trnave. Svedok klamal, pretože keď chýbali peniaze počas manželstva jej exmanžel vždy zavolal svedkovi a vždy išli spolu a ten aj vedel po dohode so žalobcom, keď som si išla po peniaze ja. Posledná pôžička bola počas roku 2010 a teda nie ako uvádza svedok. Určite si nepožičiavali , keď už spolu nežili od septembra 2011. Myslí si, že to bolo v roku 2010, pretože peniaze nevracali asi rok, rok a pol. Bola si vedomá toho, že sumu 575,- eur zaplatil za ňu žalobca, pretože si peniaze požičali spolu a chcel mať istotu, že tie peniaze sa mu vrátia.
Svedok P.c, známy oboch strán sporu (pričom so žalobcom sa kamarátsky pozná dlhšie) uviedol, že peniaze si žalobca a žalovaný požičiavali viackrát a vždy vrátili okrem toho posledného prípadu. To nebolo naposledy, nepamätal si presne, v roku 2011 alebo 2012. Nebola to suma 575 eur. Požičiaval som to na 2x. Pred týmto ako poskytoval peniaze už vedel, že už spolu nežijú. Peniaze sa nevracali, tak volal žalobcovi, aby si to vyriešili a žalobca povedal, aby som dohodol podpísanie zmenky u Moniky, s ktorou bol následne v kontakte, stretli sa na káve, a potom následne potom spolu išli na matriku, kde už bol aj Marek žalobca a bola podpísaná zmenka s tým, že tie peniaze Monika dá žalobcovi. Predtým požičiaval sumy vo výške 300, 500 a podobne. Vôbec si nepamätal kto ho kontaktoval v tomto poslednom prípade za účelom požičania peňazí. Čo si pamätalbolo, že táto posledná pôžička bola požičiavaná samostatne žalobcovi a samostatne žalovanému, pretože si pamätal, že pokiaľ ide o žalovaného- manželku, táto sama zazvonila pri jeho dverách a opýtal sa prečo neprišiel požičiavať peniaze Marek. Monika ho prekvapila, že ona si sama prišla požičať peniaze, pretože ona sama takto predtým nechodila. Peniaze dával vždy v hotovosti, okrem jedného prípadu na účet, ktoré realizoval po jeho svadba, teda niekedy po roku 2010.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka a listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
V prejednávanom prípade boli uplatnené nároky zo zmenky, pričom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, voči ktorému boli podané žalovanou stranou podané námietky.
Žalobcom predložená vlastná platobnú fixná zmenka bola vystavená žalovaným dňa 27.11.2012 v Trnave, pričom sa zaviazal žalobcovi (remitent) zaplatiť dňa 31.12.2013 na mieste v Trnave Unicredit Bank 6784553005/1111 sumu päťstosedemdesiatpäť eur, s doložkou „bez protestu“. Súd konštatuje, že žalobcom súdu predložená zmenka bola podpísaná žalovaným v pravo dole v zmenke.
Náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len "zmenkového zákona").
Podľa Článku I. § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Článku I. § 33 ods. 1 cit. zákona, zmenka môže byť vystavená na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý deň.
Podľa Článku I. § 33 ods. 2 cit. zákona, zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
Podľa Článku I. § 17 cit. zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.
Podľa Článku I. § 48 cit. zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Súd uvádza, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku.
Predložená fixná zmenka má vystaviteľom stanovený určitý deň splatnosti. Z výzvy žalobcu zo dňa 31.12.2013 a doklade o doručovaní mal súd za preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na splnenie zmenkovoprávnej povinnosti. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na žalovaného (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa uznáva aj jej uplatnenie na súde, pričom podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.
Súd z vykonaného dokazovania vylúčil v zmysle § 17 ods. 2 zmenkového zákona možnosť, že za predloženou zmenkou je kauza spotrebiteľského charakteru, pretože žiadna zo strán sporu (resp. vystaviteľ a remitent) nebola pri vzniku alebo pred vznikom zmenkovoprávneho vzťahu dodávateľom v zmysle predpisov upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy.
Pokiaľ ide o námietky žalovaného, tento uviedol dva okruhy námietok. Jednak poukazoval na neplatnosť zmenky z dôvodu, že žalobca a žalovaný bez ďalšieho boli manželia v čase vystavenia zmenky a jednak, že nemali vyporiadané BSM. V ďalšom dôvode žalovaný poukazoval na neplatnosť zmenky z dôvodu nátlaku žalobcu na žalovaného v čase a pred časom vystavenia zmenky.
Pokiaľ ide o prvý dôvod námietok, súd je toho názoru, že vystavenie zmenky vo všeobecnosti je právnym úkonom, ktorý ako každý iný je možné uzavrieť jedným z manželov podľa pravidiel § 145 OZ. Pri skúmaní možnosti vystaviť zmenku medzi manželmi súd poukazuje na možnosť každého z manželov sa individuálne a izolovane zaviazať, nie čo do dôsledkov zodpovedania za záväzky vo všeobecnosti (§ 145 ods. 2 OZ), ale čo do možnosti sa ako spôsobilý subjekt právneho vzťahu z právneho úkonu viazať. V prípade žalovaného išlo o manžela, ktorý je spôsobilým subjektom na vystavenie zmenky (bez ohľadu na bežnosť veci) a teda sa zmenečne viazať a mať povinnosť. Žalobca je zase individuálne a izolovane spôsobilým subjektom prijať zmenečné postavenie remitenta z vystavenej zmenky. Súd, berúc v úvahu rozhodnutia súdnych autorít vo veciach možnosti uzavrieť zmluvu o pôžičke medzi manželmi (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 4/2006 Zo súdnej praxe č.51/2012) uvádza, že samotná skutočnosť, že účastníkmi zmenkovoprávneho vzťahu sú manželia, neplatnosť právneho úkonu vystavenia a prijatia zmenky a zmenku ako takú neplatnou nerobí.
Súd uvádza, že vystavenie zmenky medzi manželmi počas trvania manželstva a BSM môže zo všeobecnej rovine prameniť zo skorších „kauzálnych vzťahov“ napr. pred uzavretím manželstva a vznikom BSM. V námietkovom úkone žalovaného nebolo okrem skutočnosti existencie manželstva a BSM v čase vystavenia namietané, zdroj plnenia zmenkovej povinnosti alebo cieľ majúceho zmenkového plnenia na splnenie.
Súd v konaní z vykonaného dokazovania zistil, že svedok p. Nemec viackrát počas manželstva strán sporu požičal peniaze, pričom vždy, tak ako si pamätal požičiaval peniaze obom manželom a tieto sa vždy spolu vracali prostredníctvom žalobcu okrem posledného prípadu, kedy žalobca síce tak ako predtým „vybavil“ požičanie peňazí od svedka, avšak v tomto prípade záležalo od žalovaného, či v skutočnosti si svoju časť pôžičky vyberie u svedka. Tak sa aj stalo, čo nebolo ani sporné, žalovaný prišiel osobne za svedkom k jeho bytu a osobne prevzal sumu 575,- eur ako pôžičku. Súd z výpovede svedka ustálil, že pôžičku si žalovaný u svedka požičal sám a sám sa aj zaviazal uvedenú sumu vrátiť. Uvedený postoj požičanej sume, bez ohľadu na jej „vybavenie“ žalobcom vyjadril podľa názoru súdu žalovaný aj sám na pojednávaní, keď hovoril o skutočnosti, že žalobca svedkovi za neho pôžičku zaplatil. Je pravdou, že totožnú pôžičku, čo do výšky od svedka dostal aj žalobca. Zmenka bola vystavená v čase keď strany spolu spoločnú domácnosť neviedli.
Súd z vykonaného dokazovania nezistil, a žiadna zo strán sporu uvedené ani netvrdila, na aký účel si peniaze od svedka požičiavala. Žalobca uhradil za žalovaného sumu 575,- eura svedkovi, ktorú sumu dostal žalovaný od svedka.
Prihliadajúc na charakter zmenky v jej abstraktnosti, neexistenciu spotrebiteľského právneho vzťahu a koncentrácie námietkových výhrad súd konštatuje, že vystavením zmenky jedným manželom nie je absolútne neplatným právnym úkonom z podstaty existencie manželstva a BSM k remitentovi (druhý manžel) a tiež nie neplatný pre obchádzanie zákona v prípade tvrdeného obchádzania vyporiadania BSM, pretože v tomto prípade by mal aj pri vyporiadní BSM započítané každý z manželov a je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak by aj uvedená namietaná platnosť právneho úkonu (vystavenie zmenky) mala byť posudzovaná z pohľadu relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), potom je nutné konštatovať, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, pričom vystaviteľ predmetnej zmenky, bol práve tým, kto právny úkon realizoval a aj ho sám v „tvrdenej“ neplatnosti mohol vyvolať.
Keďže žalobca plnil sumu 575,- eura za žalovaného, čo podľa práva mal plniť sám, zaplatil za takéto plnenie žalobcovi zmenkou, ktorú sám žalovaný vystavil a plnil podľa § 458 OZ.
Pokiaľ ide o druhý dôvod neplatnosti zmenky spočívajúci v bezprávnom nátlaku, uvedená okolnosť z konania nevyplynula a ďalšie dôkazy žalovaný k tomuto dôvodu neprodukoval.
O trovách námietkového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešnému účastníkovi súd priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu.
Trovy námietkového konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vo výške 140,09 eura, za tri úkony právnej služby po 38,18 eura podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 1x RP vo výške 8,39 eura a 2xRP vo výške 8,58 eura. Cestovné a náhrada za stratu času (za pojednávania v dňoch 26.05.2016 a 22.09.2016) v sume 2x po 82,62 eura (v skutočnosti 83,59 eura), za dve účasti na pojednávaniach. Prejdených dva krát 104km pri spotrebe 5,9l/100km, pri cene PHM 1,20 eura/l a amortizácii vozidla 19,03 eura (104*0,183) podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. Celkovo trovy právneho zastúpenia vo výške 305,33 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. ( § 205 ods. 3 OSP)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na exekúciu.