Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/534/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia a.s., IČO: 35910739, Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. Q., nar. X.X.XXXX, X. XXX, K., 2/ Q. Q., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, K., o zaplatenie 3262,69 €, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 6.8.2015 žalobca žiadal, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3262,69 eur s príslušenstvom z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu.

2. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 2/, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, faktúrami, výpočtom škody, montážnym listom meradla, zápisom o kontrole odberu zemného plynu, LV č. XXX ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu:

4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že v mieste odberu žalovaných 1/ a 2/

- X. XXX, K. bolo zistené, že dochádzalo k odberu zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, meradlo XXXXXXXXBXXX, typ: BK4T G4 P0B9, ktorý odber je možné považovať podľa § 82 z.č. 251/2012 Z.z. za neoprávnený odber zemného plynu, čím žalobcovi ako distribútorovi zemného plynu vznikla škoda vo výške 3262,69 eur, ktorú žalovanému v 1/ rade vyfakturoval fa č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatnou dňa X.X.XXXX, ktorú faktúru žalovaní ani čiastočne neuhradili. Pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ žalobca odôvodnil vyjadrením, že za odberateľa je v prípade neoprávneného odberu zemného plynu vzhľadom na absenciu definície v z.č. 251/2012 Z.z. potrebné považovať vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo (bez právneho odôvodnenia), pričom podľa LV č. XXX ide o žalovaných 1/ a 2/ pre dané odberné miesto. Išlo o výpočet reálnej výšky škody, nakoľko k neoprávnenému odberu malo dochádzať od 2.12.2009 do 9.8.2013, kedy došlo k demontáži plynomeru, kedy bol o tom spísaný zápis s uvedeným konečným stavom meradla, ktorý od posledného stavu merača (2.12.2009) vykazoval rozdiel o objeme 7726 m3, ktorý objem predstavoval základ pre výpočet skutočnej škody žalobcu. Zápis 9.8.2013 podpísala samotná žalovaná v 2/ rade s krátkym vyjadrením, čím stav merača v podstate potvrdila. Ohľadne preukázania stavu meradla z 2.12.2009 (ktorý stav žalobca označil ako rozhodujúci pre výpočet rozdielu v objeme) žalobca predložil súdu interný

PC výpis. Poukázal na to, že meradlo je v danom prípade na verejne prístupnom mieste, preto k jeho odrátaniu vlastníci nehnuteľnosti ani nemuseli byť volaní. 5. Žalovaný v 1/ rade sa pojednávania nezúčastnil, k žalobe sa vyjadril písomne s tým, že ju ako nedôvodnú žiada zamietnuť. 6. Žalovaná v 2/ rade na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko ona plynom kúrila do marca 2010, lebo vtedy jej prestali chodiť faktúry od SPP, a.s., žiadne odstúpenie od zmluvy jej nedošlo, odvtedy kúrili v nehnuteľnosti výlučne drevom až na zimu 2011, ktorá bola veľmi tuhá a museli tak kúriť aj elektrinou. Spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu, keď ona mala zmluvu s SPP, a.s., ktorá spoločnosť ju od plynu aj odpojila, ale až po 3,5 roku. Merač plynu je v predzáhradke, tá je oplotená a zamknutá a nevie o tom, že by 2.12.2009 bol niekto kontrolovať stav meradla, lebo o tom by vedela a merač je umiestnený v uzamknutej skrinke bez otvorov, teda bez kľúča sa nikto k údajom na číselníku merača nedostane. Už raz jej plyn odpojili, ale vtedy okamžite aj meradlo, aj prívod plynu, teraz plyn odpojili až po 3,5 roku, aj keď žiadala, aby to zaplombovali. 7. Predmetom konania je zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu vlastníkom nehnuteľnosti - odberného miesta. Predpokladom úspechu pri uplatnení si daného nároku je nevyhnutnosť preukázania žalobcom protiprávne konanie žalovaného, vznik škody a jej výšku.

8. Podľa § 3 písm. c/ bod 10 z.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

9. Podľa § 64 ods. 2 z.č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v prípade g) neoprávneného odberu plynu,

10. Podľa § 82 ods. 1 a 2 z.č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o b) pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, c) dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo d) prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

e) nemeraného plynu,

f) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, g) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, h) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, i) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, j) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, k) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

i. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

11. Podľa § § 72 ods. 9 z.č. 251/2012 Z.z. vlastník alebo osoba oprávnená užívať alebo spravovať plynové zariadenie, ktorého prostredníctvom sú pripojení koncoví odberatelia plynu do distribučnej siete prevádzkovateľa distribučnej siete, a vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je dodávaný plyn, je povinný a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto plynovému zariadeniu, c) udržiavať toto plynové zariadenie slúžiace na dodávku plynu v zodpovedajúcom technickom stave,

d) poskytovať technické údaje a revízne správy o tomto plynovom zariadení v jeho vlastníctve alebo správe prevádzkovateľovi distribučnej siete.

12. Zákon o energetike neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zodpovednosť za neoprávnený odber plynu pripisovalo ako objektívnu zodpovednosť vlastníkovi odberného miesta, pričom zavinenie žalovaného (ako hlavný predpoklad subjektívnej zodpovednosti) žalobca nepreukázal, dokonca nepreukázal ani protiprávne konanie žalovaného pre prípad objektívnej zodpovednosti, ktoré malo spočívať v neoprávnenom odbere plynu. 13. Žalobca oprel svoj nárok o výpočet skutočne vzniknutej škody, ktorá mala predstavovať objem neoprávnene odobratého zemného plynu vo výške 7726 m3, pričom malo ísť o neoprávnený odber od 2.12.2009 do 9.8.2013. Stav meradla plynu ku dňu ukončenia neoprávneného odberu 9.8.2013 mal súd za preukázaný zápisom o neoprávnenom odbere a vykonanej kontrole, ktorý údaj zápis obsahuje a ktorá listina je potvrdená aj podpisom žalovanej 2/ (ktorá pravosť podpisu ani nespochybnila), čím táto údaj o stave meradla vlastne potvrdila. Stav meradla k 2.12.2009 (teda počiatočný pre výpočet škody) žalobca obdobnou relevantnou listinou nepreukázal, súdu predložil len určitý interný výpis z PC žalobcu, bez podpisu oprávnenej resp. zodpovednej osoby, bez relevantnej dôkaznej hodnoty, pričom uviedol, že ku dňu 2.12.2009 v mieste odberu kontrola vykonaná ani nebola. Takýmto spôsobom ustálil objem neoprávnene odobratého plynu na 7726 m3, z čoho pristúpil k výpočtu škody podľa cenníka. V danom prípade mal súd za to, že žalobca nepreukázal skutočnú výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť, nakoľko vstupné údaje použité na jej výpočet (konkrétne údaj o stave meradla k 2.12.2009) nepreukázal, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreukázanie škody a jej výšky. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. V konečnom dôsledku súd konštatuje, že dôvodom zamietnutia žaloby je v danom prípade neunesenie dôkazného bremena žalobcom, a to ako vo vzťahu k zavineniu žalovaného (vychádzajúc z konceptu subjektívnej zodpovednosti pri neoprávnenom odbere zemného plynu), tak i vo vzťahu k nepreukázaniu vzniku škody na strane žalobcu v tejto súvislosti a ani jej výšky.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešný žalovaný má právo na 100% náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným 1/ a 2/ preukázateľne trovy konania nevznikli, súd im ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.