Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-46-2015.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. V., N.. XX.X.XXXX dieťa bytom u otca, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - B. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. - B. V., F. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, a otec - J.. Ľ.Í. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. N. F. XXX, na návrh otca o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e výživné matke voči maloletému R. V., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000 Sk (66,39 eur) na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 25.11.2015.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/174/2006-114 zo dňa 17.05.2007.
III. Dlh na zročnom výživnom vznikol matke za obdobie od 25.11.2015 do 22.09.2016 v sume 1.327,19 eur. Súd povoľuje matke dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným po 50 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 25.11.2015 sa otec maloletého domáhal zvýšenia výživného matke na sumu 200 eur mesačne spätne rok pred podaním návrhu s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 sa zmenili pomery na strane dieťaťa, začalo študovať na strednej škole, zvýšili sa náklady na jeho starostlivosť. Náklady na výchovu dieťaťa vyčíslil na 519,16 eur mesačne. Otec maloletého je dôchodca, poberá starobný dôchodok, uzavrel manželstvo, býva s manželkou, maloletým a s dcérou manželky v jednej domácnosti. O matke maloletého nemá žiadne vedomosti, nepodieľa sa na jeho starostlivosti, neplatí výživné. Otcovi platí náhradné výživné štát. (2) Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/.
(3) V návrhu otec uviedol adresu pobytu matky v Španielsku, doručenie návrhu s prílohami však nebolo úspešné, inú adresu sa súdu nepodarilo zistiť ani dopytom na matkine plnoleté deti. Na adrese trvalého pobytu v SR sa matka nezdržiava. Postupom podľa citovaných ustanovení súd mal návrh aj predvolanie na pojednávanie za doručené.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie (v neprítomnosti matky) výsluchom otca, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(5) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 1P/174/2006-114 zo dňa 17.05.2007 bol maloletý (vtedy vo veku 6 rokov) zverený do starostlivosti otcovi, matka bola zaviazaná k plateniu výživného v sume 2.000 Sk mesačne a bol upravený rozsah styku matky s dieťaťom. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa matka aj v tom čase zdržiavala na neznámom mieste, neboli zistené jej majetkové, ani zárobkové pomery. Otec mal základ dane vykázaný z daňového priznania - za rok 2005 vo výške 53.713 Sk a za rok 2006 vo výške 42.328 Sk, bol konateľom a (spolu)majiteľom dvoch obchodných spoločností.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti má príjem zo starobného dôchodku 370,40 eur mesačne, od júla t. r. pracuje na skrátený úväzok (s vykázaným príjmom v júli 113,24 eur a v auguste 148,62 eur). Je nemajetný, s rodinou býva v chalupe Ptriacej jeho plnoletému synovi (bývajúcemu v Nemecku). Jeho obchodné spoločnosti nie sú činné, prípadne nie je činný v nich. V septembri 2011 uzavrel nové manželstvo, jeho manželka má príjem cca 600 eur mesačne. K zvýšeným výdavkom na starostlivosť o maloletého uviedol, že je zdravý, výdavky má spojené so školu - na začiatku prebiehajúceho školského roka zaplatil na pracovných zošitoch a učebniciach pre cudzie jazyky 200 eur a jeho športovými aktivitami - aktívne hrá futbal v II. lige, obuv (kopačky) stoja cca 200 eur, za rok ich spotrebuje 2 - 3 páry.
(7) Maloletý má v súčasnosti necelých 16 rokov, navštevuje 2. triedu strednej školy.
(8) Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť s poukazom na vek a odôvodnené potreby maloletého.
(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(10) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(12) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(13) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(15) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(16) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(17) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 9 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby vtedy 6 - ročného dieťaťa sú neporovnateľne nižšie, než v prípade už 16 -ročného dieťaťa. Maloletý sa fyzicky aj duševne vyvíja, jednoznačne aj bez potreby podrobnejšieho skúmania má zvýšené nároky na svojich odôvodnených potrebách, a to nielen na zvýšených, ale aj bežných výdavkoch (strava, oblečenie), keď sa prihliadne čo len všeobecne na bežný vývoj dieťaťa v jeho veku. Maloletý je blízko veku dospelosti, pokračuje v štúdiu na strednej škole, sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie, fyzicky aj duševne dospieva, jeho odôvodnené potreby, čo i len základné, jednoznačne a výrazne vzrástli. Takáto zmena pomerov na strane dieťaťa jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného matke aj bez toho, či preukázateľne došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane. Takejto zmene (vek a vývoj dieťaťa), odôvodneným potrebám dieťaťa (základným, ale i zvýšeným - vzdelávanie, športové aktivity) zodpovedá zvýšenie výživného na výšku ako navrhol otec aj s prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery otca. Vyživovaciu povinnosť matke súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu, keďže už v tom čase bol dôvod na zvýšenie výživného a bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého. Nebolo možné však vyhovieť návrhu otca zvýšiť matke výživné spätne rok pred podaním návrhu, nakoľko neboli súdu preukázané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nemožnosť podania návrhu na zvýšenie výživného skôr.
(18) Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Výživné matke súd určil spätne - od podania návrhu. Matke do dňa rozhodnutia súdu tak na výživnom vznikol dlh v sume - 6 dní za november 2015 (133,61 eur/30 dní x 6), mesiace december 2015 až august 2016 po 133,61 eur a 22 dní za september 2016 (133,61 eur/30 dní x 22), ktorý dlh je povinná matka splácať v lehote splatnosti bežného výživného. Pokiaľ sa omešká s platbou čo len jednej splátky, stane sa dlh na výživnom splatným v celosti.
(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)