Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/160/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti odsúdenému X. O., v konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 17. augusta 2016, sp. zn. 2T/116/2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.9.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného X. O., nar. XX.XX.XXXX zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený X. O. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 2T/116/2013 zo dňa 18.10.2013, právoplatného dňa 29. novembra 2013, a trest odňatia slobody vo výmere 1 rok vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd nariadil vykonať odsúdenému trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia, pričom poukázal na to, že súd neskúmal v priebehu skúšobnej doby žiadnym spôsobom, či vedie riadny život, pričom z trestného rozkazu nevyplývali pre jeho osobu žiadne obmedzenia. Má zato, že rozhodnutie súdu , že sa neosvedčil v skúšobnej dobe z dôvodu spáchania priestupkov na úseku dopravy je príliš tvrdé. Má zato , že v skúšobnej dobe sa osvedčil, vedie usporiadaný život, a preto nesúhlasí so stanoviskom okresného súdu. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vyslovil, že v skúšobnej dobe sa osvedčil. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. , veta prvá Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uloženie sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák., ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu. Podľa § 419 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. , súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody , ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona jasne naznačujú rozsah, v akom sa okresný súd pri rozhodovaní o osvedčení sa odsúdeného mal spravovať. Je potrebné uviesť, že okresný súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona sa riadne a dôsledne spravoval, pričom náležitým spôsobom zhodnotil všetky významné okolnosti nevyhnutné pre rozhodnutie, a i podľa názoru krajského súdu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že okresný súd v dostatočnej miere skúmal, či odsúdený v čase plynutia skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení viedol riadny život, a zadovážil i priestupkový spis odsúdeného, z ktorého nepochybne vyplýva, že tento počas skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení bol 12-krát postihovaný na úseku cestnej dopravy v dôsledku porušenia predpisov - zákona o cestnej premávke, v dôsledku čoho mu boli ukladané postupne pokuty od 10- do 20,- Eur, ktoré skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že odsúdený v čase plynutia skúšobnej doby v podmienečnom odsúdení neviedol život v rozsahu, ktorý zákon vyžaduje, a i napriek tomu, že sa jednalo o priestupky nezávažného charakteru v tomto smere, išlo o opakované priestupky, ktoré v dostatočnej miere nemali vplyv na zmenu jeho správania sa na úseku cestnej dopravy, a napriek tomu, že už bol viackrát prejednávaný za priestupky, sa opakovane týchto priestupkov dopúšťal. V tomto smere teda nemožno sa stotožniť s názorom odsúdeného vysloveného v dôvodoch sťažnosti, že by sa nejednalo o tak závažné priestupky, ktoré by bolo možné považovať za rozhodujúce pre vyslovenie názoru, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd preskúmaval správanie sa odsúdeného veľmi dôsledne počas celej skúšobnej doby a to komplexne. V súvislosti s tým je tiež potrebné uviesť, že vedením riadneho života má zákon na mysli taký stav, keď odsúdený nepácha nielen trestné činy, ale ani priestupky. Je síce pravdou, že v danom prípade sa jednalo o priestupky, ktoré nesúviseli s trestnou činnosťou, pre ktorú bol menovaný odsúdený, avšak treba zdôrazniť, že jednalo sa o väčší počet a opakovaných priestupkov na úseku dopravy , čo rozhodne nemožno považovať za to, že by v skúšobnej dobe viedol riadny život. I takéto správanie odsúdeného v dostatočnej miere charakterizuje spôsob, akým odsúdený pristupoval k riadnemu životu počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a i napriek hrozbe, o ktorej vedel, že v prípade , že nebude viesť riadny život, sa týchto priestupkov opakovane dopúšťal. Zohľadniac tieto skutočnosti preto i krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade správne odsúdeného posudzoval v dostatočnej miere, komplexne a dospel k správnym záverom, keď vyslovil, že odsúdený sa v čase plynutia skúšobnej doby po podmienečnom odsúdení nesprával požadovaným spôsobom, nevyhovel uloženým podmienkam zákona a preto správne rozhodol, keď vyslovil , že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného / roka tak, ako mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch pod sp. zn. 2T/116/2013, zo dňa 18.10.2013 vykonať. Rovnako správne okresný súd postupoval , keď odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v predmetnej trestnej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom, a keďže nezistil žiadny dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdený zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.