Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: Q., G.. XX.XX.XXXX Q. A., G.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka- J. I., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXXX, J.Ú. B.. V. I., AK A. A. J. XX, K. a otec

- O. P.A., G.. XX.XX.XXXX, E. K. W. XX, K., E. Č. K. X/A, K., zastúpený R. T., A..P..U.., AK A. A. M. XX, K., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti P.: Q., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne (6000 Sk) na sumu 250,- eur mesačne na maloletú Sofiu, nar. 06.01.2005 zo sumy 132 eur mesačne (4000 Sk) na sumu 190 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2016.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/7/2006 - 29 zo dňa 25.09.2006 v časti určenia výživného na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.09.2016 sa matka maloletých detí Q. Q. A. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, a to u maloletej Q. zo sumy 200 € mesačne na sumu 400 € mesačne a u maloletej A. zo sumy 132 € mesačne na sumu 380 € mesačne, počnúc dňom 11.09.2015. Počas konania svoj návrh upravila a žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca u maloletej Q. na sumu 260 € mesačne a u maloletej A. na sumu 240 € mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom zo dňa 25.09.2006 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 6 000 Sk mesačne u maloletej Q. a sumou 4 000 Sk mesačne u maloletej A.. Od rozhodnutia súdu prešlo viac ako 9 rokov a náklady na maloleté deti sa značne zvýšili, pričom sa jedná predovšetkým o náklady na stravu, ošatenie, lekársku starostlivosť a v neposlednom rade aj náklady spojené s návštevou školy. Priemerné mesačné náklady matka vyčíslila u maloletej Q. na sumu cca 819 € a u maloletej A. na sumu cca 852 €, t. j. 1 671 € mesačne dovedna na obe deti. Z uvedeného vyčíslenia je zrejmé, že každomesačné náklady, ktoré matka vynakladá na deti vysoko prevyšujú príspevok otca na ich výživu. U maloletej A. sú nadôvažok zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keď z dôvodu atopického ekzému používa špeciálne kozmetické prípravky a lekárske maste. Obe deti majú množstvo záujmov,

ktorým by sa chceli venovať a ktoré sú spojené so zvýšenými finančnými nákladmi. Matka zabezpečuje výživu maloletých detí a úhradu nákladov na ich potreby a záujmy len s nemalou finančnou podporou svojich rodičov. Snažila sa s otcom dohodnúť na zvýšení výživného, avšak bezúspešne. V minulosti návrh na zvýšenie výživného nepodávala z dôvodu, že otec brával deti na dovolenky k moru, čo však už v súčasnosti nerobí. Jeho pomery mu pritom umožňujú prispievať na výživu maloletých detí v matkou žiadanom rozsahu.

3. Otec maloletých detí s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil a navrhol, aby bola vyživovacia povinnosť u maloletej Q. upravená na sumu 220 € mesačne a u maloletej A. na sumu 180 € mesačne, ktoré čiastky je schopný, vzhľadom k svojim pomerom, uhrádzať. Poukázal na to, že si k deťom plní svoju vyživovaciu povinnosť aj nad rámec súdom stanoveného výživného, chodil s deťmi na dovolenky, je s nimi v pravidelnom kontakte a poskytuje im vecné plnenia i finančné prostriedky. V rámci realizácie styku sa deťom venuje, navštevuje s nimi kino, rôzne podujatia, aktivity a pod. Na začiatku školského roku prispel u maloletej Q. na nákup školských potrieb a pomôcok čiastkou 200 €, hradil Q. kurz, ktorý absolvovala pred nástupom na SŠ a zabezpečoval jej dochádzku na tento kurz. Pri príležitosti sviatkov, menín a narodenín zakupuje deťom darčeky. U maloletej Q. napr. uhrádzal náklady na kaderníčku, manikérku a pod. teda veci, o ktoré prejaví záujem. Mal za to, že matka nastavila maloletým deťom príliš vysoký štandard, z ktorého dôvodu sa rodičia nevedia na výživnom dohodnúť. Deti majú všetko, na čo si zmyslia i keď to nepotrebujú. Spotrebu výživného, ktoré posiela matke na účet nemôže ovplyvňovať, avšak plnenia a finančné prostriedky, ktoré deťom poskytuje nad rámec výživného môže korigovať, čo považoval za potrebné z dôvodu, že deti majú vysoké nároky.

4. Právna zástupkyňa matky na doplnenie poukázala, že u maloletej Q. sú zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou školy a u maloletej A. v súvislosti s jej kožnými problémami.

5. Právny zástupca otca poukázal na vyčíslenie nákladov na maloleté deti predložené matkou v sume cca 1 700 € mesačne, pričom matka spolu so svojim manželom nemajú dovedna taký príjem. Otec si je vedomý, že potreby detí sa vekom zvýšili a snaží sa plniť si svoju povinnosť podľa svojich možností a schopností, pričom výživné navrhnuté otcom je dostatočné a primerané veku maloletých detí, s prihliadnutím na plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca nad rámec súdom stanoveného výživného.

6. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s oboma deťmi, ktoré sa vyjadrili, že s otcom majú veľmi dobrý vzťah a sú s ním v kontakte. Veci im zakupuje len na sviatok. Tento rok na dovolenke s otcom neboli, ale predtým chodili. Doporučil súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom s tým, že konkrétnu výšku ponechal na úvahu súdu.

7. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 17.09.2015, sobášnym listom matky, pracovnou zmluvou matky zo dňa 30.10.2014, rozpisom nákladov na potreby maloletých detí, výpisom z Obchodného registra SR spoločnosti O., A..P..U.., zmluvou o hypotekárnom úvere na strane matky zo dňa 11.03.2013, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.09.2006, č. k. 24C/7/2006 - 29, potvrdením o zdravotnom stave maloletej A., potvrdením o príjme matky, potvrdením o návšteve školy u maloletej Q., zmluvou o pôžičke zo dňa 01.09.2011 na strane otca, daňovým priznaním a účtovnou závierkou spoločnosti O., A..P..U.. za rok 2015. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

8. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti P.: Q. Q. A. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.09.2006, č. k. 24C/7/2006 - 29, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou 6 000 Sk a na výživu maloletej A. sumou 4 000 Sk. Styk otca s maloletými deťmi zostal neupravený. Maloletá Q. navštevovala v tom čase materskú škôlku, maloletá A. bola vo veku 1 roka a matka s ňou bola na materskej dovolenke. Otec bol živnostníkom s predmetom činnosti finančné poradenstvo, z ktorej činnosti mal príjem cca 30 000 Sk mesačne. Firma O., A..P..U.. sa v roku 2006 zakladala. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

9. Maloletá Q. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. P. A. F. Š. A. Z. Z. K., do školy ju matka vozí autom a vybavuje jej električenku, kde cestovné bude v čiastke cca 17 € mesačne. Zakupuje si obedy a matka jej zabezpečuje desiatový a pitný režim. Na začiatku školského roku matka zakúpila maloletej školské potreby a pomôcky a uhradila povinné poplatky spojené s návštevou školy. Mimoškolskej činnosti sa maloletá nevenuje, vo voľnom čase rada kreslí. Zdravotný stav maloletej je dobrý.

10. Maloletá A. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. P. J. I. Z. K., do školy ju matka vozí autom. Nestravuje sa v školskej jedálni, stravu jej matka zabezpečuje doma alebo chodí na obed k starej matke. Organizovane sa mimoškolskej činnosti nevenuje, má rada šport, gymnastiku a rada kreslí. Zdravotný stav maloletej je dobrý, má však diagnostikovaný atopický ekzém a je sledovaná v kožnej ambulancii. Matka jej v súvislosti s ochorením zakupuje masti a prípravky.

11. Matka maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenila svoj osobný stav, dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo s M. I., nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v L. - V. na O. U. XX, K. ako barman - čašník s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 530 €, na deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Manžel matky je živnostníkom s predmetom činnosti kuriérske služby, z ktorej činnosti má priemerný mesačný netto príjem cca 580 €. Spolu s deťmi obývajú rodinný dom v P., ktorý je v jej výlučnom osobnom vlastníctve a je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej výške 80 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 410 € mesačne (matka uvádzala počas výpovede 303 € mesačne).

12. Otec maloletých detí od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je jedným z troch spoločníkov a konateľov spoločnosti O., A..P..U.., ktorá sa venuje oprave a servisu člnov a lodných motorov s tým, že pracuje prevažne pre súkromný sektor. Z tejto činnosti dosahuje priemerný mesačný netto príjem cca 1 500 €, iné príjmy nemá. Býva v podnájme v byte na adrese K. X/A, K., za ktorý uhrádza čiastku 550 € mesačne, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. V roku 2011 si vzal bezúročnú pôžičku od svojej matky vo výške 130 000 € a v tejto súvislosti založil byt na W. F. Z. K., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve.

13. Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

19. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

23. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať tú zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodnutia súdu s rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po zistení a porovnaní týchto rozhodujúcich skutočností v danom prípade súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca bol dôvodný, keď s poukazom na čas, ktorý od posledného rozhodnutia súdu uplynul, došlo na strane oboch maloletých detí k podstatnej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného plateného povinným rodičom, v danom prípade otcom.

24. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehlo časové obdobie 10 rokov, za ktoré obdobie nevyhnutne prišlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. V čase posledného rozhodovania súdu ani jedno z detí nenavštevovalo školu, maloletá Q. navštevovala predškolské zariadenie a maloletá A. bola vzhľadom k svojmu veku v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. V súčasnosti navštevuje maloletá Q. X. P. A. Q. M. A. V. A. J.. Návšteva školy so sebou prináša zvýšené náklady, keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. Ani u jedného z detí pritom neboli tieto výdavky prítomné v čase posledného rozhodovania súdu, pričom u maloletej Q. prišlo za tú dobu k absolvovaniu celej povinnej školskej dochádzky a v súčasnosti už navštevuje strednú školu a u maloletej A. došlo k absolvovaniu prvého stupňa povinnej školskej dochádzky a v súčasnosti už navštevuje druhý stupeň. S postupom do vyšších ročníkov ako aj s prestupom na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sú spojené zvýšené výdavky tak na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, ako aj účasť na aktivitách poriadaných školou. Školské potreby a pomôcky je potom u detí potrebné počas školského roku dopĺňať a obmieňať podľa aktuálnej potreby. Tieto náklady, ktoré od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti u oboch maloletých detí nastali a následne i vzrástli ich postupom do vyšších ročníkov, je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. U maloletej Q. sú pritom tieto náklady čiastočne zvýšené oproti návšteve klasickej strednej školy, keďže súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že v súvislosti s návštevou školy s umeleckým zameraním sú rodičia dieťaťa zaťažení finančnými plneniami spojenými s nákupom špeciálnych školských potrieb a pomôcok, ktorých samotné vynakladanie a výšku rodičia nedokážu ovplyvniť a musia ich uhradiť vtedy, keď sa tieto vyskytnú a vo výške, v ktorej je to od nich požadované bez akéhokoľvek priestoru pre prípadné modifikácie smerujúce k obmedzeniu týchto nákladov. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletých detí má matka aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania pre maloleté deti, so zabezpečením

stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vzrástli a ktoré je preto potrebné premietnuť do výšky výživného. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúci čiastku.

25. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 260 € a 240 € mesačne bol však čiastočne nadhodnotený a nezodpovedal nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. S matkou predloženého vyčíslenia priemerných mesačných výdavkov na Q. Q. A. je zrejmé, že niektoré matkou uvádzané náklady nezodpovedajú reálnym nákladom na potreby detí v ich veku, resp. sa jedná o náklady, ktoré matka vynakladá vo výške, ktorá nezodpovedá štandardným nákladom na tie ktoré potreby a záujmy a ak ich vynakladá v ňou deklarovanej výške, robí tak výlučne na základe vlastného rozhodnutia a uváženia. V takom prípade poskytuje maloletým deťom plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré by bolo možné pri úprave výšky výživného bez ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného rodiča. Pri rozhodovaní o výške výživného zohrávajú zásadnú úlohu odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, samozrejme s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

26. Náklady na stravu u oboch maloletých detí patria medzi tie náklady, ktoré matka vyčíslila vo výške, ktorá prevyšovala bežné spotrebné náklady na stravné u maloletých detí vo veku Q. Q. A.. Matka u maloletej Q. uvádzala náklady na stravu v sume 180 € mesačne + stravné v škole 20 € mesačne, t. j. 200 € mesačne a u maloletej A. v sume 150 € mesačne + stravné v škole 28,40 €, t. j. 178,40 € mesačne. Ani jedno z detí sa však v škole nestravuje, matka im zabezpečuje desiatový a pitný režim a stravu počas návštevy školy si deti zabezpečujú buď jej individuálnym zakúpením alebo u maloletej A. túto zabezpečí stará matka. Maloleté deti pritom nevyžadujú žiadnu špeciálnu finančne zaťažujúcu stravu/ diétu, z ktorého dôvodu nebolo možné sa stotožniť s tvrdením, že matka minie na stravu u maloletej Q. Q. A. dovedna čiastku 330 € mesačne a túto súd vyhodnotil ako čiastočne nadhodnotenú.

27. Náklady na ošatenie u oboch maloletých detí matka vyčíslila na 130 €/mesačne na jedno dieťa, teda dovedna matka deklaruje výdavky na ošatenie u oboch detí v sume 260 € mesačne, ktorú sumu súd rovnako vyhodnotil ako nadhodnotenú. Maloleté deti sú síce vo vývine a veci na ošatenie a obuv treba častejšie obmieňať, avšak matkou deklarovaná suma nezodpovedá priemerným odôvodneným nákladom na ošatenie a obuv maloletých detí vo veku Q. Q. A., pričom sa jedná o čiastku zodpovedajúcu polovici mesačného príjmu matky. V prípade, že matka uvedené náklady na ošatenie u maloletých detí skutočne vynaloží, jedná sa o nadštandardné plnenia, vyplývajúce z rozhodnutia matky.

28. Rovnako je tomu u matkou deklarovaných nákladov na dopravu vo výške 80 € mesačne na jedno dieťa, t. j. 160 € mesačne dovedna na obe deti. Jedná sa o značnú sumu, ktorej reálne vynakladanie nevyplýva súdu ani pri zohľadnení návštevy škôl v K., kam matka denne jazdí do práce a obe deti i spoločne vozí a kde na strane detí nie sú prítomné žiadne aktivity či potreba prekonávania vzdialeností, ktoré by odôvodňovali vynakladanie takýchto cestovných nákladov. Z uvedených dôvodov preto súd považoval matkou vyčíslené náklady na cestovné na strane oboch detí za vysoko nadhodnotené a nezodpovedajúce reálne vynakladaným nákladom. Súd samozrejme nespochybňuje, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o deti náklady na dopravu, avšak je potrebné si uvedomiť, že ak matka vozí deti prevažne autom, tieto náklady sú u nej a detí spoločné, teda na každé dieťa mali byť tvorené pomernou časťou týchto nákladov. Ak by súd prijal tvrdenia matky o týchto nákladoch a rovnaké náklady na dopravu zohľadnil aj u nej, t.j. 80 € mesačne znamenalo by to, že náklady na dopravu u detí a matky by mesačne predstavovali čiastku 240 €, čo je vzhľadom k vzdialenosti miesta bydliska, škôl a práce matky nereálna položka.

29. Pokiaľ ide o náklady na drogériu v sume 40 € mesačne u maloletej Q. a v sume 100 € mesačne u maloletej A., tieto súd vyhodnotil ako výrazne nadhodnotené. Je zrejmé, že medzi tieto výdavky patria nielen bežné drogistické potreby (mydlá, šampóny a pod.), ale tiež čistiace prostriedky, hygienické potreby, pracie prášky a pod, avšak suma 40 € mesačne u maloletej Q. je neprimeraná. U maloletej A. sú náklady na tieto potreby čiastočne vyššie z dôvodu jej kožného ochorenia, avšak suma 100 € mesačne je taktiež neprimeraná a súdu nie je ani zrejmé, z akých reálnych nákladov by mohla pozostávať.

30. Náklady u oboch detí spojené so zdravotnou starostlivosťou matka deklarovala v sume 40 € mesačne na jedno dieťa, o ich vynakladaní však nedoložila súdu žiadny doklad. S výnimkou atopického ekzému u maloletej A. pritom matka udávala, že zdravotný stav oboch detí je dobrý, nedeklarovala ich sledovanie v špecializovaných ambulanciách ani podrobovanie sa liečbe, ktorá by bola spojená s finančnými nákladmi.

31. Ďalšie náklady, ktoré matka označila ako kultúra, kino, plávanie, trávenie voľného času, knihy a pod., vyčíslila v sume 80 € mesačne u každého z detí a náklady na dovolenky a darčeky pri príležitosti sviatkov na sumu 100 € mesačne u každého z detí. Tieto náklady nemožno zahrnúť medzi odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí bez toho, že by otec povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k rukám matky s uvedeným súhlasil. Jedná sa o náklady, ktoré sú spojené s trávením voľného času maloletých detí (kultúra, kino, dovolenky, športové aktivity a pod.),ktoré každý z rodičov prispôsobuje svojim finančným možnostiam, keďže oproti nákladom na existenčné potreby, náklady na tieto plnenia dokáže ovplyvniť, čo pri nákladoch existenčných je omnoho zložitejšie a v niektorých položkách nemožné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné, aby matka ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, a teda zodpovedá za uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov, prispôsobovala náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí jednak pomerom svojim a jednak i pomerom otca ako povinného rodiča. Nemôže očakávať, že otec bude zaviazaný na úhradu ňou deklarovaných všetkých nákladov na potreby a záujmy detí bez toho, že by bola skúmaná ich odôvodnenosť, reálnosť ich vynakladania a v neposlednom rade súhlas otca s ich vynakladaním. Matka ako rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti je povinná korigovať náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ich vynakladanie sa riadi možnosťami a schopnosťami rodičov a zaraďuje sa medzi nadštandardné výdavky na výchovu a výživu maloletých detí, s ohľadom na celkový postoj otca a celkové životné pomery, v ktorých obaja rodičia žijú a nastavovať životnú úroveň deťom po dohode s otcom. Nie je totiž možné, aby matka nastavila deťom nadštandardnú životnú úroveň napriek tej skutočnosti, že otec s uvedeným nesúhlasí a považuje to za výchovne nevhodné. Súd pritom poukazuje na to, že matka deklarovala na strane detí náklady na ich potreby a záujmy v celkovej výške cca 1 600 € mesačne, teda v sume zodpovedajúcej trojnásobku jej príjmu. Ak by súd zohľadnil aj príjem manžela matky, ktorý k deťom ani nemá vyživovaciu povinnosť, jedná sa o čiastku 1 110 € mesačne, pričom náklady na odôvodnené potreby a záujmy detí túto výšku prevyšujú o 507 € mesačne, teda prakticky ešte o jeden celý príjem člena tejto rodiny. Na strane matky je nadôvažok ešte prítomný hypotekárny úver poskytnutý v celkovej výške 80 000 € s mesačnou splátkou podľa údajov uvedených v zmluve v čiastke 410 € mesačne. Ak by sa aj jednalo o splátku vo výške ako to uvádzala matka - 303 € mesačne, stále sa jedná o položku, ktorá zodpovedá 57% mesačného príjmu matky, ktorý dosahuje zo závislej činnosti. Žiadny iný príjem pritom matka na svojej strane neuvádzala. Ak by aj súd opomenul, že zaťažením sa predmetným úverom matka, s ohľadom na ňou deklarované príjmové pomery, na seba prevzala neprimerané majetkové riziko, nemožno opomenúť to, že nie je možné, aby sa rodič zaťažil finančnými záväzkami v takomto rozsahu v presvedčení, že sa nebude musieť podieľať na finančnom krytí odôvodnených potrieb a záujmov svojich detí a že tieto v celom rozsahu prejdú na rodiča, ktorý nemá deti v osobnej starostlivosti bez toho, že by k takémuto nerovnomernému a nespravodlivému prerozdeleniu plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom bol na strane niektorého z rodičov daný objektívny dôvod, ktorý však súd v danom konaní nezhliadol.

32. Otec maloletých detí je otcom aktívnym, s deťmi je v pravidelnom kontakte a svoju vyživovaciu povinnosť k nim si plní i nad rámec súdom stanoveného výživného a tieto plnenia prispôsobuje potrebám a želaniam detí. Jeho vecné plnenia pritom obsahujú aj matkou deklarované položky (náklady na školské potreby, kurz pred nástupom do školy a pod.) Rovnako tak otec trávi s deťmi voľný čas, na ktorý vynakladá finančné prostriedky a pri príležitosti sviatkov zakupuje deťom darčeky. Nie je možné, aby rodič poskytoval deťom vecné plnenia a následne i prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi a už vôbec nie je prípustné, aby boli do nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí zahrnuté náklady na darčeky, keď tieto poskytuje deťom aj povinný rodič. Súd má tiež za to, že ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, si túto plní aj pravidelným poskytovaním iných plnení, je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám matky. Je to vhodné okrem iného aj z toho dôvodu, že maloleté deti prirodzene takéto plnenia od rodiča, s ktorým nežijú, očakávajú a sú dôležitou súčasťou ich vzájomného vzťahu a za predpokladu, že rodič poskytuje tieto plnenia deťom pravidelne, je potrebné ponechať mu k zabezpečovaniu týchto plnení finančný priestor, samozrejme za predpokladu, že budú uspokojené ostatné potreby maloletých detí. Na strane otca maloletých detí súd neprihliadol na

pôžičku vo výške 130 000 €, a to jednak z dôvodu, že táto bola poskytnutá jeho matkou, zmluva o tejto pôžičke nebola overená a predovšetkým otec v byte na W. ulici, ktorý je predmetom zálohu tejto pôžičky nebýva, ale uhrádza si podnájom na K. F. Z. K., ktoré správanie otca súd vyhodnotil ako neekonomické.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vychádzal z nasledovného: bývanie 80 € mesačne, cestovné cca 20 € mesačne, strava cca 130-150 € mesačne, ošatenie a obuv 30-50 € mesačne, náklady spojené s návštevou školy u maloletej Q. cca 50 € mesačne u maloletej A. cca 20 € mesačne, predstavujú tieto náklady u maloletej Q. cca čiastku 310-350 € mesačne a u maloletej A. čiastku 280-320 € mesačne. V tomto výpočte nie prirodzene sú zahrnuté výdavky na hygienické a drogistické potreby či veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého človeka, ktoré nemožno exaktne vyčísliť. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča bolo vzhľadom k uvedeným skutočnostiam potrebné, keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane oboch detí k takej zmene pomerov, že bolo potrebné výšku vyživovacej povinnosti upraviť na takú sumu, aby ňou bola pokrytá pomerná časť nákladov na ich výživu pripadajúca na povinného rodiča.

34. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletej Q. zo sumy 200 € mesačne na sumu 250 € mesačne a voči maloletej A. zo sumy 132 € mesačne na sumu 190 € mesačne, ktorá výška výživného umožní obom deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom 01.10.2016, t. j. od mesiaca, v ktorom súd rozhodoval, čím zohľadnil tú skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči obom deťom plní i nad rámec súdom stanoveného výživného a s deťmi je v pravidelnom kontakte, z ktorého dôvodu nezhliadol potrebu upravovať vyživovaciu povinnosť od podania návrhu.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Bratislave, dňa 22. septembra 2016