Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-753-2015.pdf
PDF · 82.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/753/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu F. Z. N. s.r.o., so sídlom G., H. 8, F.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom Z.. Z. I. so sídlom G., H. 8, proti žalovanému V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. XXX/X, zastúpeného N. K., tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, o zaplatenie 9.423,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2015, č. k. 18C/123/2014-75, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 9.423,60 eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 03. 2013 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, N., ktorá je bankou. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 10.091,52 eur. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, N. N. a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ustanovenie § 92 ods. 8), ktoré je špeciálnou úpravou voči všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29. 05. 2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 28.03.2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom N. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.08.2008, toto tvrdenie žalobca v konaní
nijako nepreukázal, zmluva o postúpení pohľadávky nebola súčasťou návrhu. N. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 21.02.2013. Postúpenie pohľadávky N. XX XXX XXX. iba oznámila žalovanému listom zo dňa 05.04.2013. Súd preto dospel k záveru, že N. mohla na žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní), preto súd skúmal, či boli splnené. Súd z listín predložených žalobcom nemal preukázané, že by žalovaný bol po písomnej výzve N. v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonala N. dňa 21.02.2013, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 28.03.2013 má súd preukázané, že neuplynula doba 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky a teda súd má preukázané nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách. Pokiaľ by aj boli zmluvou postúpené splatné pohľadávky (t.j. dovtedy splatné splátky), v tejto časti súd nemal preukázanú existenciu výzvy banky podľa § 92 ods. 7 prvá veta zákona o bankách. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, podľa názoru súdu len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nestačí, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný žalobca návrh na náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, čím sú dané odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, spoločnosť N. splnil povinnosť podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb.. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, podporne poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Poukázal na to, že účelom § 92 zákona o bankách, je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky a zároveň by nemal na postúpenia pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia.
3. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu N. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013, a to v nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
8. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné :
9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie ,z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
10. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je 1.) splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2.) písomnej výzvy potom čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
11. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobca ako postupník domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.423,60 eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 od postupcu, N. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi N. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 13.08.2008. Na základe uvedenej zmluvy N. ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 6.140,87 eur. Z priloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo 1.520,41 eur. Dňa 22.02.2013 vyhlásila N.. mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 9.920,17 eur v lehote 10 dní odo dňa prevzatia tohto oznámenia. Postúpenie pohľadávky N. a.s. oznámila žalovanému listom zo dňa 05.04.2013. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že N. a.s. mohla na žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac ako 90 dní). Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu však nebolo preukázané, že by žalovaný bol po písomnej výzve N. v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru vykonala N. dňa 21.02.2013, pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 28.03.2013, bolo preukázané, že neuplynula doba 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tak neboli splnené, a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu nedôvodné.
12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).