Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-551-2015.pdf
PDF · 122.89 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/551/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.a.r.l., reg. č. B 108305, so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného advokátom: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. XX, C., o zaplatenie 1.779,65 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2015, doručenou súdu dňa 7.12.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 1.779,65 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.779,65 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 11.12.2014 uzatvorili žalobca a žalovaná Dohodu o urovnaní. Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 5710112165. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. dňa 14.9.2007. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.493,73 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa žalovaná zaviazala uhradiť 3.343,56 eur. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 1.4.2014. Medzi žalobcom a žalovanou bola výška postúpenej pohľadávky 1.857,74 eur sporná, a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.857,74 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.779,65 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť čiastku 1.779,65 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 7% ročne. Celkovo sa zaviazala uhradiť 1.808,72 eur, formou 6 mesačných splátok. Pretože žalovaná nehradila dlh tak, ako sa zaviazala, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 4 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 20.2.2015 splatným v uvedený deň. Žalovaná po dátume splatnosti neuhradila nič. Celková dlžná čiastka predstavuje 1.779,65 eur.
3. V písomnom doplnení žaloby zo dňa 27.5.2016, doručenom súdu dňa 2.6.2016 žalobca uviedol, že žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo sumu 885,73 eur. Na pôvodnú istinu 2.004,03 eur z tejto čiastky išla suma 410,20 eur, na zmluvný úrok vo výške 440,51 eur išla čiastka 380,16 eur, na poplatok za výber z bankomatu išla čiastka 54,90 eur, na poplatok za výpis z účtu išla čiastka 28,35 eur a zvyšok je 2,98 eur, zmluvná pokuta vo výške 16,24 eur bola uhradená z časti vo výške 5,30 eur a zvyšok je teda 10,94 eur a na sankčné úroky vo výške 2,65 eur bola započítaná čiastka 0,81 eur.
Zostávajúca dlžná čiastka sa tak rovná čiastke postúpenej, a to vo výške 1.669,92 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná nič neuhradila.
4. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Dohodu o urovnaní zo dňa 11.12.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013, zosplatnenie dlhu zo dňa 16.11.2015, kópiu poštového podacieho hárku, Úverovú zmluvu č. 3709060565 zo dňa 14.9.2007, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Splátkový kalendár.
5. Žalovaná k podanej žalobe vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že pôžičku si brala pre sestru, ktorá ju mala splácať, avšak v roku 2013 sestra zomrela. Žalovaná nevedela, že sestra prestala pôžičku splácať. Pretože je žalovaná na invalidnom dôchodku, žiadala o možnosť splácania pôžičky formou prijateľných splátok.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov a výsluchom žalovanej, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu.
7. Žalovaná v konaní zopakovala, že úver od spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. si brala pre svoju sestru, nevedela o tom, že tento úver nebol riadne splácaný, tvrdila, že s nikým sa na splátkach nedohodla, že Dohodu o urovnaní so spoločnosťou KRUK nepodpísala, avšak potvrdila, že podpis na Dohode o urovnaní je jej.
8. Z Dohody o urovnaní uzavretej dňa 11.12.2014 medzi žalobcom ako veriteľom, pri uzatváraní dohody zastúpeným spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, prevádzkujúca svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., organizačná zložka so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 47030691, a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že bola uzavretá podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Dohode je uvedené, že medzi právnym predchodcom veriteľa, spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a dlžníkom bola dňa 11.9.2007 uzatvorená zmluva č. 5710112165. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym predchodcom veriteľa a veriteľom zo dňa 1.4.2014 došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy uvedenej v ods. 1 na veriteľa, vrátane príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených. Veriteľ tak má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná. V zmluve sa ďalej konštatuje, že výška záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy č. 5710112165 je sporná, preto strany uzatvárajú túto dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.779,65 eur spolu s úrokovou sadzbou 7% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 1.808,72 eur (celková čiastka je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov). Táto čiastka mala byť dlžníkom zaplatená v piatich splátkach po 300 eur (splatných 9.1.2015, 20.2.2015, 20.3.2015, 20.4.2015, 20.5.2015) a šiestej splátke v sume 308,72 eur splatnej dňa 22.6.2015. Dlžník týmto svoj záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť uvedeným spôsobom.
9. Z Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013 vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. žalovanej oznámila, že pohľadávka z úveru zo zmluvy č. 3709060565 bola postúpená na spoločnosť SECAPITAL S.a.r.l., ktorá splnomocnila na všetky úkony pri vymáhaní pohľadávok z tejto zmluvy spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., IČO: 247 85 199, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., organizačná zložka, IČO: 47 030 691, so sídlom Moskovská 13, Bratislava. Dlžná čiastka s príslušenstvom predstavuje 1.669,93 eur (var. symbol 5710112165).
10. Podľa listiny - Zosplatnenie dlhu zo dňa 16.11.2015, spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o. žalovanej oznámila, že žalovaná v dohode uzavretej dňa 11.12.2014 uznala dlh vo výške 1.779,65 eur, ktorý však riadne nesplácala, dostala sa do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.2.2015, preto bol dlh zosplatnený a žalovaná je povinná uhradiť sumu 1.779,65 eur s úrokom z omeškania odo dňa 21.2.2015 najneskôr do 26.11.2015. Podľa kópie poštového podacieho hárku, bolo Zosplatnenie žalovanej zaslané dňa 16.11.2015.
11. Z Úverovej zmluvy č. 3709060565 zo dňa 14.9.2007 vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej zmluvy veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 45.000 Sk, t. j. 1.493,73 eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom v celkovej sume 100.728 Sk, t. j. 3.343,56 eur, a to v 72 splátkach po 1.399 Sk, t. j. 46,44 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Podľa pripojeného Splátkového kalendára, bol predmetný úver zosplatnený dňa 22.9.2009. 12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 14.9.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2).
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 14.9.2007, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).
15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 11.12.2014, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
16. Podľa § 585 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 11.12.2014, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať (1). Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku (2). Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania (3).
17. Podľa § 7 ods. 1 a 2 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k 11.12.2014, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (1). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (2).
18. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 14.9.2007 uzavrela žalovaná ako dlžník so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. ako veriteľom Úverovú zmluvu č. 3709060565, na základe ktorej zmluvy veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške 1.493,73 eur, pri RPMN vo výške 36,50%, ktorý úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v celkovej výške 3.343,56 eur, a to v 72 splátkach po 46,44 eur. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Z predloženého Splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná úver riadne nesplácala, preto veriteľ úver ku dňu 22.9.2009 zosplatnil.
22. Právny vzťah založený medzi veriteľom a dlžníčkou Úverovou zmluvou zo dňa 14.9.2007, je od svojho vzniku právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 14.9.2007) a zároveň veriteľ pri uzatváraní Úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a dlžníčka vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanej ako dlžníčke a spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a odplatou, Úverová zmluva zo dňa 14.9.2007 základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 258/2001 Z. z. 23. Následne veriteľ, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. svoju pohľadávku z Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007 postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi, ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 15.11.2013. Predmetom postúpenia, bola pohľadávka s príslušenstvom v celkovej výške 1.669,93 eur. 24. V Oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2013 zároveň postupca, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s., žalovanej oznámil, že postupník - žalobca udelil plnomocenstvo na všetky úkony pri vymáhaní pohľadávok z tejto zmluvy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., IČO: 247 85 199, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., organizačná zložka, IČO: 47 030 691, so sídlom Moskovská 13, Bratislava. 25. Žalobca v zastúpení spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, prevádzkujúca svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., organizačná zložka so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 47030691, uzavrel so žalovanou dňa 11.12.2014 Dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na urovnaní vzájomných práv a povinností z Úverovej zmluvy tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 1.779,65 eur spolu s úrokovou sadzbou 7% ročne z dlžnej čiastky úveru, a to v šiestich splátkach. Žalovaná v tejto Dohode svoj záväzok uznala čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho uhradiť v predpísaných splátkach. Pretože však žalovaná dohodnuté splátky riadne nesplácala, spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o. jej oznámila, že v súvislosti s omeškaním so zaplatením splátky splatnej dňa 20.2.2015 bol dlh zosplatnený a žalovaná je povinná uhradiť sumu 1.779,65 eur s úrokom z omeškania odo dňa 21.2.2015 najneskôr do 26.11.2015. 26. Je nepochybné, že právny vzťah založený medzi stranami Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadala. Z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/ EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 157/2012 zo dňa 5.2.2013). Zmluva o úvere je preto vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. Z tohto dôvodu spadá predmetná Úverová zmluva a následné právne úkony s ňou spojené pod normy spotrebiteľského práva, a teda aj z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 27. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu nedôvodne. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá. Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.
28. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
29. V prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
30. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (premlčania), je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
31. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
32. V tomto prípade pôvodný veriteľ, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podľa Splátkového kalendára úver zosplatnil dňa 22.9.2009, teda všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 23.9.2009 a uplynula dňa 24.9.2012 (nakoľko dňa 23.9.2012 bola nedeľa).
33. Pôvodný veriteľ tak až po premlčaní jeho pohľadávky z Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007, postúpil svoju pohľadávku s príslušenstvom v sume 1.669,93 eur žalobcovi, keď túto skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 15.11.2013.
34. Postupník - žalobca, potom so žalovanou uzavrel dňa 11.12.2014 Dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, ktorou sa mali urovnať vzájomné práva a záväzky z Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007. Predmetnú Dohodu však žalobca so žalovanou uzavrel už v čase, keď jeho pohľadávka z Úverovej zmluvy zo dňa 14.9.2007 bola v celom rozsahu premlčaná.
35. Pretože základný právny vzťah (Úverová zmluva zo dňa 14.9.2007), na ktorý sa Dohoda o urovnaní vzťahuje je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, je treba tieto ustanovenia aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právne úkony uznania záväzku, či dohodu o urovnaní. Súd dospel k záveru, že pri uzatváraní Dohody o urovnaní zo dňa 11.12.2014 došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorým sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Dohoda o urovnaní, je formulárový dokument, vopred pripravený žalobcom, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým aj predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku. Dohoda o urovnaní síce má v prvom momente pôsobiť ako jednotlivý právny úkon, avšak napriek tomuto vonkajšiemu zdaniu ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa ako obchodnú praktiku pri vymáhaní svojich pohľadávok vo vzťahu k neurčenému počtu dlžníkov, a v ktorom sa menia iba údaje individualizujúce dlžníka, výšku pohľadávky, právny úkon z ktorého je pohľadávka uplatňovaná a výška splátok. Účelom tohto právneho úkonu je vo vzťahu k dlžníkom, ktorí si neplnia záväzky zo zmluvy o úvere dosiahnuť uznanie dlhu bez toho, aby pohľadávka žalobcu bola podrobená súdnej kontrole prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere a zároveň dosiahnuť predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Dohoda o urovnaní pritom obsahuje drobným písmom uvedené ustanovenie, že žalovaná týmto svoj záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky. Dlžník však takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, nakoľko by si takto významne zhoršil svoje postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, ako aj ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaná nemala žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody, ktorej obsah nemohla žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Dohoda jej bola zaslaná žalobcom, mohla ju iba podpísať a zaslať žalobcovi späť. Žalobca v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uznania záväzku a uzavretia Dohody o urovnaní, a to najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby. V Dohode o urovnaní nie je žiadne ustanovenie, podľa ktorého by žalovaná bola vopred upozornená na to, že uznáva premlčaný dlh, resp. ustanovenie, z ktorého by vyplývala vedomosť žalovanej o premlčaní pohľadávky žalobcu v čase uzavretia Dohody o urovnaní. Žalobca takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Žalobca žalovanej pri uzatváraní Dohody dňa 11.12.2014 neposkytol podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstate narušil ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila žalovaná rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ neurobila. Súd má za to, že ak by boli žalovanej poskytnuté všetky podstatné informácie zo strany žalobcu o premlčaní jeho pohľadávky v čase podpisu Dohody, nie je dôvodné pochybovať o tom, že by uvedenú dohodu nepodpísala, nakoľko táto okrem urovnaní vzájomných práv a povinností medzi žalobcom a žalovanou, obsahuje vyhlásenie žalovanej o uznaní svojho záväzku čo do dôvodu a výšky. Neobsahuje pritom žiadne ustanovenie o vedomosti žalovanej o premlčaní uznávaného dlhu. Celé vyššie uvedené konanie žalobcu nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie, majúce za cieľ zabezpečiť si exekučný titul, keď z obsahu dohody je zrejmé, že jej jediným zmyslom bolo uľahčenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu bez toho, aby podpísanie dohody malo akýkoľvek prospech aj pre spotrebiteľa.
36. Právny úkon Dohoda o urovnaní zo dňa 11.1.2014 je tak v celom rozsahu neplatná v zmysle ustanovenia § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ak žalobca uplatňuje svoje právo z takto uzatvorenej dohody, realizuje tým výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože uplatňuje nároky dosiahnuté nekalou obchodnou praktikou voči slabšej zmluvnej strane - spotrebiteľovi, preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň je tento právny úkon absolútne neplatný, pretože pri jeho uzatváraní absentovala slobodná, vážna a určitá vôľa spotrebiteľa - žalovanej súčasne s dosiahnutím splátok uznať nároky žalobcu, ktoré sú uplatnené v rozpore so zákonom a predĺžiť plynutie premlčacej doby. Pretože predmetný právny úkon svojím obsahom i účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniu § 7 ods. 1 a 2 Z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
37. Súd preto na Dohodu o urovnaní ako titul nároku žalobcu nemohol prihliadať, pretože k platnému uzavretiu tejto Dohody nedošlo. Pretože inak bola pohľadávka žalobcu v celom rozsahu premlčaná, súd žalobu žalobcu zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo veci plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).