Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/386/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanej v 1. rade: H. N., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/XX, L., občianka SR a žalovanému v 2. rade: H. S., W.. XX.XX.XXXX, F. W. H.Á. XX, M.- A., občan SR, zast. advokátom JUDr. Antonom Kamasom, AK so sídlom Palackého 6403, Trenčín, o zaplatenie sumy 30.781,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 30.781,16 eur, s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zamieta žalobu voči žalovanému v 2. rade.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania 100 %.

Súd priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%.

O výškach náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 08.04.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť sumu 30.781,16 eur s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia, zaplatiť náhradu trov konania. Plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy voči žalovanej v 1. rade titulom nesplateného úveru čerpaného zmluvou o úvere z 4.1.2012 a voči žalovanému v 2. rade titulom škody spôsobenej úmyselným konaním alternatívne titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná v 1. rade mu spôsobila škodu vo výške aktuálnej úverovej pohľadávky, lebo nesplácala úver a zároveň sa stala neplatnou záložná zmluva, čiže nemá možnosť si uspokojiť pohľadávku. Poukázal na to, že v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 je neplatné plnomocenstvo udelené žalovanému v 2. rade Y. F. ako aj samotná záložná zmluva. Má za to, že žalovaný v 2. rade konaním popísaným v trestnom rozkaze mu spôsobil škodu porušením právnej povinnosti podľa § 420 a úmyselným konaním proti dobrým mravom zavinil škodu podľa § 424 OZ. Okolnosti a dôvody uzatvorenia zmluvy o úvere, zabezpečenia pohľadávky, záložnej zmluvy, príčinnej súvislosti medzi škodou a uzatvorením zmlúv navrhol preukázať spisom OS Banská Bystrica sp. zn. 2T/4/2014 ako i výsluchom Y. F..

3. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaná v 1. rade so žalobou súhlasila. Žalovaný v 2. rade žiadal voči nemu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a ich písomnými vyjadreniami, pripojeným spisom OS Banská Bystrica sp. zn. 2T/4/2014, zmluvou o Easy OTP úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 4.1.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a oznámením o začatí výkonu záložného práva z 5.10.2012, výpisom z účtu žalobcu, zmluvou o zriadení záložného práva z 4.1.2012, zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.3.2015, kúpnou zmluvou z 22.12.2011, oznámením OTP o postúpení pohľadávok z 30.1.2013, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril s žalovanou v 1. rade ako dlžníkom, spotrebiteľkou dňa 04.01.2012 zmluvu o easyotp úver č. XXX/XXXX/XXSU v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaná v 1. rade oboznámila. Na základe predmetnej zmluvy jej bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 23.750 eur na kúpu nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, ktorý byt bol vo vlastníctve Y. F.. Zmluvné strany si dohodli splácanie po dobu 239 mesiacov, výšku prvej splátky 184,35 eur splatnej 3.3.2012, výšku 2. až 238. splátky po 184,35 eur mesačne so splatnosťou vždy k 3. dňu v mesiaci a 239. splátku vo výške 181,91 eur splatnej 3.1.2032. Zmluvné strany si individuálne dohodli mesačný poplatok za vedenie úverového účtu 3,40 eur, pri nedodržaní podmienok zmluvy poplatok za I. upomienku 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur. Úver bol poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu s fixáciou na 3 roky a to ako súčet základnej úrokovej sadzby a hrubej marže vo výške 2,2% ročne. Ku dňu podpísania zmluvy bola základná úroková sadzba 7,49 %. Počas prvého obdobia fixácie bol úver úročený akciovou výslednou úrokovou sadzbou 6,99 % ročne. V zmysle čl. IV. bod 6 zmluvy bol žalobca oprávnený v prípade omeškania žalovanej v 1. rade so splácaním úveru účtovať zo splatnej a nesplatnej sumy úveru okrem bežných úrokov aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne. Žalovaná v 1. rade sa ako dlžníčka zaviazala zabezpečiť pohľadávku záložným právom k kupovanej nehnuteľnosti v prospech žalobcu.

6. Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril s Y. F., W.. X.X.XXXX, Š. XXXX/XX, F. F. ( ďalej len „Y. F.“) ako záložcom dňa 04.01.2012 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Zálohom bol byt vo vlastníctve Y. F., ktorý od nej kupovala žalovaná v 1. rade. Záloh slúžil na zabezpečenie pohľadávky, úveru 23.750 eur čerpaného žalovanou v 1. rade. Zmluva nebola podpísaná Y. F. ako záložcom, ale žalovaným v 2. rade. Súčasťou predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je plnomocenstvo z 22.12.2011, ktorým Y. F. splnomocnila žalovaného v 2. rade na podpisovanie všetkých zmluvných dokumentov, medzi ktorými bola osobitne uvedená záložná zmluva. Ako zábezpeka úveru bol špecifikovaný byt v jej vlastníctve. Plnomocenstvo podpísal i žalovaný v 2. rade. Pri plnomocenstve je osvedčenie o pravosti podpisu žalovaného v 2. rade spôsobom, že uznal u notárky podpis za vlastný.

7. Žalovaná neplatila mesačné splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania so splácaním, nezaplatila ani len jednu splátku, preto žalobca oznámil žalovanej v 1. rade listom z 5.10.2012 vyhlásenie predčasnej splatnosti a oznámil jej začatie výkonu záložného práva. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 12.11.2012. Vo výzve ju žiadal uhradiť dlžnú sumu 25.060,39 eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Vo výzve špecifikoval dlžnú sumu z istiny 23750 eur, úrokov 1249,38 eur, úrokov z omeškania 5,21 eur a poplatkov 55,80 eur. Zároveň jej oznámil, že predmetom dražby bude byt, na ktorý čerpala úver. Takáto výzva bola žalobcom poslaná aj Y. F., od ktorej žalovaná v 1. rade kupovala byt, na ktorý úver čerpala. Napriek výzve nebola doposiaľ dlžná suma uhradená.

8. Žalobca v žalobe špecifikoval žalovanú sumu k 12.3.2015 vo výške 30.781,16 eur, ktorá pozostáva z: nesplatenej istiny úveru 23.750 eur, nesplateného úroku 5282,69 eur, nesplateného úroku z omeškania 1682,17 eur a poplatkov 66,30 eur. Taktiež si k 12.3.2015 uplatnil žalobca nárok na zaplatenie bežného úroku 6,99 % ročne a podľa čl. IV. Bod 6 zmluvy o úvere aj úrok z omeškania 3% ročne. Žalobca eviduje pohľadávku z úveru na úverovom účte č.: XXXXXXXX.

9. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici mal súd preukázané, že okresný súd dňa 7.2.2014 trestným rozkazom č.k. 2T/4/2014-407 uznal za vinného žalovaného v 2. rade zo spáchania prečinu podvodu v štádiu pokusu. Z obsahu trestného rozkazu vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa dopustil: „ dňa 22.12.2011 na notárskom úrade v Banskej Bystrici podpísal L. Y. F. po predchádzajúcej dohode zmluvu o pôžičke vo výške 2000 eur a tiež plnomocenstvo na podpisovanie všetkých zmlúv, kúpnu zmluvu k bytu vo vlastníctve Y. F., pričom ona si tieto listiny riadne neprečítala, nakoľko mu

dôverovala. Na základe uvedeného splnomocnenia, o ktorom nevedela Y. F., že ho podpísala, žalovaný v 2. rade následne vybavil úver č. A. Č.. XXX/XXXXXXSU v OTP Banke, a.s. Bratislava vo výške 23.750 eur na tretiu osobu (žalovanú v 1. rade) ako dlžníčku, pričom pri danom úvere ručila svojim bytom Y. F. bez toho, aby o tom vedela. Po neplatení povinných mesačných splátok úveru došlo k postúpeniu pohľadávky banky na DPS financial consulting, s.r.o. Trnava, ktorá ponúkla byt do dražby. K predaju nedošlo. Y. F. uviedol žalovaný v 2. rade do omylu a v prípade , ak by došlo k dražbe bytu, tak by jej spôsobil škodu vo výške nesplácania úveru, poplatkov a úrokov 25.769,40 eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2014.

10. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola postúpená na spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. Trnava, ale v dôsledku skutkových okolností uvádzaných vyššie v trestnom rozkaze sa pohľadávka stala nezabezpečenou pre faktickú neplatnosť záložnej zmluvy, preto bola pohľadávka spätne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 12.3.2015.

11. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že nie je účastník úverového vzťahu s žalobcom, svoj trest dostal v trestnom rozkaze. Žalobu považuje voči nemu za nedôvodnú, lebo na vznik jeho zodpovednosti na náhradu škody neboli splnené zákonné podmienky. Škodu vymedzil žalobca sumou 30.781,16 eur a podľa žalovaného v 2. rade bol nesprávne identifikovaný vznik a existencia škody vychádzajúc z chybného základného predpokladu, že výška škody korešponduje s výškou pohľadávky požadovanej od žalovanej v 1. rade. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že v čase podania žaloby a aj v súčasnosti žalobcovi škoda nevznikla, lebo žalobca nemôže odvodzovať výšku škody od výšky svojej pohľadávky voči žalovanej v 1. rade. Poukázal na to, že sám žalobca považuje zmluvu o úvere uzavretú s žalovanou v 1. rade za platnú a nebola zmluva dotknutá vyššie označeným protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade. Poukážuc na § 442 ods. 1 uviedol, že škodou je ujma , ktorá vznikla a nie ktorá vznikne v budúcnosti. Podľa žalovaného v 2. rade žalobca nepreukázal, že by on spôsobil jemu škodu. Popieral, že by mal s žalovanou v 1. rade spoločný záväzok vo vzťahu k žalobcovi a podľa jeho názoru to žalobca ani len nepreukázal. Žalobca voči nemu pracuje len s fiktívnou škodou, ktorú nevie ustáliť.

12. Z obsahu predloženej kúpnej zmluvy z 22.12.2011 uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako kupujúcou a Y. F. ako predávajúcou mal súd preukázané, že Y. F. predávala žalovanej v 1. rade svoju nehnuteľnosť za 47.500 eur. V zmluve bolo uvedené, že prvú splátku 23.750 eur prevzala predávajúca podpisom zmluvy a druhú splátku 23.750 eur sa žalovaná v 1. rade zaviazala zaplatiť cez hypotekárny úver čerpaný v OTP Banka, a.s.

13. Žalobca v rámci pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach. Z trestného rozkazu má za preukázané, že žalovaný v 2. rade zavineným konaním vylákal úver zabezpečený nehnuteľnosťou, preto pohľadávka zodpovedá výške úverovej pohľadávky. Žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu vo výške úverovej pohľadávky, protiprávnosť konania žalovaného v 2. rade je špecifikovaná už v trestnom rozkaze, na ktorý sa žalobca odvolal. K čerpaniu úveru uviedla, že v banke dlžník podpisuje prevodný príkaz a veriteľ neskúma komu patrí účet , kam má byť úver zaslaný. Žalobca výšku škody kvantifikoval ako chýbajúce prostriedky, ktoré boli reálne poskytnuté a neboli uhradené žalovanou v 1. rade na základe zmluvy o úvere ani žalovaným v 2. rade z titulu buď nároku na náhradu škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. Požadované príslušenstvo: úrok, úrok z omeškania a poplatky predstavuje ušlý zisk. Z obsahu textu v trestnom rozkaze, že „ žalovaný v 2. rade vybavil úver“ má preukázané, že k poskytnutiu úveru došlo aj na základe konania oboch žalovaných. Kauzálny nexus je podľa jeho názoru v tom, že pokiaľ by neboli splnené podmienky na poskytnutie úveru, úver by ani poskytnutý nebol. Podmienky na poskytnutie úveru boli splnené spoločným konaním oboch žalovaných. 14. Pri predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného v 2. rade sa odvoláva v zmysle § 420 ods. 1 protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon žalovaného v 2. rade má preukázaný v texte trestného rozkazu, kde sa uvádza, že menovaný vybavil úver č. A. Č.. XXX/XXXXXXSU u žalobcu vo výške 23.750 eur na žalovanú v 1. rade ako dlžníčku. Tu sa oprel o ustanovenie § 135 ods. 1 OSP , že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov, že bol spáchaný trestný čin. Poukázal na to, že bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na základe neplatného plnomocenstva, čo spôsobilo neplatnosť samotnej záložnej zmluvy. Pritom v zmysle úverovej zmluvy bolo čerpanie podmienené aj predložením záložnej zmluvy. Pokiaľ by žalovaná v 1. rade nepredložila záložnú zmluvu, žalobca by jej neposkytol úver a tým je podľa žalobcu daná i príčinná súvislosť medzi škodou žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade.

15. Podľa vyjadrenia žalobcu poukázanie úveru na účet č. XXXXXXXXXX/XXX kvalifikuje aj ako bezdôvodné obohatenie žalovaného v 2. rade, lebo z jeho výsluchu majú preukázané, že ide práve o jeho účet. Žalobca žiadal vyhovieť žalobe voči žalovanému v 2. rade titulom náhrady škody a alternatívne titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa neho odvolávajúc sa na § 106 ods. 1, §107 ods. 1 nárok voči žalovanému v 2. rade premlčaný nie je, lebo sa mohol dozvedieť o neplatnosti záložnej zmluvy najskôr z listu Y. F. z 25.6.2013 a žaloba voči žalovanému v 2. rade bola podaná na súd 27.3.2015. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný k 12.11.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.1.2013 postúpil žalobca pohľadávku na DPS financial consulting, s.r.o. ako pohľadávku zabezpečenú záložným právom. V tom čase žalobca nemal vedomosť o neplatnosti záložnej zmluvy. Postupník oznámil Y. F. listom z 5.2.2013 začatie výkonu záložného práva a následne Y. F. listom z 25.6.2013 požiadala DUPOS dražobná, spol. s r.o. o zrušenie záložného práva, lebo sa stala obeťou podvodu žalovaného v 2. rade. Následne došlo k spätnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.3.2015. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 19.8.2014. Čiže žalobca nebol majiteľom pohľadávky v čase právoplatnosti trestného rozkazu, preto ako poškodený neparticipoval v trestnom konaní.

16. Žalovaná v 1. rade k okolnostiam uzatvorenia úverovej zmluvy s žalobcom uviedla, že v čase čerpania úveru mala 26 rokov, je vyučená cukrárka. Potrebovala peniaze na kúpu bytu. Bývala v L. , ale nakoľko OTP banka nebola v L., úver čerpala v L.. Potvrdila, že podpisovala úverovú zmluvu za osobnej prítomnosti žalovaného v 2. rade. Podľa jej tvrdenia nevedela, že podpisovala kúpnu zmluvu na byt ale súdu potvrdila, že na kúpnej zmluve je to jej podpis. Žalovaný v 2. rade bol s ňou na rokovaní u žalobcu a pracovníčka jej rozprávala aké podmienky musia byť splnené pre získanie úveru. U žalobcu uviedla číslo účtu žalovaného v 2. rade ako účet, kam sa majú peniaze z úveru poslať. Podľa jej vyjadrenia nebola ani len disponentom účtu, na ktoré žiadala veriteľa poslať úver. Podľa žalovanej v 1. rade neuviedla svoje číslo účtu, lebo žalovanému v 2. rade dôverovala, aj keď ho pred vybavovaním úveru nepoznala. Žalovaný v 2. rade jej ale čerpaný úver v celej výške 23.750 eur neposlal (poslal jej len 2000 eur) tvrdiac, že on bude úver splácať. Žalovaná v 1. rade žiadnym spôsobom nevyzývala žalovaného v 2. rade , aby jej uhradil zvyšok ňou čerpaného úveru. Zo začiatku som mu vyvolávala, ale potom som sa už bála. Na žalovaného v 2. rade nepodala trestné oznámenie, lebo sa bála, že sa jej bude vyhrážať. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že podpísala čestné prehlásenie pre banku o svojom príjme, kde ona na návrh žalovaného v 2. rade uviedla svoj mesačný príjem z pracovnej činnosti je 1900 eur .

17. Súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo : Č.:I.-XXX/OEK-F.-XXXX je čestné prehlásenie žalovanej v 1. rade zo dňa 19.12.2011 ( ňou aj podpísané), v ktorom uvádzaná mesačný príjem 1900 eur a postačuje na splácanie úveru. Čestné prehlásenie je vyhotovené na tlačive OTP banky, a. s.

18. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v 2. rade nemá žiadny skutkový základ tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade svojím konaním resp. protiprávnym konaním vylákal úver, lebo nekorešponduje s trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica (sp. zn. 2T/4/2014). Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade nebol uznaný z trestného činu úverového podvodu ale z podvodu. Toto je podstatné aj pri rozhodovaní o príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného v 2. rade a existenciou škody. Potvrdil, že ale došlo k zavinenému konaniu žalovaného v 2. rade vo vzťahu k pani F., lebo táto bola poškodené podľa trestného konania. V trestnom konaní (sp. zn. 2T/4/2014) banka nevystupovala ako poškodená, neuplatňovala si žiadnu náhradu a ani nepodala trestné oznámenie na úverový podvod zo strany žalovaných. V súvislosti s uplatnenou náhradou škody vzniesol námietku premlčania, lebo podľa jeho názoru uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia lehota, lebo žaloba bola podaná na súd dňa 8.4.2015. Žalobca je povinný preukázať tvrdené úmyselné konanie žalovaného v 2. rade, ktoré malo zahrňovať spôsobenie škody priamo žalobcovi. Podľa žalovaného v 2. rade žalobca minimálne od 5.10.2012 (kedy došlo k zosplatneniu celého úveru) mala informácie od pani F., od policajného zboru, ako aj informácie nachádzajúce sa v úverovom spise. Teda žalobca si na základe týchto skutočností mohol urobiť úsudok, kto mu spôsobil škodu, vylákal úver a mal vedomosť o výške škody.

19. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že v roku 2011 vlastnil realitnú kanceláriu. S žalovanou v 1. rade sa nepoznal a žalovaná v 1. rade mu volala, že chce požičať peniaze. Má trojročné stredoškolské vzdelanie, vyučený je v odbore mechanik klimatizačných zariadení. Vedel, že žalovaná v 1. rade nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru a v banke úver nedostane. Neskôr sa nakontaktoval na pani F., ktorá vlastnila nehnuteľnosť a potrebovala vybaviť úver. Navrhol pani F. , aby si pomohla vzájomne s žalovanou

v 1. rade. Žalovaná v 1. rade by bola dlžníčkou a ručilo by sa bytom vo vlastníctve T. F.. Pomôcť im chcel obom tak, že obe potrebovali po 2000 eur - čo aj dostali a zvyšok peňazí išlo ku nemu na jeho podnikateľské aktivity. Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade nevlastní ani nevlastnil v Tatra banke účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Po spoločnej dohode s žalovanou v 1. rade on uviedol číslo účtu, kam majú byť poslané peniaze z úveru. Nebol to jeho účet, ale podľa jeho slov mal na ten účet dosah. Žalovaný v 2. rade uviedol, že úverovú zmluvu on čítal len zbežne, nie dopodrobna. Podľa jeho slov má záujem splácať finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, ale nie jednorázovo, lebo je nezamestnaný. Doposiaľ ho ale žalovaná v 1. rade nevyzývala žiadnym spôsobom na splácanie úveru na účet v Tatra banke uvádzaný v úverovej zmluve. Taktiež žalobca ho nevyzýval na zaplatenie náhrady škody. K jeho výpovediam v trestnom konaní začatom na podnet pani F. uviedol žalovaný v 2. rade, že jeho výpovede neboli vždy pravdivé. Cieľom výpovedí bolo uzavrieť trestné pojednávanie a preto vypovedal, že si je vedomí svojej viny. Sám cíti záväzok len voči žalovanej v 1. rade.

20. Z obsahu zápisnice o výsluchu žalovaného v 2. rade ako obvineného na OR PZ v Banskej Bystrici dňa 25.11.2013 ( nachádza sa v pripojenom vyšetrovacom spise číslo : Č.:I.-XXX/OEK-F.-XXXX) mal súd preukázané, že menovaný uviedol, že k skutku kladenému za vinu sa priznáva, celú vec vymyslel iba on. Celú vec vopred pripravil a vymyslel, pretože potreboval financie na vlastné dlhy.

21. Z obsahu zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej Y. F. na OR PZ v Banskej Bystrici dňa 15.5.2013 ( nachádza sa v pripojenom vyšetrovacom spise číslo : Č.:I.-XXX/OEK-F.-XXXX) mal súd preukázané, že sa podrobne vyjadrila k tomu, ako sa spoznala s žalovaným v 2. rade a okolnostiam ich spoločných úkonov. Uviedla, že mala záujem si požičať 2000 eur, nakontaktovala sa na jednu spoločnosť, z ktorej ju navštívila osoba s menom H. S.. Podľa inštrukcií mala už nachystané listiny k jej bytu. On jej povedal, že úver bude braný z OTP banky a on to zariadi. Svedkyňa si myslela, že jej bude v banke úver vybavovať a nie že bude braný na tretiu osobu. Povedal jej, že bude splácať po 50 eur so začiatkom až rok po uzavretí zmluvy. Po podpísaní nejakých papierov u notára kontaktovala T. S., lebo jej neposlal žiadne peniaze. Dňa 7.1.2012 jej poslal 1000 eur na účet a po pol roku ešte 1100 eur, ale nedal jej číslo účtu kam má úver splácať. Dňa 5.10.2012 sa z listu OTP banky, a.s. dozvedela o úvere 23750 eur, jeho predčasnej splatnosti a o začatí výkonu záložného práva. Svedkyňa uviedla, že žalovaný v 2. rade podvodným konaním chcel založiť jej byt. Nakoľko výpoveď Y. F. bola veľmi podrobná, súd sa s ňou riadne oboznámil, preto už nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz jej výsluchom ako svedkyne.

22. Zo správy Tatra banka, a.s. z 30.5.2016 mal súd preukázané, že účet v tejto banke s číslom: K. : L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol zrušený 18.12.2014 a jeho majiteľom bola spoločnosť NEKUPUJBYT s.r.o., Hviezdoslavova 1, Trenčín. Z výpisu z účtu v tejto banke z 05.01.2012 ( čl. 145 spisu) mal súd preukázané, že dňa 5.1.2012 prišla na tento účet suma 23.750 eur z banky OTP a ako platiteľ je tu uvedená žalovaná v 1. rade. Pri dátume 5.1.2012 sú uvádzané výbery „BÚ“: 10.000 eur, 12.700 eur. Pri dátume 9.1.2012 je uvedený výber kartou v držbe žalovaného v 2. rade dňa 5.1.2012 v sume 1000 eur a pri dátume 19.1.2012 je uvedený výber kartou v držbe žalovaného v 2. rade dňa 17.1.2012 v sume 50 eur. Pri spočítaní všetkých výberov súd dostal celkovo sume 23.750 eur.

23. Z obsahu listu Y. F. z 25.6.2013 adresovaného spoločnosti DUPOS (DUPOS dražobná spol. s r.o.) mal súd preukázané, že v liste uvádza, že sa stala obeťou podvodu. Predmetná spoločnosť reagovala na list listom z 3.7.2013, v rámci ktorého potvrdila prijatie listu I. Y. F. dňa 1.7.2013.

24. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (04.01.2012), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 1 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

26. Podľa §2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

27. V zmysle ust. § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

34. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Predmetom konania je zaplatenie sumy 30.781,16 eur, s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia. Žalobca žaluje žalovanú v 1. rade titulom nesplnenia si záväzku splácať úver v zmysle úverovej zmluvy a žalovaného v 2. rade žaluje titulom náhrady škody, alternatívne titulom bezdôvodného obohatenia.

38. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol podaný dôvodne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade titulom nesplatenia úveru. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe, že je vždy viazaný zisteným skutkovým stavom, ale nie právnou kvalifikáciou navrhovateľa.

39. Žalobca uzatvoril s žalovanou v 1. rade dňa 04.01.2012 zmluvu o easyotp úver č. XXX/XXXX/XXSU v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade nefiguruje v predmetnej zmluve ako dlžník, spoludlžník či ručiteľ. Na základe predmetnej zmluvy jej bol poskytnutý spotrebný úver vo výške

23.750 eur na kúpu nehnuteľnosti U. F. F., ktorý byt bol vo vlastníctve Y. F.. Úver bol zaslaný na účet, ktorý žalobcovi uviedla žalovaná v 1. rade. Pre toto konanie nie je podstatné, že ide o účet, ktorý jej uviedol žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade je plne spôsobilá osoba na právne úkony a bolo na jej vôli, aké číslo uvedie banke ako číslo, kam má byť úver zaslaný. Zmluvné strany si dohodli splácanie po dobu 239 mesiacov, výšku prvej splátky 184,35 eur splatnej 3.3.2012, výšku 2. až 238. splátky po 184,35 eur mesačne so splatnosťou vždy k 3. dňu v mesiaci a 239. splátku vo výške 181,91 eur splatnej 3.1.2032. Súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle obchodného zákonníka ( ako lex generalis) a osobitne ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ( lex specialis), lebo ju žalovaná v 1. rade uzatvárala ako spotrebiteľka. Súd na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade neaplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo úver bol čerpaný na kúpu nehnuteľnosti. Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril L. Y. F. ako záložcom dňa 04.01.2012 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu vo vlastníctve Y. F., ktorý od nej kupovala žalovaná v 1. rade. Záloh slúžil na zabezpečenie úveru 23.750 eur čerpaného žalovanou v 1. rade. Predmetnú zmluvu podpísal na miesto Y. F. žalovaný v 2. rade na základe plnomocenstva, ktoré bolo neskôr v rámci trestného konania kvalifikované za neplatné a tým pádom sa neplatnou stala aj zmluva o zriadení záložného práva. Žalovaná neplatila mesačné splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania so splácaním, nezaplatila ani len jednu splátku, preto žalobca oznámil žalovanej v 1. rade vyhlásenie predčasnej splatnosti, pričom pre neplatnosť záložnej zmluvy nemohlo prísť k dražbe zálohu. Dlh nevyrovnala ani po zosplatnení celého úveru. Žalovanú sumu vyčíslil k dňu 12.3.2015 vo výške 30.781,16 eur a špecifikoval ju z nesplatenej istiny úveru 23.750 eur, nesplateného úroku 5282,69 eur, nesplateného úroku z omeškania 1682,17 eur a poplatkov 66,30 eur. Okrem toho si uplatnil žalobca v zmysle dohody s žalovanou v 1. rade k 12.3.2015 nárok na zaplatenie bežného úroku 6,99 % ročne a podľa čl. IV. bod 6 zmluvy o úvere aj úrok z omeškania 3% ročne.

40. Súd mal preukázané, že žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania so splácaním úveru a nesplatila ho ani po doručení jej výzvy na úhradu. Z toho dôvodu si žalobca uplatňuje aj zmluvne dohodnuté úroky 6,99 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 3 % ročne zo sumy 23.750 eur od 13.3.2015 do zaplatenia. Na základe týchto skutočností súd považuje žalobu voči žalovanej v 1. rade za dôvodnú a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

41. Na základe takto zisteného skutkového stavu a titulov, z ktorých sa žalobca domáhal plnenia voči žalovanému v 2. rade, sa súd pri rozhodovaní o dôvodnosti žaloby voči žalovanému v 2. rade musel najprv vyporiadať s predbežnou otázkou, či žalovaný v 2. rade spôsobil škodu žalobcovi resp. či sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, lebo žalovaný v 2. rade popieral aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu voči nemu v tomto konaní.

42. Z vyjadrení žalovanej v 1. rade, výpovedí Y. F. ako svedkyne v trestnom konaní ( súd sa z jej výpoveďou oboznámil z zápisníc z pripojeného trestného spisu), vyjadrenia žalovaného v 2. rade či v rámci tohto konania ale i v rámci trestného konania, ako aj z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade sa dopustil úmyselného trestného konania ale voči poškodenej Y. F., za čo bol aj právoplatne odsúdený.

43. Žalobca sa voči žalovanému domáha plnenia v prvom rade titulom náhrady škody. Z toho dôvodu sa súd musel vyporiadať s tým, či sú splnené zákonné podmienky, ktoré by svedčili tomu, že žalovaný v 2. rade spôsobil škodu žalobcovi. Súd skúmal, či žalovaný v 2. rade spôsobil škodu žalobcovi, či bola škoda výsledkom jeho protiprávneho konania a či existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade. Len pri splnení všetkých troch atribútov je možné si ustáliť, že spôsobil škodu žalobcovi.

44. Podľa § 193 tretia vetra C.s.p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

45. Z obsahu trestného rozkazu č.k. 2T/4/2014-407 zo dňa 7.2.2014 vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici súd zistil, že súd uznal žalovaného v 2. rade za vinného zo spáchania prečinu podvodu v štádiu pokusu vo vzťahu k poškodenej Y. F. , lebo jej byt použil ako záloh, aby žalovaná v 1. rade dostala v OTP banka, a.s. úver. V trestnom rozkaze sa uvádza, že „H. S. vybavil úver č. A. Č.. XXX/XXXXXXSU vo výške 23.750 eur na tretiu osobu D.L.“ Predmetný trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 17.4.2014. Z vyjadrení žalovaných mal súd preukázané, že úver si vybavovala u žalobcu žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade jej s tým pomáhal, dokonca jej pohol v určení výšky jej príjmu, ktorý mala uviesť do čestného prehlásenia pre banku, aj keď si bola vedomá, že taký príjem nemá. Z týchto skutočností si súd ustálil, že žalovaný v 2. rade konal úmyselne ( jeho úmysel vyplýva i z jeho priznania v trestnom konaní) protiprávne, dopustil sa trestného činu vo vzťahu k poškodenej Y. F., ale nie vo vzťahu k žalobcovi. Z zisteného skutkového stavu by súd spôsob konania medzi žalovanými evokoval v tom, že sa žalovaný v 2. rade dopúšťal vo vzťahu k žalovanej v 1. rade k rozpornému konaniu s dobrými mravmi. No súd mal preukázané, že žalovaná v 1. rade voči nemu nepodala trestné oznámenie a ani sa doposiaľ od neho nedomáhala doplatenia zvyšku sumy úveru, poslaného na účet odporučený žalovaným v 2. rade. Z toho všetkého si súd ustálil, že vo vzťahu k žalobcovi sa žalovaný v 2. rade nedopustil protiprávneho konania a tým pádom ani nespôsobil škodu žalobcovi. Pod pojmom „škoda“ treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Špecificky skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav), pričom súd mal preukázané, že v majetkovej sfére žalobcu nevznikla majetková ujma v dôsledku konania žalovaného v 2. rade. K nevzniknutiu ujmy v majetkovej sfére žalobcu súd dospel na základe myšlienkového pochodu, že v právnom vzťahu k žalobcovi bola len žalovaná v 1. rade, ktorá jediná podpisovala úverovú zmluvu i čestné prehlásenie o svojom príme, dobrovoľne úver uzatvárala v záujme získať finančnú hotovosť, dobrovoľne uviedla na zmluve číslo účtu, kam mal byť úver poslaný. Čiže ak žalovaný v 2. rade nekonal protiprávne voči žalobcovi, nespôsobil mu ani škodu, nie je medzi týmito kategóriami ani kauzálny nexus. Preto si súd ustálil, že žaloba voči žalovanému v 2. rade titulom náhrady škody je nedôvodná.

46. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či sa žalovaný v 2. rade voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, lebo žalobca alternatívne žaluje žalovaného v 2. rade práve týmto titulom. Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. V súdnom spore je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno - právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydane bezdôvodného obohatenia ( Ro NS SR , sp. zn. 3Cdo 192/2004). Súd sa zaoberal tým, či žalovaný v 2. rade získal od žalobcu majetkový prospech vo výške žalovanej sumy plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol či z nepoctivých zdrojov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu k žalobcovi a teda nebol voči nemu viazaný žiadnym plnením. Súd je toho názoru, že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Vzhľadom na celkové vykonané dokazovanie by za istých okolností a neabsentujúceho konania žalovanej v 1. rade bolo možné dávať do súvislosti len vzájomný právny vzťah medzi oboma žalovanými, ale to nie je predmetom tohto konania. Keďže si súd ustáli, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný voči žalovanému v 2. rade titulom škody ani titulom bezdôvodného obohatenia, súd sa už ďalej z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaného 2. rade.

47. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, závery dospel súd k záveru, že voči žalovanému v 2. rade nie je žaloba dôvodné, preto ju súd voči nemu zamietol.

48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

51. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi v konaní proti žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca bol voči žalovanému v 2. rade v konaní neúspešným, preto súd priznal žalovanému v 2 rade 100= náhradu trov konania voči žalobcovi.

52. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).