Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-187-2012.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/187/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v právnej veci žalobcu: SSM, s. r. o., IČO: 36383791, č. 1190, 023 13 Čierne, proti žalovanému: KÖNIGFRANKSTAHL s.r.o., IČO: 35815809, Poľná 4, 903 01 Senec, zastúpenému: KRION Partners s. r. o., IČO: 36858617, Palisády 50, 811 06 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., č. k. 121/2012-RS11-31 zo dňa 13.08.2012 a odôvodnil ju tým, že rozhodcovský súd porušil procesnoprávne pravidlá rozhodcovského konania, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.
2. Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 22.09.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil žalobca, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti žalobcu (§ 180 Civilného sporového poriadku).
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim dňa 21.02.2011 rámcovú kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi tovar (hutnícky materiál) a žalobca sa zaviazal dodaný tovar prevziať a zaplatiť žalovanému riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu domáhal zaplatenia 2.001,34 eur titulom nezaplateného úroku z omeškania, keďže žalobca nezaplatil žalovanému cenu tovaru v zmysle ustanovení zmluvy včas. Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o., žalobe vyhovel a vydal dňa 13.08.2012 rozhodcovský rozsudok č. k. 121/2012-RS11-31, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 2.001,34 eur žalovanému spolu s trovami konania.
4. Predmetnou žalobou žiada žalobca zrušiť rozhodcovský rozsudok, nakoľko:
- popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/),
- sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal (§ 40 ods. 1 písm. d/),
- sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť (§ 40 ods. 1 písm. f/),
- bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g/).
Žalobca uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neplatná, nakoľko nie je možné dohodnúť sa, že spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu (takýto spôsob rozhodovania nie je v zákone upravený). V rozhodcovskom konaní rozhoduje buď rozhodca, príp. viacerí rozhodcovia alebo stály rozhodcovský súd. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní nevylučuje dohodu o spôsobe ustanovenia rozhodcu, ale len v prípade, ak sa nedohodli na rozhodovaní sporu stálym rozhodcovským súdom, čo nie je tento prípad. Ďalej mal žalobca za to, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, keďže predmetom sporu boli nároky na zaplatenie úrokov z omeškania pre oneskorené platby kúpnych cien na základe kúpnych zmlúv a rozhodcovská doložka sa vzťahovala len na spory vzniknuté z rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá nie je kúpnou zmluvou pre absenciu podstatných náležitostí (predmet a kúpna cena). V tejto súvislosti rozhodcovský súd porušil povinnosť zabezpečiť rovnosť účastníkov na úkor žalobcu, ak neuplatnil pravidlo podľa § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a neurčil mu lehotu na podanie žalobnej odpovede, príp. ho nepoučil o jeho práve podať žalobnú odpoveď. Žalobca tak nemal možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca namietal, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie žalobca pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. Podľa jeho názoru rozhodca nebol ustanovený spôsobom dohodnutým v článku IX bod 3 rámcovej kúpnej zmluvy, ani podľa článku 5 rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu. Ustanovenie rozhodcu vo veci totiž podpísala N. Š.Á. uvedená ako poverenec predsedu Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. a nie predseda, ktorý to mal urobiť. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd nepreskúmateľnosťou skutočností, z ktorých v rozsudku vychádzal, porušil princíp rovnosti, ktorý má zabezpečiť, aby účastník konania vedel, z čoho súd vychádzal, keď priznal právo protistrane. Žalobca konkretizoval, že
rozhodcovský súd neinformoval žalobcu, kedy začalo rozhodcovské konanie, v dôsledku čoho neposkytol žalobcovi možnosť na uplatnenie jeho procesných práv. Súd rozhodol o osobe rozhodcu predtým ako bola splnená podmienka, že sa zmluvné strany nedohodli na osobe rozhodcu. Súd nevyzval žalovaného, aby predložil dôkazy, o ktoré opiera svoju žalobu (objednávky a dodacie listy) a neviedol konanie tak, aby spoľahlivo zistil skutkový stav veci potrebný pre spravodlivé rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.11.2012 so žalobou nesúhlasil. Z rozhodcovskej zmluvy (doložky) uvedenej v článku IX bod 4 rámcovej kúpnej zmluvy jasne vyplýva dohoda strán o tom, že všetky spory, ktoré medzi nimi z rámcovej zmluvy vznikli alebo vzniknú budú rozhodované Stálym rozhodcovským súdom a výslovne sa podrobili jeho predpisom (rokovaciemu poriadku) tak, ako to vyžaduje § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka nie je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd lehotu na podanie žalobnej odpovede určil v súlade s § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a článku 10 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 2 rokovacieho poriadku. Žaloba podaná žalovaným na rozhodcovský súd bola žalobcovi riadne doručená dňa 25.05.2012, čo žalobca potvrdil svojím podpisom pri preberaní zásielky so žalobou. Odo dňa doručenia žaloby žalobcovi začala plynúť lehota 15 dní na doručenie žalobnej odpovede zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie je pravda, že žalobca nemal možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci či prípadné iné námietky v predmetnom rozhodcovskom konaní. Zákon ani rokovací poriadok neukladá rozhodcovskému súdu povinnosť poučiť účastníka konania o možnosti podať žalobnú odpoveď, či ho na podanie žalobnej odpovede vyzývať. Ďalej argumentoval, že z článku 5 bod 4 a 5 štatútu rozhodcovského súdu vyplýva, že predseda súdu je oprávnený poveriť svojím zastupovaním v čase jeho neprítomnosti inú osobu. Predseda súdu tak urobil v súlade so štatútom súdu, keď poveril N. Š. na jeho zastupovanie. Preto sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodca nebol v rozhodcovskom konaní ustanovený v súlade s rozhodcovskou doložkou, či rokovacím poriadkom. Podľa jeho názoru žalovaný predložil rozhodcovskému súdu dôkazy, ktoré boli dostatočným skutkovým aj právnym základom pre zákonné rozhodnutie (faktúry a výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že
žalobca nezaplatil žalovanému cenu dodaného tovaru včas, t.j. dostal sa s jej úhradou do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške uvedenej v žalobe). Dodal, že z obsahu uzavretej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa zmluvných strán, aby sa ustanovenia tejto zmluvy vzťahovali na každú jednotlivú dodávku tovaru žalobcovi (kupujúcemu) realizovanú žalovaným (predávajúcim) odo dňa uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy, ak sa strany nedohodnú inak (čo sa nestalo). Zdôraznil, že právny vzťah založený jednotlivou (samostatnou) kúpnou zmluvou uzatvorenou na základe rámcovej kúpnej zmluvy, je zmluvným vzťahom vzniknutým na základe rámcovej kúpnej zmluvy. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že nie je daný ani jeden dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku uvedený v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.
6. Podľa článku IX bod 4 rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2011 sa zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosti a záväznosti, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., IČO: 35979011, so sídlom v Bratislave, ustanoveným predsedom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., podľa
Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. Zmluvné strany vyhlasujú, že sa podriadia rozhodnutiu Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o.
7. Podľa článku 7 bod 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. doručením žaloby rozhodcovskému súdu dochádza k začatiu rozhodcovského konania v príslušnom spore, ktorý je bližšie špecifikovaný v doručenej žalobe.
Podľa článku 7 bod 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. žalobca je povinný doručiť rovnopis žaloby a jej príloh žalovanému
Podľa článku 10 bod 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. žalovaný je povinný doručiť žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu a žalobcovi najneskôr do 15 dní od doručenia žaloby žalobcom.
8. Podľa článku 5 bod 4 písm. b) 1 Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. predseda Stáleho rozhodcovského súdu ustanovuje rozhodcu alebo obsadenie senátu, ak sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) nedohodli zmluvné strany.
Podľa článku 5 bod 5 Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. predsedu počas neprítomnosti zastupuje ním poverená osoba. Ak predseda nepoverí určitú osobu za svojho zástupcu, zastupuje predsedu zriaďovateľ.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského
súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,
b) pravidlá o trovách rozhodcovského konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.
Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
10. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone.
Dôvody neplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe, sú podľa názoru súdu úplne neopodstatnené. V prvom rade tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka v rámcovej kúpnej zmluve je neplatná z dôvodu, že nie je možné dohodnúť sa, že spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu, keďže takýto spôsob rozhodovania nie je v zákone upravený, nemá podľa názoru súdu oporu v zákone a ani v uzavretej zmluve. Zo zmluvy (článku IX bod 4) totiž zreteľne vyplýva úmysel zmluvných strán riešiť všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o. v Bratislave, a to podľa jeho rokovacieho poriadku, čo je plne v súlade s § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy. Irelevantné je preto tvrdenie žalobcu v tejto súvislosti, že formulácia rozhodcovskej doložky obsahuje dohodu strán o rozhodovaní sporov nezávislým rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu ustanoveným predsedom stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko takáto špecifikácia rozhodcu nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky vzhľadom na zrejmý úmysel zmluvných strán riešiť vzájomné spory zo zmluvy pred stálym rozhodcovským súdom podľa jeho rokovacieho poriadku. V zmysle § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je písomná dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Jej písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Uvedené zákonné náležitosti má aj rozhodcovská doložka dojednaná v čl. IX bod 4 rámcovej kúpnej zmluvy, preto súd nemá žiadnu pochybnosť o jej platnosti. Ak mal žalobca pochybnosti ohľadom formulácie rozhodcovskej doložky, mal možnosť žalovaného na túto skutočnosť upozorniť pred uzatvorením zmluvy a ak žalovaný nebol ochotný vziať do úvahy pripomienky žalobcu a zakomponovať ich do zmluvy, žalobca predmetnú zmluvu uzavrieť nemusel.
11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa v rozhodcovskom konaní rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala z dôvodu, že predmetom sporu bol nárok žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania pre oneskorené platby kúpnych cien na základe jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom rozhodcovská doložka sa vzťahovala len na spory vzniknuté z rámcovej kúpnej zmluvy, súd dospel k záveru, že aj toto tvrdenie je neopodstatnené. Cieľom uzatvorenia rámcovej kúpnej zmluvy je upraviť právny rámec pre budúce kúpne zmluvy, ktoré zmluvné strany medzi sebou uzatvoria, aby obchodný styk medzi
nimi prebiehal rýchlo a účinne. Je preto nepochybné, že vôľou zmluvných strán bolo, aby sa ustanovenia rámcovej kúpnej zmluvy vzťahovali na všetky jednotlivé dodávky tovaru žalobcovi od žalovaného, v opačnom prípade by sa strany v zmluve dohodli inak. Z uvedeného dôvodu je súd názoru, že právny vzťah založený jednotlivou (samostatnou) kúpnou zmluvou uzatvorenou na základe rámcovej kúpnej zmluvy, je zmluvným vzťahom vzniknutým na základe rámcovej kúpnej zmluvy, preto sa zásadne musí vzťahovať rozhodcovská doložka upravená v rámcovej kúpnej zmluve aj na jednotlivé kúpne zmluvy vzniknuté na jej základe, k čomu došlo aj v danom prípade. V rozhodcovskom konaní sa v súlade s článkom IX bod 4 rámcovej kúpnej zmluvy rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahovala a teda nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní. Tento dôvod nie je daný aj preto, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní nenamietal.
12. Oporu v zákone a štatúte rozhodcovského súdu nemá ani tvrdenie žalobcu, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie žalobca pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. Podľa článku 5 bod 4 písm. b) 1 štatútu
rozhodcovského súdu rozhodcu ustanovuje predseda rozhodcovského súdu, ak sa na ňom nedohodli zmluvné strany, pričom počas svojej neprítomnosti ho zastupuje ním poverená osoba (článok 5 bod 5 štatútu), ktorou v predmetnom prípade bola N. Š.. V zmysle uvedeného sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol riadne ustanovený, nebol vylúčený pre predpojatosť a jeho vylúčenie žalobca ako účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku ani nenavrhol.
13. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, súd má za to, že k žiadnemu nedošlo, nakoľko rozhodcovský súd lehotu na podanie žalobnej odpovede určil v súlade s § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a článku 10 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 2 rokovacieho poriadku. Žaloba podaná žalovaným na rozhodcovský súd bola žalobcovi riadne doručená dňa 25.05.2012, odkedy začala žalobcovi plynúť lehota 15 dní na doručenie žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu a žalovanému. Žalobca však svoje právo vyjadriť sa k žalobe v lehote 15 dní od jej doručenia nevyužil, preto rozhodcovský súd pri rozhodovaní o veci samej vychádzal výlučne z tvrdení a dôkazov predložených žalovaným. Okrem toho, zákon ani rokovací poriadok neukladá rozhodcovskému súdu povinnosť poučiť účastníka konania o možnosti podať žalobnú odpoveď, či ho na podanie žalobnej odpovede vyzývať. Z tohto dôvodu sú irelevantné aj ďalšie tvrdenia žalobcu o tom, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, že rozhodcovský súd neinformoval žalobcu, kedy začalo rozhodcovské konanie, že rozhodol o osobe rozhodcu predtým ako bola splnená podmienka, že sa zmluvné strany nedohodli na osobe rozhodcu a že nevyzval žalovaného, aby predložil dôkazy, o ktoré opiera svoju žalobu (objednávky a dodacie listy), nakoľko žalobca svojou nečinnosťou sám spôsobil, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci v zmysle podanej žaloby na základe tvrdení a dôkazov predložených žalovaným. Na druhej strane v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku už ani nie je možné, aby súd opätovne zasahoval do skutkového a právneho stavu, ktorý bol ustálený v konaní pred rozhodcovským súdom.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014, súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.