Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cbi/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu EUROTECHNIK - SL, s.r.o., so sídlom Továrenská 22, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 495 514, o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške 19.322,60 eura, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.9.2015 voči žalovanému žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia bývalým zamestnancom úpadcu vo výške 19.422,60 eura je pohľadávkou proti podstate, t.j. pre účely uspokojovania v konkurze zn. 2K/50/2014, vedenom na Okresnom súde Prešov, bude uspokojovaná v poradí určenom v ustanovení § 87 ods. 2 písm. l) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že Okresný súd Prešov Uznesením 2K/50/2014 zo dňa 21.10.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka EUROTECHNIK - SL, s.r.o., Továrenská 22, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 495 514, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 205/2014 dňa 27.10.2014. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.10.2014. Za správcu konkurznej podstaty bol vyššie uvedeným uznesením ustanovený SKP, k.s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080 01 Prešov.

3. Žalobca si podaním č. 4665-6/2015-SL zo dňa 20.1.2015, doručeným správcovi - žalovanému dňa 22.1.2015, podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) uplatnil svoju pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, t.j. pohľadávku proti podstate titulom vyplatenej dávky garančného poistenia (ďalej len „dávka GP“) bývalým zamestnancom úpadcu vo výške 19.422,60 eura, na základe predloženého dokladu - Rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 19.1.2015.

4. Správca listom zo dňa 17.8.2015, doručeným žalobcovi dňa 11.9.2015, oznámil, že uplatnenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate neuznáva v časti 11.846,37 eura čo do právneho dôvodu a výšky, a to z dôvodu, že v tejto časti nemožno považovať dávku GP ako pohľadávku proti podstate, odvolávajúc sa na ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR v spojitosti s ustanovením § 87 ods. 2 písm. j) ZoKR a § 2 písm. a) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu vyhlásenia konkurzu.

5. Žalobca je tej mienky, že popretá časť pohľadávky vo výške 11.846,37 eura z titulu vyplatenej dávky GP po vyhlásení konkurzu a po uplynutí základnej lehoty na prihlásenie pohľadávky je pohľadávkou proti podstate, vznikla po vyhlásení konkurzu ako jednorazová dávka z garančného poistenia podľa § 102 a § 103 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto sa s neuznaním uplatnenej pohľadávky a s odôvodnením správcu nestotožňuje. Žiadateľom o dávku GP vznikol po vyhlásení konkurzu pracovnoprávny nárok (mzda, dovolenka, odstupné) vo výške 19.422,60 eura, ktorý osvedčil správca v potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku GP. Žiadatelia si predpísanou formou nárok uplatnili v Sociálnej poisťovni a tento im bol ako dávka GP v uznanom rozsahu vyplatený. Takto uplatnený nárok bol žalobcom vo výške 19.422,60 eura dňa 19.1.2015 vyplatený ako dávka GP za pracovnoprávneho nároky a týmto dňom v súlade s ustanovením § 148 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, došlo k vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne voči úpadcovi vo výške 19.422,60 eura.

6. V zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:... písm. l) - „pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“.

7. Vyplatené dávky GP v sume 19.422,60 eura sú dávkou za pracovnoprávny nárok, a preto bola žalobcom uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate bez akéhokoľvek obmedzenia jej výšky, nakoľko ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR žiadne obmedzenia čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky, nepozná. Ide o nárok - pohľadávku Sociálnej poisťovne voči úpadcovi, nie o pracovnoprávny nárok zamestnanca definovaný v ustanovení § 87 ods. 2 písm. j) ZoKR, ako to uvádza správca v popretí.

8. Správca pohľadávku uznal len vo výške 7.576,23 eura, pričom sa odvoláva na ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j) ZoKR a § 2 písm. a) Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Názor správcu a jeho postup pri popieraní časti uplatnenej pohľadávky v sume 11.846,37 eura z dôvodu aplikácie ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) ZoKR považuje žalobca za nesprávny a nedôvodný, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka iba pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu dávky z GP, resp. v prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka GP ako bola uplatnená. Žalobca má za to, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a vysvetľovať v spojitosti s ustanovením § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR, a teda ukracovať na uspokojovaní veriteľa, ktorý plní za úpadcu. Žalobca má právo požadovať v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 písm. l) ZoKR plnenie v celom rozsahu vyplatenej dávky a nie je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej pohľadávky v rozsahu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. j) ZoKR (štvornásobkom životného minima). Postup podľa písm. j) je obmedzujúcim pre prípady, keď nedôjde k vyplateniu dávok GP Sociálnou poisťovňou a jedná sa o pracovnoprávny nárok zamestnanca, nie pohľadávku Sociálnej poisťovne, čo následne vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 87 ods. 3 ZoKR.

9. Záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia. Ide o záväzok verejnoprávny, nie záväzok súkromnoprávny; ide teda o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Nejde teda o plnenie za niekoho iného. Podľa § 148 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z.z. vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z ustanovenia § 120 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 Zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať.

10. Výplatou týchto dávok z garančného poistenia síce dôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnancov, avšak nie zo strany samotného úpadcu ako zamestnávateľa, ale plnením zo strany žalobcu poskytnutím dávok z garančného fondu. Žalobca ako poskytovateľ dávky z garančného fondu

nie je veriteľom úpadcu, t.j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu. Vznik pohľadávky žalobcu je teda pohľadávkou vzniknutou z garančného poistenia, a nie zo mzdových nárokov zamestnancov. Jedná sa teda o pohľadávku vzniknutú zo sociálneho poistenia (garančného poistenia) ako nároku na pohľadávku odlišnú od mzdových nárokov zamestnancov.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 16.11.2015, okrem iného uviedol, že dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu je skutočnosť, že správca úpadcu podaním zo dňa 17.8.2015 oznámil žalobcovi, že neuznáva pohľadávky proti podstate, čo do právneho dôvodu, ako aj do výšky, pričom správca neuznal pohľadávky proti podstate vo výške 11.846,37 eura.

12. Podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súdu určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal v konkurze, neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určenie jej právneho dôvodu alebo výšky, už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

13. Oznámenie správcu o neuznaní pohľadávok proti podstate bolo žalobcovi doručené dňa 11.9.2015. Žaloba o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške 19.422,60 eura bola žalobcom podaná na Okresnom súd Prešov dňa 29.9.2015. S poukazom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že posledný deň lehoty na podanie žaloby pripadol na sobotu 26.9.2015, a tak bol posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň, a to pondelok 28.9.2015, a žaloba Sociálnej poisťovne bola podaná na Okresnom súde Prešov až dňa 29.9.2015, možno konštatovať, že žaloba Sociálnej poisťovne nebola podaná v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, čo má za následok, že sa na pohľadávky proti podstate v rozsahu, v akom ich správca neuznal v konkurze, neprihliada. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia má žalovaný za to, že žaloba žalobcu o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške 19.422,60 eura nebola podaná včas, a preto žalovaný žiada, aby ju súd zamietol.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.8.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 11.8.2016, okrem iného uviedol, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Lehota na podanie žaloby uplynula dňa 28.9.2015. Žaloba bola podaná na pošte dňa 25.9.2015. Žalobca zastáva názor, že žalobca svoje podanie urobil včas.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.8.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 12.9.2016, okrem iného uviedol, že pri podaní žaloby o určenie pohľadávky nie je dôležitý deň podania žaloby na pošte, t.j. 25.9.2015. Žalovaný v zmysle § 203a ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní uviedol, že lehota na podanie žaloby o určenie pohľadávky je hmotnoprávnou lehotou, k zachovaniu ktorej je potrebné, aby žaloba došla (bola doručená) súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Posledný deň lehoty na podanie žaloby pripadol na sobotu 26.9.2015 a tak bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, a to pondelok 28.9.2015. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 203a ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého lehota je zachovaná a je podanie doručené najneskôr v posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí ak ide o lehotu na podanie odvolania. S poukazom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba o určenie pohľadávky bola súdu doručená dňa 29.9.2015, lehota na jej podanie zachovaná nebola, čím došlo k zániku uplatneného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca si nesplnil základnú povinnosť podmieňujúcu úspešné uplatnenie nároku na súde, a to tým, že nepodal žalobu včas.

16. Dňa 22.9.2016 pojednával súd v neprítomnosti účastníkov konania, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Oznámenia správcu zo dňa 17.8.2015, Potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku GP, uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 2K/50/2014 zo dňa 21.10.2014, Uplatnenia pohľadávky proti podstate zo dňa 20.1.2015, Rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 19.1.2015, kontrolnej zostavy žiadosti o dávku GP,

vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.11.2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.8.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 4.8.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.8.2016 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

17. Správca konkurznej podstaty úpadcu EUROTECHNIK - SL, s.r.o. - spoločnosť SKP, k.s., podaním zo dňa 17.8.2015 oznámil žalobcovi, že neuznáva pohľadávky proti podstate, čo do právneho dôvodu, ako aj do výšky, pričom správca neuznal pohľadávky proti podstate vo výške 11.846,37 eura. Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu je povinný vyzvať veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Žalovaný si ako správca konkurznej podstaty úpadcu splnil túto svoju povinnosť a jeho Oznámenie o neuznaní pohľadávok proti podstate bolo žalobcovi doručené dňa 11.9.2015. Žaloba o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške 19.422,60 eura bola žalobcom podaná na Okresnom súd Prešov dňa 29.9.2015. Posledný deň lehoty na podanie žaloby však pripadol na sobotu 26.9.2015, a tak bol posledným dňom lehoty na podanie žaloby najbližší pracovný deň, a to pondelok 28.9.2015. Žaloba Sociálnej poisťovne bola však doručená Okresnému súdu Prešov až dňa 29.9.2015, nebola teda podaná v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Keďže bola podaná oneskorené, má to za následok, že sa na pohľadávky proti podstate v rozsahu, v akom ich správca neuznal v konkurze, neprihliada.

18. Podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu v ktorom ju správca, neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

19. Podľa § 203a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

20. Podľa § 203a ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

21. Podľa § 203a ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr v posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Oznámenie správcu konkurznej podstaty úpadcu o neuznaní pohľadávok proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade žalobcovi doručené dňa 11.9.2015. Žaloba žalobcu o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške 19.422,60 eura bola doručená Okresnému súdu Prešov dňa 29.9.2015. Posledný deň lehoty na podanie tejto žaloby pripadol na sobotu 26.9.2015, a tak bol posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň, a to pondelok 28.9.2015. Vzhľadom na to, že žaloba Sociálnej poisťovne bola doručená Okresnému súdu Prešov až dňa 29.9.2015, nebola podaná v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, čo má za následok, že sa na pohľadávky proti podstate v rozsahu, v akom ich správca konkurznej podstaty v danom konkrétnom prípade neuznal v konkurze, neprihliada. Žaloba žalobcu o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške 19.422,60 eura nebola teda podaná včas, a preto došlo k zániku žalobcom uplatneného práva na určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate, a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

23. Ak žalobca poukazoval na to, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, lebo bola podaná na pošte dňa 25.9.2015, je potrebné uviesť, že tento jeho názor je nesprávny. Pri podaní žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate nie je dôležitý deň podania tejto žaloby na pošte, t.j. 25.september 2015. Lehota na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok je hmotnoprávnou lehotou, k zachovaniu ktorej je potrebné, aby žaloba bola podaná (bola doručená) súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Posledný deň lehoty

na podanie žaloby v danom konkrétnom prípade pripadol na sobotu 26.9.2015 a tak bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, a to pondelok 28.septembra 2015. Lehota je zachovaná ak je podanie doručené najneskôr v posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí ak ide o lehotu na podanie odvolania. S poukazom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok bola súdu doručená až dňa 29.9.2015, lehota na jej podanie teda zachovaná nebola, čím došlo, ako už bolo vyššie uvedené, k zániku žalobcom uplatneného práva. Žalobca si tak nesplnil základnú povinnosť podmieňujúcu úspešné uplatnenie nároku na súde, a to podanie žaloby v zákonom stanovenej lehote.

24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 C.s.p.).