Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_19P-32-2016.pdf
PDF · 72.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/32/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti N. E., P.. XX.X.XXXX N. I. E., P.. XX.X.XXXX, obaja v konaní zast. Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov: matky I. U., P.. XX.XX.XXXX, X.. Y. E. XXX, XXX XX L. P. L., štátnej občianky SR, a otca N. E., P.. XX.X.XXXX, X.. Y. D. XX, XXX XX O.Ú. P. Ž., štátny občan SR, v konaní o zverenie mal. detí a určenie výšky vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v znení:
Mal. deti N. E., P.. XX.X.XXXX N. I. E., P.. XX.X.XXXX H.a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zatupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. N.Z. E., P.. XX.X.XXXX výživným vo výške 60,-€ mesačne a na výživu mal. I.M. E., P.. XX.X.XXXX výživným vo výške 60,-€ mesačne, splatným vždy do 20.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa s účinnosťou od 1.10.2016.
odôvodnenie:
1. Matka mal. detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2016 domáhala zverenia mal. detí do jej osobnej starostlivosti a určenia výšky vyživovacej povinnosti k mal. deťom s odôvodnením, že spolu s otcom mal. detí nežijú od júna r. 2016 v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje výlučne sama.
2. Otec s návrhom matky mal. deti súhlasil.
3. V priebehu konania rodičia mal. detí uzavreli rodičovskú dohodu s tým, že mal. deti navrhli zveriť do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 60,-€ mesačne, na každé dieťa zvlášť počnúc od 1.10.2016.
4. Kolízna opatrovníčka mal. detí navrhovala dohodu rodičov schváliť, nakoľko táto je v záujme mal. detí.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka spolu s mal. deťmi sa odsťahovala v júni 2016 zo spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy viedla s otcom mal. detí ku svojim rodičom. Otec mal. detí sa od tej doby s deťmi pravidelne stretáva dvakrát do mesiaca, na ich výživu prispieva dobrovoľne výživným vo výške 60,-€ mesačne, na každé dieťa zvlášť. Matka pracuje v spoločnosti Tesco Žiar nad Hronom, pričom dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške cca 300,-€. Otec pracuje v spoločnosti Miba Steeltec s.r.o. a poberá mesačný príjem vo výške 820,-€ mesačne. Z uvedeného príjmu hradí otec hypotekárny úver a pôžičku, ktorú si zobral spolu s matkou mal. detí a splátky úverov predstavujú spolu výšku cca 250,-€ mesačne. Ďalej otec mal. detí hradí poplatky spojené s nájmom, a užívaním bytu vo výške 70,-€ mesačne. Okrem toho má otec dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho vzťahu voči mal. Jakubovi vo výške 65,-€ mesačne a mal. Sandre vo výške 60,-€ mesačne. Od 1.10.2016 má otec uzavretú nájomnú zmluvu na prenájom bytu vo Vrábľoch, teda v mieste výkonu jeho práce, za ktorý bude mesačne hradiť sumu 280,-€.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
10. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dohoda rodičov ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom je v súlade so záujmami mal. detí, preto takúto dohodu schválil. Súd mal zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho šetrenia za preukázané, že mal. deti sa nachádzajú od odchodu matky zo spoločnej domácnosti v jej osobnej starostlivosti, pričom sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o mal. deti. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd schválil dohodu rodičov aj v tejto časti, nakoľko takto dohodnutá výška vyživovacej povinnosti voči mal. deťom je v súlade s oprávnenými potrebami mal. detí ako aj majetkovými a finančnými pomermi otca mal. detí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.