Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_16C-182-2012.pdf
PDF · 126.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/182/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v zastúpení N. U., P..D..G.., Y. X, XXX XX Q. proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám.13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 271,07 eur podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci EX735/2012, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) M. R. v zákonom stanovenej lehote. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX dlžníkom M. R., M. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX735/2012. Exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Bratislava I a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.06.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom konanie začalo dňa 20.01.2012. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverení tak došlo po zákonom stanovenej doby a omeškanie bolo o viac ako 147 dní. Nesprávny úradný postup spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných bol príčinnou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
vznikla žalobcovi škoda. Majetková škoda v sume 125,- eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. žalobca vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,00 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdu v sume 15,- eur Žalobca celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní by dodržal zákonom stanovenú dobu. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 271,07 eur žalobca odôvodnil tým, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky s príslušenstvom. Náhrada nemajetkovej ujmy je spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenia zákonných nárokov. Náhrada nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške je primeraná za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv žalobcu, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci. Výpočet nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov. Suma náhrady nemajetkovej ujmy predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne a žalobu žiadal ako neopodstatnenú zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik a výšku skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej ujmy a teda nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé či si žalobca uplatňuje právo z titulu „nezákonného konania“ v podobe nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, z titulu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov alebo z titulu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda namieta nezákonné rozhodnutie. K žalobcom uvádzaným prieťahom v konaní uviedol, že žalobca za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie považuje žiadosť o informáciu o stave konania. Takýto úkon ale nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všetky podania, na ktoré žalobca poukazuje sa celkom zrejme netýkajú predmetného exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k pochybeniu, nakoľko dátumy ich podania časovo nezodpovedajú začatiu predmetného exekučného konania. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Činnosť charakteru podávania žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky z 03.05.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25,
podľa ktorého má sťažovateľ postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR Vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nároku žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli žalovanému doručené dňa 23.04.2012. Žaloba bola podaná dňa 25.09.2012 a teda pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Vo veci išlo o predčasne uplatnený nárok. Žalobca i napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré mu Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo po doručení prvotných žiadostí, doručil ministerstvu len všeobecná odpoveď, ktorou žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciu, stratou kontaktu s povinným. Žalobca teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a preto nárok žalobcu nie je možné považovať za predbežne prerokovaný. K žalobcom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu súdu vo vzťahu k uvádzaným prieťahom v exekučnom konaní keď k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia došlo po 15-dňovej lehote uviedol, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinného od 01.06.2011 neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, teda ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku. Akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietanej exekučnej veci začatej po 01.06.2011 nemá oporu v zákone. Ak bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd po 01.06.2011, nárok je neopodstatnený. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. K zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. V danej veci však táto podmienka nie je splnená. Rozhodnutie súd nie je možné považovať za nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia nie je na mieste posudzovať. Id o namietanie samotného rozhodnutia a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. K existencii prieťahov v konaní, ktoré žalobca namieta v žalobe a z ktorých odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy a materiálnej škody žalovaný poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda existenciu prieťahov nepreukázal. K žalobcom uplatnenej náhrady škody v paušálnej sume 125,- eur uviedol, že žalobca vo vzťahu k ním uplatnenej náhrade škody 125,- eur, vyčíslenej na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, neuviedol, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného a ani za ušlý zisk a teda nie je možné sa domáhať ich náhrady v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Skutočnú škodu je potrebné preukázať pričom žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie vzniku škody, požaduje paušálne sumy veľmi všeobecne uvedenými činnosťami čo považuje žalovaný za nesprávne a účelové. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalovaný domáha v pomernej výške k čiastke 660,- eur uviedol, že z viacerých nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval ústavný súd o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vyplýva, že poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádza aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám, prihliada aj na to či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ však žalobca nevyužil tento prostriedok, je neprijateľné, aby sa priznávala
náhrada nemajetkovej ujmy, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Poukázal tiež na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné, keď náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca tiež nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením. Žalobca vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada nepreukázal. K príčinnej súvislosť žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho.
3. Na základe návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava I a vznesenej námietke zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14NcC/67/2012-23 zo dňa 19.októbra 2012 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. Zuzana Doricová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto danej veci.
4. Súd na pojednávaní dňa 22.09.2016 konal v neprítomnosti žalobcu, keď žalobca sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, predvolania na nariadené pojednávanie vo veci mal riadne a včas doručené, svoju neúčasť na pojednávaní žalobca ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 16.09.2016 a zároveň oznámil, že o odročenie pojednávania nežiada a súhlasí, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
5. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa predloženými listinami - úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Er/344/2012 - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 735/12 doručená súdu dňa 01.03.2012, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová zn. SR 02183/11 zo dňa 21.07.2011, uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er 344/2012-12 Ex 735/2012 zo dňa 23.05.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 17CoE/80/2012-27 zo dňa 28.02.2013, uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er 344/2012-33 zo dňa 16.08.2013, poverenie číslo 5101 - 079190 zo dňa 29.10.2013 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý na vymoženie uloženej povinnosti istina 837,17 eur spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 837,17 eur od 31.01.2011 do zaplatenia a trovy konania 262,12 eur a trovy exekúcie, sťažnosť navrhovateľa na porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR proti porušovateľovi základného práva Krajský súd v Bratislave v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 14NcC/67/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 426/2013-10 zo dňa 4. júla 2013,, znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Bratislava I v súlade s ustanovením § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 735/2012) na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu: č.k. SR 02183/11, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská , a.s. dňa 21.07.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 30.08.2011 a vykonateľným dňa 02.09.2011 a to vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému R. M. pre vymoženie istiny 837,17 eur istiny s príslušenstvom. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.03.2012 a veci bola pridelená sp. zn. 4Er/344/2012. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 4Er 344/2012-12, Ex 735/2012 zo dňa 23.05.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe odvolania oprávneného (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 17CoE/80/2012-27 zo dňa 28.02.2013 tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4Er/344/2012 - 12 zo dňa 23.05.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 4Er/344/2012-33 zo dňa 16.08.2013 exekučné konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 837,17 eur od 25.12.2010 do zaplatenia zastavil a poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 , § 41 ods. 1 a ods. 2 písmeno d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dňa 29.10.2013 súd v konaní číslo exekútorskeho spisu EX 735/12 sp. zn. 4Er/344/2012 vydal pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý poverenie číslo 5101 -079190 na vymoženie uloženej povinnosti
istina 837,17 eur spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 837,17 eur od 31.01.2011 do zaplatenia a trovy konania 262,12 eur a trovy exekúcie.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. IV. ÚS 426/2013-10 zo dňa 4. júla 2013 vo veci sťažnosti žalobcu, ktorou žalobca namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 NcC 67/2012 zo dňa 19.10.2012 rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.
8. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 08.08.2012 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písmeno c) , d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 08.08.2012 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
9. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Žalobca navrhoval vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že súd rozhodne, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) meno a priezvisko dlžníka (povinného): M. R., dátum narodenia dlžníka (povinného): XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX735/2012) v zákonom stanovenej lehote. 11. Podľa § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Podľa § 214 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
12. Súd vzhľadom na žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nepovažoval v prejednávanej veci za účelné sa v prvom rade vysporiadať s právnym základom uplatneného nároku a posúdiť ako spornú otázku v konaní, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vo veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
13. Súd prejednal vec v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval žalobu a obrany žalovaného. Základ uplatneného nároku súd posúdil podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
14. Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
15. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody odvodzoval od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu s prideleným číslom exekučnej veci EX735/2012, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) M. R.. Podľa žalobcu exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.06.2012, pričom konanie začalo dňa 20.01.2012 a tak došlo k rozhodnutiu po zákonom stanovenej doby a omeškanie bolo o viac ako 147 dní. 15.1 Súd mal v konaní za preukázané, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 4Er/344/2012 je zrejmé, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu s prideleným číslom exekučnej veci EX735/2012, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) M. R., o vymoženie pohľadávky 837,17 eur s príslušenstvom, bola na súd podaná dňa 01.03.2012. Táto skutočnosť vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu opatrenej dátumom 01.03.2012. Súd uznesením zo dňa 23.05.2012 č.k. 4Er 344/2012-12 Ex 735/2012 vo veci rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Následne po zrušení rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolacím súdom teda Krajským súdom v Bratislave, uznesením č.k. 17CoE/80/2012-27 zo dňa 28.02.2013, Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 4Er 344/2012-33 EX 735/12 zo dňa 16.08.2013 exekučné konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 837,17 eur od 25.12.2010 do zaplatenia zastavil a dňa 29.10.2013 vydal pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý poverenie číslo 5101-079190 na vymoženie uloženej povinnosti istina 837,17 eur spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 837,17 eur od 31.01.2011 do zaplatenia a trovy konania 262,12 eur a trovy exekúcie. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko neboli preukázané prieťahy v konaní. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé z čoho žalobca vychádzal, keď v žalobe tvrdil, že súd rozhodol až po 147 dňoch od doručenia žiadosti o vydanie poverenia. Žalobca ani nepreukázal v súvislosti s ním vytýkanými prieťahmi v exekučnom konaní, že by sa na porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote teda, že by sa na nečinnosť súdu sťažoval tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa, ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie tohto postupu. Navrhovateľ si teda vo vzťahu k predpokladu posúdenia existencie zbytočných prieťahov v exekučnom konaní nesplnil
povinnosť tvrdenia a ani povinnosť preukázania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup. 15.2. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade by žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný tiež z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Žalobca v priebehu konania nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal, všeobecné tvrdenia o škode uvádzané v žalobe nijakým spôsobom nezdokladoval. Súd prisvedčil žalovanému, že žalobcom uplatnenú škodu paušálne vyčíslením vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného a ani za ušlý zisk a teda nie je možné sa domáhať jej náhrady v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Skutočnú škodu je potrebné preukázať pričom žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie vzniku škody. Žalobca požadoval paušálne sumy všeobecne uvedených činností - vecné náklady spočívajúce v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez konkretizácie vzniku skutočnej škody týkajúcej sa konkrétneho exekučného konania. Žalobca nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany súdu došlo k negatívnym následkom v jeho spoločenskom uplatnení. Poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické a nárok sa musí preukázať, žalobca však vznik nemajetkovej ujmy a ani dôvodnosť jej náhrady nepreukázal. 15.3. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť keďže i v prípade, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu tento by nebol v príčinnej súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody.
16. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalobca nepreukázal ani jednu zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup ,vznik majetkovej a
nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi ňou vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy a preto žalobu v celom rozsahu zamietol .
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovaného v konaní, ale žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovaný výslovne uviedol, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.