Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_5C-210-2014.pdf
PDF · 140.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/210/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, v konaní o zaplatenie 5 517,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
III. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou, podanou dňa 27.11.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5 817, 17 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 4 673,70 eur od 10.03.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanou dňa 23.4.2009 zmluvu o spotrebnom úvere číslo 0532650805 (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4 000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 16,6 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 93,20 eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 20.05.2009 a konečná splatnosť úveru na deň 20.12.2014. Zmluva upravovala podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm.d/ Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Pôvodný veriteľ dňa 28. 3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0329/2013/CE postúpil žalobcovi pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 6 277,02 eur, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu. Podaním doručeným súdu dňa 2.6.214 označeným ako vybavenie výzvy súdu, čiastočné späťvzatie návrhu žalobca uviedol, že žalovaná po podaní žaloby na súd zaplatila dňa 21.10.2013 sumu 100 eur, dňa 29.11.2013 sumu 100 eur a dňa 20.1.2014 sumu 100 eur, teda spolu sumu 300 eur. Na základe uvedeného je žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 4 373,70 eur, zmluvných úrokov vo výške 1 092,64 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia istiny 300 eur a v tejto časti navrhol, konanie zastaviť. Súd uznesením č. k. 5C/39/2014-45 zo dňa 16.6.2014 zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 300 eur a v prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté o trovách celého konania. Vylúčená vec sa vedie pod sp. zn. 5C/210/2014
2. Súd strany o ich právach a povinnostiach a žalovanej doručil žalobu a vyzval ju, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrila.
3. Podaním, doručeným súdu dňa 26.06.2014, vstúpilo do konania na strane žalovanej Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob (ďalej len Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ). Súd poučil Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ o jeho procesných právach a povinnostiach a žalovanú vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s jeho vstupom do konania. Žalovaná sa ani k vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ na jej strane do konania, ani k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
4. Súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a to na špecifikáciu všetkých plánovaných mesačných splátok, na uvedenie sumy, akú žalovaná skutočne uhradila pôvodnému veriteľovi do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na predloženie dokladu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj na uvedenie sumy, akú uhradila žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 2.6.2014, na výzvu súdu špecifikoval žalovanú sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovanou a vyčíslenia dlžnej sumy predložil spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. 0532650805 a uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4 000 eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 16,6 %, ktorý sa zaviazala platiť v 68 mesačných splátkach po 93,20 eur počnúc dňom 20. 5. 2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2014. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 1,99 eur mesačne a spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur. Žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 28.3.2013 vo výške 6 277,02 eur. Písomnú výzvu pôvodného veriteľa žalovanej pred postúpením pohľadávky súdu ale nepredložil dôkaz o jej doručení žalovanej.
6. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho pr. zástupcu, žalovanú a Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, žalovaná ani Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Právny zástupca žalobcu svoju účasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. Žalovaná, ani Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, nežiadali odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou o úvere (čl. 4), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl. 8), platobnou históriou (čl. 16 - 20), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 12 - 15), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 10, 22, 57), výzvou pôvodného veriteľa (čl. 59), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 23. 04.2009 zmluvu o spotrebnom úvere číslo 0532650805, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4 000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 16,6 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 68 mesačných splátkach po 93,20 eur mesačne vždy ku 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 05.2009 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.12.2014. Spracovateľský poplatok bol stanovený vo výške 89,59 eur, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne, RPMN 20,41 %, priemerná RPMN 17,91 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške 2 443,91 eur. V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 zmluvy o úvere žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje. Podľa čl. II. bod 4 zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve, a ak je k Úverovej zmluve dohodnuté Poistenie k Úveru a súčasťou dokumentu je časť II, tiež bod 4 a 5 v časti II. tohto dokumentu sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa čl. II. bod 5 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.
9. Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 20.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku 19.2.2013 vo výške 6 155,93 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručil pôvodný veriteľ žalovanej dňa 27.2.2013. Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28.3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, spornou ale ostala postúpená výška pohľadávky 6 277,02 eur, pričom žalobca žalobou uplatňoval pohľadávku vo výške 5 517, 17 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 4 373,70 eur, zmluvných úrokov vo výške 1 092,64 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur. Žalobca však nepredložil oznámenie o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa adresované žalovanej, a ani nepreukázal jeho doručenie žalovanej.
10. Sporné ostali tieto otázky, ktoré bolo potrebné v konaní riešiť:
- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí žalobca, alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a zákona o bankách (ďalej len ZoB),
- či je platné postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a či jej doručil túto výzvu,
- či bola žalovaná v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením na žalobcu,
- v akej výške bola splatná pohľadávka z úveru pred jej postúpením na žalobcu a či pohľadávka pôvodného veriteľa v čase postúpenia bola splatná v takej výške, ako ju postúpil na žalobcu,
- či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a či žalobca preukázal, ako dospel k žalovanej sume a čo je v nej zahrnuté.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: 11. Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 až § 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl. II. bod 4 a 5 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.
12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497). Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách (ďalej len Zob), v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.
14. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanou na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4. 2004, v ust. § 52-54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.
15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 10. 2.2009) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods.2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 17. Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS). Podľa § 2 písm. a, b ZoOS Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti b/ predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,
18. Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobu alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 7 ods. 4 ZoOS Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1.
19. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú, vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaná ako fyzická osoba
spotrebiteľka nemala možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohla vyjednávať a zmluvu mohla uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijme.
21. Súd skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.
22. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti: d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať platobné služby pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2001-483/znenie-20060501>), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-483/znenie-20060501>. Podľa § 6 ods. 8 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu. Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti. Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.
23. Otázku, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť bolo, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá
pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu.
24. Podľa § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Žalobca na výzvu súdu nepredložil dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky doručil žalovanej písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, s ktorou bola v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Výzvu na úhradu dlhu nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.2.2013. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaná ako dlžníčka bola v omeškaní so splatením celej pohľadávky viac ako 90 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a teda aj pred postúpením pohľadávky.
25. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nároku tak, ako si ho uplatnil žalobca, nie je možné vyhovieť. Súd poukazuje na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ - banka ukončila zmluvný úverový vzťah so žalovanou, či už odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Banka postúpila pohľadávku žalobcovi, no súd nemal preukázané, aby postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovanej. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Ako je uvedené, vyššie postúpiť bankovú pohľadávku zákon umožňuje iba: 1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“ 2. iba po písomnej výzve na splnenie, 3. výzva musí byť zo strany banky 4. omeškanie trvá viac ako 90 dní. Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky - ako postupcu na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou - je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho neplatného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovanej zaplatenie bankovej pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
27. Žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalobca nepreukázal, ako je uvedené vyššie, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky - ako postupcu na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 zák. o bankách a v § 565 OZ.
28. Na doplnenie súd ešte dodáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje len podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na to, že z dôvodová správa k § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92 ods. 8 ZoB) udáva, že v tomto ustanovení sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené vyššie.
29. Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o výšku uplatňovanej pohľadávky. Pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby súd vychádzal z týchto úvah: Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
- označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky rozhodujúce skutočnosti; teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer stranám. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
30. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana civilného sporového konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane civilného sporového konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt veci - bdelým patrí právo) a strana je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na ne aj označila dôkazy.
31. V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v zmluve o úvere č. 0532650805 zo dňa 23.4.2009 uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Žalobca v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bol záväzkový vzťah, z ktorého pôvodnému veriteľovi a následne žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanej, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou skutočne platne vznikol. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanej, aby vyvrátila tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnila. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.
32. V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. 0532650805 zo dňa 23.4.2009, na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť záväzkový vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Túto svoju povinnosť si žalobca splnil. Žalobca tiež preukázal čerpanie úveru poskytnutého žalovanej na základe predmetnej úverovej zmluvy. Teda žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanej žalobe, ani na výzvu súdu. Súd písomne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy 5 517,17 eur, keď zo žaloby vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 6 277,02 eur. Súd ho tiež vyzval na objasnenie, z čoho pozostáva postúpená a vymáhaná suma, ako aj na jej špecifikáciu a tiež, aby uviedol, akú sumu žalovaná uhradila, v akej výške boli platby žalovanej započítané na istinu, na úroky, na poplatky a prípadné iné príslušenstvo, na ktorú žalobca reagoval vyjadrením k výzve a predložením prehľadu splátok.
33. Súd však zo žaloby a jej príloh, ako aj z vyjadrenia žalobcu na výzvu súdu a z výpisu obratov na úverovej zmluve, nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov. Ani vo vyjadrení žalobca neuviedol, akú sumu žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi. Z listinných dôkazov predložených k žalobe vyplýva tak, ako je to uvedené vyššie, iba uzavretie zmluvy o úvere medzi pôvodným veriteľom a žalovanou a čerpanie úveru žalovanou. Z prehľadu výpisu obratov na úverovej zmluve predloženým súdu žalobcom nevyplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy a jej zložiek. Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaná jednotlivými splátkami uhradila, ani to, aká časť žalovanou uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok, bola započítaná pôvodným veriteľom na úhradu istiny úveru, na úhradu úrokov z úveru a poplatkov. Tiež nevyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku z úveru a úroku z omeškania a ich špecifikácia. Zo žalobcom predloženého prehľadu nie je možné určiť, koľko splátok a v akej výške žalovaná uhradila, kedy uhradila poslednú splátku a koľko splátok a v akej výške žalovaná neuhradila. Tiež z predložených listinných dôkazov nevyplýva, či pôvodný veriteľ poplatky pripisoval k istine, ak áno, v akej výške a či ich úročil spolu s istinou.
34. Súd poukazuje, na to, že pôvodný veriteľ bol bankou, ktorej predmetom bolo poskytovanie úverov, s čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie presnej a podrobnej evidencie o poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom pôvodný veriteľ na plnenie týchto úloh musel byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený. Podľa názoru súdu mohol žalobca bez akýchkoľvek komplikácií poskytnúť súdu podrobnú a prehľadnú špecifikáciu žalovanej sumy a jej výpočet s poukazom na úhrady žalovanej, ako aj konkrétnu sumu týchto úhrad.
35. V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku. Na výzvu súdu mal žalobca možnosť odstrániť nedostatky, spočívajúce v špecifikácii žalovanej sumy, ako aj v nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej sumy. Žalobca predložil súdu výpis obratov na úverovej zmluve, z ktorého však nebola zrejmá celková suma úhrad žalovanou a tieto splátky ani nebolo možné jednoznačne určiť ich súčtom, nakoľko zo žalobcom predloženého prehľadu nebolo možné určiť, či tá - ktorá suma v tomto prehľade bola splátkou alebo už len zápočtom na istinu, na úroky, na poplatky alebo na úroky z omeškania.
36. Žalobca tiež neuniesol, ako je uvedené vyššie, dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie platného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu podľa § 92 ods. 8 ZoB.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu celkom zamietol. Súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku, je absolútne neplatný právny úkon, keďže žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal a nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní .
37. Žalobca tiež nereagoval na výzvy súdu a neobjasnil skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie súdu rozhodujúce. Napriek snahe súdu k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy, na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým na stranách sporu. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky uplatňovaného nároku súd žalobu zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie istiny 5 817,17 eur s príslušenstvom. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd uznesením č. k. 5C/39/2014-45 zo dňa 20.6.2014 zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 300,-- eur z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 300,-- eur. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti zaplatenia sumy 5 517,17 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Žalobca v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a zastavenia konania vo výške 300,-- eur by mal nárok na náhradu trov konania avšak vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje 95 % by mala žalovaná nárok na náhradu trov konania, t.j. po odpočítaní 5 % je to 90 %. Žalovaná si však žiadne trovy konanie neuplatnila a zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Na doplnenie súd však dodáva, že ak by žalobca nezval žalobu späť v časti zaplatenia istiny 300,-- eur, súd by bol aj v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadom výšky uplatňovaného nároku, teda aj v tejto časti by bol žalobca v konaní neúspešný.
39. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob na podporu žalovanej súd nepriznal náhradu trov konania, keďže tento okrem podania o vstupe do konania sa k žalobe nevyjadril, žiadne trovy konania si neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli. Súd ešte dodáva, že podľa zák. č. 160/2015 - CSP s účinnosťou od 1.7.2016 - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob prestalo byť vedľajším účastníkom na podporu žalovanej, keďže CSP pojem vedľajšieho účastníka nepozná a v zmysle § 95 ods. 1 CSP súd môže združenie pribrať do konania ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí, avšak osobitný subjekt s poukazom na § 89 ods. 1 CSP sa nemôže dať zastúpiť advokátom (advokátom sa môže dať zastúpiť len strana). Žalovaná ako strana v spore môže splnomocniť združenie na jej zastupovanie v konaní tým, že mu udelí splnomocnenie. V prejednávanom prípade združenie nepredložilo súdu ani splnomocnenie udelené žalovanou na jej zastupovanie v spore a ani súhlas žalovanej s tým, aby súd pribral do konania združenie ako osobitný subjekt a poukazom na § 195 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.