Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/351/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. hrdinov XXX/XX, XXX XX R., za účasti Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 (predtým vedľajší účastník na strane žalovaného), právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 627,36 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/142/2014-70 zo dňa 22.05.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 115,31 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 ods.2 a § 53 ods.4 písm.b/ Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na ust.§ 2 ods.2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

3. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe žiadosti žalovanej právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 zriadila v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanou a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovanej evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. 0622909905/0900 v celkovej sume 714,20 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 627,36 Eur, úrokov v sume 86,70 Eur, poplatkov v sume 0,14 Eur a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Nakoľko žalovaná pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatila, vyzval žalobca žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.01.2014. Žalovaná napriek písomným výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dnešného dňa nezaplatila ani len čiastočne, voči žalobcovi je od 09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 627,36

Eur s prísl. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške dlžnej sumy 714,20 Eur s prísl. postúpená žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od žalovanej, aby mu zaplatila istinu v sume 627,36 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. z dlžnej sumy 627,36 Eur od 09.10.2013 do zaplatenia. Žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatila.

4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že v tejto veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto kogentných noriem, by aplikácia Obchodného zákonníka prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. V tomto smere je potrebné poukázať na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.06.2013. Keďže žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a násl. Občianskeho zákonníka riadiť aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB) podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením cˇo len cˇasti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto penˇažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 uvádza v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (pozn. pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.). Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými, a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je.

5. Žalobca nie je oprávnený na poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) nakoľko žalobca nie je zapísaný v registri veriteľov, ktorý v zmysle § 20 ods. 1 ZoSÚ vedie NBS na svojom webovom sídle. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov nakoľko absentuje náležitosť jeho zápisu do registra veriteľov v zmysle § 20 ods. 9 ZoSÚ.

6. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah tejto výzvy a ak takáto výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Je nutné poznamenať, že táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka a citujúc z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/150/2014 zo dňa 19.01.2015: „Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon.

7. Následne poukázal súd prvej inštancie na ust.§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že v danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje pre seba priaznivé účinky, je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka

dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou.“ V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015 i na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015, z ktorých citoval. Následne konštatoval, že je zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Preto súd žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30. 06. 2016, pretože žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.

9. Výrok o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mal plný úspech vedľajší účastník. Súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 627,36 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.04.2014 v sume 39,83 Eur, vyjadrenie zo dňa 28.04.2015 v sume 39,83 Eur, k tomu patrí 1 x režijný paušál po 8,04 Eur, 1 x po 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 19,22 Eur (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 115,31 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že aktívnu legitimáciu žalobca preukázal predložením listinného dôkazu a to oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. splnil povinnosť podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Účel ust.§ 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust.§ 92 ods.8 Zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr ako sú splnené stanovené podmienky a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 Vládneho návrhu Zákona o bankách, podľa ktorej: „V ustanoveniach ods.1 až 7 (teda ods.8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva“. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. Súdu prvého stupňa naviac žalobca predložil písomnú výzvu právneho predchodcu žalobcu adresovanú žalovanej na uhradenie dlhu zo dňa 11.07.2011. Tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal vôbec. Správnym právnym posúdením a zistením skutkového stavu by súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu. Preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust.§ 378 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v spojení s ust.§ 470ods.1,2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie, súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa ust.§ 92 ods.8 Zákona o bankách postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah tejto výzvy a ak táto výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Zároveň konštatoval, že táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by sa táto listina do dispozičnej

sféry dlžníka dostala, a preto musel vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou.

14. Žalobca namieta, že dôkaz listinou, ktorú predložil a to písomnej výzvy dlžníka súd prvej inštancie napriek tomu, že túto v konaní predložil, nevykonal.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.05.2015 podaním doručeným Okresnému súdu Svidník dňa 25.05.2015 žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu v spore tým, že žalovanej bolo zasielané oznámenie o postúpení pohľadávky priamo právnym predchodcom žalobcu. Zásielka s oznámením o postúpení č. RN 05572805 SK sa vrátila späť s označením adresát neznámy. Zároveň spolu s týmto podaním predložil žalobca súdu aj kópiu výzvy právneho predchodcu žalobcu, ktorú adresoval žalovanej a tvrdil, že tým došlo k splneniu podmienok podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie pred postúpením bankou a ku dňu postúpenia bola preukázateľne nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho dlhu. Zároveň predložil výzvu banky na zaplatenie, ktorá sa vo fotokópií nachádza na č.l. 40. Adresátom je žalovaná a odosielateľom je Slovenská sporiteľňa, a.s., ústredie, Tomášikova 48, Bratislava. Ide o výzvu zo dňa 11.07.2011. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 22.05.2015, keď bol vyhlásený rozsudok vo veci vyplýva, že súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobou, vyjadrením vedľajšieho účastníka a listinami a zároveň sa oboznámil s faxom zástupcu žalobcu zo dňa 21.05.2015. Z uvedeného nevyplýva, či sa súd prvej inštancie oboznámil aj s výzvou zo dňa 11.07.2011 aj keď žalobca tento dôkaz skutočne predložil.

16. Dôkazným bremenom je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu v skutočnosti tvrdí. Žalobca tvrdil, že splnil podmienky uvedené v ust.§ 92 ods.8 Zákona o bankách, lebo žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie pred postúpením bankou a ku dňu postúpenia bol preukázateľne nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho dlhu. Zároveň k podaniu zo dňa 21.05.2015, ktoré bolo ako fax oboznámené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.05.2015 pripojil aj dôkaz a to výzvu Slovenskej sporiteľne, ústredie Bratislava zo dňa 11.07.2011 adresovanú žalovanej, teda ak existoval dôkaz, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú ako dlžníka podľa ust.§ 92 ods.8 Zákona o bankách, bolo úlohou súdu prvej inštancie tento označený a navrhnutý dôkaz zákonným spôsobom vykonať. Zároveň tento dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to jednotlivo a zároveň vo vzťahu k všetkým ostatným dôkazom vo vzájomnej súvislosti tak ako mu to ukladal Občiansky súdny poriadok v ust.§ 132 (účinný do 30.06.2016). Súd prvej inštancie síce konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by sa listina dostala do dispozičnej sféry dlžníka, avšak dokazovanie v tejto veci žiadne nevykonal.

17. Podľa ust.§ 389 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi nevykonaním ním navrhnutého dôkazu, ktorý mal pre rozhodnutie podstatný význam uskutočnenie jemu patriaceho procesného práva v takej miere, že došlo skutočne k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

18. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali strany sporu rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení strán sporu konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia strán sporu navrhovať dôkazy.

19. Rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, nesmie byť strana sporu znevýhodnená oproti druhej strane. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nevykonanie navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 6Cdo 259/20104 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemohol bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

20. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. zrušil rozsudok a postupom podľa ust.§ 391 ods.1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne vykonať vo veci dokazovanie, vyporiadať sa s dôkazom predloženým žalobcom na doplnenie dokazovania (č.l. 40 spisu), prípadne sa riadne vyporiadať so zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania a rozhodnutie riadne odôvodniť.

22. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o náhrade trov tohto odvolacieho konania postupom podľa ust.§ 396 ods.3 C.s.p.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .