Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-1112-2015.pdf
PDF · 156.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/1112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcu: SPV Gyňov s.r.o, Hospodársky dvor Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 36 857 955, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla, s.r.o., Rumanova 2, Košice, IČO 36 857 416, v mene ktorej koná Mgr. Peter Česla, advokát, proti žalovaným: 1. F.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, právne zastúpená Mgr. Jurajom Seitzom, advokátom, so sídlom Moyzesova 36, Košice, 2. AQUA ENERGY Gyňov, s.r.o., IČO: 36 671 380, so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, zastúpenej Soukeník - Štrpka, s.r.o. Advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1.160.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.160.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 600.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia, 5,05% úrok z omeškania zo sumy 560.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia záväzok druhého žalovaného.
II. Priznáva náhradu trov konania zástupcovi za žalobcu vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.160.000,- eur s 5,05 %- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 600.000,- eur od 1.01.2015 do zaplatenia, 5,05 %- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 560.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia záväzok druhého žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnych zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi P. Q., v právnom postavení veriteľa a žalovanými v 1. a 2. rade poskytol P. Q. žalovaným peňažné prostriedky v celkovej sume 1.160.000,- eur, a to prvú pôžičku zo dňa 26.03.2010 v sume 600.000,- eur so splatnosťou k 31.12.2014 a ďalšiu 13.01.2011 vo výške 560.000,- eur so splatnosťou 31.12.2014. V zmysle ústnej dohody medzi P. Q. a žalovanými v 1. a 2. rade boli finančné prostriedky žalovaným poskytnuté v hotovosti bezúročne, a to za prítomnosti svedkov. Peňažné prostriedky - pôžičku prevzala žalovaná v hotovosti, pričom v zmysle dohody sa žalovaní zaviazali peňažné prostriedky vrátiť v dohodnutých termínoch splatnosti jednotlivých pôžičiek. Žalovaní prevzatie peňažných prostriedkov v celkovej výške 1.160.000,- eur od P. Q. v hotovosti písomne uznali dňa 13.01.2011 a zaviazali sa peňažné prostriedky z pôžičky vrátiť P. Q., ktoré však v lehotách splatnosti nevrátili a to ani len čiastočne.
2. Dňa 14.09.2015 P. Q. v právnom postavení ako postupca uzatvoril so žalobcom v právnom postavení postupníka zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky P. Q. ako veriteľa voči žalovaným ako dlžníkom. Listom zo dňa 14.09.2015 nazvaným ako oznámenie o postúpení pohľadávok P. Q. ako postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávok na žalobcu ako postupníka.
3.Žalovaný písomne pohľadávku uznal, čo do dôvodu aj do výšky. Keďže však túto neuhradil, žalobca si uplatňuje z istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
4.V predmetnej veci bol súdom dňa 15.12.2015 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému však bol podaný odpor riadne a včas. Z toho dôvodu súd vo veci nariadil pojednávanie.
5.V priebehu konania žalobca písomným podaním žiadal, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka a to spoločnosť AQUQ ENERGY GYŇOV s.r.o., so sídlom Bratislava, Bancíkova 1/A a zároveň žiadal aj pripustiť zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 1.160.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 600.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia a 5,05 % -ný úrok z omeškania ročne zo sumy 560.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania žalobcovi na účet právneho zástupcu s tým, že plnenie jedného zo žalovaných spôsobuje v rozsahu poskytnutého plnenia zánik záväzku druhého zo žalovaných.
6.Súd uznesením zo dňa 01.06.2016 túto zmenu žalobného návrhu pripustil.
7.Žalovaná v 1. rade s nárokom žalobcu nesúhlasila, považovala ho za neopodstatnený, vykonštruovaný, založený na nepravdivých tvrdeniach, a to najmä z dôvodu namietania pravosti podpisu a platnosti uznania dlhu, v uznaní dlhu absentuje právny predpis, ktorým sa má uznanie dlhu spravovať, namietala premlčania nároku žalobcu, ďalej tým, že nikdy neuzatvorila so žalobcom uvádzané zmluvy o pôžičke, nikdy neobdŕžala oznámenie o postúpení pohľadávok na spoločnosť Chochoľák & Česla, realitná a dražobná s.r.o., že žalobca nikdy nedisponoval tak vysokou sumou a žalobný návrh a ďalšia argumentácia žalobcu si navzájom odporujú. V ďalšom namietal platnosť uznania dlhu a pravosti podpisu žalovanej v 1. rade s tým, že táto uznanie dlhu zo dňa 13.01.2011 nepodpísala, namietala pravosť svojho podpisu na predmetnom uznaní, že žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz, ktorým by preukazoval poskytnutie ním uvádzaných pôžičiek žalovaným. Poukazoval na skutočnosť, že žalobca nemá originál vyhotovenia predmetného uznania, majú za to, že ak by originál uznania dlhu skutočne existoval, žalobca by si ho uchoval starostlivejšie a nie vo svojom motorovom vozidle, z ktorého mu mal byť odcudzený dňa 18.11.2015, že fotokópia uznania dlhu nie je hodnoverným dôkazom, jedná sa len o osvedčenú fotokópiu uznania dlhu, že podpis na predmetnom uznaní dlhu žalovanej v 1. rade nie je pravým podpisom, že nikdy žiaden dlh neuznali a už vôbec nie v sume prezentovanej žalobcom, že toto nebolo nikdy žalovaným v 1. rade F.. H. U. ako fyzickou osobou a taktiež ani konateľkou žalovaného v 2. rade podpísané, že v uznaní dlhu absentuje právny predpis, ktorým sa má uznanie dlhu spravovať a zároveň vzniesla aj námietku premlčania, ďalej že považuje za nepochopiteľnú skutočnosť, že by žalobca požičiaval finančné prostriedky v takej vysokej výške, v hotovosti a navyše bez akéhokoľvek dokladu a zabezpečenia záväzku spoločne a nerozdielne fyzickej aj právnickej osobne zároveň, ďalej že žalobcom predložené uznanie dlhu nespĺňa základné náležitosti, nevyplýva podľa akého právneho predpisu malo byť vykonané a neobsahuje určitosť dlhu, resp. záväzku voči jednotlivým žalovaným, ani vlastne nie je možné konštatovať, o aký právny úkon malo ísť, a preto z uvedených dôvodov je uznanie dlhu možné považovať za nulitný právny úkon, ktorý je nespôsobilý vyvolať akékoľvek právne účinky a že žalovaní v 1. a 2. rade nikdy neuzatvorili so žalobcom uvádzané zmluvy o pôžičkách. Taktiež dohodou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2015, ktorá bola uzavretá medzi Q. a žalobcom je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon a zároveň žalovaná v 1. rade namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu, preto žiadala, aby žaloba bola odmietnutá ako neopodstatnená, v prípade ak žalobu súd neodmietne vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na strane žalobcu, aby žalobca predložil dôkaz o skutočnostiach, o tom, odkiaľ mal finančné prostriedky, ktoré mal poskytnúť v celkovej výške 1.160.000,- eur, dôkaz o tom, že sa nachádzajú v účtovníctve, dôkaz o tom, že podpisy H. U. sú na uznaní dlhu pravé a predložil originál tejto listiny.
8.Žalovaný v 2. rade namietal existenciu záväzkového vzťahu medzi žalovaným v 2. rade a pánom Q., ďalej že bolo nelogické, aby žalovaný v 2. rade uznal dlh podľa ust. Občianskeho zákonníka, keďže pre žalovaného v 2.rade by bolo nevýhodné podpísať uznanie dlhu v zmysle ustanovení OZ, ktorý stanovuje pre premlčanie nárokov veriteľa 10-ročnú premlčaciu dobu, ďalej namietal platnosť uznania dlhu a pravosť podpisu konateľky, že jedine žalobca má dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu platnosti uznania dlhu a vo vzťahu k preukázaniu pravosti podpisu konateľky žalovaného v 2. rade na tomto uznaní. Má za to, že právny úkon nikdy neexistoval, nikdy k nemu nedošlo, ďalej je nepochopiteľné, že by žalobca požičiaval finančné prostriedky v takej výške v hotovosti a bez akéhokoľvek dokladu a zabezpečenia záväzku spoločne a nerozdielne fyzickej aj právnickej osobe zároveň, zároveň namietali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade vzhľadom k tomu, že osvedčená listina uznania dlhu je ničotný právny úkon, čiže neexistujúci a keďže ide o jedinú listinu, ktorá by len v prípade jej platnosti a existencie mohla byť vo veci spôsobilá, spojiť osobu žalovaného v 2. rade s predmetným konaním, namietali aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade s tvrdením, že so žalobcom uvádzané zmluvy o pôžičke neuzavrel a teda že žalobca má ako veriteľ vo vzťahu k preukázaniu existencie titulu na zaplatenie - vzniku zmluvy o pôžičke dôkazné bremeno.
9.Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, preto súd postupoval v spore podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len„CSP“) na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, písomnými vyjadreniami zástupcov za strany žalobcov a žalovaných v 1. a 2. rade, prednesmi právnych zástupcov strán, výsluchmi svedkov Z. Z., Z. P. a I. H., oboznámením sa s listinou o uznaní dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:
11.P. Q., ako konateľ žalujúcej spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanú v 1. rade poznal od roku 1987, pracoval s ňou 8 až 9 rokov, nakoľko on sám podnikal od roku 1997, vzťah so žalovanou v 1. rade mal veľmi dobrý, nikdy sa nehádali, všetko fungovalo perfektne. Žalovaná v 1. rade bola konateľkou a majiteľkou spoločnosti AQUQ ENERGY Gyňov s.r.o., a mala perfektný nápad - výstavbu vodnej elektrárne v Ždani, preto malo logiku požičať jej finančné prostriedky, nakoľko videl návratnosť týchto finančných prostriedkov, keďže vodná elektráreň funguje, vyrába elektrinu, je tam teda návratnosť a tiež aj garancia štátu. Keďže banka požičala peniaze sčasti, ale nie 100 % finančných prostriedkov, pre žalovanú bol problém pozbierať vyše 1.000.000,- eur a toto bolo pre ňu úplne nemysliteľné, keďže nikdy v živote nič nevlastnila a nededila a nevedela nič založiť, vzhľadom na to, že sa poznali roky, tak jej poskytol pôžičku. V čase, keď vedel, že bude požičiavať finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, aj napriek tomu, že mali medzi sebou veľmi dobrý vzťah, snažil sa zohnať dvoch svedkov - prvého svedka pána Z. stretol náhodne dňa 26.03.2010 s tým, že aj s ním sa poznal nejaký čas. Poprosil ho, nepovedal mu načo, len ho poprosil, že mu ukáže svoje hospodárstvo a pozval ho na obed k nemu do Gyňova na 12.00 hod., deň predtým na parkovisku na Furči stretol pani Z. P., vybral ju si preto, lebo to bola cudzia osoba a vedel, že študuje právo. Tiež pani P. povedal, aby prišla, ona sa totiž uchádzala o zamestnanie a súhlasila, a tak prišli na ďalší deň, t.j. 26.03.2010 na družstvo, obaja, pán Z. a aj pani P. s tým, že svedok Z. prišiel skôr a svedkyňa P. prišla o krátku chvíľu neskôr do administratívnej budovy v Gyňove, tam sa naobedovali a už počas obeda ich požiadal o takú službu, že potrebuje odovzdať väčší obnos finančných prostriedkov a či by nešli za svedkov. Žalobca mal síce pocit, že sa to svedkovi Z. nepáči, pani P. súhlasila, avšak súhlasili nakoniec obaja, tak sa premiestnili následne do kancelárie žalobcu, si sadli, a vzápätí 5 až 10 minút na to prišla pani U., vedela, že v ten deň jej dá žalobca 600.000,- eur, vybral ich zo svojho stolíka, vybral peniaze, šiel do rohu svojej kancelárie, kde ich prepočítal na čítačke, pričom keď ich prepočítaval, podal ich žalovanej v 1. rade, ona vedela, ako to bude a povedal jej, že „H. požičiavam tebe H. U. a spoločnosti AQUA ENERGY týchto 600.000,- eur, spočítaj si ich a vrátite mi ich spoločne a nerozdielne do konca roka 2014“. Žalovaná v 1. rade si sadla za sklenený stolík, dlho ich počítala, bolo to trápne a dlhé, avšak vzhľadom na vážnosť úkonu, počkali pokiaľ si to nejakým spôsobom porozkladala a peniaze spočítala ručne a taktiež prehlásila, keďže žalobca trval na tom, nakoľko nikdy v živote by nepožičal peniaze, pokiaľ by nevidel návratnosť a prehlásila, že áno, je to 600.000,- eur, tieto si požičiavam, ja H. U. a spoločnosť AQUA ENERGY Gyňov a vrátime ich spoločne a nerozdielne do 31.12.2014, keď toto povedala, zbalila peniaze do igelitovej tašky a odišla, avšak 600.000,- eur bolo málo pani U., tak potom žalobcu vyhľadala s tým, že potrebuje ďalšie peniaze, chcela ďalších 600.000,- eur, žalobca však ďalších 600.000,- eur dať nevedel, mal iba 560.000,- eur, pritom vedela o tom, že bude mať od žalobcu 560.000,- eur s tým, že medzi prvou a druhou pôžičkou viackrát žalobca ju vyzýval, ale naozaj kamarátsky, tam nebola žiadna pochybnosť, že tieto peniaze by nemala vrátiť alebo že ujde, viackrát jej žalobca povedal: „H., urob mi nejaký doklad o tom“, dokonca jej žalobca tak dôveroval, že on jej povedal, nech urobí doklad o tom, že tieto peniaze od žalobcu zobrala. Samozrejme odkladalo sa to, a keď však mala prísť pre ďalších 560.000,- eur, tak jej žalobca povedal, že je potrebné doniesť nejaký doklad o prevzatí prvej pôžičky ako aj tej, ktorá ešte neprebehla. Druhé stretnutie, keď malo nastať, žalobca mal trochu obavy, tak 13.01.2011 šiel pre pána Z., nevolal mu, mal pocit, že mu to bolo dosť nepríjemné, pri tom prvom odovzdávaní a povedal mu, že ho potrebuje ešte raz pri odovzdávaní peňazí. Tento mu prisľúbil, že príde, dohodli sa na čase, pani P. bola tiež pozvaná, pani U. prišla po nich, prebehlo to tak, že pri druhom stretnutí zobral peniaze, mal ich na pravej strane stolíka, tam boli ceniny, tiež boli v igelitke 560.000,- eur, vybral ich, šiel k čítačke, spočítal ich, pričom keď ich spočítal, tak ich dával pani U. a taktiež jej povedal, že jej požičiava tieto peniaze H. U. a spoločnosti AQUA ENERGY Gyňov a tieto peniaze žalobcovi vrátia spoločne a nerozdielne do 31.12.2014 s tým, že samozrejme, keď prišla druhýkrát na stretnutie žalovaná v 1. rade, tak ju vyzval, či má nejaký doklad, žalovaná v 1. rade povedala, že samozrejme, toto bolo jej typické slovo. Následne, keď prevzala pri druhej pôžičke finančné prostriedky a prehlásila, že ich berie ona a tiež ako spoločnosť s.r.o. a že ich vrátia spoločne a nerozdielne do konca roka 2014, podpísala uznanie dlhu pred svedkami P. a pánom Z., urobila to, pričom ona toto uznanie dlhu urobila aj sama a aj sama ho doniesla, žalobca ho následne, keď podpísala uznanie dlhu, dal do kopírky, prekopíroval uznanie dlhu, jednu kópiu dal Z., druhú pani P. a povedal im, aby si pamätali tento deň, nakoľko ide o veľké peniaze. Následne na to žalovaná v 1. rade odišla. Originál uznania dlhu zmizol.
12.P. Q. uviedol, že finančné prostriedky mal z vlastných zdrojov, jeho dedo bol farmár, vlastnil výrobňu lisovne oleja, takisto choval ovce a finančné prostriedky má aj zo svojich spoločností, ale podstatná časť peňazí bola z podnikania, dedenia a strýko mu dal obrovskú sumu finančných prostriedkov len preto, lebo nemal deti ani manželku a mal ho v podstate za svojho syna. Ďalej uviedol, že stretnutie žalovanej v 1. rade ako aj svedkov prebehlo u neho v kancelárii tesne poobede, medzi 13. a 14. hod. Dosť často pracuje s hotovosťami, využíva 500,- eurové bankovky, nepožičiava finančné prostriedky bez dokladov, avšak pani U. bola výnimkou s tým, že H. U. prišla s jedným originálom a pri druhom spočítaní, keď peniaze prepočítala a povedala, že je tu 560.000,- eur si sadla a podpísala uznanie dlhu. Žalobca vzal toto uznanie dlhu, skopíroval, urobil dve kópie, podal jednu kópiu pani P. a jednu pánovi Z..
13.Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy dokument o uznaní dlhu nepodpísala, nikdy sa tie stretnutia, ktoré uvádza pán Q. 26.03.2010 a 13.01.2011 neuskutočnili a peňažné prostriedky neprevzala. Tvrdí, že celé je to vykonštruované, nechápe prečo do toho zaťahuje ešte aj dvoch svedkov, pričom ona samotná pred dvoma týždňami iniciovala nejaké konania, boli aj na konfrontácii v trestnom konaní, ktoré vlastne iniciovala žalovaná, pričom žalobca trval na svojom a ona ako žalovaná takisto trvala na svojom, že tieto skutočnosti nenastali. To predmetné stretnutie sa ani nemohlo uskutočniť, pretože svedka Z. stretla prvýkrát v lete v roku 2014 a pani P. spoznala, keď nastúpila k žalobcovi do zamestnania. Ďalej uviedla, že sa nejedná o nejakých pár eur, ide o obrovské peniaze a nemá vedomosť, ako pozná žalobcu, tak v podstate nikdy, aj keby malo k niečomu takému dôjsť, nikdy by neposkytol takú obrovskú sumu bez nejakého dokladu, len na dobré slovo, obecný úrad tvrdí, že to údajné stretnutie malo prebehnúť v Gyňove, je to pár metrov, poprípade by žalobca mohol vložiť peniaze na jej účet, alebo ich preposlal zo svojho účtu na jej účet, nechápe prečo by tak nemal urobiť, aj keď ako on uviedol, jej bezhranične dôveroval, ale asi predsa len potreboval z nejakého dôvodu tých dvoch svedkov, i keď nechápe načo svedkovia, prečo nie tá zmluva, alebo preložiť finančné prostriedky cez účet, mohol to urobiť aj takýmto spôsobom, žalovaná si nemyslí, že by sa mohol spoľahnúť iba na týchto dvoch svedkov, má za to, že celé je to vykonštruované a skutočnosť, že jej údajne požičal sumu 1.160.000,- eur je vymyslená, nikdy sa žiadne stretnutia neuskutočnili, nikdy žiadne peniaze neprevzala a nikdy zmluvu nepodpísala, neexistuje ani originál zmluvy, ktorý zmizol záhadným spôsobom, viackrát ju žalobca obvinil. Má za to, že keby mala taký dôležitý dokument, určite by si ho nenechala niekde v kabelke, alebo v aute, ale na nejakom viditeľnom mieste, ale ako pozná žalobcu, tak on by si to určite uložil na nejaké bezpečné miesto, napr. do trezoru. Ďalej, že na základe dvoch svedeckých výpovedí, z ktorých jedna je partnerka žalobcu a druhý je pán Z., ktorý je jeho dlhoročný kamarát, tieto výpovede nie sú dôveryhodné, ďalej, že žalobca a svedok Z. ju všade očierňujú, čo sami priznali aj na obecnom úrade.
14.Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca tvrdil, že jej požičal údajne peniaze, lebo to bola skvelá myšlienka
- výstavba elektrárne, takže jej bez problémov požičal peniaze, že tam bola vysoká návratnosť, žalovaná nevie akým spôsobom to žalobca vyrátal, že z dvojročnej výroby to môže byť vrátené, čo je úplne nezmysel a on o tom dobre vedel, pretože keď sa robil audit pred výstavbou elektrárne, tak sa rátalo s návratnosťou po 7 až 8 rokov, čo žalobca veľmi dobre vedel. Keďže nedostala nenávratný finančný príspevok, tak tá návratnosť bola omnoho vyššia, pričom však nikto nevie dopredu, ako bude elektráreň fungovať, pričom elektráreň vyrobí mesačne na tržbách približne 30.000,- eur, z toho približne nejakých 10.000,- eur sú náklady, k tomu treba ešte prirátať 16.000,-eur mesačne, čo je tam úver, takže dokopy je to 26.000,- eur mesačne.
15.Žalovaná uviedla, že so žalobcom sa pozná od roku 1987 a potom sa viackrát stretli, začali sa častejšie stretávať v roku 2008, mali medzi sebou obchodné vzťahy, ich spoločnosti spolupracovali, keďže aj ona mala spoločnosť a aj žalobca mal spoločnosť a keďže podnikala v oblasti stavebníctva a začali sa rozmáhať rôzne elektrárne, začala na tom spolupracovať so žalobcom. Na otázku súdu žalovaná uviedla, že finančné prostriedky boli zo spoločnosti Seina s.r.o., ktorá mala pomerne veľké zisky, boli vyplatené zisky v dosť vysokých sumách a tiež boli jej vyplatené vklady spoločníka a tiež aj nejaké pôžičky, ktoré potom boli tej spoločnosti vrátené. Tvrdila, že podpis na listine, nie je jej pravým podpisom. S pánom H. bola vo veci odpredaja elektrární, bolo to však pred vyše rokom, tak čo si spomína, nevie o tom, že by jej bol dal nejakú cenovú ponuku, nakoľko tam cena za odpredaj elektrární bola od 2 do 5 miliónov eur.
16.Svedok Z. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že 26.03.2010 sa s pánom Oravcom stretol, pri odchode sa ešte vrátil za ním a pozval ho na obed k nemu, pristal na to, šiel na stretnutie, dohodli sa, že o 12.00 hod. prišiel tam vtedy prvýkrát a p. Q. ho požiadal ho, aby bol svedkom prevzatia finančnej hotovosti, bola tam aj pani P., po čase prišla pani U., videl ju prvýkrát, pán Q. ich predstavil, povedal jej, že nech sa nehnevá, ale bolo by dobré, keby prevzala hotovosť za účasti svedkov, tá nič nenamietala, zobrala to ako fakt, pán Q. otvoril šuflík, vybral peniaze, postavil sa bližšie k počítačke peňazí, prerátali ich, a povedal, že toto sú peniaze pre teba a pre spoločnosť AQUA Energy Gyňov, pani U. si ich prerátala, boli tam 100,- a 500,- eurovky si myslí svedok, po dlhom prerátaní povedala len toľko, že jej to pomôže a že tak ako sa dohodli, že ich vráti do konca roka 2014. V tom čase spomínala tiež, že by bolo dobré, keby doniesla nejaké podanie o tom, že zobrala tie peniaze, vzápätí na to odišla asi po 10 minútach, na to im pán Q. povedal, že by bolo dobré, aby si zapamätali tento deň, lebo je to potrebné. Druhé stretnutie bolo v zime 13.01.2011, to už prišiel za ním pán Q. ráno v raňajších hodinách, a už vo dverách mu povedal, že ho súrne potrebuje, pretože má dať ďalšie peniaze pani U. a Aqua Energy Gyňov, ale že ešte nemá papiere z Gyňova a bolo by dobré, ak by bol pri tomto odovzdávaní finančných prostriedkov, že chce, aby mu priniesla papiere. Svedok súhlasil, prišiel na to stretnutie, keď tam prišiel, bola tam už pani P. a za chvíľu prišla pani U. s tým, že keď sa vyjadrila, tak sa jej pýtal: „H., máš prevzatie peňazí?“ a odpovedala: „Áno, mám pripravené“ a ukázala, svedok videl obálku, postup bol taký, že pán Q. vzal peniaze zo šuflíka, prerátal jej ich, pani U. znovu prerátala peniaze pomaly a dlho s tým, že jej pripomenul, že toto sú peniaze pre teba a pre spoločnosť AQUQ Energy Gyňov s.r.o. a má mu vrátiť celú sumu 1.160.000,- eur do 31.12.2014. Pani U. to zopakovala, že ona ako osoba a AQUQ Energy Gyňov vráti peniaze spoločne a nerozdielne, pričom svedkovi táto formulácia ostala v hlave, pretože dosť často sa opakovala. Ten papier, bol v podstate - uznanie dlhu a na ňom boli dve sumy 600.000,- a 560.000,- eur, bol to obojstranný dokument, pán Q. to ešte odfotil a jedno vyhotovenie dal jemu a jedno si vzala pani U.. Prvýkrát nevedel, na čo poskytol peniaze pán Q., potom mu povedal, že ide o investíciu do postavenia elektrárne. Tvrdil, že tie peniaze sa im vrátia, obaja sa k sebe správali veľmi familiárne, usmievali sa, pričom svedok mal k tomu určitú výhradu, a keď Q. potom po nejakom čase ju pripomenul, urazil sa na svedka a povedal, že prišlo na jeho slová. Svedok robil nejakú stavbu v Skároši, ktorú dodával pre spoločnosť pani U., avšak mu nevyplatila asi 100.000,- eur, firmu predala. Svedok uviedol, že nie sú rodina, a ani vzdialená rodina, nespolupracuje so žalobcom, sčasti teraz áno, ale nie priamo, robili len subdodávku, ale v čase uznania dlhu nespolupracovali, až v roku 2015 začali stavať prostredníctvom pani U. a jej firmy, ďalej uviedol, že dňa 26.03.2010 videl pani U. prvýkrát, potom v roku 2011 a potom keď spolu stavali, aj vtedy bolo potrebné stretnutie, v súčasnosti nemá žiaden vzťah k žalovanej, svedok potvrdil, že finančné prostriedky boli vo veľkosti polovice igelitky. Potvrdil, že finančné prostriedky vzala pani U., povedala, že ich berie ona ako konateľka spoločnosti AQUA Energy Gyňov a spoločnosť AQUA Energy Gyňov spoločne a nerozdielne. Potvrdil, že bol pri preberaní peňazí pani U. a táto osoba, ktorá tam bola, bola pani U., nakoľko ju predstavil pán Q. svedkovi. Svedok ďalej uviedol, že dostal kópiu uznania dlhu a keby bolo treba, určite by ju našiel.
17.Svedkyňa Z. P. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu ako s.r.o. pozná a pána Oravca ako jej priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti od roku 2015 a pozná sa s ním od roku 2010, ale v priateľskom vzťahu je s ním od roku 2012, potvrdila, že dňa 06.03.2010 sa zúčastnila aj s pánom Z. odovzdávania peňazí pani U. v kancelárii pána Q. sa stretli, ďalej pán Z. a pán Q. a následne prišla pani U., pán Q. ju predtým poprosil, či by neboli prítomní pri odovzdávaní peňazí, obaja súhlasili, následne pán Q. vybral zo šuflíka igelitovú tašku, vybral z nej financie, prepočítal ich na počítačke peňazí, kde v podstate zrátal peniaze, následne prišiel k pani U., ktorej odovzdal s tým, že jej povedal, že ich požičiava pre ňu a pre spoločnosť AQUA Energy Gyňov s tým, že ona a spoločnosť peniaze vrátia do konca roka 2014, pani U. prevzala peniaze fyzicky a začala ich rátať, dlho ich rátala a povedala, že je tu 600.000,- eur a že ich prijíma ona a spoločnosť AQUA Energy Gyňov a spoločne a nerozdielne ich vrátia. Poukladala si následne peniaze, vzala si ich do igelitky a odišla, ešte predtým pán Q. pýtal od nej potvrdenie o tom, že peniaze jej odovzdal v tom čase, pani U. odišla. Bolo to prvé stretnutie, na ďalšie stretnutie 13.01.2011 už tam bola svedkyňa, potom prišiel pán Z. a následne pani U., pán Q. sa pýtal, či má potvrdenie - uznanie dlhu so sebou, ona povedala, že áno, má v ruke, následne pán Q. vybral zo šuflíka igelitku, kde mal finančné prostriedky, ktoré zobral, odišiel k počítačke, peniaze zrátal a povedal jej opäť to isté, že peniaze požičiava AQUA Energy Gyňov a jej a že obaja sú povinní vrátiť jej peniaze spoločne a nerozdielne do 31.12.2014, pani U. prevzala peniaze, znovu ich rátala a povedala, že 560.000,- eur vráti pánovi Q. spoločne a nerozdielne. Následne odišla, potom zobrala aj uznanie dlhu, ktoré podpísala, odovzdala jedno pánovi Q., ten uznanie dlhu skopíroval, urobil jednu kópiu, ktorú dal jej, svedkyni a pánovi Z.. Povedal, aby si ich odložili a tým sa to ukončilo. Pri druhom stretnutí svedkyňa uviedla, že už pracovala pre pána Q., ďalej že s pani U. sa prvýkrát videla 26.03.2010 pri prevzatí peňazí. Finančné prostriedky videla, bola to igelitka, bola to veľká kopa peňazí, boli to päťstovky, stovky.
18.Svedok I. H. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná aj pána Q. aj pani U., s ktorou sa stretol len raz, nehnevá sa na nikoho, o predmete konania vie, že sa jednalo o elektráreň, začal sa o to zaujímať, keďže sa začala stavať vodná elektráreň, bol to len projekt, nakoľko on zastupuje firmy, ktoré majú záujem o hotové projekty, a bol sa informovať, v akom je to štádiu, bolo mu povedané, že to pani U. nepredá, potom bol za ňou po nejakom ďalšom období, či nemá záujem, nakoľko zastupuje českú firmu, ktorá vyrába turbíny, či nemá záujem o takú technológiu a následne oslovil pána Q., či nemá záujem to predať a vtedy mu povedal, aby tieto veci prebral s pani U., pretože on na to nemá čas, mali stretnutie, kde pani U. povedal, že slovenský partner má záujem o kúpu tejto elektrárne, ktorý je ochotný ponúknuť 4 milióny eur za túto elektráreň, pričom pani U. odpovedala, že to preberie s pánom Q., dajú mu vedieť, avšak do dnešného dňa mu nedali žiadnu odpoveď. Y. stretnutie bolo niekedy zjari s tým, že sa mala poradiť s pánom Q.. Svedok nie je spoločníkom ani jednej strany, je len obchodným partnerom. Snažil sa následne ešte spojiť s pani U. aj s pánom Q., ale keďže ani jedna strana nereagovala na jeho výzvy, chcel vedieť, či je vhodná tá cena, či sa dohodli, alebo nedohodli, ale po čase sa dozvedel, že táto elektráreň už bola predaná.
19.Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
20.Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnenia postupcovi.
21.Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22.Predmetom konania je poskytnutie finančných prostriedkov - pôžičky v celkovej výške 1.160.000,- eur P. Q. žalovaným v 1. a 2. rade, ktorú mal poskytnúť tak, že dňa 26.03.2010 im poskytol pôžičku vo výške 600.000,- eur s dobou splatnosti do 31.12.2014 a dňa 13.01.2011 sumu 560.000,- eur s dobou splatnosti taktiež do 31.12.2014, a teda spolu vo výške 1.160.000,- eur, ktoré mala prevziať žalovaná v 1. rade aj za spoločnosť AQUA Energy Gyňov - žalovanú v 2. rade, na stretnutiach v kancelárii žalobcu a to za prítomnosti dvoch svedkov. Žalovaní v 1. a 2. rade mali podpísať uznanie dlhu, ktoré pripravila žalovaná v 1. rade, čo mala potvrdiť žalovaná v 1. rade svojím podpisom, žalobca však nevedel doložiť originál uznania dlhu, a to z dôvodu krádeže listiny, a predložil overenú fotokópiu uznania dlhu, overenú Obecným úrade v Gyňove.
23.Obrana žalovaných v 1. a 2. rade spočívala v skutočnosti, kedy tvrdili, že nikdy žiadnu pôžičku od pána Q. neprevzala, uznanie dlhu žalovaná nepodpísala, ani za seba, ani za spoločnosť AQUA Energy Gyňov, nikdy na žiadnom stretnutí v kancelárii u pána Q. nebola, ďalej že je to len ústne tvrdenie žalobcu, že predmetný dokument nikdy nepodpísala, že žalobca nikdy nedisponoval takouto vysokou sumou. Žiadali, aby predložil dôkazy o tom, že mal tieto finančné prostriedky, namietali premlčanie predmetnej pohľadávky, že teda žalobcovia predložili len fotokópiu uznania dlhu, ktorá nemá právnu silu, že ďalej namietali, že dôkaz, ktorý predložili žalobcovia o tom, že pracovníčka obecného úradu v Gyňove si pamätala a potvrdila, že overovala podpis žalovanej, si nemôže pamätať na takúto skutočnosť, mali za to, že dôkazné bremeno o tom, že finančné prostriedky žalobca mal, je povinný predložiť a preukázať on a že osvedčená fotokópia uznania dlhu nie je verejnou listinou, ale len listinou súkromnou. Spochybnili, že žalobca požičiaval finančné prostriedky bez akejkoľvek zábezpeky, bez akéhokoľvek dokladu. Žalovaný v 2. rade namietal aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, že dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke je na veriteľovi, teda na žalobcovi. Poukázali na to, že žalobca nemohol disponovať nikdy takouto sumou a žiadali, aby predložili o tom dôkazy, výpisy zo ziskov spoločnosti. Ďalej tvrdili, že dohodu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi pánom Q. a žalobcom, je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon.
24.Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25.Žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2015, P. Q. dňa 14.09.2015 zaslal spoločnosti AQUA Energy Gyňov oznámenie o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 14.09.2015 medzi P. Q. ako postupcom a spoločnosťou Chochoľák &; Česla, realitná a dražobná s.r.o., kedy postúpil na postupníka pohľadávku voči spoločnosti AQUA Energy Gyňov na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 600.000,- eur a pohľadávku na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 560.000,- eur, ktoré obe sa mali vrátiť do 31.12.2014 a zároveň žiadal, aby pohľadávky zaplatil postupníkovi.
26.Opätovne bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávok dňa 01.08.2016, kedy bolo žalovanému v 2. rade oznámené, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 14.09.2015 medzi P. Q. ako postupcom a spoločnosťou SPV Gyňov s.r.o. (pôvodné obchodné meno - Chochoľák, Česla, realitná a dražobná s.r.o.) ako postupníkom, postúpil ako postupca na postupníka pohľadávku aj voči spoločnosti AQUA Energy Gyňov (č.l. l95, 196), čo preukázal fotokópiou podacieho lístka č. RP808475931SK, a taktiež potvrdenie z www.posta.sk <http://www.posta.sk> <http:// www.posta.sk>, ktoré potvrdilo, že žalovaný v 2. rade prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2015 a opätovné oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.08.2016 ako aj fotokópiu podacieho lístka č. RP 808475945SK adresovaného žalovanej v 1. rade (č.l.202 - 206). V priebehu konania žalobca rozšíril žalobný návrh a žiadal do konania pripustiť ako žalovaného v 2. rade spoločnosť AQUA Energy Gyňov, pričom súd o zmene žalobného návrhu o pripustení ďalšieho účastníka do konania rozhodol uznesením zo dňa 01.06.2016, a teda pasívne legitimovaní v tomto konaní sú žalovaní v 1. a 2. rade.
27.Žalobca súdu predložil listinu (č.l. 15), uznanie dlhu z 13.1.2011, s ktorým súd oboznámil prítomné strany, ktorým dlžníčka H. U. a dlžník AQUA Energy Gyňov týmto uznávajú, že P. Q. dňa 26.03.2010 poskytol peňažné prostriedky vo výške 600.000,- eur a to na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom na jednej strane a dlžníkmi na strane druhej, a dňa 13.01.2011 poskytol peňažné prostriedky vo výške 560.000,- eur a to na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ako veriteľom na jednej strane a dlžníkom a dlžníčkou na druhej strane, vyhlásili, že im veriteľ poskytol pôžičku dňa 26.03.2010 v hotovosti a potvrdili, že pôžičku vo výške 600.000,- eur dňa 26.03.2010 od veriteľa prevzali, že veriteľ poskytol ďalšiu pôžičku dňa 13.01.2001 v hotovosti a potvrdili, že pôžičku vo výške 560.000,- eur v hotovosti od veriteľa prevzali, že tieto pôžičky boli poskytnuté bezúročne, že uznávajú, že v zmysle spoločnej dohody dlžníčky a dlžníka ako dlžníkov na jednej strane a veriteľa na druhej strane spoločne a nerozdielne sa zaviazali vrátiť pôžičky do 31.12.2014, ďalej vyhlásili, že k dnešnému dňu veriteľovi pôžičku nevrátili ani čiastočne a uznávajú, že veriteľovi zaplatia dlh znejúci na vrátenie pôžičky - vo výške 600.000,- eur najneskôr do 31.12.2014, ako i dlh znejúci na vrátenie ďalšej pôžičky vo výške 560.000,- eur, najneskôr do 31.12.2014, zmluva o uznaní dlhu podpísaná dňa 13.01.2011, za žalovanú podpísala H. U. a za Aqua Energy Gyňov s.r.o. žalovanú v 2. rade H. U., konateľ. Táto listina bola overená na Obecnom úrade v Gyňove, dňa 02.10.2015.
28.Žalobca zároveň súdu predložil potvrdenie obecného úradu Gyňov, starostky obce Mgr. O. I. a čestné prehlásenie G.. Z. M. z 3.8.2016 (č.l. 207), v ktorom vyhlásila, že pán P. Q. predložil originál uznania dlhu, v ktorom pani H. U. a aj spoločnosť uznali, že dlžia P. Q. sumu prevyšujúcu 1 milión eur, presnú výšku si nepamätala, v tomto uznaní dlhu boli aj ďalšie vyhlásenia, ktorých obsah si nepamätá, uvedené si pamätá, nakoľko išlo o vysokú sumu, kvôli čomu riadne skontrolovala, či išlo o skutočný podpis, a nie iba o farebnú kópiu podpisu.
29.Obec Gyňov, zast. starostkou obce S.. O. I., zároveň potvrdila, že listina - uznanie dlhu bola overená na Obecnom úrade v Gyňove v osvedčovacej knihe (overovanie listiny - pod por. č. 118/1, 118/2, 118/3, 118/4, 118/5, 118/6, 118/7, 118/8) dňa 02.10.2015o 9.00 hod. zamestnancom úradu Bc. Z. M., Gyňov (č.l. 207), potvrdenie obce Gyňov.
30. Žalobca ďalej predložil listinné doklady (č.l. 259 - 300) na preukázanie skutočnosti výberov finančných prostriedkov za účelom poskytnutia pôžičky žalovaným.
31.Podľa ust. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
32.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže takáto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prejednávanej veci je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k poskytnutiu pôžičky na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá ústne. Podľa ustálenej judikatúry je zmluva o pôžičke považovaná za tzv. reálnu zmluvu, to znamená, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Z toho vyplýva, že veriteľ musí v spore preukázať skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe nej odovzdal dlžníkovi predmet pôžičky (uznesenie zo dňa 30.10.2007 sp. zn. 21Cdo/3161/2006, uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 58/2008).
33.Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je právnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorá sa plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznaním dlhu teda ani nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok; jeho právny následok spočíva v tom, že sa ním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že uznaný dlh (čo do dôvodu a výšky) tu bol v dobe, kedy k uznaniu došlo. Pretože ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, vyplýva z tohto najmä to, že dlh sa v občianskom konaní, čo do dôvodu a výšky považuje za zistený, iba ak by dlžník preukázal, že celkom alebo sčasti dlh nevznikol, resp. bol splnený alebo inak zanikol. Písomné uznanie dlhu uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ v takom prípade nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v čase uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol, musí to preukázať. V uvedenom zmysle teda bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o neexistencii dlhu, či jeho výške prechádza z veriteľa na dlžníka. Pretože s uznaním dlhu, čo do dôvodu a výšky je spojená právna domnienka o vzniku dlhu ku dňu, v ktorom k uznaniu došlo, je uznanie dlhu spôsobilé z pohľadu ust.§ 192 CSP osvedčiť (učiniť pravdepodobným), že v dobe uznania tu bola pohľadávka z pôžičky, a že teda došlo v dobe pred uznaním dlhu k odovzdaniu predmetu pôžičky dlžníkovi.
34.K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí § 34 a nasl. OZ treba, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol aj jeho výšku a dôvod (kauzu) vzniku pohľadávky, teda uznal dlh, čo do dôvodu a výšky. Uznaním dlhu podľa § 558 OZ sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka o existencii uznaného záväzku v dobe uznania. Dôsledkom uznania záväzku je teda presun dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena) z veriteľa na dlžníka, na ktorom tak je, aby preukázal, že záväzok nevznikol. V rovine procesného práva vyvrátiteľná domnienka nachádza svoj odraz v ust. § 192 CSP (§ 133 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016), ktoré určuje, že súd má za preukázanú skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Púha trebárs aj závažná pochybnosť o tom, či existuje skutočnosť, ktorej svedčí právna domnienka, teda nestačí k tomu, aby táto skutočnosť nebola považovaná za preukázanú. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať podľa ust. § 192 CSP skutočnosť za preukázanú (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.10.2000 sp. zn. 29Cdo/2854/99, zo dňa 21.02.2001 sp. zn.32Cdo/633/2000, rozsudok zo dňa 7.05.2003 sp. zn. 29Odo/180/2003, a zo dňa 25.04.2012 sp. zn. 33Cdo/2206/2010). V konaní teda môžu nastať len dve možné situácie, buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka za preukázanú, alebo vyjde v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nie je možné za situácie platného uznania záväzku urobiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol ohľadne skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak popiera dlžník takúto skutočnosť negatívnym tvrdením. Kladné riešenie otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, nemôže byť založené iba na púhom popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka touto stranou (rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 19Odo/180/2003, sp. zn. 32Odo/1160/2003).
35.V prejednávanej veci žalobca predložil súdu úradne overenú fotokópiu listiny o uznaní dlhu žalovanými z 13.01.2011 (č.l. 15 - 16), podpísanú žalovanou v 1. rade H. U. ako fyzickou osobou a tiež konateľkou AQUA ENERGY GYŇOV, s.r.o., ktorú Obecný úrad Gyňov dňa 2.10.2015 osvedčovacou doložkou, i podpísaním do overovacej knihy pod por. č. 118/6 osvedčil, že táto listina (fotokópia) doslovne súhlasí s predloženým originálom, pozostávajúcim z 2 strán a že na listine neboli vykonané žiadne zmeny, ani doplnky.
36.Žalovaní v konaní spochybňovali pravosť podpisu žalovanej a hodnovernosť listiny o uznaní dlhu z 13.01.2011 z hľadiska obsahu, tvrdili, že uznanie dlhu je neplatné a žalobcom predložená overená fotokópia uznania dlhu z 13.01.2011, ktorá je súkromnou listinou, bez ďalšieho dokazovania zo strany žalobcu nie je spôsobilá byť hodnoverným dôkazom o obsahu výpovede tejto listiny, o jej pravosti či platnosti.
37.Úradne (oprávneným orgánom) overená kópia listiny osvedčuje, že odpis alebo iným spôsobom zhotovená kópia sa zhoduje s predloženým originálom, nepreukazuje však, či listina bola podpísaná vlastnoručným podpisom vystaviteľa, v danom prípade žalovanej v 1. rade H. U., ktorá túto skutočnosť poprela, tvrdila, že uznanie dlhu dňa 13.01.2011 nepodpísala a žalovaní spochybnili pravosť a pravdivosť tejto listiny. Z tohto dôvodu, keďže ide o súkromnú listinu, na strane žalobcu bolo dôkazné bremeno na preukázanie pravosti listiny a tvrdenia o pravdivosti jej obsahu. Keďže originál listiny o uznaní dlhu bol P. Q. neznámym páchateľom dňa 18.11.2015 odcudzený z osobného motorového vozidla (uvedené mal súd preukázané z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, OO PZ Košice - Juh z 18.11.2015 o podaní oznámenia o krádeži vlámaním na č.l. 177), nebolo možné pravosť podpisu žalovanej zistiť (preukázať) znaleckým dokazovaním. Žalobca však na preukázanie pravdivosti svojich tvrdenia, že uznanie dlhu žalovaná podpísala, a pravdivosti obsahu uznania dlhu žalovanými zo dňa 13.01.2011, produkoval v konaní iné dôkazy: výpoveď P. Q., konateľa výpovede svedkov Z. Z., Z. P. a I. H., a predložil potvrdenie starostky Obce Gyňov a čestné prehlásenie zamestnankyne Obecného úradu Gyňov G.. Z. M. z 3.8.2016, z ktorých mal súd za preukázané, že žalovaná v 1. rade F.. H. U. listinu o uznaní záväzku (jej originál) skutočne (vlastnoručne) podpísala ako fyzická osoba, a súčasne aj v mene žalovaného v 2. rade v postavení konateľky spol. AQUA ENERGY GYŇOV. Svedkovia Z. Z. a Z. P. vo svojich výpovediach potvrdili, že v ich prítomnosti žalovaná v 1. rade H. U. dňa 6.03.2010 a pri ďalšom stretnutí dňa 13.01.2011 fyzicky prevzala od K.. Q. požičiavané peňažné prostriedky v sumách 600.000,- eur a 560.000,- eur, pričom sa vyjadrila, že finančné prostriedky preberá s úmyslom ich vrátiť aj v mene spol. AQUA ENERGY Gyňov ako konateľka tejto spoločnosti, a dňa 13.01.2011 vlastnoručne podpísala ňou vyhotovenú listinu o uznaní dlhu, v ktorej prehlásili, že poskytnutú pôžičku p. Q. vrátia spoločne a nerozdielne v lehote do 31.12.2014. Svedecké výpovede svedkov neboli v konaní žiadnymi inými dôkazmi spochybnené a pravdivosť výpovedí svedkov potvrdzujú aj prehlásenie zamestnankyne Obecného úradu Gyňov Bc. Z. M., ktorá osvedčovala správnosť (zhodu) fotokópie listiny o uznaní záväzku s predloženým originálom listiny, a v čestnom prehlásení z 3.08.2016 (č.l. 207) uviedla, že vzhľadom na vysokú sumu pôžičky (prevyšujúcu jeden milión eur) uvedenú v uznaní dlhu, na origináli listiny „poriadne skontrolovala, či išlo o skutočný podpis, a nie jeho farebnú kópiu“, z čoho je zrejmé, že zamestnankyňa obecného úradu pri porovnaní originálu listiny s jej fotokópiou posúdila aj to, že podpis na origináli nebol vytvorený pomocou technických prostriedkov. Pritom zo samotného obsahu vyznačenej osvedčovacej doložky na fotokópii uznania záväzku, vyplýva, že predložená fotokópia doslovne súhlasí s predloženým originálom listiny o uznaní dlhu z 13.01.2011, a je tiež zistiteľné, že na pôvodnej listine neboli vykonané žiadne zmeny ani doplnky, ktoré by mohli oslabiť jej hodnovernosť (pravdivosť). Na základe uvedených skutočností súd nemal dôvod pochybovať o originalite listiny a vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny o uznaní dlhu z 13.01.2011 (č.l. 15- 16) spochybnenej žalovanými, a teda preukázal, že uznanie dlhu dňa 13.01.2011 bolo skutočne vystavené (a podpísané) žalovanou v 1. rade (žalovanými).
38. Súd v predmetnej veci dáva do pozornosti, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny, alebo jej odpis, alebo fotokópia. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom (uznesenie NS SR z 25.11.2013 sp. zn. 7Cdo/16/2013).
39.Písomné uznanie dlhu žalovanými z 13.01.2011 je platným právnym úkonom, keďže spĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 34 a nasl. a § 558 OZ (je v ňom uvedený dôvod, ako aj výška dlhu, prísľub žalovaných dlh zaplatiť, pričom záväzok žalovaných je zrozumiteľne a určito identifikovaný), preto založilo právnu domnienku o existencii dlhu žalovaných v čase uznania, keď pravdivosť tvrdení žalobcu a skutočností uvedených v písomnom uznaní dlhu mal súd preukázané aj výpoveďami svedkov Z. Z. a Z. P., prítomných pri podpísaní listiny o uznaní dlhu, ktorí potvrdili skutočnosť odovzdania finančných prostriedkov z titulu pôžičky žalovanej v 1. rade, taktiež jej prehlásenie, že tieto finančné prostriedky preberá aj za žalovaného v 2. rade a ich záväzok požičané peniaze vrátiť spoločne a nerozdielne v lehote určenej v písomnom uznaní dlhu. Súd vykonaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 191 CSP každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, nemal preukázané také skutočnosti, ktoré by spochybnili (vyvrátili) záver, že zmluva o pôžičke medzi P. Q. ako veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) a žalovanými ako dlžníkmi bola uzavretá, a tiež, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v sume 1.160.000,- eur z titulu pôžičky P. Q. ako veriteľom žalovaným ako dlžníkom.
40.Žalovaní vo svojej obrane proti uplatnenému nároku sa obmedzili iba na výpočet negatívnych tvrdení s námietkami neplatnosti uznania dlhu a spochybňujúcimi dôkaznú silu, pravosť a pravdivosť tejto listiny, avšak s popretím žalobcovho práva v rámci zákonnej koncentrácie konania najneskôr do uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 154 CSP), neuplatnili riadne prostriedky procesnej obrany, lebo neopísali pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti a svoje tvrdenia nepodopreli relevantnými dôkazmi, keď žalovaní v spore v rámci svojej obrany nepreukázali (ani netvrdili), z akých zdrojov mali finančné prostriedky na výstavbu elektrárne a pod. Pritom iba samotné tvrdenie žalovanej v 1. rade, že mala vlastné finančné prostriedky na výstavbu elektrárne zo ziskov z inej obchodnej spoločnosti, nie je postačujúce, lebo podľa čl. 8 CSP strany sporu sú nielen povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale svoje tvrdenia musí strana podoprieť aj dôkazmi na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Žalovaný nie je stranou sporu, ktorej by sa uvedené procesné povinnosti netýkali, preto pokiaľ sa žalovaní chceli v spore úspešne brániť, na svoje tvrdenia a procesnú obranu mali označiť dôkazy spôsobilé preukázať nimi tvrdené rozhodujúce skutočnosti. V posudzovanej veci sa žalovaným nepodarilo spochybniť záver o vzniku a existencii ich záväzku voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi (v čase písomného uznania dlhu) z titulu poskytnutých pôžičiek, a neuniesli tak v tomto spore podľa názoru súdu dôkazné bremeno v rozsahu, v ktorom na nich podľa hmotného práva spočívalo, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že neuzatvorili s právnym predchodcom predmetné zmluvy o pôžičkách a že im dlh vo výške 1.160.000,- eur voči žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) nevznikol.
41.Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14.9.2015 medzi P. Q. ako postupcom a spol. CHOCHOĽÁK, ČESLA, realitná a dražobná s.r.o., Rumanova 2, Košice, IČO: 36 857 955 ako postupníkom (č.l. 169 -172) - od 1.10.2015 zmena obchodného mena spoločnosti na SPV Gyňov, s.r.o. Hospodársky dvor Gyňov 193, IČO: 36 857 955 (zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, vl. č. 21687/V) s tým, že postúpenie pohľadávok bolo žalovaným oznámené listinami zo 14.9.2015 (č.l. 17) a žalovanému v 2. rade opätovne oznámením o postúpení pohľadávok z 1.8.2016 aj doporučenou zásielkou (č.l. 201 - 203), čím žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore v zmysle platnej zmluvy o postúpení pohľadávok a za nedôvodné súd vyhodnotil námietky žalovaného v 2. rade, že postúpenie pohľadávky mu veriteľom nebolo oznámené.
42.Žalovaní neúčinne uplatnili námietku premlčania, lebo nárok nie je premlčaný a k tejto námietke súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1 OZ, kedy dňom uznania začína plynúť nová 10-ročná premlčania doba.
43.Súd nevyhovel návrhu žalovaného v 2. rade na odročenie pojednávania dňa 22.9.2016 za účelom oboznámenia sa s účtovnými dokladmi týkajúcimi sa výberov z účtov, ktoré žalobca predložil na pojednávaní a s ktorými súd strany sporu oboznámil, lebo tieto dôkazy neboli relevantné pre rozhodnutie súdu, a súd opätovne konštatuje, že žalobca nemusel preukazovať zdroje finančných prostriedkov poskytnutých žalovaným z titulu pôžičky, a nemal v spore ohľadne tejto otázky dôkaznú povinnosť. 44.Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sa so splnením svojho splatného finančného dlhu dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania z nezaplatených súm vo výške 5,05 % od 01.01.2015 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením finančného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45.V zmysle ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46.Na základe takto zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, síce neuviedol lehotu na plnenie, avšak v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, a je teda určená zákonom.
47.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti žalovaným náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)